Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 20, 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13C/71/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118213498
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5118213498.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v spore žalobcu : A.. M. L., nar.

XX.XX.XXXX, K. XX, XXX XX Ž., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Ing. Martin Chlapík s.r.o., so sídlom
Sládkovičova 13, 010 01 Žilina, IČO : 47 253 339, proti žalovanému : P.. P. L., nar. XX.XX.XXXX, H. X.
E., X, Ž., zast.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Kuric, s.r.o., so sídlom Dolný val 11, 010 01 Žilina,
IČO : 36 841 200, o ochranu osobnosti, takto :

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému proti žalobcovi p r i z n á v anárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 17.09.2018 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť žalobcovi sumu 25.000,- Eur a nahradiť trovy konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na zasadnutí Mestského zastupiteľstva konanom dňa 23.04.2018
na Mestskom úrade Ž. sa prejednávala otázka návrhov na nových členov a predsedu predstavenstva
hokejového klubu MsHK Ž. a. s., v rámci ktorého sa žalovaný ako primátor Z. Ž., štatutárny orgán
jediného akcionára, vyjadroval k navrhovaným kandidátom. K navrhovanému kandidátovi za člena
predstavenstva JUDr. B. L., ktorý je synom žalobcu, žalovaný okrem iného uviedol: „S pánom L. mám

problém, úprimne to hovorím, pretože pán L. K., keď zastupoval MsHK, máme na krku žalobu za
60.000,- Eur, je tu tá exekúcia za 60.000,- Eur z jeho viny, preto lebo poslal žalobu nie na okresný,
ale na krajský súd a nechcem komentovať, či to bola účelová alebo neúčelová vina, ale 60.000,- Eur
touto vinou je MsHK zaťažený.“ Toto tvrdenie žalovaného bolo v celom rozsahu nepravdivé, lživé a
zavádzajúce. Do sporu žalobcu A. K. - K., so sídlo, : Q. proti žalovanému MsHK a.s. Ž. N.edeného
na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. 9C/133/2002 žalobca vstúpil na základe splnomocnenia
MsHK a.s. až v roku 2009, t.j. v čase keď súd rozsudkom zaviazal MsHK a.s. k zaplateniu žalovanej

sumy. Na základe žalobcom podaného odvolania, Krajský súd Bratislava zrušil prvostupňový rozsudok
a v ďalšom konaní žalobca predloženými dôkazmi preukázal nedôvodnosť žalobného návrhu. Spor
nie je právoplatne ukončený. Posledné rozhodnutie Krajského súdu Bratislava bolo ako nezákonné
zrušené uznesením dovolacieho Najvyššieho súdu SR a vec bola vrátená Krajskému súdu na nové
prejednanie a rozhodnutie, ktoré nepochybne vyznie v prospech MsHK a.s. Ž.. Po tom, ako bol žalobca
informovaný o zasadnutí mestského zastupiteľstva konaného dňa 23.04.2018, písomne listom zo dňa
25.04.2018 adresovaným žalovanému opísal mu skutočný právny stav sporu vedeného voči MsHK a.s.

Ž. B. zároveň ho požiadal, aby sa žalobcovi písomne ospravedlnil v lehote 7 dní a zároveň, aby sa za
svoje výroky verejne ospravedlnil na najbližšom zasadnutí mestského zastupiteľstva. Listom primátora
zo dňa 02.05.2018 označenom ako „Vyjadrenie k výrokom na zasadnutí mestského zastupiteľstva dňa
23.04.2018“ sa žalovaný ako primátor ospravedlnil z dôvodu, že „pri prezentácii svojho stanoviskavychádzal z nesprávne poskytnutých podkladov“. Na zasadnutí mestského zastupiteľstva sa žalovaný
žalobcovi doteraz za svoje výroky neospravedlnil. Citovanými nepravdivými a osočujúcimi výrokmi
žalovanývýraznoumierouzasiaholdoosobnostnejsféryžalobcu,naujmujehocti,vážnostiadôstojnosti

pred širokou verejnosťou. Popri nepravdivých tvrdeniach o zavinení exekúcie za 60.000,- Eur voči
MsHK, a.s. Ž., za krajne závažný a nehorázny zásah do osobnostných práv žalobcu, znamenal
výrok žalovaného, „že nechce komentovať, či táto moja vina bola účelová alebo neúčelová“. Týmto
výrokom prítomným poslancom zreteľne naznačoval, že ide o účelovú vinu, ktorú radšej nebude
komentovať, pretože prípadná neúčelová vina nevyžaduje žiadny komentár. Za obzvlášť zavrhnutia

