Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 16, 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13C/73/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118213819
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5118213819.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v spore žalobcu: H.. P. I., nar.

XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, XXX XX Ž., zast.: Advokátska kancelária Hudák & Ochodničanová,
v.o.s., so sídlom Hodžova 208/8, 010 01 Žilina, IČO : 50 836 901, proti žalovanému: Dadaj garden, s. r.
o., so sídlom P. Mudroňa 5, 010 01 Žilina, IČO: 47 453 818, zast.: Burian & partners, s. r. o., so sídlom
V. Tvrdého 819/1, 010 01 Žilina, IČO: 47 254 483, o zaplatenie 25.000,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 25.09.2018 proti žalovanému domáhal, aby súd zaviazal

žalovaného na povinnosť zaplatiť mu sumu 25.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne
z tejto sumy od 30.04. 2016 do zaplatenia, oproti povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému sumu 2.866,12
eur a na povinnosť nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o dielo č. 1/2015 zo dňa 15.04.2015 uzatvorenej
medzi ním ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom vznikol záväzkovo-právny vzťah,
predmetom ktorého bol záväzok zhotoviteľa zrealizovať pre objednávateľa dielo - „Sadové úpravy“

F., a to do konca mesiaca marec/apríl a záväzok objednávateľa dokončené dielo prevziať a zaplatiť
zhotoviteľovi dohodnutú cenu. V zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka zmienená zmluva predstavuje
spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko žalovaný ako zhotoviteľ (dodávateľ) pri tejto zmluve konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobca ako objednávateľ (spotrebiteľ) v rámci tejto zmluvy o
dielo vystupoval ako fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Pri spotrebiteľských zmluvách pritom v súlade s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka
platí, že zmluvné podmienky v nich upravené sa nemôžu odchýliť od právnej úpravy obsiahnutej v

Občianskom zákonníku v neprospech spotrebiteľa, a to aj v prípade, ak je pre záväzkový právny
vzťahu založený zmluvou o dielo dohodnutý režim Obchodného zákonníka. Ďalej žalobca uviedol,
že v súvislosti s uzatvorenou zmluvou o dielo a plnením predmetu v nej uvedenom na zhotovenie
diela poskytol žalovanému dňa 16.04.2015 v hotovosti prvú zálohovú platbu vo výške 15.000,- eur
a dňa 21.07.2015 prevodom na bankový účet určený žalovaným druhú zálohovú platbu vo výške
10.000,- eur. Žalovaný mu v rozpore s ust. § 72 a § 73 zákona č. 222/2004 Z. z. k žiadnej z
uvedených zálohových platieb nevystavil do 15 dní odo dňa prijatia platby (preddavku) zálohovú

faktúru, a to ani neskôr. Žalovaný až po jeho opakovaných výzvach iba predložil dňa 24.08.2015
prostredníctvom elektronickej pošty vyúčtovanie označené ako Cenová ponuka zo dňa 20.07.2015 a
Cenová ponuka zo dňa 20.08.2015 a dňa 04.06.2016 prostredníctvom elektronickej pošty vyúčtovanie
z 11. mesiaca 2015 označené ako Cenová ponuka z 11.2015. Predmetné vyúčtovania obsahovalivyčíslenie takých nákladov, ktoré nekorešpondovali s vykonanými prácami na diele a s kalkuláciou
žalovaného ako zhotoviteľa, ktorá je prílohou zmluvy o dielo. Ďalej vyúčtovania obsahovali položky,
ktoré si od žalovaného nikdy neobjednal, sú neopodstatnené a nejde ani o nevyhnutne vynaložené

náklady. Z tohto dôvodu predložené vyúčtovania rozporoval a niekoľkokrát vyzýval žalovaného na ich
prepracovanie v súlade so skutočným stavom predmetu diela. Nakoľko žalovaný nepristúpil k riešeniu
vzniknutého rozporu, navyše dielo ani po jeho opakovaných výzvach nevykonával riadne a nedodržiaval
termíny, ktoré mu na dokončenie diela poskytol, nevidel iné riešenie vzniknutej situácie ako odstúpenie
od zmluvy o dielo, ktoré dňa 29.04.2016 prostredníctvom elektronickej pošty odoslal žalovanému.

