Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, September 17, 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 11C/25/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618202739
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5618202739.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci žalobcu T. P.,

nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P. XXXX/X, P., zastúpeného JUDr. Miloslavom Hrickom, advokátom
so sídlom Ulica 1. mája 709, Liptovský Mikuláš, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, v konaní o
náhradu škody vo výške 92 691,82 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I.Žalovanáje povinná zaplatiťžalobcovináhraduškodyvovýške15141,70euraspolus5%ročným
úrokom z omeškania zo sumy 15 141,70 eura od 01. 10. 2018 do zaplatenia a nahradiť nemajetkovú
ujmu vo výške 9 500,- eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 9 500,- eur od 01. 10. 2018

do zaplatenia, všetko do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd konanie z a s t a v u j e v časti o zaplatenie 60,79 eura.

III. V zostávajúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

IV. Žalovanej súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 02. 10. 2018 sa žalobca proti žalovanej domáhal uloženia povinnosti

nahradiť škodu vo výške 44 691,82 eura spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 44 691,82
eura od 01. 10. 2018 do zaplatenia a nahradiť nemajetkovú ujmu vo výške 48 000,- eur spolu s 5 %
ročným úrokom z omeškania zo sumy 48 000,- eur od 01. 10. 2018 do zaplatenia a nahradiť trovy
konania. Žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Liptovskom
Mikuláši zo dňa 30. 11. 2007, ČVS: ORP-306/JP-2007 bolo začaté trestné stíhanie voči žalobcovi
ako obvinenému pre zločin lúpeže spáchaného formou spolupáchateľstva. Proti uzneseniu o vznesení
obvinenia podal žalobca sťažnosť, o ktorej rozhodla Okresná prokuratúra Liptovský Mikuláš uznesením

zo dňa 04. 04. 2008, č. 1 Pv 608/07-15 tak, že sťažnosť zamietla ako nedôvodnú. Prokuratúra
podala vo veci obžalobu dňa 16. 11. 2009, pričom rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo
dňa 27. 02. 2014, sp. zn. 1T/128/2009 bol žalobca spoločne s obžalovaným R. P. uznaný za vinného
zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c) Trestného zákona v spolupáchateľstve
podľa § 20 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov. Proti
tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa
16. 09. 2014, sp. zn. 1To/55/2014 tak, že odvolanie zamietol ako nedôvodné. Žalobca nastúpil na výkon

trestu odňatia slobody do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou dňa
18. 09. 2014. Nakoľko sa po nástupe do výkonu trestu dozvedel, že skutku, za ktorý bol odsúdený,
za dopustil S. X., podal dňa 30. 12. 2014 návrh na povolenie obnovy konania. Uznesením Okresného
súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 27. 05. 2015, sp. zn. 2Nt/28/2014 súd povolil obnovu konania a zároveňzrušil v prospech žalobcu výrok o vine a treste. Výkon trestu odňatia slobody bol žalobcovi prerušený
a žalobca bol prepustený dňa 27. 05. 2015. Následne bol rozsudkom Okresného súdu Liptovský
Mikuláš zo dňa 03. 02. 2017, sp. zn. 1T/128/2009 oslobodený spod obžaloby. Žalobca svoj nárok

odvodzoval z ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci. Skutočnosť, že došlo k oslobodeniu spod obžaloby, znamená, že uznesenie o vznesení
obžaloby je nezákonné. Žalobca žil do času vznesenia obvinenia usporiadaný, riadny život, nebol trestne
stíhaný. Niekoľkoročným trestným stíhaním, ktorého dĺžka bola neúmerná, bolo zasiahnuté do jeho
osobnostných práv, pričom dotknutí stíhaním boli aj jeho rodinní príslušníci a priatelia, ktorí vypovedali

v konaní. Trestné stíhanie malo samo o sebe veľmi negatívny dopad na povesť a vnímanie žalobcu
jeho okolím, nehovoriac o nástupe na výkon trestu odňatia slobody. Počas obdobia desiatich rokov žil
žalobca v neustálom strese a neistote, aj po podaní obžaloby považoval za vysoko nepravdepodobné,
že bude odsúdený za čin, ktorý nespáchal. Po nástupe na výkon trestu bol obklopený násilníkmi, vrahmi,
zlodejmi, narkomanmi a inými osobami s kriminálnou minulosťou, pričom pobyt vo väzení sa prejavil
aj na zdravotnom a psychickom stave, keď za necelý mesiac schudol 17 kg. Po prepustení z výkonu

trestu bol nútený si v nákupnom centre privolať záchrannú službu a po komplexnej zdravotnej previerke
mu bol zistený vysoký tlak, na ktorý bude musieť brať lieky do konca života. Najhoršie na tom celom
bolo odlúčenie od rodiny. Dňa 31. 03. 2012 uzatvoril žalobca manželstvo, v tom čase bol presvedčený,
že nemôže byť odsúdený. Žalobcovi a jeho manželke sa narodila 08. 10. 2012 dcéra, odlúčenie od
rodiny niesol veľmi ťažko. Žalobcovi tak bola spôsobená nemajetková ujma tak v dôsledku nezákonného

trestného stíhania, nezákonného obvinenia a obžaloby, ako aj v dôsledku nezákonného odsúdenia a
výkonu trestu odňatia slobody. Pokiaľ ide o pracovný život, už po vznesení obvinenia prišiel žalobca o
svoju účasť v obchodnej spoločnosti COYOTE s. r. o., lebo spoločníci sa obávali, že trestné stíhanie
bude mať nepriaznivé následky na riadny chod spoločného podniku. Všetky podnikateľské aktivity, ktoré
mal v čase pred nástupom na výkon trestu dohodnuté, musel ukončiť. Pred nástupom mal žalobca

