Decision was made at the court Okresný súd Liptovský Mikuláš
Judgement was issued by Mgr. Robert Droppa
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zmenené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 11C/25/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618202739
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2020:5618202739.7
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci žalobcu T. P.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P. XXXX/X, P., zastúpeného JUDr. Miloslavom Hrickom, advokátom
so sídlom Ulica 1. mája 709, Liptovský Mikuláš, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, v konaní o
náhradu škody vo výške 92 691,82 eura s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 14 556,31 eura spolu s
5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 14 556,31 eura od 01. 10. 2018 do zaplatenia a nahradiť
nemajetkovú ujmu vo výške 9 500,- eur, všetko do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku s tým,
že ak žalovaná v súdom určenej lehote nenahradí žalobcovi nemajetkovú ujmu, patrí žalobcovi aj 5 %
ročný úrok z omeškania zo sumy 9 500,- eur od uplynutia lehoty na plnenie do zaplatenia.
II. V zostávajúcej časti, ktorá zostala predmetom sporu po právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v
Žiline zo dňa 21. 07. 2020, sp. zn. 5Co/4/2020, súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalovanej súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou súdu 02. 10. 2018 sa žalobca proti žalovanej domáhal uloženia povinnosti
nahradiť škodu vo výške 44 691,82 eura spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 44 691,82
eura od 01. 10. 2018 do zaplatenia a nahradiť nemajetkovú ujmu vo výške 48 000,- eur spolu s 5 %
ročným úrokom z omeškania zo sumy 48 000,- eur od 01. 10. 2018 do zaplatenia a nahradiť trovy
konania. Žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Liptovskom
Mikuláši zo dňa 30. 11. 2007, ČVS: ORP-306/JP-2007 bolo začaté trestné stíhanie voči žalobcovi
ako obvinenému pre zločin lúpeže spáchaného formou spolupáchateľstva. Proti uzneseniu o vznesení
obvinenia podal žalobca sťažnosť, o ktorej rozhodla Okresná prokuratúra Liptovský Mikuláš uznesením
zo dňa 04. 04. 2008, č. 1 Pv 608/07-15 tak, že sťažnosť zamietla ako nedôvodnú. Prokuratúra
podala vo veci obžalobu dňa 16. 11. 2009, pričom rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo
dňa 27. 02. 2014, sp. zn. 1T/128/2009 bol žalobca spoločne s obžalovaným R. P. uznaný za vinného
zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c) Trestného zákona v spolupáchateľstve
podľa § 20 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením zo
dňa 16. 09. 2014, sp. zn. 1To/55/2014 tak, že odvolanie zamietol ako nedôvodné. Žalobca nastúpil na
výkon trestu odňatia slobody do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou
dňa 18. 09. 2014. Nakoľko sa po nástupe do výkonu trestu dozvedel, že skutku, za ktorý bol odsúdený,
za dopustil S. X., podal dňa 30. 12. 2014 návrh na povolenie obnovy konania. Uznesením Okresného
súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 27. 05. 2015, sp. zn. 2Nt/28/2014 súd povolil obnovu konania a zároveňzrušil v prospech žalobcu výrok o vine a treste. Výkon trestu odňatia slobody bol žalobcovi prerušený a
žalobca bol prepustený dňa 27. 05. 2015. Následne bol rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš
zo dňa 03. 02. 2017, sp. zn. 1T/128/2009 oslobodený spod obžaloby. Žalobca svoj nárok
odvodzoval z ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci. Skutočnosť, že došlo k oslobodeniu spod obžaloby, znamená, že uznesenie o vznesení
obžaloby je nezákonné. Žalobca žil do času vznesenia obvinenia usporiadaný, riadny život, nebol trestne
stíhaný. Niekoľkoročným trestným stíhaním, ktorého dĺžka bola neúmerná, bolo zasiahnuté do jeho
osobnostných práv, pričom dotknutí stíhaním boli aj jeho rodinní príslušníci a priatelia, ktorí vypovedali
v konaní. Trestné stíhanie malo samo o sebe veľmi negatívny dopad na povesť a vnímanie žalobcu