Vzhľadom na uvedené dňa 29.04.2016 odstúpil od predmetnej zmluvy o dielo. Vzhľadom na uvedené
dňa 29.04.2016 odstúpil od predmetnej zmluvy o dielo. Nakoľko od zmluvy o dielo platne odstúpil a
podľa ust. § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,
ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, predmetná zmluva o dielo
sa zrušila od začiatku. Počas trvania zmluvy o dielo žalovaný istý čas vykonával úkony smerujúce k
plneniu predmetu danej zmluvy, dielo však nedokončil riadne a v celom rozsahu. Žalobca bol dokonca

nútený objednať si na opravu vád diela a jeho dokončenie iný subjekt, na čo vynaložil nemalé náklady.
Žalobca teda akceptuje, že zo strany žalovaného vznikli náklady na prácu strojov, na dovozy techniky
a kameňa a ďalšie vykonané práce spolu v sume 3.146,77 eur, ďalej náklady za dovezený kameň
- andezit (v množstve max. 12 ton) v sume spolu 1.000 eur, t.j. celkové náklady v sume 4. 146,77
eur (4.976,12 s DPH). Ďalšie žalovaným vykonané práce neboli vykonané riadne a podľa požiadaviek

žalobcu či podľa Zmluvy o dielo, pričom zo strany žalovaného nedošlo k odstráneniu vád. Žalobcovi
tak vznikla škoda v podobe nákladov, ktoré musel vynaložiť na odstránenie vád prostredníctvom iného
subjektu. Bolo nutné rozobrať nekvalitne spracované schodnice a dočasne ich umiestniť na provizórne
miesto, odstrániť zvyšky suchého betónu, niektoré z dodaných rastlín museli byť odstránené pre
ich zlý stav a rozpor s estetickými požiadavkami, z ceny rastlín vo výške 407,17 eur preto žalobca

akceptuje len sumu 207,17 eur, keďže zvyšok predstavovali náklady na ich premiestnenie a nové
osadenie. Nedokončenie terénnych úprav a nevytvorenie štrkovej obruby okolo základov domu malo
za následok znečistenie obkladov základov domu hlinou. Znečistenie obkladov sa nepodarilo odstrániť
ani po viacnásobnom čistení tlakovou vodou. Nedokončenie úpravy terénu okolo vstupného chodníka
do domu malo za následok splavovanie zeminy na vydláždenú plochu pred garážou, čo si vyžadovalo

mnohonásobné odhadzovanie naplavenej zeminy a následné čistenie dlažby tlakovou vodou. Náklady
na doteraz vynaloženú prácu a spotrebovanú vodu sú vo výške 650 eur, pričom čistenie obkladu sa
bude musieť ešte opakovať. Použitie ornice ako vyplňovacieho materiálu na vytvorenie násypu skalky
a hrubú úpravu terénu znamená pre žalobcu stratu 50m3 ornice, t.j. náklady na zabezpečenie takéhoto
množstva ornice vrátane dovozu sú min. 1.000 eur. Náklady na odstránenie buriny, ktorá na pozemku

narástla, pretože záhrada nebolo dokončená predstavovali 3 dni práce nového zhotoviteľa, za ktoré
žalobca zaplatil 460 eur. Vzhľadom na uvedené skutočnosti predstavuje hodnota plnenia poskytnutého
žalovaným žalobcovi, po odrátaní nákladov, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s reparáciou vád plnenia
od žalovaného predstavujú sumu 2.866,12 eur. S poukazom na ust. § 451 ods.1 a 2, § 457, § 458 ods.1
a § 560 Občianskeho zákonníka, je daná vzájomne podmienená povinnosť účastníkov konania vrátiť

si navzájom poskytnuté plnenia, t.j. žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi poskytnuté plnenie vo výške
25.000 eur a žalobca je povinný vrátiť žalovanému poskytnuté plnenie vo výške 2.866,12 eur. Preto sa
žalobca domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 25.000 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8% ročne z tejto sumy od 30.04.2016 do zaplatenia oproti povinnosti žalobcu
zaplatiť žalovanému sumu 2.866,12 eur.

3. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 11.12.2018 (č.l. 50) k žalobe uviedol, že s jej obsahom sa nemožno
stotožniť a žalovaný nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva. Ako už uviedol žalobca, medzi stranami
sporu bola dňa 15.04.2015 uzatvorená zmluva o dielo, v zmysle ktorej mu vznikla ako zhotoviteľovi
povinnosť vykonať pre žalobcu ako objednávateľa dielo - Sadové úpravy F. a povinnosť žalobcu zaplatiť

mu cenu za dielo. Žalovaný súčasne nerobil sporným, že žalobca od predmetnej zmluvy o dielo odstúpil
dňa 29.04.2016. Žalobca však nepravdivo uvádza, že cenové kalkulácie, resp. vyúčtovania diela mu
predložené, obsahovali náklady, ktoré nekorešpondovali s vykonanými prácami na diele a s kalkuláciou
žalovaného a že údajne vyúčtovania obsahovali položky, ktoré si žalobca od neho nikdy neobjednal, sú
neopodstatnené a nejde ani o nevyhnutne vynaložené náklady. Žalovaný mal za to, že realizoval pre

žalobcu dielo v intenciách predmetnej zmluvy o dielo, ako aj následných požiadaviek a pokynov žalobcu,
ktoré mu adresoval pri realizácii Diela. Žalobca bol pri uzatvorení Zmluvy o dielo uzrozumený s tým,
že rozpočet, ktorý bol jej súčasťou, bol iba rozpočet predbežný, čo tiež vyplýva aj z jeho pomenovania,
keďže je označený ako „Predbežný rozpočet“. Aj na str. 2 predbežného rozpočtu je expressis verbisuvedené, že cenová kalkulácia rozpočtu je orientačná a je platná 14 dní - kalkulácia sa mení podľa
skutočného stavu. V zmysle čl. IV. bod 5. Predmetnej zmluvy o dielo práce naviac vykonané po dohode
s objednávateľom budú hradené navyše podľa cenníka. Pred uzatvorením zmluvy o dielo bol žalobca

oboznámený s rozpočtom, aj s cenami v rozpočte, ktoré sa môžu meniť. Taktiež bol oboznámený s
dodatkovými službami, ktoré si objednal mimo rozpočtu, ktoré mu budú zaúčtované vo vyúčtovaní.
Všetky služby a práce, ktoré vykonal pre žalobcu, boli vykonané s jeho súhlasom a na jeho pokyn a boli
riadne vyúčtované v dokumente označenom ako Cenová ponuka, ktorú žalobca predložil ako dôkaz. Pri
prevzatí prvého vyúčtovania si žalobca vyúčtovanie riadne odkontroloval a slovne odsúhlasil a následne

mu poslal zálohu 10.000,- eur, čo spolu s ďalšou čiastkou zálohy vo výške 15.000,- eur predstavovalo
spolu sumu 25.000,- eur, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha v tomto konaní. Všetky služby, ktoré si
žalobca objednával mimo rozpočtu, boli ním odsúhlasené, ako napr. práce s ťažkou technikou, ktorú
si mal pôvodne zabezpečiť sám, ďalej drenážovanie pozemku, ktoré si mal zabezpečiť sám, rozvoz a
rozťahovanie zeminy, odvodnenie pozemku (vykopanie rýh, položenie odvod, hadice, položenie textílie
a následné zasypanie štrkom), zmena schodiska z drevených podvalov na schodisko z chorvátskeho

vápenca,závlaha,pričomvšetkytietoprácebolivykonanénapokynžalobcu.Materiály,ktorébolipoužité
pri realizácii diela, si vybral sám žalobca po konzultácii s realizátorom. Žalovaný sa ďalej vyjadril k
tvrdenej absencii fakturácie ceny za dielo, že táto bola subjektom realizujúcim dielo vyfakturovaná.
Súčasne žalovaný uviedol, že odstúpením od zmluvy zo strany žalobcu došlo k zániku predmetnej
zmluvy o dielo. Právnym následkom odstúpenia od zmluvy je skutočnosť, že účastníci zmluvy sú si