ako živnostník dohodnuté dve spolupráce, a to s obchodnou spoločnosťou SHIPTECH s. r. o., pre
ktorú mal zabezpečovať realizáciu hausbótu pre konečného užívateľa, pričom ušlý zisk v tomto prípade
predstavuje 11 400,- eur, nakoľko očakávaný obrat bol vo výške 41 400,- eur a náklady potrebné na
jeho obstaranie predstavovali 30 000,- eur. S obchodnou spoločnosťou good lunch s. r. o, mal žalobca
zabezpečovať realizáciu samoobslužnej reštaurácie v nákupnom centre Bory Mall z holo-priestoru do

užívania schopného stavu, kde ušlý zisk predstavoval 25 000,- eur pri obrate 99 580,- eur a nákladoch na
jehodosiahnutievovýške74580,-eur.Týmtospôsobomžalobcovivznikolušlýziskvoformezmareného
majetkového prospechu v celkovej výške 36 400,- eur. Nebyť nezákonného rozhodnutia, na základe
ktorého bol žalobca odsúdený na sedem rokov odňatia slobody, bol by realizoval dohodnuté práce.
Žalobca v priebehu trestného konania vynaložil aj náklady na trovy právneho zastúpenia. V čase od 31.

01. 2008 do 22. 10. 2010 bol žalobca zastúpený JUDr. Milanom Cíbikom, ktorého trovy predstavovali
3 394,97 eura. Za obdobie od 22. 10. 2010 do 16. 09. 2014 predstavovali trovy právneho zastúpenia
JUDr. Milanom Cíbikom sumu 3 346,85 eura. V období od 05. 06. 2015 do 03. 02. 2017 bol žalobca
zastúpený JUDr. Miloslavom Hrickom, ktorý si za právne služby poskytnuté žalobcovi vyúčtoval odmenu
vo výške 900,- eur. V konaní o obnovu konania zastupoval žalobcu JUDr. Juraj Bachan, ktorému vyplatil

trovy vo výške 650,- eur. Celkovo tak žalobca vynaložil na úhradu trov právneho zastúpenia sumu
8 291,82 eur. Popri ušlom zisku a náhrade trov právneho zastúpenia si žalobca uplatnil aj náhradu
nemajetkovej ujmy v dôsledku nezákonného trestného stíhania vo výške 24 000,- eur, ako aj v dôsledku
nezákonného odsúdenia a výkonu trestu odňatia slobody vo výške 24 000,- eur. S prihliadnutím na
závažné ujmy na osobnom, rodinnom, spoločenskom a pracovnom živote žalobcu, berúc do úvahy

následné reakcie, ktoré zásah do práv žalobcu vyvolal v jednotlivých sférach jeho osobnosti a dĺžku
vykonaného trestu, možno podľa žalobcu určiť rozsah náhrady nemajetkovej ujmy maximálnou sumou,
ktorú je možné priznať podľa ustanovenia § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., to znamená vo výške
rovnajúcej sa päťdesiat násobku minimálnej mzdy, t. j. v sume 24 000,- eur. Náhradu nemajetkovej
ujmy si žalobca uplatnil osobitne za nezákonné trestné stíhanie a osobitne za nezákonné rozhodnutie

o treste, ktorý bol na žalobcovi sčasti vykonaný, keďže žalobca bol následne spod žaloby oslobodený.
Žalobca závažnú nemajetkovú ujmu, keď celková doba trestného stíhania predstavovala niečo vyše
deväť rokov a celková doba, počas ktorej bol vo výkone trestu takmer jeden rok. Samotné konštatovanie
porušenie práva a priznanie čisto majetkovej ujmy nebolo dostatočným zadosťučinením, nakoľko došlo
k závažnému zásahu do jeho života s negatívnymi dopadmi na súkromný, osobný, rodinný, spoločenský

a pracovný život. Žiadosťou zo dňa 27. 03. 2018 sa žalobca obrátil na Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, keď okrem skutočnej
škody a ušlého zisku požadoval uhradiť aj vzniknutú nemajetkovú ujmu v celkovej výške 48 000,- eur.
Listom zo dňa 26. 09. 2018 oznámila žalovaná žalobcovi výsledok predbežného prerokovania nárokutak, že žiadosti nebolo vyhovené, keďže bola vyhodnotená ako nedôvodná. Na základe uvedených
skutočností sa žalobca domáhal náhrady škody v celkovej výške 92 691,82 eura spolu so zákonným
úrokom z omeškania a náhrady trov konania.