jeho okolím, nehovoriac o nástupe na výkon trestu odňatia slobody. Počas obdobia desiatich rokov žil
žalobca v neustálom strese a neistote, aj po podaní obžaloby považoval za vysoko nepravdepodobné,
že bude odsúdený za čin, ktorý nespáchal. Po nástupe na výkon trestu bol obklopený násilníkmi, vrahmi,
zlodejmi, narkomanmi a inými osobami s kriminálnou minulosťou, pričom pobyt vo väzení sa prejavil
aj na zdravotnom a psychickom stave, keď za necelý mesiac schudol 17 kg. Po prepustení z výkonu
trestu bol nútený si v nákupnom centre privolať záchrannú službu a po komplexnej zdravotnej previerke
mu bol zistený vysoký tlak, na ktorý bude musieť brať lieky do konca života. Najhoršie na tom celom
bolo odlúčenie od rodiny. Dňa 31. 03. 2012 uzatvoril žalobca manželstvo, v tom čase bol presvedčený,
že nemôže byť odsúdený. Žalobcovi a jeho manželke sa narodila 08. 10. 2012 dcéra, odlúčenie od
rodiny niesol veľmi ťažko. Žalobcovi tak bola spôsobená nemajetková ujma tak v dôsledku nezákonného
trestného stíhania, nezákonného obvinenia a obžaloby, ako aj v dôsledku nezákonného odsúdenia a
výkonu trestu odňatia slobody. Pokiaľ ide o pracovný život, už po vznesení obvinenia prišiel žalobca o
svoju účasť v obchodnej spoločnosti COYOTE s. r. o., lebo spoločníci sa obávali, že trestné stíhanie
bude mať nepriaznivé následky na riadny chod spoločného podniku. Všetky podnikateľské aktivity, ktoré
mal v čase pred nástupom na výkon trestu dohodnuté, musel ukončiť. Pred nástupom mal žalobca
ako živnostník dohodnuté dve spolupráce, a to s obchodnou spoločnosťou SHIPTECH s. r. o., pre
ktorú mal zabezpečovať realizáciu hausbótu pre konečného užívateľa, pričom ušlý zisk v tomto prípade
predstavuje 11 400,- eur, nakoľko očakávaný obrat bol vo výške 41 400,- eur a náklady potrebné na
jeho obstaranie predstavovali 30 000,- eur. S obchodnou spoločnosťou good lunch s. r. o, mal žalobca
zabezpečovať realizáciu samoobslužnej reštaurácie v nákupnom centre Bory Mall z holo-priestoru do
užívania schopného stavu, kde ušlý zisk predstavoval 25 000,- eur pri obrate 99 580,- eur a nákladoch na
jehodosiahnutievovýške74580,-eur.Týmtospôsobomžalobcovivznikolušlýziskvoformezmareného
majetkového prospechu v celkovej výške 36 400,- eur. Nebyť nezákonného rozhodnutia, na základe
ktorého bol žalobca odsúdený na sedem rokov odňatia slobody, bol by realizoval dohodnuté práce.
Žalobca v priebehu trestného konania vynaložil aj náklady na trovy právneho zastúpenia. V čase od 31.
01. 2008 do 22. 10. 2010 bol žalobca zastúpený JUDr. Milanom Cíbikom, ktorého trovy predstavovali
3 394,97 eura. Za obdobie od 22. 10. 2010 do 16. 09. 2014 predstavovali trovy právneho zastúpenia
JUDr. Milanom Cíbikom sumu 3 346,85 eura. V období od 05. 06. 2015 do 03. 02. 2017 bol žalobca
zastúpený JUDr. Miloslavom Hrickom, ktorý si za právne služby poskytnuté žalobcovi vyúčtoval odmenu
vo výške 900,- eur. V konaní o obnovu konania zastupoval žalobcu JUDr. Juraj Bachan, ktorému vyplatil
trovy vo výške 650,- eur. Celkovo tak žalobca vynaložil na úhradu trov právneho zastúpenia sumu
8 291,82 eur. Popri ušlom zisku a náhrade trov právneho zastúpenia si žalobca uplatnil aj náhradu
nemajetkovej ujmy v dôsledku nezákonného trestného stíhania vo výške 24 000,- eur, ako aj v dôsledku
nezákonného odsúdenia a výkonu trestu odňatia slobody vo výške 24 000,- eur. S prihliadnutím na
závažné ujmy na osobnom, rodinnom, spoločenskom a pracovnom živote žalobcu, berúc do úvahy
následné reakcie, ktoré zásah do práv žalobcu vyvolal v jednotlivých sférach jeho osobnosti a dĺžku
vykonaného trestu, možno podľa žalobcu určiť rozsah náhrady nemajetkovej ujmy maximálnou sumou,
ktorú je možné priznať podľa ustanovenia § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., to znamená vo výške
rovnajúcej sa päťdesiat násobku minimálnej mzdy, t. j. v sume 24 000,- eur. Náhradu nemajetkovej
ujmy si žalobca uplatnil osobitne za nezákonné trestné stíhanie a osobitne za nezákonné rozhodnutie
o treste, ktorý bol na žalobcovi sčasti vykonaný, keďže žalobca bol následne spod žaloby oslobodený.
