Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 23, 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13C/26/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117213312
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:5117213312.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v spore žalobkyne : Ľ. H.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, Ž., zast.: JUDr. Sabína Hodoňová, PhD., advokátka, so sídlom
Mariánske námestie 31,010 01 Žilina, proti žalovanému: Mesto Žilina, so sídlom Nám. obetí komunizmu
1, Žilina, IČO: 00 321 796, zast.: JUDr. Lukáš Bútora, advokát, so sídlom Vojtecha Tvrdého 12, 010 01
Žilina, o určenie, že právo na bytovú náhradu nezaniklo, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e, že právo žalobkyne na bytovú náhradu v zmysle rozsudku Okresného súdu Žilina sp.
zn.27C/499/2015 zo dňa 04. októbra 2016 n e z a n i k l o.

II. Žalobkyni právo na náhradu trov konania proti žalovanému n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.ŽalobkyňasažaloboupodanounaOkresnomsúdeŽilinadňa07.04.2017protižalovanémudomáhala,
aby súd určil, že právo žalobkyne na bytovú náhradu v zmysle rozsudku Okresného súdu Žilina sp.
zn.27C/499/2015 zo dňa 4. októbra 2016 nezaniklo. Žalobu odôvodnila tým, že Okresný súd Žilina vydal

dňa04.10.2016rozsudoksp.zn.: 27C/499/2015,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa23.11.2016,ktorým
bola žalobkyni uložená povinnosť vypratať byt č. X, vo vchode č. XX, na prízemí, nachádzajúci sa na ulici
L. H. Ž., v dome č.s. XXXX, ktorý je postavený na parcele č. XXXX/XXX, zap. na M. č. XXXX pre okres
Ž., obec Ž., kat. územie Q. a odovzdať ho do 30 dní po zabezpečení náhradného ubytovania žalovaným.
Žalobkyňa následne prevzala „ Vyhlásenie o zabezpečení náhradného ubytovania„ zo dňa 1. marca
2017, ktorým jej bolo oznámené zabezpečenie náhradného ubytovania v ubytovacom zariadení I. Ž.,

na ulici H. X, XXX XX Ž., ktoré prevádzkuje spoločnosť TINECO, s.r.o., U.. I. G..A..Š. XX, XXX XX Ž..
Prílohou vyhlásenia bola ponuka ubytovania odoslaná z emailovej adresy: F..sk adresovaná G.. Y. F.
s predmetom „Ponuka ubytovania“, z ktorej vyplýva, že od 1. marca 2017 má ubytovacie zariadenie
voľné ubytovanie pre 8 osôb na dobu určitú - cena na jednu osobu na mesiac 240 Eur (dieťa do 5 rokov
bez nároku na lôžko - zdarma). Žalobkyňa s uvedenou ponukou žalovaného nemôže súhlasiť, pretože
ponuka náhradného ubytovania nie je ponukou v zmysle ust. § 712c ods.1 Občianskeho zákonníka a
jej tak nevznikla povinnosť vysťahovať sa zo sporného bytu a tento vypratať. Naliehavý právny záujem

na žalobou požadovanom určení odôvodnila žalobkyňa tým, že v spornom byte býva so svojimi šiestimi
deťmi, z toho piatimi maloletými, a v ňom zabezpečuje svoje bytové potreby. Žalovaný jej predložil
iba formálnu ponuku náhradného ubytovania, o ktorej vie, že ju žalobkyňa nemôže akceptovať. Len
s ohľadom na výšku nájomného v ubytovacom zariadení je zrejmé, že by žalobkyňa nebola schopná
také nájomné uhrádzať a okamžite by bola z ubytovacieho zariadenia vysťahovaná. Vzhľadom na to, že
nemá možnosť zabezpečiť si svoje bytové potreby iným spôsobom, stali by sa z nej a jej maloletých detí

bezdomovci, čo by malo za následok intervenciu príslušných orgánov a umiestnenie detí do rôznych
foriem náhradnej starostlivosti. Zánik nároku na náhradné ubytovanie by tak mal za následok zásah do
práva žalobkyne a jej maloletých detí do ich práva na rešpektovanie rodinného a súkromného života,ktorýjevovýraznejprotiváhekzáujmužalovanéhonatom,abynazákladeformálnejponukynáhradného
ubytovania bola nútená opustiť byt, v ktorom býva so svojimi deťmi. Žalobkyňa býva v byte so šiestimi
deťmi, a to Ľ. U., nar.XX.XX.XXXX - plnoletá, C. U., nar.XX.XX.XXXX, Y. H.o, nar.XX.XX.XXXX, A. H.,