2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe namietala miestnu príslušnosť tunajšieho súdu z pohľadu zásady
hospodárnosti konania, keď poukázala na to, že žalobca, ako aj jeho vtedajší právny zástupca a
aj žalovaná majú trvalý pobyt, resp. sídlo v Bratislave, pričom konanie sa má viesť na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš, ktorý je vzdialený 291 km od Bratislavy. Žalovaná má za to, že žaloba je

zmätočná, pretože ak žalobca označil viacero zásahov, na základe ktorých mu vznikol nárok na náhradu
majetkovej škody, je nevyhnutné ku každému takémuto zásahu uviesť, v akom rozsahu mu spôsobil
požadovanú škodu, teda jeden nárok rozčleniť medzi namietané zákonné tituly tak, aby v konečnom
dôsledku bolo celkom jednoznačné, aká majetková škoda žalobcovi vznikla v príčinnej súvislosti s tým
ktorým rozhodnutím. Žalovaná poukázala na to, že vznik zodpovednosti štátu za škodu sa automaticky
nespája s oslobodením spod obžaloby, a teda závery o existencii nezákonného rozhodnutia nie je možné

prijímať paušálne a automaticky a v každej veci je potrebné prihliadať na konkrétne okolnosti prípadu.
Žalobca síce bol oslobodený spod obžaloby, avšak je nevyhnutné prihliadnuť na skutočnosť, že v čase
vydania uznesenia o vznesení obvinenia, ktoré žalobca označuje ako titul nároku na náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, bolo na základe zistených skutočností dôvodné vzniesť obvinenie. Žalobcu
usvedčovali výpovede svedkov, ktorí po celú dobu prípravného konania označovali práve žalobcu ako

páchateľa predmetného zločinu, ktorý navyše držal v ruke zbraň, a to bez pochybností a taktiež uvádzali
skutočnosť, že to bol žalobca, kto sa im vyhrážal a nastriekal im aerosólový sprej do tvárí. Žalobcu
usvedčovali aj výpovede poškodených E. Y. a R. Y.. S poukazom na skutočnosti preukázané v danom
čase orgány činné v trestnom konaní a ani samotný súd nemohol v danom štádiu trestného konania
konať alebo rozhodnúť inak. V prípade vydania uznesenia o vznesení obvinenia sa nevyžaduje istota,

to znamená, nie je potrebné, aby trestná činnosť bola spoľahlivo preukázaná, ale stačí dostatočne
odôvodnená pravdepodobnosť, že trestný čin spáchala konkrétna osoba, čo v predmetnej veci v danom
čase splnené bolo. Žalovaná má za to, že žalobcovi právo na náhradu škody nevzniklo z dôvodu,
že pri vydaní uznesenia o vznesení obvinenia existovali odôvodnené skutočnosti o spáchaní skutku
žalobcom, a teda uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané opodstatnene, pričom z predmetného

dokazovania v trestnej veci ani nevyplynul iný záver. Žalovaná si zároveň nie je vedomá toho, že
by akékoľvek právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené
pre nezákonnosť príslušným orgánom. Žalovaná poukázala na to, že súdy rozhodujúce v trestnej veci
žalobcu v danom čase nemali inú možnosť, než rozhodnúť o vine žalobcu, keďže neexistovali žiadne
dôkazy preukazujúceho jeho nevinu, ba priam naopak existovali priame dôkazy usvedčujúce jeho vinu,

pričom má žalovaná za to, že ak sa takéto dôkazy preukázali neskôr, potom sa javí ako spravodlivé,
aby za prípadnú škodu žalobcovi zodpovedali tí, ktorí k jeho odsúdeniu prispeli, a to najmä brat žalobcu,
avšak svoj podiel viny na uvedenom nesie aj S. X.. Pokiaľ ide o nezákonné rozhodnutia označené
žalobcom v žalobe, a to uznesenie o zamietnutí sťažnosti, obžaloba a uznesenie o zamietnutí odvolania,
žalovaná je toho názoru, že ani jedno z týchto rozhodnutí nespĺňa atribúty predpokladané zákonom

č. 514/2003 Z. z., nakoľko žiadne z týchto neboli po svojej právoplatnosti zrušené ani zmenené pre
nezákonnosť. Pokiaľ ide o uplatnenú náhradu majetkovej škody, žalovaná poukázala na to, že žalobca
preukázal ušlý zisk len čestným prehlásením, pričom k tomuto dôkazu nepriložil žiadny iný dôkaz,
ktorý by preukazoval dohodnutú spoluprácu. Má teda za to, že takýto dôkaz nie je na preukázanie
ušlého zisku v uvedenej sume dostačujúci. Pokiaľ ide o trovy obhajoby, tieto trovy musia byť účelne

vynaložené na odstránenie nežiaduceho stavu, pričom vždy je potrebné preskúmať účelnosť každého
jedného úkonu obhajoby. Zo žalobného návrhu pritom nevyplýva, že by obhajcovia skutočne vykonali
všetky úkony právnej služby tak, ako je to vyúčtované. Žalovaná zároveň namietala, že žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal zníženie jeho majetku o tvrdené vyplatené sumy na trovy obhajoby, a teda nie je
preukázané, že tieto žalobca skutočne zaplatil. Zároveň z listinných dôkazov vyplýva, že majiteľom účtu,

z ktorého peniaze odišli, je pani F. P., nie žalobca. Pokiaľ ide o vznik nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy,žalobcajepovinnýriadneadostatočnepreukázaťjehovznikatentonevznikáautomaticky.Žalobca
žiadnym spôsobom nepreukázal, v čom mal spočívať zásah do jeho ľudských práv a základných slobôd.
V danom štádiu konania ide o ničím nepodložené tvrdenia všeobecného charakteru o zásahu do jeho
psychického zdravia, zdravotného stavu a rodinného života. Pokiaľ ide o samotnú uplatnenú výšku,

žalovaná poukázala na to, že minimálna mzda v roku 2007, teda v čase, kedy bolo vznesené obvinenie
žalobcovi, predstavovala 269,- eur, pričom v rokoch 2014 a 2015, teda v mesiacoch, v ktorých žalobca
vykonávaltrest,bolanaúrovni352,-eura380,-eur.Týmtospochybnilažalobcomuvedenúvýškunároku
na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá by mala predstavovať 19 000,- eur. Žalobcomuvedená suma v žalobe vysoko prevyšuje najvyššiu možnú priznateľnú výšku jeho nároku. Pokiaľ ide o
omeškanie žalovanej, štát by sa do prípadného omeškania s náhradou nemajetkovej ujmy v peniazoch
mohol dostať až neplnením povinnosti na základe judikovaného rozhodnutia, preto prípadný nárok na

zaplatenie úroku z omeškania ako príslušenstva žalobcom v požadovanej náhrade ujmy je vylúčený.

