Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 31, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/18/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115225383
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4115225383.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek senátu
JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Viery Koscelanskej, v spore žalobcu: F. Q., nar. XX.XX.XXXX, F. T.
XXX/XX, XXX XX T., zastúpený JUDr. Peter Havlík, advokát so sídlom Podzámska 18, 949 01, Nitra,
proti žalovanému: Poľnohospodárska Pôda, s.r.o. so sídlom Sibírska 55, 831 02 Bratislava - mestská
časť Nové Mesto, IČO: 44 138 369, zastúpenému: LawService, s.r.o. so sídlom Stráž 3/223, 960 01

Zvolen, IČO: 36 861 723, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 9C/449/2015- 147 zo dňa 12. januára 2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením (v poradí druhým) súd prvej inštancie rozhodol o trovách zastaveného
konania tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil s
poukazom na ust. § 255 ods. 2, § 257 CSP ako aj zisteným skutkovým stavom. Poukázal na to, že súd
prvej inštancie uznesením č. k. 9C/449/2015 - 95 zo dňa 30.03.2017 zastavil konanie, žalobcovi priznal
právo na plnú náhradu trov konania a rozhodol, že žalobcovi bude vrátený súdny poplatok zaplatený za
žalobu. V dôsledku podaného odvolania žalovaným rozhodoval Krajský súd Nitra, ktorý uznesením č. k.

7Co/300/2017 - 116 zo dňa 31.06.2018 uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách
konania zrušil a vec vrátil na nové rozhodnutie.

2. Súd prvej inštancie videl v danej veci dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v celom procese
týkajúcom sa priebehu výkupu pozemkov v kat. úz. D., ktorého účelom bolo vybudovanie strategického
objektu v okrese A.. Poukázal na to, že po podaní žaloby žalobcom bol podaný protest prokurátora

Okresnej prokuratúry Nitra smerujúci proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra zo dňa 24.07.2015 č.
V-5228/2015, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného na základe kúpnej
zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim. Okresný úrad Nitra,
katastrálny odbor v konaní č. V 5228/2015 predmetnému protestu prokurátora vyhovel rozhodnutím
zo dňa 02.11.2015 č. Up 44/2015-7, v ktorom skonštatoval, že vlastnícke právo nebolo na žalovaného
platne prevedené a do katastra nehnuteľností opäť zapísal ako vlastníka žalobcu, a to z dôvodu, že

uzavretá kúpna zmluva bola vyhodnotená ako absolútne neplatný právny úkon. Vyhovením protestu
prokurátora bolo navrátené vlastnícke právo žalobcovi, čím prišlo k odpadnutiu dôvodu podanej civilnej
určovacej žaloby, čo v konečnom dôsledku primälo žalobcu vziať späť podanú žalobu. Práve tieto
skutočnosti považoval súd za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré stranám nepriznal nárok
na náhradu trov konania. Ďalej uviedol, že o trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP
tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže takýto výrok vzhľadom

na okolnosti prípadu považoval za spravodlivý. Žalobca sa domáhal určenia vlastníctva z viacerých
hmotnoprávnych dôvodov. Súd prvej inštancie sa k preskúmaniu uvedených dôvodov nedostal, keďskôr prišlo k vyriešeniu veci v správnom konaní, na základe výsledku ktorého by ďalšie konanie bolo
bezpredmetné. Katastrálny úrad kúpnu zmluvu strán nezavkladoval z dôvodu zákonného predkupného
práva štátu. Uviedol, že na tomto výsledku nesú resp. nenesú zodpovednosť obe sporné strany, keďže

obe strany zmluvu podpísali. V čase, keď prišlo k späťvzatiu návrhu nemožno vysloviť názor, že by návrh
bol podaný predčasne, alebo nedôvodne, ale nemožno ani konštatovať, že bol návrh dôvodný. Súd vo
veci rozhodoval len o procesných nárokoch, z ktorých nemožno vyvodiť hmotnoprávny záver. Doplnil,
že žiadna zo strán nezavinila zastavenie konania a k späťvzatiu nedošlo pre správanie žalovaného
(ani "neúspech" žalovaného v administratívnom konaní nemožno automaticky hodnotiť ako neúspech

v konaní súdnom). Nie je zrejmé, aký by bol hmotnoprávny výsledok dokazovania. Vyžadovalo by si to
rozsiahle dokazovanie vo veci samej, čo by bolo aj zjavne nehospodárne, keď otázka trov konania je
vedľajším produktom súdneho konania, nie jeho podstata.