hodnú pohnútku konania žalovaného považuje žalobca okolnosť, že svojimi osočujúcimi výrokmi voči
žalobcovi, chcel žalovaný ovplyvniť poslancov mestského zastupiteľstva pri voľbe syna žalobcu za
člena predstavenstva MsHK a.s. Ž., ako neprijateľného kandidáta, čo sa mu aj podarilo. Popri tom, že
žalovaný svoje výroky vyslovil na širokom fóre pred poslancami mestského zastupiteľstva, rokovanie
mestského zastupiteľstva je naživo vysielané internetovým prenosom a tak je prístupné nielen občanom
Mesta Ž., ale aj širokej verejnosti. Teda zásah do osobnostných práv žalobcu mal širokú publicitu.

Podľa § 13 ods. 1/ Občianskeho zákonníka, má fyzická osoba právo domáhať sa, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Podľa § 13 ods. 2/ Občianskeho zákonníka, pokiaľ
by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere
znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na

náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Zásah žalovaného do osobnostných práv žalobcu vzhľadom
na jeho povahu, intenzitu a široký okruh pôsobenia nepriaznivých následkov, považuje, pociťuje a
prežíva žalobca ako závažný, v podstatnej miere znižujúci jeho dôstojnosť a morálny profil, ako aj
podstatné zníženie vážnosti v spoločnosti. Od roku 1964, kedy sa žalobca stal občanom Mesta Ž.,
pôsobil ako hráč futbalového klubu TJ ZVL Ž. v najvyššej futbalovej celoštátnej lige, po ukončení aktívnej

činnosti sa stal predsedom tohto futbalového klubu. Po ukončení tejto funkcie, už takmer 40 rokov
vykonáva advokátsku činnosť svedomite a odborne s nadobudnutím dobrého mena, dobrej povesti s
bezúhonným morálnym profilom. Výroky žalovaného aj s prihliadnutím k doterajšiemu aktívnemu a
spoločenskému postaveniu žalobcu znamenajúce závažný zásah do osobnostných práv, nie je možné
zmierniť len formou morálneho zadosťučinenia, ktoré je v danom prípade nepostačujúce. Žalovaný na

žiadosť žalobcu o verejné ospravedlnenie na zasadnutí mestského zastupiteľstva, ktoré rokovanie môže
sledovať internetovým prenosom nespočetné množstvo občanov, nepovažoval za potrebné reagovať,
hoci tento zásah bol objektívne spôsobilý narušiť, resp. ohroziť osobnostné práva žalobcu u širokej
verejnosti. V tejto súvislosti žalobca poukázal na Nález Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 1586/09, z
ktorého citoval nasledovné : „Ľudská dôstojnosť predstavuje najvyššiu hodnotu stojacu v základe

celého slovenského právneho poriadku a stáva sa k iným základným právam ako hodnota nadradená.
Akýkoľvek zásah do ľudskej dôstojnosti je nevyhnutné vnímať ako zásah veľmi závažný a teda aj ťažko
reparovateľný, pretože ľudská dôstojnosť je úplne nenahraditeľná. Primerané zadosťučinenie je jednou
z občianskych sankcií, ktorá má odrádzať rušiteľov chránených osobnostných práv a ich nasledovníkov
od protiprávneho konania a byť tak nástrojom špeciálnej a generálnej prevencie, čo vyžaduje, aby sa

jednalo o sankciu patrične dôraznú a dostačujúcu aj z tohto hľadiska. Náhrada nemajetkovej ujmy neplní
iba funkciu satisfakčnú, pretože ak má rozhodnutie súdu, čo do výšky peňažného odškodnenia, účinne
prispieť k zníženiu, resp. eliminácii nežiaducej ujmy na osobnosti fyzických osôb, musí nutne náhrada
nemajetkovej ujmy v peniazoch plniť práve aj spomínanú preventívno-sankčnú funkciu.“ S prihliadnutím
na uvedené skutočnosti, keďže žalovaný ani nepovažoval za potrebné dať primerané zadosťučinenie,

domáha sa žalobca priznania náhrady nemajetkovej ujmy. Intenzita zásahu a okolnosti, za akých k
nemu došlo zo strany žalovaného je závažnejšia, spojená s vysokou spoločenskou a politickou funkciou
žalovanéhoakoprimátoramesta,kdeobčaniapredpokladajú,žeprejavyavyjadreniavyslovenéztakejto
spoločenskej funkcie, sú hodnoverné a objektívne, a utvárajú si svoj názor podľa týchto prejavov. Tak
ako žalovaný svojimi výrokmi na zasadnutí mestského zastupiteľstva dňa 23.04.2018 ovplyvnil názor