nar.XX.XX.XXXX, M. G. H., nar. XX.XX.XXXX a E. M. H., nar.XX.XX.XXXX. Nájomné v predmetnom
byte činí cca 300 Eur a posledným výmerom bolo určené na 350 Eur, v ktorej sume mali byť zahrnuté aj
splátky na dlhy, ktoré žalobkyni vznikli na nájomnom. Žalobkyňa nájomné neuhrádza, pretože jej nebola
predložená na podpis žiadna nájomná zmluva, hoci sa jej uzatvorenia domáhala. Rovnako sa domáhala
úhrady nájomného v splátkach, čo je bolo bez bližšieho vysvetlenia odmietnuté. V zmysle predloženej

ponuky by musela žalobkyňa uhrádzať do 13. júna 2017 nájomné v sume 1.200 Eur mesačne a od
14.júna 2017, kedy dosiahne syn M. G. H.A. vek 6 rokov, sumu vo výške 1.440 Eur mesačne. Príjem
žalobkyne pozostáva zo sumy 800 Eur ako príjem zo zamestnania, 140 Eur mesačne rodinné prídavky
a 260 Eur výživné na dve najstaršie deti. Žalobkyňa tak disponuje sumou 1.200 Eur mesačne. Keďže
nájomné v ubytovacom zariadení predstavuje štvornásobok súčasného nájomného v byte, nemožno
zariadenie považovať za zodpovedajúcu bytovú náhradu. Z ponuky navyše nie je zrejmé, ako by malo

vyzerať ubytovanie pre žalobkyňu so šiestimi deťmi. S ohľadom na najlepší záujem maloletých detí nie
je zrejmé, aký by tieto mali mať priestor na prípravu do školy a na trávenie voľného času. Z ponuky
nevyplývajú žiadne informácie vrátane toho, ako by mala znieť potenciálna nájomná zmluva, ktorú by
mala žalobkyňa uzavrieť, t.j. s výnimkou výšky nájomného, nemožno na základe textu ponuky skúmať,
či ide o ponuku zodpovedajúcej bytovej náhrady. Žalobkyňa má teda za to, že ponúkaná bytová náhrada

nie je zodpovedajúcou v zmysle ust. § 712c ods.1 Občianskeho zákonníka a jej tak nevznikla povinnosť
vysťahovať sa zo sporného bytu a tento vypratať. Ponuku žalovaného považuje iba za formálne si
splnenie povinnosti v zmysle rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn.27C/499/2015. Preto sa domáha
určenia, že je právo na bytovú náhradu v zmysle rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn.27C/499/2015
zo dňa 4. októbra 2016 nezaniklo.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 16.11.2017, doručenom súdu dňa 20.11.2017 (č.l. 36) uviedol,
že žalobkyňa užíva vypratávaný byt bez právneho dôvodu už od roku 2011, t.j. viac ako 6 rokov, pričom
za užívanie bytu prestala platiť ešte počas trvania nájomnej zmluvy, a to vo februári 2011, teda byt užíva
bez akejkoľvek úhrady žalovanému už viac ako 6 a 1/2 roka. Od februára 2011 neuhradila žalovanému

za užívanie bytu žiadnu platbu a tak žalobkyňa dlhuje len čo do istiny na nezaplatenom nájomnom a
bezdôvodnom obohatení žalovanému sumu 24.850,60 Eur, pričom dlh stále rastie. Napriek tomu, že
žalobkyňa disponovala financiami, čo aj sama uviedla v konaní o vypratanie bytu na tunajšom súde
pod sp. zn. 2C/186/2012, a to údajne až sumou 9.000 Eur, svoje dlhy voči žalovanému neplatila vôbec,
odmietlasvojdlhčododôvoduavýškyuznaťaplatiťhovsplátkach,čímsisamaznemožnilamimosúdne

vyriešenie svojej situácie. Žalobkyňa neprejavila ani elementárnu snahu svoj dlh voči žalovanému
uhradiť. Ďalšie zotrvávanie žalobkyne v predmetnom byte je tak v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa
je od roku 2014 vydatá za p. G. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorý má vyživovaciu povinnosť voči svoje
manželke ako aj spoločným deťom, preto izolované poukazovanie na príjem žalobkyne neobstojí.
Žalovaný má za to, že žalobkyni zabezpečil adekvátne náhradné ubytovanie, nakoľko ide o ubytovacie