3. Proti tomuto uzneseniu, v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný domáhajúci sa jeho zmeny tak,
aby jemu bolo priznané právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% a súčasne požadoval, aby

mu bol priznaný aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Ohľadom odvolacích
dôvodov poukázal na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP, keď súdu prvej inštancie
vyčítal nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov a rozhodnutie vychádzajúce z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že súdne rozhodnutie je rozporuplné, keďže súd
rozhodol na základe ustanovenia § 257 CSP a zároveň uviedol, že rozhodol na základe ustanovenia

§ 255 ods. 2 CSP, ktoré sa na danú situáciu nevzťahuje, nakoľko vychádza zo zásady úspechu vo
veci a teda je uplatniteľná až po prejednaní veci. Súd sa v rozhodnutí nevysporiadal ani so všetkými
relevantnými argumentmi. Poukázal na to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s argumentáciou
žalovaného, podľa ktorej nie každá okolnosť, ktorá by aj bola príčinou vzniku sporu možno považovať
za dôvod hodný osobitného zreteľa. Súd vôbec nezohľadnil, že predkupné právo mohol porušiť jedine

žalobca, nakoľko on bol predávajúcim. Žalovaný tiež poukazoval na časový aspekt od podania žaloby do
jej späťvzatia a na to, že žalobné dôvody boli iné než tie, pre aký dôvod bol podaný protest prokurátora.
Ďalej dôvodil, že v dôsledku prevodu nehnuteľnosti zo žalobcu na spoločnosť MH Invest došlo na jeho
strane k strate aktívnej vecnej legitimácie. Bez aktívnej vecnej legitimácie už žalobca nemohol byť
v konaní úspešný a preto zobral žalobu späť. Podľa žalovaného je možné prijať záver, že dôvodom

späťvzatia nebola strata naliehavého právneho záujmu, ale strata aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
a tú svojím správaním žalovaný nielenže nijako nezavinil, ale ho nemohol ovplyvniť. Tieto skutočnosti
vylučujú aplikáciu ustanovenia § 257 z tých dôvodov, aké uvádza súd. Žalovaný v odvolaní poukazoval
aj na ustanovenie § 256 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého ak strana procesne zavinila trovy konania , ktoré
by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. Ak by žalobca zobral žalobu späť po

tom ako bolo právoplatne vyhovené protestu prokurátora, nemusel by nový právny zástupca prevziať
právne zastúpenie.

4.Kodvolaniužalovanéhosapísomnevyjadrilžalobca,ktorýnavrhol,abyodvolacísúdrozhodnutiesúdu
prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Uviedol, že priznanie náhrady trov konania žalovanému by

bolo s poukazom na skutkový a právny stav predmetného sporu voči žalobcovi extrémne nespravodlivé
a konanie žalovaného, ktorým sa domáha náhrady trov konania v spore, ktorý bol žalobca nútený
iniciovať dôsledkom protiprávneho konania žalovaného, považuje za výkon práva v rozpore so
zákonom a v rozpore s dobrými mravmi, ktorý nepožíva právnu ochranu. Žalobcove vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam bolo ohrozované žalovaným, ktorý si odvodzoval svoje vlastnícke právo od kúpnej

zmluvy, ktorej uzatvorenie bolo docielené ľstivým a účelovým konaním. K späťvzatiu žaloby viedli
objektívne dôvody - protest prokurátora, na ktorý žalobca nemal dosah. Na základe protestu prokurátora
bol žalobca opätovne zapísaný ako vlastník na liste vlastníctva a z tohto dôvodu zobral dôvodne podanú
žalobu späť. Pokiaľ by teda boli právne názory a postup žalovaného pri uzatváraní Kúpnej zmluvy
v súlade s právnymi predpismi, orgány ochrany práva a orgány verejnej správy by v tomto smere

neboli konali, žalobca by žalobu nezobral späť a o spore by musel meritórne rozhodnúť súd. Čo sa
týka námietky žalovaného o nesprávnosti aplikácie ust. § 255 ods. 2 CSP, ktoré sa na uvedenú vec
nevzťahuje, táto námietka nie je spôsobilá ohroziť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a privodiť
takzmenunapadnutéhorozhodnutiaodvolacímsúdom,keďženapadnutérozhodnutiejevecnesprávne.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa ustanovenia § 387
ods. 1 CSP potvrdiť ako rozhodnutie (vo výroku) vecne správne.6.1 V predmetnej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobca doručil dňa 18.8. 2016 súdu prvej inštancie
žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese A., v obci A., v