prítomných poslancov, možno reálne predpokladať, že v dôsledku internetového prenosu zasadnutia
mestského zastupiteľstva k negatívnemu ovplyvneniu došlo aj v názoroch širokej verejnosti. V snahe o
aspoňčiastočnézmiernenietýchtonásledkov,žiadalžalobcažalovanéhooospravedlnenienazasadnutí
mestského zastupiteľstva, aby aspoň touto cestou a internetovým prenosom boli poslanci a verejnosť
informovaní o neoprávnenosti zásahu do mojich osobnostných práv. Žalovaný tak neurobil a široký

zásah do osobnostných práv žalobcu ďalej trvá, čo je zrejme žalovanému ľahostajné. S poukázaním na
citované stanovisko Ústavného súdu SR o sankčnej a preventívnej funkcii náhrady nemajetkovej ujmy,
v zmysle ustanovení § 13 ods. 2/, ods. 3/ Občianskeho zákonníka, domáha sa teda žalobca náhrady
nemajetkovej ujmy súdnou cestou.3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 30.11.2018 (č.l. 27) uviedol, že žalovaný sa
listom zo dňa 02.05.2018 písomne ospravedlnil žalovanému, v ktorom uviedol okolnosti, za akých

uviedol skutočnosti na Mestskom zastupiteľstve dňa 23.04.2018. Podľa tvrdenia žalobcu zásah do jeho
osobnostných práv vzhľadom na povahu, intenzitu a široký okruh pôsobenia nepriaznivých následkov
požaduje,abymužalovanýuhradilajnemajetkovúujmuvovýške25.000,-Eur.Žalovanýpoprelskutkové
a právne tvrdenia žalobcu vo vzťahu k nároku na nemajetkovú ujmu a mal za to, že žalovaný svojim
vystúpením na Mestskom zastupiteľstve dňa 23.04.2018 nezasiahol do osobnostných práv žalobcu v

rozsahu, ako tento namieta. Žalovaný sa vyjadril k priebehu sporu medzi A. K. - Staviteľ, Z. N. XXX,
Q. ako navrhovateľom, ktorý viedol súdny spor s MsHK Ž., a.s., so sídlom Š. X, Ž. ako odporcom,
ktorého zastupoval A.. L., K..Q..X.., K. XX, Ž.. Vo vyjadrení uviedol okolnosti, ktoré mal sprostredkované
z MsHK Ž., a.s., z ktorých vyplynulo, že právny zástupca MsHK Ž., a.s., nedoručil konajúcemu II.
inštančnému súdu plnú moc na zastupovanie tak, ako to vyplýva z rozhodnutia súdu, v dôsledku čoho
bolo odvolanie voči rozhodnutiu súdu I. stupňa zamietnuté. Úsudok vyjadrený nebol spojený s úmyslom

poškodiť osobe A.. M. L. a nemohlo a ani nedošlo k neoprávnenému zásahu do jeho práva na ochranu
osobnosti. Konanie žalovanému nesmerovalo proti osobnej a mravnej integrite a nebolo objektívne
spôsobilé vyvolať nepriaznivý zásah, ani vplyv na žiadnu zo zložiek osobnosti fyzickej osoby tak, ako je
to uvedené v predmetnej žalobe. Predostreté dôkazy a tvrdenia žalobcu nespĺňajú zákonom predpísané
podmienky na ochranu osobnosti, rovnako tak nie sú preukázané skutkovo a ani právne, nevytvárajú

potenciálny predpoklad na vznik skutkovej situácie, na základe ktorej by vznikol žalobcovi právny nárok
na nemajetkovú ujmu. V súvislosti s poukazom na § 13 Občianskeho zákonníka, na ktoré ustanovenie
sa odvoláva žalobca nie je preukázané, že by došlo k zásahu do jeho práv a súčasne bola znížená
dôstojnosť jeho fyzickej osoby alebo vážnosť jeho postavenia v spoločnosti, ani žiadne z iných zákonom
explicitne ustanovených podmienok, na základe ktorých podal žalobu voči žalovanému. Navrhol tak

žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k žalobe zo dňa 06.02.2019 (č.l. 37) uviedol, že tvrdenie
žalovaný uvedené v jeho vyjadrení k žalobe zo dňa 30.11.2018, že žalovaný sa na zasadnutí MZ
dňa 23.04.2018 vyjadroval k priebehu predmetného súdneho sporu je v celom rozsahu nepravdivé,

nakoľko žalovaný sa vonkoncom nevyjadril o aký súdny spor ide a neuviedol, že by právny zástupca
MsHK Ž. nedoručil konajúcemu súdu plnú moc na zastupovanie, v dôsledku čoho bolo odvolanie proti
rozhodnutie súdu I. stupňa zamietnuté. Prítomní poslanci nemali žiadnu vedomosť o aký súdny spor
ide. Žalovaný na zasadnutí uviedol : „S pánom L. mám problém, úprimne to hovorím, pretože pán
L. K., keď zastupoval MsHK, máme na krku žalobu za 60.000,- Eur, je tu tá exekúcia za 60.000,-

Eur z jeho viny, preto lebo poslal žalobu nie na okresný, ale na krajský súd a nechcem komentovať,
či to bola účelová alebo neúčelová vina, ale 60.000,- Eur touto vinou je MsHK zaťažený.“ Žalobca
vyzval písomne žalovaného na osobné ospravedlnenie, ale zároveň aj na verejné ospravedlnenie na
najbližšom zasadnutí Mestského zastupiteľstva. Túto okolnosť žalovaný vo svojom vyjadrení zamlčal,
nakoľko na žiadnom z nasledujúcich zasadnutí mestských zastupiteľstiev sa verejne neospravedlnil

za nepravdivé výroky na adresu žalobcu. Dňa 03.05.2018 žalobca obdržal písomné ospravedlnenie
žalovaného, v ktorom žalovaný priznáva svoju vinu za uvedené výroky s tým, že nekonal úmyselne,
ale vychádzal z informácií poskytnutých spolupracovníkmi počas krátkej prestávky pred prejednaním
tohto bodu - pred schválením nových členov predstavenstva MsHK Ž.. K tomuto tvrdeniu žalovaného
žalobca ďalej uviedol, že pred schválením predmetného bodu programu bolo zasadnutie prerušené a

táto otázka sa prejednávala na porade užšieho okruhu poslancov so žalovaným. Počas tejto porady
žiadny z prítomných poslancov neinformoval žalovaného o okolnostiach, ktoré uviedol žalovaný po
tejto porade pred poslancami MZ. Tvrdenie žalovaného, že konal úmyselne alebo neúmyselne nie je
možné preukázať. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka za neoprávnený zásah do práva na ochranu
osobnosti sa považuje konanie, ktoré je objektívne spôsobilé znížiť dôstojnosť, vážnosť a česť a ktoré

ohrozuje postavenie a uplatnenie v spoločnosti dotknutej osoby. U práva na ochranu osobnosti sa
nevyžaduje zavinenie toho, kto sa takéhoto zásahu dopustil a tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť
ani tým, že zodpovedný subjekt konal v omyle na základe nesprávnych informácií. Predpokladom
tejto zodpovednosti nie je ani vyvolanie následkov takéhoto neoprávneného zásahu, postačuje, aby
zásah bol objektívne spôsobilý vyvolať následky. Neoprávnené výroky žalovaného znamenali ohrozenie,

spočívajúce v znížení dôstojnosti a vážnosti ako aj dobrého mena a povesti v pracovnej a spoločenskej
oblasti žalobcu. Za obzvlášť závažný zásah do cti žalobcu považuje žalobca tú časť výroku žalovaného,
kde uvádza : „nechcem komentovať, či to bola účelová alebo neúčelová vina“, nakoľko týmto výrokom
žalovaný naznačuje možnosť, že žalobca konal účelovo. žalovaný svoje výroky vyslovil na širokomfóre pred poslancami mestského zastupiteľstva, rokovanie mestského zastupiteľstva je naživo vysielané
internetovým prenosom a tak je prístupné nielen občanom Mesta Ž., ale aj širokej verejnosti. Teda zásah
do osobnostných práv žalobcu mal širokú publicitu. Neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti

žalobcu nie je možné zmierniť len formou morálneho zadosťučinenia. Žalovaný z nedostatku morálnych
vlastností nepovažoval za potrebné aspoň čiastočne zmierniť závažnosť zásahu šíreného širokému
počtuobčanovinternetovýmprenosom.Takémutopostojužalovanéhokposkytnutiumorálnejsatisfakcie
žalobcovi verejným ospravedlním nasvedčuje aj skutočnosť, že vo svojom vyjadrení k žalobe žalovaný
neuviedol, z akých dôvodov nepovažoval za potrebné podať žalobcovi verejné ospravedlnenie. Žalobca