zariadenie, ktoré spĺňa všetky zákonné náležitosti uvedené v ust. § 712 ods.3 Občianskeho zákonníka.
Ide o ubytovacie zariadenie, ktoré umožňuje trvalé bývanie na dobu neurčitú s cenovou hladinou ktorá
je primeraná takémuto druhu ubytovania v meste Ž.. Je úplne logické, že cenová hladina nemôže
zodpovedať cenovej hladine mestského nájomného bytu, ale tomu nezodpovedajú ani cenové hladiny
komerčných nájmov bytov v meste Ž., ktoré sú podstatne vyššie. Ak si však bude žalobkyňa plniť svoje

povinnosti voči prenajímateľovi podobne ako voči žalovanému, nemôže očakávať, že si pre seba a svoju
rodinu udrží akékoľvek ubytovanie. Žalobkyni bola predmetným rozsudkom priznaná bytová náhrada -
náhradné ubytovanie, a nie primeraný náhradný byt, preto čo sa týka námietok voči komfortu bývania,
žalovaný ma za to, že určité obmedzenia vyplývajú z podstaty stavu, v ktorom sa žalobkyňa nachádza.
Žalovaný poznamenal, že rozhodovacia prax tunajšieho súdu v obdobných veciach, v ktorých žalovaný

vypratáva mestské byty je taká, že zabezpečenie tohto náhradného ubytovania vrátane spôsobu jeho
oznámenia súd akceptuje. Voči žalobkyni bol dňa 31.03.2017 podaný návrh na vykonanie exekúcie
vyprataním uvedeného bytu u JUDr. E. T. C., súdnej exekútorky. Žiadosť o udelenie poverenia bol
exekútorkou podaný na tunajší súd dňa 26.05.2017, avšak súd doposiaľ poverenie vo veci nevydal.
V rámci exekučného konania bude priamy priestor na vznesenie námietok proti exekúcii ohľadom

zabezpečenia náhradného ubytovania zo strany oprávnenej, a preto žalovaný považuje žalobu za
predčasnú, nadbytočnú a v rozpore s ust. § 137 c/ CSP, nakoľko je na takejto žalobe z uvedených
dôvodov naliehavý právny záujem. Prípadnú extenzívnu ochranu žalobkyne považuje žalovaný v
rozpore s dobrými mravmi. Zo všetkých uvedených dôvodov žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.3. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 13C/26/2017 - 117 zo dňa 04.04.2017 tak, že žalobu zamietol
so záverom o nedostatku existencie naliehavého právneho záujmu žalobou požadovanom určení

predovšetkým preto, že prebieha exekučné konanie, v ktorom sa podľa názoru súdu prvej inštancie
mohla žalobkyňa naďalej brániť.

4.KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,naodvolaniežalobkyne,uznesenímč.k. 7Co/220/2019-164zo
dňa 29. januára 2020 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

pričom vyslovil, že u žalobkyne je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení a úlohou súdu
prvej inštancie v novom konaní bude zaoberať sa otázkou, či žalovaný zabezpečil adekvátne náhradné
ubytovanie pre žalovanú v zmysle rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 27C/499/2015, a teda, či z
tohto dôvodu došlo k zániku práva žalobkyne na náhradné ubytovanie podľa § 712c ods. 3 Občianskeho
zákonníka alebo nie.

5. V ďalšom konaní strany sporu zotrvali na svojej argumentácii prezentovanej v pôvodnom konaní, nové
argumenty neuvádzali.

6. Skutkový stav ostal v ďalšom konaní nezmenený. Bolo teda nesporné, že Okresný súd Žilina
rozsudkom č.k. 27C/499/2015 - 182 zo dňa 04.10.2016 uložil žalobkyni povinnosť vypratať byt č. X,

vo vchode č. XX, na prízemí, nachádzajúci sa na ulici L. H. Ž., v dome č.s. XXXX, ktorý je postavený
na parcele č. XXXX/XXX, zap. na LV č. XXXX pre okres Ž., obec Ž., kat. územie Q. a odovzdať
ho žalovanému do 30 dní po zabezpečení náhradného ubytovania žalovaným. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 23.11.2016. Tiež v konaní nebolo sporné, že nájomný vzťah k tomuto bytu zanikol už
31.05.2011, nakoľko bol dohodnutý na dobu určitú, a to od 01.06.2008 do 31.05.2011, a teda žalobkyňa