3. Žalobca v replike poukázal na to, že miestna príslušnosť Okresného súdu Liptovský Mikuláš vyplýva
z ustanovenia § 19 písm. b) Civilného sporového poriadku, a preto s námietkou miestnej nepríslušnosti
nesúhlasil. K námietkam žalovanej ohľadne postupu žalobcu v trestnom konaní uviedol, že tento

vystupoval v konaní aktívne, vypovedal a nezamlčoval ani skutočnosti, ktoré potvrdzovali účasť jeho
brata na spáchaní trestného činu najmä to, že mu požičal svoje auto, kedy tak urobil a ostatné súvisiace
skutočnosti. Pretože žalobca trestný čin nespáchal, nemal žiadnu vedomosť o účasti S. X. na jeho
spáchaní, nemohol sa s ním ani stretnúť, lebo tento bol v priebehu trestného konania vo výkone trestu.
Žalobca tak nemal ani teoretickú možnosť ovplyvniť jeho priznanie. Žalobca ako obvinený a aj ako
obžalovaný využil všetky prostriedky obrany, ktoré mu Trestný poriadok priznáva. Od počiatku popieral

svoju vinu, uvádzal skutočnosti na svoju obranu, navrhoval dôkazy na preukázanie ním tvrdených
skutočností. Nemal ako inak ovplyvniť postup orgánov činných v trestnom konaní, najmä to, že svedkov,
ktorých navrhol vypočuť a s ktorými v čase skutku hral futbal, vyšetrovateľ vypočul až po vyše roku od
skutku, keď si už na podrobnosti nepamätali. Pokiaľ ide o výhrady ohľadne členenia škody podľa titulov,
podľa žalobcu je z podanej žaloby zrejmé, akej škody sa domáha a z akého dôvodu. Pre odstránenie

pochybností uviedol, že náhrady majetkovej škody pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v trestnom
konaní a v konaní o povolenie obnovy konania sa domáha z titulu rozhodnutia o treste, náhrady
majetkovej škody vo forme ušlého zisku sa domáha z titulu rozhodnutia o treste a čiastočne z titulu
nezákonného uznesenia o vznesení obvinenia a nemajetkovej ujmy sa domáha v rozsahu 24 000,-
eur z titulu rozhodnutia o treste a v rozsahu 24 000,- eur z titulu nezákonného rozhodnutia o vznesení

obvinenia. Žalobca sa domnieva, že čestné prehlásenia dostatočne dokazujú vznik škody vo forme
ušlého zisku. Zákazky, ktoré v žalobe označil, nerealizoval z dôvodu, že musel nastúpiť na výkon
trestu odňatia slobody. Pokiaľ ide o námietky trov právneho zastúpenia, všetky úkony právnej služby
boli v trestnom konaní vykonané účelne. Výkon práva, najmä práva na obhajobu v trestnom konaní,
nemôže byť považovaný za neúčelný, ak tomu nesvedčia vážne okolnosti. Žalobca zobral žalobu v

časti o zaplatenie sumy 60,79 eura späť, nakoľko tarifná odmena v nadväznosti na zastupovanie JUDr.
Miloslavom Hrickom predstavovala 839,21 eur, pričom po dohode bola následne fakturovaná uhradená
zmluvná odmena vo výške 900,- eur. Pokiaľ trovy právneho zastúpenia boli platené z účtu F. P., išlo o
prostriedky z bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

4. Žalovaná v duplike poukázala na to, že štát môže zodpovedať za úkony právnej služby za každý
účelne vykonaný právny úkon len do výšky tarifnej odmeny, a preto so späťvzatím vo výške 60,79
eura súhlasí. Namietala, že nemožno považovať za účelné úkony ako prevzatie a prípravu, prípadne
nazretie do súdneho spisu, ak v priebehu trestného konania žalobca zmení advokáta. Namietala výšku
tarifnej odmeny vyplatenej JUDr. Jurajovi Bachanovi, keď správne má byť tarifná odmena advokáta

určená za rok 2010, to znamená za jeden úkon vo výške 120,23 eura. Pokiaľ ide o trovy právneho
zastúpenia, žalobca nepreukázal úkon ako porada s klientom zo dňa 03. 06. 2008, namietala výšku
tarifnej odmeny za účasť na výsluchu obvineného T. P. dňa 04. 06. 2008, ako aj odmenu za návrh na
doplnenie dokazovania zo dňa 12. 10. 2010. Zároveň namietala vyúčtovanie cestovného výdavku zo
dňa 28. 05. 2008 na trase Bratislava - Liptovský Mikuláš a späť.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom žalobca uviedol, že v čase pred vznesením obvinenia
pôsobil v gastronómii. Mal aj reštauráciu s diskotékou. Potom ako mu vzniesli obvinenie sa začala
jeho situácia značne komplikovať, a to nielen pokiaľ ide o zdravotný stav, ale aj o zárobkovú činnosť.
Vyústilo to do toho, že ho vyhodili z obchodnej spoločnosti a bol nútený si hľadať iný zdroj príjmu. S