povinnívydaťplnenia,ktorésiposkytlivpriebehuexistenciezmluvy.Prežalobcučiastočnevykonaldielo,
pričom hodnota zrealizovaných prác, a teda relutárna náhrada za vykonané práce predstavuje sumu
26.423,86 eur. Naproti tomu mu žalobca uhradil v priebehu realizácie diela sumu vo výške 25.000,- eur.
Žalovaný tak s odkazom na ust. § 580 Občianskeho zákonníka namietal, že zrealizoval kompenzačný
prejav vôle a voči pohľadávke žalobcu vo výške 25.000,- eur započítal svoju pohľadávku voči žalobcovi

vo výške 26.423,86 eur. Nakoľko právnym následkom započítania je zánik vzájomných pohľadávok s
účinkami ex tunc, t. j. ku dňu, kedy sa jednotlivé pohľadávky stretli, vzájomné pohľadávky strán sporu v
rozsahu 25.000,- eur zanikli. Z uvedeného dôvodu mal žalovaný za to, že žaloba nie zo strany žalobcu
podanádôvodne,nakoľkoprávožalobcunazaplateniesumy25.000,-eurzaniklozapočítaním.Žalovaný
poukazujúcnaust.§100ods.1a107ods.1Občianskehozákonníkavzniesol námietkupremlčania,ktorú

odôvodnil tým, že žalobca odstúpil od Zmluvy o dielo dňa 29.04.2016, pričom uvedená skutočnosť nie je
medzi stranami sporu sporná. Žalobca tak mohol svoje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia po
prvýrazrealizovaťdňa30.04.2016,pričomžalobuvdanejvecipodalaždňa25.09.2018,tedapouplynutí
zákonom ustanovenej premlčacej doby. Tiež žalovaný s odkazom na ust. § 230 Civilného sporového
poriadku uviedol, že v danej veci existuje aj tzv. prekážka právoplatne rozhodnutej veci, na ktorú je súd

povinný prihliadať ex offo. Uviedol, že sú splnené všetky kritériá prekážky právoplatne rozhodnutej veci,
a to totožnosť strán sporu, totožnosť predmetu konania. Zo všetkých uvedených dôvodov navrhol žalobu
zamietnuť.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k žalobe (č.l. 80) poprel tvrdenia žalovaného uvedené

v jeho vyjadrení k žalobe a uviedol o nich svoje vlastné skutkové tvrdenia. K námietke premlčania
vznesenej žalovaným žalobca uviedol, že táto nie je relevantná, pretože podľa § 112 Občianskeho
zákonníka premlčacia doba neplynula počas konania, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Žilina pod sp.
zn.6C/180/2016, toto konanie riadne prebehlo, a teda pohľadávka žalobcu nemôže byť premlčaná. K
námietke žalovaného týkajúcej sa tzv. prekážky veci právoplatne rozhodnutej s odkazom na ust. 230

Civilného sporového poriadku žalobca uviedol, že sa o túto prekážku v danej veci nejedná, nakoľko je
síce totožný okruh strán sporu, sú totožné skutkové okolnosti prípadu, avšak nie je splnená podmienka
totožnosti predmetu konania, nakoľko predmetom konania vedeného pod sp. zn. 6C/180/2016 bolo
výlučne právo žalobcu na zaplatenie sumy 25.000 eur, pričom v danom súdnom konaní na podklade
novej žaloby je predmet konania odlišný a predstavuje synalagmatické nároky obsahujúce vzájomné

plnenia oboch účastníkov konania, t.j. nárok žalobcu na zaplatenie voči žalovanému oproti nároku
žalovaného voči žalobcovi. Žalobca tiež uviedol, že v tomto smere sa vyjadril aj súd, ktorý rozhodoval
v konaní vedenom pod sp. zn. 6C/180/2016, keď sudca konštatoval, že zamietnutie žaloby nebráni
žalobcovi, aby podal novú žalobu, kde upraví predmet konania v súlade s ust. § 457 Občianskeho
zákonníka.