katastrálnom území D., parcela registra "C", zapísanej na LV č. XXXX - parc. č. XXXX - orná pôda
o výmere XXXX m2. Pôvodným vlastníkom nehnuteľnosti bol žalobca. Kúpnou zmluvou č. 2015/6/
C26 uzatvorenou v júni 2015 medzi ním ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim bola predaná
nehnuteľnosť za kúpnu cenu 900 eur. Tvrdil, že žalovaný v čase podpisu kúpnej zmluvy mal vedomosť o
pripravovanom rozhodnutí o vybudovaní strategického priemyselného parku v lokalite, kde sa pozemok

nachádzal a teda o tom, že jeho hodnota je niekoľkonásobne vyššia ako suma, za ktorú pozemok kúpil
žalovaný. Uviedol, že uzatvorená kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39
a OZ z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi, odporovanie a obchádzanie zákona o cenách, pretože
bola uzatvorená žalobcom ako nepodnikateľom, pri ktorom bola zneužitá jeho nevedomosť o trhovej
cene nehnuteľnosti, jeho ľahkomyseľnosť a dôverčivosť. Dňa 14.11.2016 doručil žalobca súdu prvej
inštancie späťvzatie žaloby v celom rozsahu z dôvodu, že na základe protestu prokurátora bol opätovne

zapísaný ako vlastník predmetných nehnuteľností a tak stratil naliehavý právny záujem na predmete
žaloby. Žiadal, aby súd konanie zastavil, priznal mu náhradu trov konania v plnom rozsahu.

6.2 Súd prvej inštancie následne rozhodol uznesením č.k. 9C/449/2015- 95 zo dňa 30.03.2017, ktorým
konanie zastavil, žalobcovi priznal právo na plnú náhradu trov konania a rozhodol, že žalobcovi bude

vrátený súdny poplatok zaplatený za žalobu. V dôsledku podaného odvolania žalovaným predmetom
konania zostal nárok strán na náhradu trov konania voči sebe navzájom. Krajský súd v Nitre ako odvolací
súd v skutkovo a právne obdobných veciach rozhodoval o trovách zastaveného konania v dôsledku
späťvzatiažalobyrôzne,pričomsarozhodnutiaodvolaciehosúdustalipredmetomprieskumuÚstavného
súdu SR, ktorý konštatoval, že diametrálne odlišná činnosť krajského súdu o tej istej právnej otázke je

ústavne neudržateľná a že zjednotenie rozhodovania je v pôsobnosti krajského súdu (pozri napr. nález
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 338/2018-30).

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8.Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

9. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

10.Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

11.Podľa Čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného

ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

12. Podľa Čl. 4 ods. 2 CSP ak takéhoto ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec
podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej

spravodlivostiaprincípy,naktorýchspočívatentozákontak,abyvýsledkombolorozumnévysporiadanie
procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax
najvyšších súdnych autorít.

13. Ustanovenie § 256 CSP vyžaduje pre priznanie náhrady trov konania zodpovednosť za zavinenie

účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia podľa
uvedeného ustanovenia sa hodnotí iba podľa procesného výsledku. V sporovom konaní sa povinnosť
nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci a zásadou zodpovednosti za
zavinenie. Zásada úspechu vo veci znamená, že strana, ktorá mala v sporovom konaní plný úspech,
má právo na náhradu trov konania. Posúdenie účelnosti pritom bude závislé od konkrétnych okolností

tej - ktorej veci. Podstatou zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri riadnom
priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Aj v prípade, ak sú naplnené
všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, ak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, nemusí náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať (§ 257 CSP). Použitietohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu
trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia tohto ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam
konkrétneho prípadu a musí ísť o výnimočný charakter. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad

a či sú v danej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa musí vychádzať z posúdenia všetkých
okolností konkrétnej veci, okolností, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde, postoja strán v priebehu
konania a pod.. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda na dosiahnutie
spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok.

14. Slovenská republika je v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky právnym štátom. Jedným
z typických znakov právneho štátu je predvídateľnosť súdnych rozhodnutí a rovnaká aplikácia práva
všeobecnými súdmi v právne a skutkovo podobných veciach. Z nálezov Ústavného súdu Slovenskej
republiky vedených pod č.k. IV. ÚS 614/2019-36 , I.ÚS 222/2019-46, I. ÚS 225/2019-46 všetky zo dňa
20. augusta 2019 vyplýva, že Ústavný súd Slovenskej republiky vytýkal odvolaciemu súdu diametrálne
odlišnú rozhodovaciu činnosť o tej istej právnej otázke, čo je ústavne neudržateľná činnosť s tým, že

riešenie problému a zjednotenie rozhodovania je v pôsobnosti krajského súdu.