tento byt užíva bez právneho dôvodu už od 01.06.2011 až do súčasnosti. Tiež v konaní nebolo sporné,
žežalobkyňaod31.07.2010neuhrádzažiadneplatbyzaužívanietohtobytu,tedaplatiťnájomnéaplatby
spojené s užívaním bytu prestala uhrádzať ešte počas trvania nájmu tohto bytu a po skončení nájmu
rovnako tak až do súčasnosti za užívanie bytu tiež neplatí. V konaní ďalej nebolo sporné, že žalobkyni
bolo do vlastných rúk doručené „Vyhlásenie o zabezpečení náhradného ubytovania“ zo dňa 01.03.2017,

ktorým jej žalovaný oznámil, že jej zabezpečil náhradné ubytovanie v ubytovacom zariadení I. Ž., na u.l.
H. X, XXX XX Ž. a zároveň žalovaný v tomto vyhlásení upozornil žalobkyňu, že v zmysle ust. § 712c
Občianskeho zákonníka, je povinná uzatvoriť do 30 dní od doručenia vyhlásenia o zabezpečení bytovej
náhrady nájomnú zmluvu s tým, že ak nájomnú zmluvu bezdôvodne neuzavrie, jej nárok na bytovú
náhradu zanikne. Prílohou tohto vyhlásenia bola ponuka ubytovania s kontaktnými údajmi spoločnosti

TINECO, ktoré prevádzkuje uvedené ubytovacie zariadenie (č.l. 107). Tiež v konaní nebolo sporné,
že žalobkyňa svojim listom zo dňa 06.04.2017, doručeným žalovanému dňa 10.04.2017, oznámila
žalovanému, že s uvedenou ponukou nesúhlasí, žiadne dôvody svojho nesúhlasu neuviedla (č.l. 92). Na
tento list žalobkyne reagoval žalovaný svojim listom zo dňa 21.04.2017, zaslaným právnej zástupkyni
žalobkyne, v ktorom oznámil žalobkyni, že žalovaný si splnil všetky povinnosti a keďže žalobkyňa

bezdôvodne odmietla uzatvoriť nájomnú zmluvu, nárok bytovú náhradu jej zanikol (č.l. 108 rub). V
konaní ďalej nebolo sporné, že žalovaný dňa 31.03.2017 podal návrh na vykonanie exekúcie vyprataním
predmetného bytu. Okresný súd Žilina vydal dňa 01.12.2017 poverenie na vykonanie exekúcie č.
5511011115, pričom exekučné konanie sa vedie na Exekútorskom úrade Ž., JUDr. E. T. C., so sídlom H.
F. Č.. XXX/X, XXX XX Ž. pod č. EX 299/2017 (č.l. 83). Ďalej v konaní nebolo sporné, že súdny exekútor

doručil dňa 23.07.2018 žalobkyni do vlastných rúk upovedomenie o začatí exekúcie (č.l. 84 a doručenka
na č.l. 88). Ďalej v konaní nebolo sporné, že žalobkyňa ako povinná námietky u súdneho exekútora proti
exekúcii nevzniesla, pričom žalobkyňa na pojednávaní, ktoré bolo nariadené na deň 05.03.2019 uviedla,
že námietky proti exekúcii nevzniesla preto, že má viacero exekúcií, jej chodí množstvo dokladov a listín,
takže na to pozabudla a prispelo k tomu aj to, že boli letné prázdniny (č.l. 100). V konaní tiež nebolo

sporné, že žalobkyni bol doručený aj exekučný príkaz. V súdenej veci, ako je uvedené vyššie, v čase
rozhodovania súdu naďalej prebieha exekúcia vyprataním predmetného bytu vedená proti žalobkyni ako
povinnej.

7. Podľa § 712c ods.1 Občianskeho zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca nie je

povinný vysťahovať sa z bytu a byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová
náhrada. Spoloční nájomcovia majú právo len na jednu bytovú náhradu.8. Podľa § 712c ods.3 Občianskeho zákonníka, nájomca, ktorý má byt vypratať, je povinný uzavrieť
zmluvuobytovejnáhradedo30dníoddoručeniapísomnéhovyhláseniaozabezpečeníbytovejnáhrady;
ak nájomnú zmluvu bezdôvodne neuzavrie, jeho nárok na bytovú náhradu zanikne.