kamarátmi, s ktorými sa poznal od detstva, začal spolupracovať pri výrobe lodí - hausbótov, pri ich
predaji a rekonštrukcii, pričom táto spolupráca funguje doposiaľ. Prácu vykonával vždy na základe ústnej
dohody, s ktorou nikdy nebol problém, keďže boli dlhoroční kamaráti. Po vykonaní prác sa niekedy práce
vyfakturovali, záležalo to od klienta, ak platil v hotovosti, tak bol v hotovosti vyplatený aj žalobca. Pokiaľ
ide o výšku odmeny, tá sa odvodzovala od celkovej výšky investície, z čoho sa vypočítala jeho odmena v

rozsahu 10 % až 25 %. Ak sa s kamarátmi dohodol, že bude odmeňovaný na základe hodinovej odmeny,
tak účtoval takúto odmenu, ak sa robili nejaké špeciálne roboty, tie sa odmeňovali samostatne. Žalobca
to odôvodnil tým, že napríklad má potápačský kurz a práce pod vodou sú ohodnocované výhodnejšie
ako hodinová mzda za bežnú prácu. Pokiaľ ide o konkrétny hausbót, ktorý sa začal stavať krátko prednástupom do výkonu trestu, celková výška investície predstavovala 100 000,- eur, v čom bol nacenený
materiál aj práca. Na celej stavbe mal pôsobiť ako predák, keďže už predtým na stavbe iných hausbótov
vykonával takúto prácu. Pokiaľ ide o druhý ušlý zisk, išlo o fast food, ktorý patril kamarátovi, ktorého

pozná od základnej školy. Potom, ako sa rozhodol, že postaví prevádzku v nákupnom centre Bory Mall
v Lamači, obrátil sa na žalobcu s požiadavkou na jej vybudovanie. Rozpočet na prevádzku bol vo výške
132 000,- eur, pričom sa dohodli na odmene určitým percentom z celkovej výšky investície. Žalobca
mal vedomosť o výške rozpočtu jednak z faktúr, pričom do odmeny zahrnul časť jeho práce. Pokiaľ
ide o jeho rodinný život pred nástupom do výkonu trestu, býval v spoločnej domácnosti s manželkou a

takmer dvojročnou dcérou, s ktorou mal úžasný vzťah. S manželkou boli obidvaja zamestnaní a obidvaja
zabezpečovali potreby pre ich rodinu. Po nástupe do výkonu trestu mal za to, že jeho rodinný život
skončil, keďže nemohol žiadať od manželky, aby na neho sedem rokov čakala a tým spôsobom sa
nejakým spôsobom obmedzovala. Pokiaľ ide o návštevy, tieto boli povolené jedenkrát mesačne s tým,
že po prvej návšteve aj s dcérou sa s manželkou dohodli, že pre dcérku to nebude vhodné, keďže bola
vo vývoji, aby to prostredie na ňu nezanechalo nejaký dojem. Dcéru tak videl na prvej a na poslednej

návšteve. Žalobca vypovedal, že svojej žene nepovedal, že sa voči nemu vedie trestné stíhanie, bál
sa, že sa bude trápiť a chcel ju ušetriť dôsledkov tohto stíhania. Tá vec sa vôbec nemal dostať na súd,
nieto ešte aby ho súd odsúdil a počas celého obdobia veril, že bude spod toho skutku oslobodený. O
celej záležitosti sa dozvedela až potom, ako odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu. Pokiaľ ide
o uplatnenú nemajetkovú ujmu, žalobca uviedol, že pokiaľ by mu niekto dal na výber, či pôjde za 100

000,- eur do väzenia, tak určite by takúto ponuku odmietol, pretože žiadne peniaze mu nevynahradia
to, o čo prišiel počas výkonu trestu.

6. Svedkyňa F. P., manželka žalobcu, vypovedala, že o celej veci sa dozvedela až keď bol jej manželovi
nariadený výkon trestu. Pred jeho nástupom sa starali o potreby rodiny spoločne, vychovávali ich dcérku.

Pokiaľ ide o vzťah žalobcu a dcérky, tak títo boli na seba silno citovo naviazaní. Žalobca je stále pre dcéru
najlepším kamarátom, hráva sa s ňou a majú pekný vzťah. Po nástupe na výkon trestu začal jej manžel
rapídne chudnúť, čo si všimla, keď ho navštevovala vždy, keď to bolo možné. Počas výkonu trestu každý
deň ukazovala dcérke jeho fotky, videá, aby na neho nezabudla. Najhoršie obdobie počas výkonu trestu
zažila vtedy, keď prišlo dcérke zle, skončili na pohotovosti a následne na JIS-ke, pričom v tom čase ani

nemala ako oznámiť manželovi do väzenia, čo sa deje. Po prepustení z výkonu trestu, pokiaľ ide o vzťah
s ostatnou rodinou a kamarátmi, tak svedkyňa uviedla, že všetci, čo ho poznali považovali za vylúčené,
že by to spáchal on. Všetci mu verili a ona si nevedela predstaviť, že by urobil jej muž to, z čoho bol
obviňovaný. Svedkyňa potvrdila, že úhrady obhajcom realizovala ona zo spoločných prostriedkov, ako
aj z jej príjmu.

7. Svedok R. Y. vypovedal, že v lete alebo na jeseň roku 2014, keď mal žalobca nastúpiť na výkon trestu,
mali rozrobených veľa vecí. Týmto nástupom urobil svedkovi škrt cez rozpočet, keďže mal problém
zohnaťnovýchľudínavýstavbuhausbótu,akoajnarealizáciuďalšíchzákaziek.Spoluprácuvysvetliltak,
že svedok zadal prácu a žalobca pozháňal ľudí, vykonal svoju prácu, vždy sa dalo na neho spoľahnúť.