Žalobca závažnú nemajetkovú ujmu, keď celková doba trestného stíhania predstavovala niečo vyše
deväť rokov a celková doba, počas ktorej bol vo výkone trestu takmer jeden rok. Samotné konštatovanie
porušenie práva a priznanie čisto majetkovej ujmy nebolo dostatočným zadosťučinením, nakoľko došlo
k závažnému zásahu do jeho života s negatívnymi dopadmi na súkromný, osobný, rodinný, spoločenský
a pracovný život. Žiadosťou zo dňa 27. 03. 2018 sa žalobca obrátil na Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, keď okrem skutočnej
škody a ušlého zisku požadoval uhradiť aj vzniknutú nemajetkovú ujmu v celkovej výške 48 000,- eur.
Listom zo dňa 26. 09. 2018 oznámila žalovaná žalobcovi výsledok predbežného prerokovania nárokutak, že žiadosti nebolo vyhovené, keďže bola vyhodnotená ako nedôvodná. Na základe uvedených
skutočností sa žalobca domáhal náhrady škody v celkovej výške 92 691,82 eura spolu so zákonným
úrokom z omeškania a náhrady trov konania.
2. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 17. 09. 2019, sp. zn. 11C/25/2018 tak, že žalovanej uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 15 141,70 eura spolu s 5 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 15 141,70 eura od 01. 10. 2018 do zaplatenia a nahradiť nemajetkovú ujmu vo
výške 9 500,- eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 9 500,- eur od 01. 10. 2018 do
zaplatenia, všetko do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V časti o zaplatenie sumy 60,79 eura súd
konanie zastavil a v zostávajúcej časti žalobu zamietol. Žalovanej nepriznal náhradu trov konania.
3. Strany sporu podali proti predmetnému rozsudku odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline
rozsudkom zo dňa 21. 07. 2020, sp. zn. 5Co/4/2020 tak, že vo výroku III., ktorým bola v zostávajúcej časti
žaloba zamietnutá, rozsudok potvrdil. Vo výroku I., ktorým súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaná je
povinná zaplatiť žalobcovi náhradu škody a nahradiť nemajetkovú ujmu s príslušenstvom a vo výroku o
náhrade trov konania rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Odvolací súd skonštatoval, že súd prvej inštancie správne priznal žalobcovi náhradu ušlého zisku vo
výške 6 910,67 eura. Pokiaľ ide o trovy obhajoby JUDr. Milana Cíbika, správne bola priznaná odmena
za poradu s klientom dňa 03. 06. 2008, avšak pri výpočte treba mať za zreteli ustanovenie § 14 ods.
2 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Odvolací súd nesúhlasil s priznaním cestovného výdavku v
súvislosti s cestou zo dňa 28. 05. 2008, ako aj náhradou za stratu času, nakoľko k tomuto dátumu
neprináležal žiadny vykonaný úkon. Úlohou súdu prvej inštancie bude aj vysporiadanie sa s odmenou na
výsluchu žalobcu a za podnet podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre. K náhrade škody predstavujúcej
trovy obhajoby JUDr. Juraja Bachana odvolací súd skonštatoval, že obhajca preukázane vykonal šesť
úkonov, za ktoré mu vznikol nárok na odmenu vo výše po 120,23 eura za dva úkony a po 123,50
eura za štyri úkony, čiže uhradená záloha vo výške 650, -eur nepokryla ani odmenu obhajcu, nie to
ešte aj tzv. režijný paušál. Pokiaľ ide o trovy obhajoby JUDr. Miloslava Hricka, za prevzatie a prípravu
zastúpenia náhrada patrí, nakoľko k zmene obhajcu došlo z objektívnych dôvodov, lebo predchádzajúci
obhajca ukončil výkon advokácie a žalobca bol nútený zabezpečiť si nového obhajcu. Odvolací súd
sa však nestotožnil s výpočtom trov obhajcu, keď súd prvej inštancie opomenul ustanovenie § 1 ods.