9. Povinnosť vypratať byt je viazaná na zabezpečenie bytovej náhrady, ktorá nájomcovi patrí. Spoloční
nájomcovia, ktorí majú vypratať byt, majú právo iba na jednu bytovú náhradu. Kardinálnou a v praxi
veľmi problematickou bude otázka, či je zabezpečená zákonu zodpovedajúca bytová náhrada. V odseku
3 tohto ustanovenia sa uvádza, že nájomcovi treba doručiť písomné vyhlásenie o zabezpečení bytovej

náhrady. Do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia je nájomca, ktorý má byt vypratať, povinný
uzavrieť zmluvu o bytovej náhrade. Zmluva o bytovej náhrade nie je zmluvou, na základe ktorej vzniká
nájom náhradného bytu, náhradného ubytovania alebo prístrešia. Je to zmluva, v ktorej osoba, ktorá
má bytovú náhradu zabezpečiť, vyhlasuje, akým spôsobom je bytová náhrada zabezpečená (aký druh
bytovejnáhrady),presneopísanýobjekt,ktorýmôženájomcaužívať(určeniebytu,obytnejmiestnosti),či
ide o nájom alebo podnájom, či ide o bytovú náhradu na určitý čas alebo neurčitý čas, aké sú podmienky

nájmu (najmä výška nájomného) a ako je zabezpečená realizácia práva nájomcu na bytovú náhradu, t.j.
kedyakdemôžezmluvuonájme,resp.opodnájmepodpísať.Vydaniutohtorozsudkumusípredchádzať
zistenie, či ten, v prospech koho sa byt vypratáva, poskytol zákonom ustanovenú bytovú náhradu.

10. V danej veci bolo nesporné, že pri cene ponúknutého náhradného ubytovania na jednu osobu na

mesiac vo výške 240 eur, by musela žalobkyňa platiť mesačne sumu 1.440 eur vzhľadom na počet
jej detí, ktoré s ňou bývajú vo vypratávanom byte. Súd tak dospel k záveru, že žalovaný nezabezpečil
adekvátne náhradné ubytovanie pre žalovanú, a to z hľadiska výšky mesačného nájomného, ktoré by
musela žalobkyňa platiť za užívanie ponúknutého náhradného ubytovania, ktorá výška je neadekvátna
voči mesačnému nájomnému vo vypratávanom byte, v ktorom sa nájomné pohybuje okolo sumy 300

eur mesačne. Z tohto dôvodu k zániku práva žalobkyne na náhradné ubytovanie podľa § 712c ods.
3 Občianskeho zákonníka nedošlo. Preto súd určil, že právo žalobkyne na bytovú náhradu v zmysle
rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 27C/499/2015 zo dňa 04. októbra 2016 nezaniklo.

11. O náhrade trov konania súd rozhodol na základe ust. § 257 Civilného sporového poriadku, v zmysle

ktorého výnimočne súd náhradu trov konania neprizná, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Žalovaná mala vo veci plný úspech. S poukazom na ust. § 255 C.s.p. by tak mala proti žalovanému ako
neúspešnej strane nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd však v danom spore vzhliadol
dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanému
nepriznal, a ktoré spočívajú v nasledovnom : Žalobkyňa užíva predmetný byt bez právneho dôvodu od

roku 2011, za byt riadne a včas neplatí už niekoľko rokov, riadne a včas platiť prestala ešte počas trvania
nájomnej zmluvy. Od februára 2011 tak žalobkyňa dlhuje len čo do istiny na nezaplatenom nájomnom a
bezdôvodnom obohatení žalovanému sumu viac ako 25.000 Eur, pričom dlh stále rastie. Napriek tomu,
že žalobkyňa disponovala financiami, čo aj sama uviedla v konaní o vypratanie bytu, a to údajne až
sumou 9.000 Eur, svoje dlhy voči žalovanému neplatila vôbec, odmietla svoj dlh, čo do dôvodu a výšky

uznaťaplatiťhovsplátkach.Vnezodpovednomprístupeakonanípokračuježalobkyňanaďalej,nakoľko
aj v danej veci bolo nesporné, že žalobkyňa naďalej neplatí riadne a včas za užívanie vypratávaného
bytu a tento naďalej užíva bez právneho dôvodu. Celú situáciu si tak žalobkyňa sama zavinila tým,
že si počas mnohých rokov riadne a včas neplnila svoje povinnosti vyplývajúce jej z nájmu a užívania
predmetného bytu. Podľa názoru súdu práve žalobkyňa sama by mala brať ohľad najmä na svoje

maloleté deti a neohrozovať ich existenčné záujmy tým, že za užívaný byt riadne a včas neplatila hoci
jej to finančná situácia umožňovala. Žalobkyňa tak zavinila vznik všetkých doterajšie súdnych sporov,
vrátane exekučného konania, a preto by bolo nanajvýš nespravodlivé, aby žalovaný znášal trovy daného
súdneho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.