Okrem zváračských prác urobil všetko žalobca. Pokiaľ ide o hausbót, ktorý bol rozostavaný v čase jeho
nástupu do výkonu trestu, ten začali stavať v lete 2014, dostavali ho na jar 2015. Rozpočet bol približne
80 000,- eur, z toho polovica 40 000,- predstavovala materiál a polovica bola vyúčtovaná na práce.
Svedok uviedol, že nešlo o peniaze, ktoré by zinkasoval žalobca v plnom rozsahu, nakoľko by mu vznikla
aj povinnosť vyplatiť nejakých ľudí. Svedok uviedol, že v stavebníctve marže predstavujú 17 až 20 %,

pričom sa nevedel vyjadriť k tomu, akú maržu by získal žalobca. Potom, ako žalobca nemohol vykonať
zákazku, si svedok zobral inú partiu, ktorá vyfakturovala cenu práce za dostavenie toho hausbótu.

8. Svedok S. P. uviedol, sa so žalobcom dohodol na zabezpečení stavebných prác a koordináciu
všetkých iných prác, nakoľko otváral prevádzku v nákupnom centre Bory Mall, ktorú otvoril 13. 11. 2014.

Keď sa neskôr dozvedel, čo sa stalo, musel si tieto práce zabezpečiť sám. Išlo o prvú takúto spoluprácu
so žalobcom, na ktorého sa obrátil, lebo vedel, že robí v gastronómii a že ovláda nejaké stavebné práce,
a tieto vykonával aj pre ďalšieho kamaráta. Celková hodnota prác bola najprv rozpočtovaná na približne
100 000,- eur, potom sa to navýšilo na 130 000,- eur a to už bolo v čase, keď bol vo výkone trestu. Na
začiatku sa dohodli na rozsahu prác, ako aj na cene, čo mal svedok poznačené v diári. Všetky práce

boli vyfakturované, pričom svedok sa nevedel vyjadriť, či žalobca vykonával tie práce na živnosť alebo
na s. r. o.9. Uznesením zo dňa 30. 11. 2007, ČVS:ORP-306-JP-2007, vyšetrovateľ vzniesol žalobcovi obvinenie
zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona spáchaného formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, proti ktorej podal žalobca sťažnosť, o ktorej rozhodla

Okresná prokuratúra Liptovský Mikuláš uznesením zo dňa 04. 04. 2008 č. 1PV608/07-15 tak, že ju
zamietla ako nedôvodnú. Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 27. 02. 2014, sp. zn.
1T/128/2009 bol žalobca uznaný za vinného, že po predchádzajúcej vzájomnej dohode dňa 03. 08. 2007
v čase približne o 19.30 hod. R. P. vykonal drobný nákup na čerpacej stanici Jurki, nachádzajúcej sa
vedľa Roľníckeho družstva Pribylina v Pribyline, okres Liptovský Mikuláš, za účelom obhliadnuť situáciu

na čerpadle a následne toho istého dňa v čase približne o 20.15 hod. T. P. z dosiaľ nezistenou osobou
prišiel k dverám kiosku tejto čerpacej stanice, a keď vedúci predajne E. Y. pootvoril dvere, tieto nasilu
rukami z vonkajšej strany otvoril, na E. Y. zamieril predmet, ktorý mal vzhľad ako skutočná pištoľ, a
zároveň ho rukou strhol na zem, pričom mu spôsobil zranenia - podliatiny v oblasti šije a krku vpravo a
pomliaždenietrapézovéhosvalu,ktoréhoneobmedzovalivobvyklomspôsobeživota,následne zamieril
predmet vzhľadu pištole na R. Y., ktorý sedel v kresle v predajni a tiež mu prikázal, aby si ľahol tvárou k

zemi, na oboch kričal, kde sú peniaze, medzitým vošiel do predajne a druhý doposiaľ nezistený páchateľ,
ktorý od pokladne zobral čiernu peňaženku v hodnote 3,32 eura, patriacu E. Y., v ktorej sa nachádzala
tržba vo výške 723,63 eura a tiež jeho mobilný telefón Nokia 6100 v hodnote 39,83 eura, následne T. P.
prikázal E. Y. a R. Y., aby vošli do skladu, odkiaľ ešte zobral kartóny cigariet značky Marlboro v hodnote
27,22 eura, následne v sklade obom nastriekal do tváre sprejom dráždivý aerosól a s odcudzenými

vecami ušli, pričom nastúpili do osobného motorového vozidla značky BMW evidenčné číslo BA866 PF,
patriace T. P., v ktorom ich čakal R. P. a s vozidlom unikli smerom na Liptovský Mikuláš, pričom svojím
konaním spôsobili spoločnosti Jurki Hayton, s. r. o., so sídlom Prístavná 2, Bratislava, škodu vo výške
750,85 eura a E. Y. škodu vo výške 43,15 eura, čím spáchal spolupáchateľstvo zločinu lúpeže podľa §
20 k § 188 ods. 1, 2 písm. c) Trestného zákona, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere

sedem rokov, na výkon ktorého bol zaradený do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia. Proti predmetnému rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský
súd v Žiline uznesením zo dňa 16. 09. 2014, sp. zn. 1To/55/2014, tak, že odvolanie zamietol, pretože
nie je dôvodné.