4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Zároveň ponechal na zvážení, či nazeranie do spisu bude považovať
za úkon právnej služby, lebo vyhláška výslovne takýto úkon neobsahuje. Činnosť právneho zástupcu
spočívajúc v štúdiu spisu nespĺňa požiadavky istej formálne samostatnosti úkony právnej služby, aj
keď odvolací súd nespochybňuje potrebnosť a v niektorých prípadoch nevyhnutnosť štúdia súdneho
spisu advokátom. Pokiaľ ide o úrok z omeškania z nemajetkovej ujmy, povinnosť zaplatiť náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba
plnenia, pričom až uplynutím takto určenej lehoty sa dlžník dostáva do omeškania. Podľa odvolacieho
súdu zároveň odôvodnenia rozhodnutia o náhrade trov konania a aplikácii ustanovenia § 257 C. s. p.
nespĺňa náležitosti podľa § 220 ods. 2 C. s. p.
5. Odvolací súd zároveň uzavrel, že odôvodenie rozhodnutia čo do zamietnutia žaloby je vecné správne.
Žalobca skutočne hodnoverne nepreukázal, že v dôsledku nástupu na výkon trestu odňatia slobody mu
ušiel zisk v uplatnenej výške 36 400,- eur. Žalobcovi zároveň neprináleží osobitne náhrada nemajetkovej
ujmy za nezákonné trestné stíhanie a osobitne za nezákonné rozhodnutie o treste, nakoľko ide o jedno
konanie, ktoré je ohraničené začatím trestného stíhania a právoplatnosťou rozsudku a ku ktorému by
ani nebolo došlo, ak by neprebehlo trestné stíhanie voči žalobcovi. Odvolací súd sa v plnom rozsahu
stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý s prihliadnutím na povahu a dĺžku súdneho konania
a závažnosť následkov spôsobených nielen samotným odsúdením, ale už aj vznesením obvinenia
žalobcovi, považoval za primeranú formu zadosťučinenia vo výške 9 500,- eur, čiže polovicu náhrady
nemajetkovej ujmy, ktorú právny poriadok priznáva obetiam trestných činov s následkom smrti.
6. Vzhľadom na rozhodnutie odvolacieho súdu zostala predmetom konania časť uplatneného nároku 15
141,70 eura s príslušenstvom a príslušenstvo náhrady nemajetkovej ujmy, pričom odvolací súd vytkol
súdu prvej inštancie dôvodnosť časti priznanej náhrady trov obhajoby.
7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom žalovaná nesúhlasila s aplikáciou ustanovenia § 257 C.
s. p. s odôvodním, že pokiaľ by sa prijal výklad uvedený v predbežnom právnom posúdení, tak v danýchkonaniach by žalovaná nikdy nemal nárok na náhradu trov konania vzhľadom na povahu uplatňovaných
nárokov. Právny zástupca žalobcu uviedol, že v danej veci bol žalobca v časti úspešný, čiže nárok bol
daný, sporná bola len výška náhrady. Žalovanej by mohol vzniknúť nárok na náhradu trov konania v
prípade, ak by bola žaloba podaná nedôvodne v plnom rozsahu.