teda považuje žalobu za dôvodnú a navrhuje jej v celom rozsahu vyhovieť.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 21.03.2019 (č.l. 53) zotrval na všetkých jeho dovtedajších
vyjadreniach. Zároveň poukázal na nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 362/2009, z ktorého vyplýva,
že sloboda prejavu je založená na otvorenosti a tolerantnosti, a aj preto je v Ústave SR zaradená
do čela katalógu práv, pričom osobitné postavenie ochrany prejavu poskytuje hodnotiacim úsudkom

vysloveným v politických diskusiách, vo veciach verejného záujmu zvlášť vtedy, ak slobodu prejavujú
politici, verejné osoby a podobne. Ustanovenie § 13 ods.2 Občianskeho zákonníka je právnou úpravou,
ktorej hlavným zmyslom je odstránenie nežiaducich následkov zásahu v podobe nemajetkovej ujmy v
peniazoch. Poskytnutie satisfakcie podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia prichádza do úvahy
len vtedy, ak skutočnosti nastali na strane osoby, do ktorej práv bolo zasiahnuté následky v podobe :

1/ zníženia dôstojnosti v spoločnosti v podobe, ktorú možno označiť ako zníženie v značnej miere, 2/
zníženia vážnosti v spoločnosti v podobe, ktorú možno označiť ako zníženie v značnej miere. Tieto dva
zákonom taxatívne vymedzené predpoklady neboli splnené a práve z tohto dôvodu nebol u poškodenej
osoby právny nárok na primerané finančné zadosťučinenie, ktoré tak ako uvádza zákon, je možné
priznať osobe len v prípade, ak morálna satisfakcia nie je postačujúca. V danom prípade podľa názoru

žalovaného osobné písomné ospravedlnenie žalovaného v postavení primátora Mesta Ž. je vážne a
postačujúce a ostatné druhy ospravedlnení, ktoré žiadal žalobca považuje žalovaný za bizarné, a to
najmä s poukazom na skutočnosť, že na zasadnutí Mestského zastupiteľstva bolo primárnym cieľom
zvoliť správneho kandidáta za člena predstavenstva. Konštatovanie, ktoré žalovaný povedal v súvislosti
so sporom p. A. K. a právnym zástupcom MsHK Ž. AK JUDr. L. s.r.o. nebolo ničím iným, než vyjadrením

osobného postoja. Za dôležité okolnosti, na ktoré by mal súd prihliadať považuje žalovaný aj závažnosť
vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Okolnosti a situácia na zasadnutí
Mestského zastupiteľstva dňa 23.04.2018, na základe ktorej boli poskytnuté informácie o osobe JUDr. L.
nevyvolali takú objektívnu skutočnosť, na základe ktorej by žalobcovi vznikol právny nárok na finančné
odškodnenie, a to práve z dôvodu, že schopné vyvolať následky neoprávneného zásahu. Je potrebné

zhodnotiť výnimočnosť aplikácie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch so zreteľom na to, že finančná
náhrada je iba čiastkový prostriedok ochrany podľa § 13 ods.2 Občianskeho zákonníka s poukazom na
to, že je nevyhnutné preskúmať, či ide o nemajetkovú ujmu, ktorá vznikla žalobcovi v osobnej sfére.
Zákon uvádza, že uvedené skutočnosti treba skúmať vo vzájomnej súvislosti s právom slobody prejavu a
právom na informácie, a to s prihliadnutím na vzťah ich proporcionality. Neboli teda v danej veci splnené

zákonom explicitne ustanovené podmienky, ktoré vytvárajú predpoklad na podanie žaloby voči osobe
žalovaného. Preto opakovane navrhol žalobu zamietnuť.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu.

7. Žalobca zotrval na žalobe a svojich vyjadreniach v celom rozsahu. Nad rámec jej písomného
vyhotovenia a nad rámec písomných vyjadrení neuviedol žiadne nové či už skutkové alebo právne
argumenty, ktoré by mohli mať význam pre meritórne rozhodnutie súdu.

8. Žalovaný rovnako tak zotrval na svojich písomných vyjadreniach a právnej argumentácii,. Právny

zástupca žalovaného doplnil právnu argumentáciu, keď na pojednávaní nariadenom na deň 20.06.2019
uviedol, že žalobca právne opiera svoju žalobu o ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá
je právnou úpravou na primeranú satisfakciu. Poskytnutie satisfakcie podľa citovaného zákonného
ustanovenia prichádza do úvahy len vtedy, ak skutočne nastali skutočnosti na strane osoby poškodenej,
také, že táto osoba bola zasiahnutá najmä v podobne zníženia dôstojnosti v spoločnosti, zníženia