10. Potom, ako Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením zo dňa 27. 05. 2015, sp. zn. 2Nt/28/2014
rozhodol o povolení obnovy konania, rozsudkom zo dňa 03. 02. 2017, sp. zn. 1T/128/2009, súd oslobodil
žalobcu spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš, č. k. 1PV608/07 5505-49
zo dňa 12. 11. 2009, pre skutok obžalobou kvalifikovaný ako spolupáchateľstvo zločinu lúpeže podľa §
20 k § 188 ods. 1, 2 písm. c) Trestného zákona.

11. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone
verejnej moci.

12. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

13. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

14. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.

15. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2030 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušnýorgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z

titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

16. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

17. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z,., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

18. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení

osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

19. Žalovaná vzniesla námietku miestnej príslušnosti, ktorú súd vyhodnotil ako nedôvodnú a vec
prejednal. V danom prípade je miestna príslušnosť daná podľa ustanovenia § 19 písm. b) C. s.

p., podľa ktorého popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého
obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody. Nakoľko rozsudkom tunajšieho
súdu došlo k odsúdeniu žalobcu za skutok, ktorý nespáchal, je daná táto osobitná miestna príslušnosť
Okresného súdu Liptovský Mikuláš.

20. Pokiaľ dôjde k oslobodeniu spod obžaloby, treba vychádzať z toho, že obžalovaný čin nespáchal a že
trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté, pričom pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody voči
štátu je potrebné prihliadnuť aj na priebeh celého trestného stíhania z hľadiska vývoja dôkaznej situácie.
Uznesenie o vznesení obvinenia žalobcovi je nezákonným rozhodnutím, aj keď v čase vznesenia
obvinenia boli splnené predpoklady na jeho vydanie. Oslobodenie spod obžaloby nemusí síce vždy za

každých okolností vyvolať nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia, avšak zodpovednosť štátu za
škodujekoncipovanáakoobjektívna,čoznamená,žeštátzodpovedázaškodubezohľadunaakékoľvek
zavinenie. Štát musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli
do základných práv jednotlivca. Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní
vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, avšak na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za

postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný a zasahujúci do základných práv občana.
Z ustálenej judikatúry vyplýva, že nárok na náhradu škody spôsobený začatím trestného stíhania sa
posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, pričom rozhodujúcim
meradlom zákonnosti začatia trestného stíhania je jeho neskorší výsledok. Pokiaľ ide o priebeh
trestného stíhania z hľadiska vývoja dôkaznej situácie, súd poukazuje na to, že tak z vyšetrovacieho

spisu ako aj súdneho spisu bezpochyby vyplýva, že žalobca od okamihu vznesenia obvinenia svoju
vinu popieral na podklade tých istých skutkových tvrdení, ktoré koniec koncov viedli k oslobodeniu
spod obžaloby po povolení obnovy konania. V priebehu trestného konania teda nedošlo k žiadnej
zmene vývoja dôkaznej situácie, žalobca od začiatku tvrdil, že skutok nespáchal. Prakticky jediným
usvedčujúcim dôkazom bola rekognícia dvoch poškodených. Nemohol ani tvrdiť, že skutok spáchala

tretia osoba, ktorá sa po nástupe žalobcu do výkonu trestu odňatia slobody k spáchaniu predmetného
zločinulúpežepriznala,pretoženemalmaťodkiaľtakúvedomosť.Išlonakonieconovúskutočnosť,ktorá
nebola známa súdu v pôvodnom konaní, čo znamená, že nebola predmetom dokazovania predtým, ako
súd odsúdil žalobcu na nepodmienečný trest odňatia slobody.

21. Za skutok, ktorý žalobca nespáchal, vykonal trest odňatia slobody od 18. 09. 2014 do 27. 04. 2015.
Súd dospel k záveru, že žalobca v konaní preukázal všetky predpoklady objektívnej zodpovednosti
žalovanej za škodu a to existenciu nezákonného rozhodnutia, vznik škody, aj keď nie v uplatnenej výške
a nakoniec príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody.22. Pokiaľ ide o ušlý zisk, žalobca v konaní hodnoverne nepreukázal, že v dôsledku nástupu na výkon
trestu odňatia slobody mu ušiel zisk v uplatnenej výške 36 400,- eur. Súd sa stotožnil s námietkou

žalovanej, že čestné vyhlásenia konateľov obchodných spoločností, pre ktoré mal žalobca vykonať
dojednané práce, nepreukazujú skutočnú výšku ušlého zisku. Aj keď súd na základe vykonaného
dokazovania nemal pochybnosti o tom, že žalobca pred nástupom na výkon trestu dôvodne očakával
zväčšenie svojho majetku, čo potvrdila aj výpoveď svedkov F. P. a predovšetkým R. Y. a S. P., v konaní
nebolo preukázané, že vykonaním zákaziek žalobcom mal reálne dôjsť k tvrdenému majetkovému

prospechu. Vychádzajúc z listinných dôkazov predložených žalobcom pred posledným pojednávaním
(č. l. 275 a nasl.) súd priznal žalobcovi náhradu ušlého zisku vo výške 6 910,67 eura, keď len v tejto
výške žalobca uniesol dôkazné bremeno. Žalobca preukázal, že v súvislosti s výstavbou hausbótu bola
obchodnej spoločnosti SHIPTECH s. r. o. faktúrou č. 4-2/SH/2014, splatnou 13. 10. 2014 vyfakturovaná
suma 2 744,- eur za vykonané práce na úprave hausbótu a faktúrou č. FV18/15 splatnou 15. 05. 2015
vyfakturovaná suma 4 166,67 eura za vyhotovenie podlahy, rekonštrukčné práce a nátery a ostatné

