Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 5, 2021

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14Csp/41/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120206107
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2120206107.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, v právnej veci

žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpený:
Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanej: M. N., H.. XX.X.XXXX, C.
K. H. S. XXX, o zaplatenie 152,47 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 152,47 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne
zo sumy 152,47 eur od 30.4.2019 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.7.2020, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým

by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 152,47 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,00 % ročne z dlžnej sumy od 30.4.2019 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že predchodca žalobcu ako veriteľ uzavrel so žalovanou ako
dlžníkom dňa 1.10.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie revolvingového úveru vo
výške úverového rámca v sume 500 eur predchodcom žalobcu žalovanej, s ročnou úrokovou sadzbou

vo výške 26,28 %, 11,88 %, RPMN vo výške 38,7 % a priemernou hodnotou RPMN vo výške 23,53
%, pričom celková čiastka, ktorú mala žalovaná zaplatiť, bola uvedená v sume 590,74 eur. Žalovaná
sa zaviazala splácať úver v mesačných splátkach vo výške 4 % z dlžnej čiastky, minimálne 12 eur,
termín splatnosti splátok bol určený na 20. deň v mesiaci. Žalovaná nedodržala platobnú disciplínu
vyplývajúcu zo zmluvy a poskytnutý úver v dohodnutej lehote nevrátila. Dňa 27.12.2017 predchodca
žalobcu vyzval žalovanú k úhrade dlžnej sumy vo výške 627,33 eur, žalovaná žalobcovi neuhradila
žiadnu sumu. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 29.4.2019, postupca postúpil

na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Ku dňu postúpenia pohľadávky predstavoval dlh žalovanej sumu
vo výške 662,83 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 478,18 eur, z riadneho úroku vo výške 74,06 eur,
z úroku z omeškania vo výške 98,56 eur a z poplatkov vo výške 12,03 eur. Žalovaná čerpala peňažné
prostriedky v celkovej výške 599,62 eur a uhradila prostriedky vo výške 447,15 eur, po postúpení
pohľadávky nezaplatila žiadnu sumu. Žalovaná suma je vo výške 152,47 eur a predstavuje rozdiel medzi
čerpanými peňažnými prostriedkami a úhradami žalovanej, zvyšnú časť si žalobca neuplatňuje. Žalobca
si uplatňuje úrok z omeškania.

3. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to Zmluvu o spotrebiteľskom úvere
a zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 1.10.2015, Úverové zmluvné podmienky,Výzvu k splateniu celého úveru zo dňa 27.12.2017, kópiou poštového podacieho hárku, Výpis čerpania,
splátok a úhrad.

4. Žalovanej bola žaloba s prílohami doručená dňa 20.1.2021 v súlade s § 116 ods. 2 Civilného
sporového poriadku, k tejto sa nevyjadrila, skutkové tvrdenia nepoprela a neoznačila žiadne dôkazy.

5. Podľa § 290 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor je spor medzi
dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou

zmluvou.

6. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

7. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa
jedná o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. Súd
vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia

pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené
na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia na
verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový
stav.

8. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 152,47 eur titulom zmluvy o úvere.

9. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

10. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu,
zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné

prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

13. Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

14. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom (1). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (3). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti (4).

15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským

úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.16. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so

spotrebiteľským úverom.

17. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi predchodcom žalobcu ako veriteľom a
žalovanou ako dlžníkom bola uzavretá úverová zmluva, ktorou predchodca žalobcu ako veriteľ poskytol
žalovanej ako dlžníkovi spotrebiteľský úver vo výške 500 eur. Právny vzťah medzi stranami sporu

založený predmetnou úverovou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a
je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a
nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z.), keďže predchodca žalobcu pri uzatváraní
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaná
vystupovala ako spotrebiteľ, pretože jej bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu

zamestnania, povolania alebo podnikania. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali má potom
špeciálna právna úprava, ktorou je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je Obchodný
zákonník, a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy posudzovať podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

18. Predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli úverovú zmluvu, ktorá má charakter zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, na základe uzatvorenej zmluvy
predchodca žalobcu poskytol žalovanej spotrebiteľský úver a žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Nakoľko zmluva

uzavretá medzi stranami sporu má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1
ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9
ods. 2 ZoSÚ. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva
obsahuje všetky podstatné náležitosti tak, ako to predpokladá zákon o spotrebiteľských úveroch.
Na základe uzavretej zmluvy, predchodca žalobcu poskytol žalovanej peňažné prostriedky, ktoré

sa žalovaná zaviazala žalobcovi vrátiť v pravidelných mesačných splátkach za podmienok bližšie
uvedených v zmluve. Uvedené vyplynulo zo Zmluvy o úvere zo dňa 1.10.2015. Žalovaná bola žalobcom
vyzvaná na zaplatenie omeškaných splátok úveru s upozornením, že v prípade neuhradenia dlžnej
sumy uplatní svoje právo a požiada o zaplatenie celej svojej pohľadávky. Žalovaná z celkovej výšky
poskytnutých peňažných prostriedkov 599,62 eur, uhradila prostriedky vo výške 447,15 eur, preto sa

žalobca domáhal zaplatenia rozdielu medzi týmito sumami. Nakoľko súd považoval nárok žalobcu za
dôvodný, uložil žalovanej vo výroku I. povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 152,47 eur.

19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

20. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníkavzneníúčinnomkudňuvznikuomeškania,výškaúrokovzomeškaniajeopäťpercentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

21. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo žalobcovi právo požadovať od
žalovanej ako dlžníka popri plnení úroky z omeškania z vyššie uvedenej sumy, keďže ide o omeškanie s

plnením peňažného dlhu. Výšku úroku z omeškania stanovuje vykonávací predpis, ktorým je nariadenie
vlády SR č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého je výška úroku z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. Žalobcovi tak súd priznal voči žalovanej právo na zaplatenie úroku z omeškania vo
výške 5,00 % ročne, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu omeškania

bola 0,00 %.

22. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.23. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

24. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP, keď žalobcovi bola priznaná žalovaná suma v celom jej rozsahu spolu s príslušenstvom,
z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 100 % a hrubý úspech žalovanej 0 %, a teda konečný čistý úspech
žalobcu je 100 % (100 % - 0 %). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanej na

náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100 % trov konania, o čom súd rozhodol
vo výroku II. rozsudku, keď súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu postupu podľa § 257 Civilného
sporového poriadku a v konaní takýto dôvod tvrdený ani nebol. O výške náhrady trov konania bude
rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).