vážnosti v spoločnosti, ktoré je možné označiť ako zníženie v značnej miere. Rozdiel medzi ust. § 13
ods. 1 a 13 ods. 2 je v tom, že pri ochrane podľa § 13 ods. 1 stačí, ak sú výroky spôsobilé znížiť
dôstojnosť. Pri ust. § 13 ods. 2 musí byť preukázané, že v značnej miere došlo k zníženiu dôstojnosti,
vážnosti a cti osoby poškodenej. Poukázal aj na judikatúru v zmysle ktorej, pokiaľ ide o vyjadreniemiery akou bola zásahom znížená dôstojnosť alebo vážnosť osoby v spoločnosti treba vychádzať z
následnej reakcie, ktorú zásah vyvolal v rodinnom, pracovnom či v inom prostredí. Túto mieru treba
zisťovať dokazovaním a posúdiť na základe poznania a vyhodnotenia tejto reakcie. Iba v prípade ak

sa dostatočne preukáže reakcia svedčiaca o znížení dôstojnosti alebo vážnosti spoločnosti v značnej
miere v zmysle § 13 ods. 2 môže byť výnimočne subsidiárne priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v
peniazoch. V danej veci žalobca neuniesol dôkazné bremeno, t.j. nepreukázal, že by došlo k zníženiu v
podstatnej miere dôstojnosti a vážnosti jeho osoby a rovnako tak nepreukázal dôvod výšky finančného
zadosťučinenia. S poukazom na všetky skutočnosti uvedené počas konania navrhol žalobu v celom

rozsahu zamietnuť a uplatnil si nárok na náhradu trov konania.

9. V konaní nebolo sporné, že žalovaný sa na zasadnutí Mestského zastupiteľstva Mesta Ž.
konanom dňa 23.04.2018, na ktorom sa o.i. prerokovávala aj otázka návrhov na nových členov
a predsedu predstavenstva hokejového klubu MsHK Ž. a.s., vyjadroval k navrhovaným kandidátom.
K navrhovanému kandidátovi za člena predstavenstva JUDr. B. L., ktorý je synom žalobcu, žalovaný

uviedol (citácia) : „S pánom L. mám problém, úprimne to hovorím, pretože pán L. K., keď zastupoval
MsHK, máme na krku žalobu za 60.000,- Eur, je tu tá exekúcia za 60.000,- Eur z jeho viny,
preto lebo poslal žalobu nie na okresný, ale na krajský súd a nechcem komentovať, či to bola
účelová alebo neúčelová vina, ale 60.000,- Eur touto vinou je MsHK zaťažený.“ Tiež nebolo sporné,
že žalovaný sa žalobcovi ospravedlnil svojim listom zo dňa 02.05.2018, pričom okrem vyslovenia

ospravedlnenia, žalovaný v tomto liste uviedol, že pri prezentácii svojho stanoviska na zasadnutí
Mestského zastupiteľstva dňa 23.04.2018 vychádzal z nesprávnych podkladov, poskytnutých mu tretími
osobami a nebolo jeho úmyslom zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu.

10. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä

života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

11. Podľa § 12 ods.1 Občianskeho zákonníka, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky
a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú

vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.

12. Podľa § 12 ods.2 Občianskeho zákonníka, privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú
písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy
na úradné účely na základe zákona.

13. Podľa § 12 ods.3 Občianskeho zákonníka, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové
záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na
vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie
však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

14. Podľa § 13 ods.1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

15. Podľa § 13 ods.2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

16. Podľa § 13 ods.3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím

na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

17. Ustanovenie § 13 Občianskeho zákonníka obsahuje významné prostriedky ochrany osobnostných
práv. Ich použitie nie je viazané na podmienku zavinenia pôvodcu zásahu, pretože ide o prípad
objektívnej zodpovednosti. Všeobecnou podmienkou uplatnenia ochrany podľa tohto ustanovenia je,

že ide o závažnejší zásah do psychickej a morálnej integrity osobnosti, ktorý je objektívne spôsobilý
fyzickej osobe privodiť ujmu na jednotlivých stránkach osobnosti. Rozlišujú sa tieto prostriedky ochrany
osobnostných práv: 1. návrh na upustenie od neoprávnených zásahov (negatórna žaloba), 2. návrh
na odstránenie následkov už uskutočnených zásahov (reštitučná žaloba), 3. návrh na poskytnutieprimeraného zadosťučinenia (satisfakčná žaloba). Návrh na poskytnutie primeraného zadosťučinenia
(satisfakčná žaloba), ako je tomu v danej veci, sleduje priznanie satisfakcie občanovi, ktorého
osobnostné právo bolo porušené, a to so zreteľom na to, že zásah zvyčajne nemožno odčiniť obnovením

pôvodného stavu.