8.Zaskutok,ktorýžalobcanespáchal,vykonaltrestodňatiaslobodyod18.09.2014do27.04.2015.Súd
dospel k záveru, že žalobca v konaní preukázal všetky predpoklady objektívnej zodpovednosti žalovanej
zaškoduatoexistenciunezákonnéhorozhodnutia,vznikškody,ajkeďnievuplatnenejvýškeanakoniec
príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Pokiaľ dôjde k oslobodeniu spod
obžaloby, treba vychádzať z toho, že obžalovaný čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo
byť začaté, pričom pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody voči štátu je potrebné prihliadnuť aj na
priebeh celého trestného stíhania z hľadiska vývoja dôkaznej situácie. Uznesenie o vznesení obvinenia
žalobcovi je nezákonným rozhodnutím, aj keď v čase vznesenia obvinenia boli splnené predpoklady na
jeho vydanie. Oslobodenie spod obžaloby nemusí síce vždy za každých okolností vyvolať nezákonnosť
uznesenia o vznesení obvinenia, avšak zodpovednosť štátu za škodu je koncipovaná ako objektívna, čo
znamená, že štát zodpovedá za škodu bez ohľadu na akékoľvek zavinenie. Štát musí niesť objektívnu
zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Na
jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť,
avšak na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup
ukáže ako mylný a zasahujúci do základných práv občana. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že nárok
na náhradu škody spôsobený začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím, pričom rozhodujúcim meradlom zákonnosti začatia trestného
stíhania je jeho neskorší výsledok. Pokiaľ ide o priebeh trestného stíhania z hľadiska vývoja dôkaznej
situácie, súd poukazuje na to, že tak z vyšetrovacieho spisu ako aj súdneho spisu bezpochyby vyplýva,
že žalobca od okamihu vznesenia obvinenia svoju vinu popieral na podklade tých istých skutkových
tvrdení, ktoré koniec koncov viedli k oslobodeniu spod obžaloby po povolení obnovy konania. V priebehu
trestného konania teda nedošlo k žiadnej zmene vývoja dôkaznej situácie, žalobca od začiatku tvrdil,
že skutok nespáchal. Prakticky jediným usvedčujúcim dôkazom bola rekognícia dvoch poškodených.
Nemohol ani tvrdiť, že skutok spáchala tretia osoba, ktorá sa po nástupe žalobcu do výkonu trestu
odňatia slobody k spáchaniu predmetného zločinu lúpeže priznala, pretože nemal mať odkiaľ takú
vedomosť. Išlo nakoniec o novú skutočnosť, ktorá nebola známa súdu v pôvodnom konaní, čo znamená,
že nebola predmetom dokazovania predtým, ako súd odsúdil žalobcu na nepodmienečný trest odňatia
slobody.
9. Popri priznanom ušlom zisku vo výške 6 910,67 eura, ktorého výška bola ustálená aj odvolacím
súdom, má žalobca nárok aj na náhradu vynaložených trov obhajoby. Žalobca bol v trestnom konaní
zastúpený postupne tromi advokátmi. Nakoľko bol stíhaný za zločin, za ktorý zákon ustanovuje trest
odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje desať rokov, podľa § 12 ods. 3 písm. c) vyhlášky č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení platnom
do 30. 06. 2013 (ďalej len „vyhláška“) patrila obhajcom žalobcu za jeden úkon právnej služby odmena
vo výške jednej šestiny výpočtového základu.
10. Vychádzajúc z vyúčtovania trov obhajoby JUDr. Milanom Cibikom zo dňa 22. 10.
2010 a po preskúmaním trestného spisu za súčasnej viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu
súd priznal žalobcovi náhradu za prevzatie a prípravu obhajoby vrátane prvej porady s klientom dňa 31.
01. 2008 vo výške 105,42 eura, za sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa 31. 01. 2008
vo výške 105,42 eura, za preštudovanie vyšetrovacieho spisu dňa 23. 05. 2008 vo výške 105,42 eura, za
poradu so žalobcom dňa 03. 06. 2008 vo výške 105,42 eura, za účasť na výsluchu žalobcu dňa
04. 06. 2008 v trvaní od 12,10 hod. do 13.15 hod vo výške 105,42 eura, za účasť na výsluchu druhého
obvineného dňa 12. 06. 2008 vo výške 105,42 eura, za účasť na výsluchu svedka dňa 20. 08. 2008 vo
výške 105,42 eura, za účasť na výsluchu dvoch svedkov dňa 27. 08. 2008 vo výške 210,84 eura, za
účasť na výsluchu svedka dňa 28. 08. 2008 vo výške 105,42 eura, za účasť na výsluchu dvoch svedkov
- poškodených dňa 24. 06. 2009 vo výške 115,90 eura, za účasť na preštudovaní spisu dňa 02. 10.