5.Podľa §230Civilnéhosporovéhoporiadku,aksaoveciprávoplatnerozhodlo,nemôžesaprejednávať
a rozhodovať znova. Zakladá to teda prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ktorá je neodstrániteľným
nedostatkom podmienky konania. Ak by sa teda začalo konanie o veci, o ktorej sa už právoplatnerozhodlo, ktorá sa týka tých istých strán sporu a toho istého predmetu konania, súd takéto konanie
podľa § 161 ods. 2 CSP s poukazom na § 230 CSP zastaví. O tie isté strany ide aj vtedy, ak v konaní
vystupujú nositelia práv z rovnakého právneho vzťahu v opačnom procesnom postavení, a tiež vtedy, ak

v neskoršom konaní vystupujú právni nástupcovia strán už skončeného konania. Totožnosť predmetu
konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých
skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený (t.j. ak je založený na rovnakých skutkových
okolnostiach a rovnakom právnom dôvode). Podmienky totožnosti strán sporu a totožnosti predmetu
konania musia byť splnené súčasne. Za tú istú vec treba v novom konaní považovať ten istý nárok, o

ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného
skutkového stavu. O prekážku rozsúdenej veci nejde, ak chýba čo i len jeden z uvedených znakov
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. októbra 2011, sp. zn. 5 Cdo 280/2010).

6. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek
počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej

len "procesné podmienky").Podľa odseku 2, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

7. Súd v prvom rade skúmal, či sa v danej veci ne/jedná o prekážku právoplatne rozhodnutej veci
a dospel k záveru, že o prekážku veci rozhodnutej sa nejedná z nasledovných dôvodov: Žalobca

sa žalobou podanou na súde dňa 24.06.2016 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 25.000 eur
právnym dôvodom vydania bezdôvodného obohatenia, pričom nárok uplatnený v konaní, ktoré sa viedlo
na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 6C/180/2016 odvíjal od rovnakých skutkových okolností ako v
danom spore. Je tak splnená podmienka totožnosti strán sporu a predmetu konania. O práve žalobcu
však súd v konaní vedenom pod sp. zn. 6C/180/2016 meritórne nerozhodol, nakoľko ako to vyplýva

z rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 6C/180/2016 - 213 zo dňa 16.03.2018 (č.l. 119), z odseku 48.
odôvodnenia, žalobu žalobcu zamietol bez ďalšieho v celom rozsahu z dôvodu, že žalobca v podanom
žalobnomnávrhunevyjadrilsynalagmatickosťvzájomnýchplnenípovinnostístránsporupodľaust.§457
Občianskeho zákonníka, t.j. z procesných dôvodov. Súd tak pokračoval v konaní a na deň 16.05.2019
nariadil pojednávanie.

8. Po vykonanom dokazovaní dospel k nasledovným skutkovým zisteniam : Medzi stranami sporu
nebolo sporné, že žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ uzavreli dňa 15.04.2015 zmluvu
o dielo č. 1/2015 (ďalej len „Zmluva“), predmetom ktorej bol v zmysle ust. čl. II. Zmluvy záväzok
žalovaného vykonať pre žalobcu „Sadové úpravy“ F. a záväzok žalobcu zaplatiť žalovanému dohodnutú

cenu vo výške 28.619,52 eur bez DPH. Tiež nebolo sporné, že žalobca dňa 29.04.2016 prostredníctvom
elektronickej pošty doručenej žalovanému od Zmluvy odstúpil. Sporná nebola ani otázka platnosti
jednostranného právneho úkonu žalobcu - odstúpenia od Zmluvy zo dňa 29.04.2016.

9. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto

alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

10. Podľa ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka , odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku
zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

11. Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodné obohatenie je v cit. ustanovení § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka
konštruované ako záväzkový vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na 3.úkor koho
sa niekto obohatil.

12. Podľa § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získa4.ný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z
právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Ustanovenie
odseku 2 vymedzuje pojem bezdôvodné obohatenie. Zákon uvádza štyri formy bezdôvodného
obohatenia, a to: 1. Majetkový prospech bol získaný plnením bez právneho dôvodu. Ide o také plnenie,

kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. 2. Majetkový prospech bol získaný plnením z neplatného
právneho úkonu, spravidla z neplatnej zmluvy. 3. Majetkový prospech bol získaný plnením z právneho
dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale potom dodatočne odpadol. 4. Majetkový prospech bolzískaný z nestatočných zdrojov. Sem treba zahrnúť prípady, keď bol majetkový prospech získaný
trestnou činnosťou, ale aj majetkový prospech získaný v rozpore s dobrými mravmi.

13. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

14. Nárok uplatnený žalobcom v danom spore súd posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia podľa vyššie cit. ust. § 457 Občianskeho zákonníka, pričom ide o povinnosť účastníkov

vrátiť majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý následne odpadol.

15. Vzhľadom na námietku premlčania uplatnenú žalovaným, ako osobou oprávnenou namietať
premlčanie, sa súd primárne zaoberal uplatnenou námietkou premlčania.

16. Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčanie definujeme ako uplynutie
času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo,
v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie
námietky premlčania znamená, že súd nemôže premlčané právo priznať.

17.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

18. Podľa § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a
kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa odseku 2, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

19. Začiatok plynutia premlčacích dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného
obohatenia. Všeobecne možno povedať, že ide o okamih splnenia všetkých predpokladov
občianskoprávnej zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Subjektívna premlčacia doba nemôže
začaťplynúťskôr,nežobjektívnepremlčaciedoby.Otom,žedošlokzískaniubezdôvodnéhoobohatenia
a kto ho získal, sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť skôr, než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo.

Preto ani subjektívna lehota nemôže začať plynúť skôr, než vznikne právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia, ktorého sa týka. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal,
sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie
bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch),
že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Aj v tomto prípade rozhoduje skutočná,

a nie predpokladaná znalosť okolností uvedených v ustanovení § 107 ods. 1. OZ. Aby nedošlo k
premlčaniu práva na vydanie bezdôvodného obohatenia musia byť zachované obe premlčacie doby, t.j.
aj subjektívna aj objektívna doba.

20. Bezdôvodné obohatenie získané plnením, ktorého právny dôvod neskôr odpadol, ako je tomu v

prejednávanej veci, vzniká a objektívna doba pre premlčanie práva na jeho vydanie preto začína plynúť
okamihom odpadnutia právneho dôvodu poskytnutého plnenia. Začiatok subjektívnej premlčacej doby
sa zhoduje s okamihom, keď sa oprávnený dozvedel o tom, komu plnil a o odpadnutí právneho dôvodu
tohto plnenia.

21. Podľa § 122 ods.1 Občianskeho zákonníka, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje
po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.

22. Podľa § 122 ods.2 Občianskeho zákonníka, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo
rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť,

od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho
posledný deň.23. Podľa § 122 ods.3 Občianskeho zákonníka, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu
alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

24. V konkrétnostiach súdenej veci, dňom určujúcim pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej
premlčacej doby podľa § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka je deň, ktorým bolo žalovanému doručené
odstúpenie od Zmluvy, t.j. deň 29.04.2016, nakoľko týmto dňom sa Zmluva zrušila a týmto dňom
odpadol právny dôvod plnenia s tým, že žalobca zároveň mal aj skutočnú znalosť o tom, že došlo k
získaniu bezdôvodného obohatenia a aj o tom, kto ho získal. Dvojročná subjektívna premlčacia doba

podľa § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka tak začala plynúť 30.04.2016, posledný deň tejto lehoty
bol deň 29.04.2018. Tento deň - 29.04.2018, však pripadol na nedeľu, posledným dňom lehoty bol
teda najbližší pracovný deň, čo bol deň 30.04.2018. Dvojročná subjektívna premlčacia doba podľa §
107 ods.1 Občianskeho zákonníka tak uplynula dňa 30.04.2018. Žalobca podal žalobu na súde až dňa
25.09.2018, teda zjavne po uplynutí dvojročnej subjektívnej doby upravenej v § 107 ods.1 Občianskeho
zákonníka.

25. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u
iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia
po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde
alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

26. Z cit. ust. § 112 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na
súde alebo na inom príslušnom orgáne, premlčacia doba počas konania neplynie, a to za predpokladu,
že veriteľ v konaní riadne pokračuje. Spočívanie premlčania môže teda veriteľ dosiahnuť pri splnení
dvoch podmienok : 1/ v premlčacej dobe uplatní svoje právo na súde alebo inom orgáne, 2/ v začatom
konaní riadne pokračuje.