15.Z obsahuzápisnezozasadnutiaObčianskoprávnehokolégiaKrajskéhosúduvNitredňa06.februára
2020 vyplýva, že občianskoprávne kolégium ohľadne náhrady trov konania prijalo zjednocujúce
stanovisko v znení : „Vo veciach, v ktorých dôjde k späťvzatiu žaloby z objektívnych dôvodov, ktoré

procesne nezavinila žiadna zo strán sporu, je opodstatnené vysloviť záver, že stranám sa nárok na
náhradu trov konania nepriznáva“. Občianskoprávne kolégiu Krajského súdu v Nitre tak, zjednotilo
rozhodovaciu činnosť svojich senátov pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v prípade
zastavenia konania po späťvzatí žaloby z objektívnych dôvodov, ktorá rozhodovacia činnosť bola
rozdielna.

16. Keďže v danej veci ide o rovnakú právnu otázku, ktorá bola predmetom zjednocovania rozhodovacej
činnosti krajského súdu, odvolací súd nevidí dôvod, aby sa od prijatého stanoviska občianskoprávneho
kolégia Krajského súdu v Nitre pri rozhodovaní v danej odklonil.

17. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že na daný právny vzťah sa vzťahuje vyššie
citované zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho kolégia, pretože späťvzatie žaloby nezavinila ani
jedna zo strán sporu a došlo k nemu z objektívnych dôvodov po podaní protestu prokurátora. Keďže
na danú právnu vec nie je možné aplikovať ust. § 256 ods. 1 CSP ani ust. § 257 CSP odvolací súd

postupoval podľa Čl. 4 ods.1, 2 Základných princípov CSP, pričom zároveň vzal do úvahy právny názor
Ústavného súdu SR vyslovený v jeho nálezoch vo veciach vedených pod č.k. IV. ÚS 614/2019-36 , I.ÚS
222/2019-46, I. ÚS 225/2019-46, všetky zo dňa 20. augusta 2019. Vychádzajúc z uvedeného záveru
Ústavného súdu SR, ako aj z obsahu súdneho spisu, odvolací súd skúmal, či možno niektorej zo strán
pripísať zavinenie na zastavení konania a dospel k záveru, že zavinenie na zastavení konania nemožno

pripísať žalobcovi, ktorý v čase podania určovacej žaloby nemal inú možnosť, ako sa domáhať ochrany
svojich práv. S prihliadnutím na okolnosti, ktoré nastali až po podaní žaloby a ktoré žalobca ovplyvniť
nemohol, možno konštatovať, že ho k späťvzatiu žaloby viedli objektívne dôvody - odpadnutie predmetu
žaloby na základe toho, že vyhovením protestu prokurátora bolo navrátené vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiamžalobcovi.Rovnakonemožnopripísaťzavinenienazastaveníkonaniaanižalovanému,

ktorý svojím správaním po podaní žaloby nedal dôvod, pre ktorý by žalobca mal zobrať žalobu späť.

18. Keďže zavinenie na zastavení konania nemožno v danej veci pričítať ani jednej zo strán, pri
rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania bolo potrebné vychádzať zo základného princípu
Civilného sporového poriadku uvedeného v čl. 4 a rozhodnúť tak, že stranám sa nárok na náhradu trov

konania nepriznáva, a preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Takéto rozhodnutie o trovách konania podľa názoru odvolacieho súdu
predstavuje rozumné vysporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky
a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Názor odvolacieho súdu nemohla zmeniť ani
argumentácia žalovaného, že nebola dôvodom späťvzatia žaloby strata naliehavého právneho záujmu,

ale bola ním strata aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, keďže po prevode nehnuteľnosti zo žalobcu na
spoločnosť MH INVEST stratil aktívnu vecnú legitimáciu, a túto skutočnosť nielenže žalovaný nezavinil,
ale ani ju nemohol ovplyvniť. Ako bolo vyššie uvedené, k spävzatiu žaloby viedli objektívne dôvody
- protest prokurátora, na ktorý žalobca a ani žalovaný nemali dosah, ale v dôsledku ktorého bolazabezpečená ochrana vlastníckeho práva žalobcu, čím odpadol predmet žaloby, a preto je tiež bez
právneho významu posudzovať otázku, či predkupné právo štátu mohol porušiť len žalobca.

19. S poukazom na uvedené potom odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne rozhodol o
trovách konania tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal, napriek tomu, že na
danú vec nebolo možné aplikovať ustanovenia § 257 CSP a zároveň aj § 255 ods. 2 CSP. Odvolací súd
vzhľadom k uvedenému uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil
ako vecne správne.

20. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1
v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v
odvolacom konaní úspešný, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

21. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).