2009 vo výške 115,90 eura, za písomný návrh na doplnenie dokazovania zo dňa 30. 10. 2009 vo výške
115,90 eura, za písomný podnet prokuratúre zo dňa 27. 10. 2009 vo výške 115,90 eura, za písomný
návrh na doplnenie dokazovania zo dňa 12. 10. 2010 vo výške 120,23 eura, za účasť na verejnom
zasadnutí dňa 11. 11. 2010 vo výške 120,23 eura, za účasť na hlavnom pojednávaní dňa 24. 01. 2011
vo výške 247,- eur, za účasť na hlavnom pojednávaní dňa 25. 01. 2011 vo výške 247,- eur, za účasť nahlavnom pojednávaní dňa 03. 02. 2011 vo výške 123,50 eura, za účasť na hlavnom
pojednávaní dňa 20. 09. 2012 vo výške 127,16 eura, za účasť na hlavnom pojednávaní dňa 27. 02.
2014 vo výške 240,46 eura, za písomnú záverečnú reč zo dňa 27. 02. 2014 vo výške 120,23 eura, za
písomné odôvodnenie odvolania zo dňa 02. 07. 2014 vo výške 120,23 eura a za účasť na verejnom
zasadnutí dňa 16. 09. 2014 vo výške 120,23 eura. Súd priznal žalobcovi odmenu aj za nazretie do
vyšetrovacieho spisu, nakoľko ide o úkon právnej služby nevyhnutný pre účely obhajoby. Tento úkon bol
urobený takmer šesť mesiacov po vznesení obvinenia, počas ktorého obdobia mohol žalobca ako aj jeho
obhajca dôvodne predpokladať, že boli vykonané vyšetrovacie úkony. Naviac, na deň 04. 06. 2008 bol
naplánovaný výsluch žalobcu ako obvineného, čo taktiež preukazuje nevyhnutnosť poznať obsah spisu.
Idetedaoúkon,priktoromsaoboznamujesvýsledkamivyšetrovania,čovyhláškavýslovnepredpokladá
v ustanovení § 14 ods. 1 písm. c). Súd zároveň priznal žalobcovi odmenu za ďalšiu poradu vo výške
základnej sadzby tarifnej odmeny, nakoľko táto bola vykonaná pred 30. 06. 2013, kedy došlo k zmene
vyhlášky v ustanovení § 14 ods. 2 písm. a). Pokiaľ ide o písomný podnet Krajskej prokuratúre v Žiline zo
dňa 27. 10. 2009, tento úkon súd vyhodnotil podľa obsahu ako písomné vecné podanie na iný orgán vo
veci samej. Žalobca prostredníctvom obhajcu ním podal podnet na preskúmanie zákonnosti postupu vo
vyšetrovaní , v ktorom obhajca podrobne opísal v čom vidí prieťahy v konaní a nezákonnosť postupu pri
vyšetrovaní, zvlášť poukázal na navrhované dôkazy, na nezákonný postup pri rekognícii, nedoručenie
upovedomenia o výsluchu svedkov a nevykonanie navrhovaných dôkazov, ktoré mali preukázať aj to,
kde sa žalobca v čase skutku nachádzal. Nešlo teda o nejaký účelový úkon, pre žalobcu ako obvineného
nepodstatný, zvlášť keď ako sa neskôr ukázalo, práve rekognícia bola dôležitým usvedčujúcim dôkazom
na odsúdenie. Popri odmene žalobcovi vznikol nárok aj na náhradu uhradeného režijného paušálu, a to
za desať úkonov v roku 2008 po 6,31 eura, za päť úkonov v roku 2009 vo výške po 6,95 eura, za dva
úkony v roku 2010 vo výške po 7,21 eura, za tri úkony v roku 2011 vo výške po 7,41 eura, za úkon v
roku 2012 vo výške 7,63 eura a za štyri úkony v roku 2014 vo výške po 8,04 eura. Súd zároveň priznal aj
náhradu cestovných výdavkov a náhradu za stratu času tohto obhajcu, okrem náhrad za pracovnú cestu
zo dňa 28. 05. 2008, nakoľko súd je viazaný názorom odvolacieho súdu a k danej pracovnej
ceste podľa vyúčtovania trov neprináležal žiadny úkon právnej služby. V súvislosti s cestami zo dňa 23.