27. Žalobca si právo na zaplatenie sumy 25.000 eur s prísl. právnym dôvodom vydania bezdôvodného
obohatenia proti žalovanému uplatnil na súde žalobou podanou dňa 24.06.2016, a to v konaní, ktoré
sa viedlo na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.6C/180/2016.

28. Ako je už uvedené, žalobca sa proti námietke premlčania uplatnenej žalovaným bránil odkazom na
ust. §112 Občianskeho zákonníka, čiže tvrdil, že subjektívna dvojročná premlčacia doba počas konania
vedeného pod sp.zn. 6C/180/2016 spočívala, a teda uplatnený nárok nemôže byť premlčaný.

29. Pod uplatnením práva na účely ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka sa rozumie taký úkon

oprávneného, ktorý smeruje k tomu, aby o jeho práve bolo rozhodnuté.

30. Z rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 6C/180/2016 - 213 zo dňa 16.03.2018, právoplatného dňa
06.08.2018 (č.l. 119), z odseku 48. odôvodnenia, vyplýva, že súd žalobu žalobcu proti žalovanému o
zaplateniesumy25.000,-eurspolusúrokmizomeškaniavovýške8,05%ročnezosumy25.000,-eurod

30.04.2016 do zaplatenia, zamietol bez ďalšieho v celom rozsahu z dôvodu, že žalobca v podanej žalobe
nevyjadril synalagmatickosť vzájomných plnení povinností strán sporu podľa ust. § 457 Občianskeho
zákonníka, t.j. z procesných dôvodov.

31. Námietka premlčania povinného subjektu môže byť vo všeobecnosti úspešná vtedy, ak bola žaloba

podaná neskoro, t.j. po uplynutí premlčacej doby, alebo vtedy ak žaloba nemala za následok spočívanie
premlčacej doby.

32. V danom spore súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu proti žalovanému o zaplatenie sumy
25.000,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 25.000,- eur od 30.04.2016

do zaplatenia, podaná na súde dňa 24.06.2016, o ktorej rozhodol Okresný súd Žilina rozsudkom č.k.
6C/180/2016 - 213 zo dňa 16.03.2018, právoplatným dňa 06.08.2018, nemala za následok spočívanie
dvojročnej subjektívnej premlčacej doby upravenej v § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka, nakoľko
žalobca si svoje právo žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 24.06.2016 neuplatnil tak, aby
bolo o jeho práve meritórne rozhodnuté, keďže súd žalobu zamietol bez ďalšieho z dôvodu, že žalobca

v podanej žalobe nevyjadril synalagmatickosť vzájomných plnení povinností strán sporu podľa ust. § 457
Občianskeho zákonníka, teda z procesných dôvodov. Táto žaloba tak nebola takým úkonom žalobcu
ako oprávneného, ktorý smeroval k tomu, aby o jeho práve bolo meritórne rozhodnuté. Keďže si žalobcasvoje právo na súde v konaní sp. zn. 6C/180/2016 neuplatnil tak, aby bolo o jeho práve rozhodnuté,
nemohla byť splnená ani podmienka riadneho pokračovania v začatom konaní.

33. Zhrnúc teda dôvody rozhodnutia : Žaloba žalobcu proti žalovanému o zaplatenie sumy 25.000,-
eur s prísl., ktorú žalobca podal na Okresnom súde Žilina dňa 24.06.2016, a o ktorej Okresný súd
Žilina rozhodol rozsudkom č.k. 6C/180/2016 - 213 zo dňa 16.03.2018 nemala za následok spočívanie
dvojročnej subjektívnej premlčacej doby upravenej v § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka. Súčasne
sa žalovaný účinne dovolal premlčania. Preto musel súd v danom prípade žalobu pre premlčanie

uplatneného nároku zamietnuť.

34. O náhrade trov konania rozhodol na základe ust. § 255 ods.1 Civilného sporového po Žalovaný sa
účinne dovolal premlčania uplatneného nároku a zároveň riadku, v zmysle ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu
súd proti žalobcovi ako neúspešnej strane priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného

sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).