18. Na vznik občianskoprávnej sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do
osobnosti fyzickej osoby musia byť splnené zákonné predpoklady. Týmito sú : 1/ existencia zásahu, ktorý
vyvolalalebobolobjektívnespôsobilývyvolaťujmuspočívajúcuvporušeníaleboohrozeníosobnostných

práv chránených citovaným ustanovením § 11, 2/ neoprávnený (protiprávny) charakter tohto zásahu, 3/
existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a vzniknutou ujmou. Zásah môže byť vyvolaný rôznym
spôsobom (písmom, hovoreným slovom, obrazom a podobne). Neoprávneným zásahom do práva
na ochranu osobnosti je konanie, ktoré zasahuje do práv chránených citovaným ustanovením § 11
Občianskeho zákonníka. Neoprávneným zásahom je zásadne aj každé nepravdivé tvrdenie alebo
obvinenie, ktoré zasahuje do práv chránených citovaným ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka.

Bez právneho významu je skutočnosť, či si pôvodca zásahu bol vedomý nepravdivosti svojho tvrdenia,
alebo či išlo o nedbanlivé preberanie poznatkov a ich rozširovanie.

19. Zo skutkového vymedzenia žaloby vyplýva, že žalobca sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch na tom skutkovom základe, že žalovaný svojimi výrokmi zasiahol do jeho občianskej cti,

ľudskej dôstojnosti a mena.

20. Súd sa primárne zaoberal otázkou, či v danej veci došlo zo strany žalovaného k neoprávnenému
zásahu do práv žalobcu chránených citovaným ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka teda do práv
žalobcu na ochranu jeho osobnosti.

21. Na základe vykonaného dokazovania súd prijal záver, že žalovaný svojimi výrokmi prednesenými
na zasadnutí Mestského zastupiteľstva Mesta Ž.P. konanom dňa 23.04.2018, neoprávnene zasiahol
do práva na ochranu občianskej cti, ľudskej dôstojnosti a mena žalobcu chráneného citovaným
ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka, keď uviedol, že : „S pánom L. mám problém, úprimne to

hovorím,pretožepánL.K.,keďzastupovalMsHK,mámenakrkužalobuza60.000,-Eur,jetutáexekúcia
za 60.000,- Eur z jeho viny, preto lebo poslal žalobu nie na okresný, ale na krajský súd a nechcem
komentovať, či to bola účelová alebo neúčelová vina, ale 60.000,- Eur touto vinou je MsHK zaťažený“.
Zo strany žalovaného ide teda o neoprávnený zásah do osobnostnej sféry žalobcu, a to i napriek
tomu, že žalovaný pri uvedených výrokoch vychádzal z nesprávnych podkladov jemu poskytnutých

tretími osobami, keďže bez právneho významu je skutočnosť, že žalovaný ako pôvodca zásahu si nebol
vedomý nepravdivosti svojich tvrdení a na jeho strane išlo len o neuvážené prebratie poznatkov od
tretích osôb bez úmyslu zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu chránených zákonom.

22. Následne súd skúmal, či sú splnené ďalšie zákonom upravené predpoklady na vznik

občianskoprávnej sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom žalovaného do
osobnosti žalobcu, tak ako sú popísané v odseku 18.

23. Právo na ochranu osobnosti predstavuje inštitút, v rámci ktorého sú nedielne chránené jednotlivé
čiastkové práva zabezpečujúce občianskoprávnu ochranu konkrétnych stránok osobnosti fyzickej

osoby. Predmetom ochrany sú jednak nemateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka (meno, česť,
dôstojnosť, súkromie, telesná integrita a pod.), jednak prejavy osobnej povahy (napr. podobizne,
zvukové záznamy). Otázku prípadného negatívneho dotknutia týchto čiastkových práv v rámci práva na
ochranu osobnosti treba u každého z nich posudzovať samostatne. Treba osobitne zdôrazniť, že tieto
zásahy v určitých prípadoch môžu (avšak nemusia) mať aj difamačné dôsledky - neoprávnený zásah do

tohto čiastkového práva (práva na súkromie) nemusí vždy vyvolať zníženie vážnosti alebo dôstojnosti
dotknutej fyzickej osoby. Porušenie práva na súkromie je potrebné dôsledne odlišovať od prípadov
neoprávnených zásahov do práva na česť, dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti. Medzi čiastkové práva
tvoriace súčasť širšie koncipovaného práva na ochranu osobnosti patrí tiež právo na podobu a právo na
ochranu podobizne. Rovnako právo na ochranu podoby a podobizne je potrebné odlišovať od porušenia