05. 2008, 04. 06. 2008, 12. 06. 2008, 20. 08. 2008. 27. 08. 2008, 28. 08. 2008, 24.
06. 2009, 02. 10. 2009, 11. 11. 200, 24. 01. 2011, 20. 09. 2012 a 16. 09. 2014 má tak žalobca nárok na
náhradu uhradených cestovných náhrad vo výške 3 003,48 eura.
11. V nadväznosti na zastupovanie obhajcom JUDr. Miloslavom Hrickom súd priznal žalobcovi náhradu
trov obhajoby v rozsahu, ktorý zohľadňuje ustanovenie § 1 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Obhajcovi
vznikol nárok na odmenu za prevzatie a prípravu obhajoby dňa 05. 06ô 2015 vo výške 123,50 eura, za
písomný návrh na doplnenie dokazovania zo dňa 14. 10. 2016 vo výške 63,58 eura, za účasť
na hlavnom pojednávaní dňa 20. 10. 2016 vo výške 254,32 eura, za účasť na hlavnom pojednávaní
dňa 02. 12. 2016 vo výške 127,16 eura a za účasť na hlavnom pojednávaní dňa 03. 02. 2017 vo výške
130,16 eura, spolu 698,72 eura. Popri odmene mal obhajca nárok aj na režijný paušál, za úkon v roku
2015 vo výške 8,39 eura, za tri úkony v roku 2016 vo výške po 8,58 eura a za úkon v
roku 2017 vo výške 8,84 eura, spolu vo výške 42,97 eura. Oproti uplatnenému nároku vo výške 787,66
eura tak súd priznal žalobcovi nárok na náhradu týchto trov obhajoby vo výške 741,69 eura. Spolu s
trovami obhajoby, ktoré žalobca preukázateľne uhradil aj tretiemu obhajcovi JUDr. Jurajovi Bachanovi,
ktorý si ich voči žalobcovi uplatnil v sume nižšej, ako mal nárok podľa vyhlášky, tak súd žalobcovi priznal
náhradu vo výške 7 645,64 eura.
12. Súd žalobcovi priznal aj náhradu nemajetkovej ujmy. Nakoľko právny poriadok neupravuje výšku
nemajetkovej ujmy, pri rozhodovaní vychádzal z ustanovenia § 12 ods. 2 zákona č. 274/2017 Z. z.
a z minimálnej mzdy v roku 2015, ktorá predstavovala 380,- eur. Päťdesiat násobok tejto minimálnej
mzdy je 19 000,- eur. Súd s prihliadnutím na povahu a dĺžku súdneho konania a závažnosť následkov
spôsobených nielen samotným odsúdením, ale už aj vznesením obvinenia žalobcovi, považuje za
primeranú formu zadosťučinenia vo výške 9 500,- eur, čiže polovicu náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú
právny poriadok priznáva obetiam trestných činov s následkom smrti. Pozbavenie života a odňatie
osobnej slobody nemožno stotožňovať a to ani pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy. Nedôvodné
odňatie slobody je však takým zásadným zásahom do základných práv a slobôd občana, ktorý je
potrebné odškodniť aj inak, ako len konštatovaním porušenia práva.
13. Celkom tak súd priznal žalobcovi náhradu škody vo výške 14 556,31 eura a náhradu nemajetkovej
ujmy 9 500,- eur, spolu 24 056,31 eura. Popri tom má žalobca nárok aj na zákonný úrok z omeškaniazo sumy 14 556,31 eura počnúc odo dňa doručenia oznámenia žalovanej, že neuspokojí nárok žalobcu
na náhradu škody, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia. Pokiaľ ide o príslušenstvo
náhrady nemajetkovej ujmy, v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu súd priznal žalobcovi aj
5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 9 500,- eur od uplynutia lehoty na plnenie do zaplatenia, pre
prípad, že žalovaná v súdom určenej lehote nenahradí žalobcovi nemajetkovú ujmu. Vzhľadom na výšku
priznaného nároku súd v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 C. s. p. určil dlhšiu lehotu na plnenie.