práva na česť a dôstojnosť. Ani zásah do týchto práv nemusí mať difamačné dôsledky. Pokiaľ je však
neoprávnené použitie podobizne zároveň difamujúce, treba vychádzať z toho, že všeobecné právo na
ochranu osobnosti bolo porušené v oboch smeroch (v oboch čiastkových právach). Ustanovenia § 11
až 13 Občianskeho zákonníka chránia aj ďalšie čiastkové práva fyzickej osoby - právo na jej česť adôstojnosť v rozmanitých spoločenských vzťahoch, v rodine, na pracovisku, v odborných kruhoch (viď
Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. februára 2010, sp. zn. 3Cdo 137/2008).

24. Ak došlo k neoprávnenému zásahu do cti a dôstojnosti fyzickej osoby, ktorý je objektívne
spôsobilý privodiť ujmu (to v prípade zásahov do týchto čiastkových práv znamená mať difamačné
dôsledky), ako je tomu v danej veci, dotknutá osoba môže uplatniť právne prostriedky ochrany. Zákon
neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený
a ktorý je spôsobilý privodiť ujmu fyzickej osobe. Pokiaľ došlo k neoprávnenému zásahu do vyššie

uvedených osobnostných práv, má fyzická osoba dotknutá zásahom právo domáhať sa na súde, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov, odstránili následky neoprávnených zásahov, poskytlo primerané
zadosťučinenie. Podaním návrhu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch sleduje fyzická osoba
priznanie materiálnej satisfakcie. (viď Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. februára
2010, sp. zn. 3Cdo 137/2008).

25. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (ktorej sa žalobca domáhal v prejednávanej veci) môže
súd podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznať vtedy, ak by sa morálna satisfakcia nezdala
postačujúca, najmä ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za
ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za

ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda
to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom
postavení a pod.) vnímala aj každá iná fyzická osoba. Pokiaľ dôjde k neoprávnenému zásahu do
práva na česť a dôstojnosť, má zásah závažné dôsledky vtedy, keď ním bola v značnej miere znížená
dôstojnosť alebo vážnosť fyzickej osoby v spoločnosti Dôvody priznania náhrady sú v tomto ustanovení

uvedené len demonštratívne. Zákon tu stanovuje jedinú podmienku priznania náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch, ktorá je splnená vtedy, keď sa nemateriálne zadosťučinenie nezdá postačujúce.
Dôsledkom každého neoprávneného zásahu do práv chránených ustanovením § 11 Občianskeho
zákonníka je určitá ujma. Z hľadiska intenzity zásahu, okolností, za ktorých k nemu došlo a stupňa
negatívnych dôsledkov dopadu zásahu na chránené práva sa v praxi môžu vyskytnúť ujmy, ktoré svojou

povahou alebo stupňom závažnosti a/ neopodstatňujú ani nemateriálnu ani materiálnu satisfakciu,
b/ opodstatňujú (len) nemateriálnu satisfakciu, c/ opodstatňujú tak nemateriálnu, ako aj materiálnu
satisfakciu. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t.j. materiálnej satisfakcie)
je vždy existencia závažnej ujmy (viď Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. februára
2010, sp .zn. 3Cdo 137/2008).

26.Žalovanýsícehovorenýmslovom neoprávnenezasiaholdoprávžalobcunaochranujehoobčianskej
cti, ľudskej dôstojnosti a mena, avšak žalobca nepreukázal, že týmto neoprávneným zásahom bola v
značnej miere znížená jeho dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti.

27. Inými slovami : Súd vychádzajúc z určujúcich hľadísk uvedených v odseku 25. prijal záver, že
žalobca nepreukázal existenciu závažnej ujmy ako podmienky priznania náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch. Logicky tak nemohol potom preukázať ani kauzálny nexus - príčinnú súvislosť medzi
zásahom a vzniknutou ujmou, ktorý/á je ďalším zákonným predpokladom na vznik občianskoprávnej
sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby. Žalobca

teda nepreukázal kumulatívne splnenie všetkých základných predpokladov vyžadovaných zákonom na
vznik občianskoprávnej sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti
fyzickej osoby. Neuniesol teda dôkazné bremeno, ktoré ho v konaní zaťažovalo, čo vyústilo do jeho
procesného neúspechu (zamietnutia žaloby).

28.Onáhradetrovkonaniarozhodolnazákladeust. §255ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku,vzmysle
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný mal vo veci
plný úspech, preto mu súd proti žalobcovi ako neúspešnej strane priznal náhradu trov konania v rozsahu
100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo

veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.

o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).