14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 257 C. s. p. a žalovanej,
ktorá mala prevažný úspech v konaní, ich náhradu nepriznal. V zrušenom rozsudku súd konštatoval,
že vzhľadom na charakter predmetného sporu a skutkový stav, ktorý viedol žalobcu k uplatneniu
si náhrady škody, je bez ďalšieho nesporným dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý je
spravodlivé nepriznať žalovanej náhradu trov konania. Podľa odvolacieho súdu je takéto odôvodnenie
nedostatočné. Vzhľadom k tomu, aby bolo rozhodnutie o náhrade trov konania preskúmateľné a
zrozumiteľné, súd uvádza, že následky justičného omylu spočívajúce v nedôvodnom výkone trestu
odňatia slobody za trestný čin niekoho druhého sa nemôžu chápať inak ako dôvody hodné osobitného
zreteľa, v prípade, ak nie je poškodený v súdnom konaní úspešný v prevažujúcom rozsahu. Názor
žalovanej, že pri takom výklade, ako súd uviedol v predbežnom právnom posúdení, by žalovaná nikdy
nemala nárok na náhradu trov konania, je nesprávny. Žalovaná má možnosť vyhnúť sa súdnemu sporu,
nakoľko predbežné prorokovanie nároku nie je len formálnym úkonom, ktorý musí predchádzať podanej
žalobe. V danom prípade žalovaná z nepochopiteľných dôvodov neuspokojila nárok žalobcu ani v
časti trov obhajoby, a to ani len čiastočne po zohľadnení výhrad prezentovaných aj v tomto konaní.
Súd si uvedomuje, že pokiaľ išlo o uplatnený nárok v podobe náhrady ušlého zisku a nemajetkovej
ujmy, tak vzhľadom na charakter tohto nároku bolo nevyhnutné vykonať dokazovanie a preto žalovaná
neuspokojila tento nárok v rámci predbežného prerokovania, avšak nič jej nebránilo uspokojiť nárok
žalobcu aspoň v časti náhrady trov obhajoby, ktorý nárok je danom prípade nespochybniteľný. Žalovaná
teda vyvolala podanie žaloby, ktorá je v časti dôvodná. Žalobca bol nedôvodne vo výkone trestu odňatia
slobody viac ako sedem mesiacov, pričom významné pre konštatovanie zásahu do jeho základných
ľudských práv je aj dĺžka trestného konania, ktorá nepochybne nepriaznivo zasiahla do všetkých
sfér jeho života. V hierarchii dôvodov hodných osobitného zreteľa je nad dôvodom vzťahujúcim sa
na predmetné konanie už len dôvod, pre ktorý si žalobcovia uplatňujú náhradu škody súvisiacej so
zavineným úmrtím blízkej osoby. Naviac, v časti uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy, závisela výška
plnenia od úvahy súdu. V tejto časti tak nemožno o žalobcovi uvažovať ako o procesne neúspešnej
strane sporu, ak mu bola priznaná aspoň časť uplatneného nároku. Spravodlivo teda nemožno žalobcu
zaťažiť zodpovednosťou za predvídanie výsledku konania, ktoré sa koniec koncov odvíja od úvahy súdu.
Náhrada trov konania je určitým postihom strany sporu, ktorá bola neúspešná v spore. Na rozdiel od
žalovanej má súd za to, že nie je namieste postihovať žalobcu opätovne potom, ako bolo v značnej
miere zasiahnuté do jeho základných ľudských práv. K rozhodnutiu podľa ustanovenia § 257 C. s. p.
je nevyhnutná prítomnosť výnimočnosti okolností. Táto je v prejednávanej veci celkom zjavne daná
dôvodom, pre ktorý vznikol tento spor. Uplatnenie si náhrady škody stranou sporu, ktorá bola nedôvodne
vo výkone trestu odňatia slobody, je v prípade jej aspoň čiastočného úspechu v konaní, podľa názoru
súdu, vždy dôvodom hodným osobitného zreteľa, aby sa týmto spôsobom zmiernila tvrdosť zákona v
prípade, ak by podľa zásady úspechu v konaní mal trovy konania nahradiť žalobca. Tak ako prirodzené
veci netreba uzákoňovať, celkom jasné veci, nie je potrebné odôvodňovať rozširujúcim spôsobom. Z
uvedených dôvodov súd žalovanej nepriznal náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená osoba môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.