práce podľa rozpisu vykonaných prác. Ostatné listinné dôkazy predložené žalobcom preukazovali cenu
za zhotovenie a dodanie oceľového pontónu, výrobu oceľového skeletu hausbótu a za dodanie vodnej a
sanitárnejsústavynahausbóte,pričomžalobcanetvrdilaninepreukázal,žebypreobchodnúspoločnosť
zabezpečil aj dodanie týchto častí hausbótu. Pokiaľ ide o ušlý zisk v nadväznosti na plánované práce
pre obchodnú spoločnosť good lunch s. r. o., žalobca okrem čestného vyhlásenia konateľa nepredložil

v konaní žiadny dôkaz preukazujúci jeho tvrdenia. Na tomto mieste súd poukazuje na to, že svedok
S. P. pritom uviedol, že pokiaľ ide o práce na prevádzke v nákupnom centre, má ich zaevidované v
účtovníctve a je možné ich dohľadať.

23. Popri ušlom zisku si žalobca uplatnil aj náhradu vynaložených trov obhajoby v súvislosti s jeho

zastupovaním v predmetnom trestnom stíhaní JUDr. Milanom Cibikom, JUDr. Miroslavom Hrickom a
JUDr. Jurajoch Bachanom. Žalobca bol stíhaný za zločin, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia
slobody, ktorého horná hranica prevyšuje desať rokov, preto podľa § 12 ods. 3 písm. c) vyhlášky č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení platnom
do 30. 06. 2013 (ďalej len „vyhláška“) patrila obhajcom žalobcu za jeden úkon právnej služby odmena

vo výške jednej šestiny výpočtového základu, čo v roku 2008 predstavovalo sumu 105,42 eura, v roku
2009 sumu 115,90 eura, v roku 2010 sumu 120,23 eura, v roku 2011 sumu 123,50 eura, v roku 2012
sumu 127,16 eura, v roku 2013 sumu 130,16 eura, v roku 2014 sumu 134,- eura, v roku 2015 sumu
139,83 eura, v roku 2016 sumu 143,- eura a v roku 2017 sumu 147,33 eura. Z vyúčtovaní trov obhajoby
zo dňa 22. 10. 2010 (č. l. 113) a zo dňa 24. 09. 2014 (č. l. 111) vyplýva, že obhajca JUDr. Milan Cibík

si uplatnil voči žalobcovi odmenu v správnej tarifnej hodnote. V nadväznosti na trovy obhajoby a ich
účelnosť súd konštatuje, že preskúmaním vyšetrovacieho spisu mal preukázané vykonanie každého
úkonu právnej služby obhajcom, okrem porady s klientom zo dňa 03. 06. 2008, ktorá bola vykonaná deň
pred výsluchom žalobcu ako obvineného. Porada obhajcu s obvineným však nemôže byť preukázaná vo
vyšetrovacom spise, pričom vzhľadom na závažnosť veci, rozsah vykonaného dokazovania v trestnom

konaní ako aj samotnú dĺžku konania, by ale nemali byť žiadne pochybnosti, že žalobca vykonal so
svojím obhajcom minimálne jednu poradu a preto súd vyhodnotil aj tieto trovy obhajoby ako účelné.
Návrh na doplnenie dokazovania zo dňa 12. 10. 2010 je úkonom podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm.
c) vyhlášky, preto zaň patrila obhajcovi odmena vo výške 120,23 eura. Na rozdiel od názoru žalovanej
súd považuje zároveň tento návrh za účelný úkon právnej služby, nakoľko žalobca ním okrem iného

navrhoval na hlavnom pojednávaní vypočuť aj poškodených, ktorých výpoveď usvedčovala žalobcu
so spáchania zločinu lúpeže. Popri odmene žalobca uhradil aj cestovné náklady obhajcu. Žalovaná
namietala uplatnené cestovné náhrady za pracovnú cestu zo dňa 28. 05. 2008 vo výške 147,28 eura s
tým, že k danému dňu sa neviaže žiadny vykonaný úkon. Vychádzajúc z vyúčtovania trov obhajoby a
toho, že súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov za poradu s obhajcom zo dňa 03. 06.

2008, pričom k tomuto dátumu si obhajca neuplatnil cestovné náhrady, súd vyhodnotil ako účelné aj tieto
cestovné náhrady, ktoré možno priradiť práve k porade s klientom. Súd považuje za nepravdepodobné,
že by žalobca uhradil trovy obhajoby aj za úkony, ktoré reálne vykonané neboli. Pokiaľ ide o trovy
obhajoby JUDr. Miloslavom Hrickom, porovnaním ich vyúčtovania (č. l. 297) so súdnym spisom, mal súd
preukázanú účelnosť a správnosť vyčíslenia týchto trov. Žalobca obhajcovi JUDr. Jurajovi Bachanovi

vyplatilvsúvislostisozastupovanímvkonaníoobnove650,-eur.Nafaktúre splatnej01.01.2015jesíce
ako odberateľ uvedená S.. F. P., manželka žalobcu, ktorá potvrdila, že tieto trovy obhajoby boli vyplatené
zo spoločných prostriedkov z manželstva so žalobcom. Naviac, v konaní nebolo tvrdené ani preukázané,
že obhajca JUDr. Juraj Bachan zastupoval manželku žalobcu v akomkoľvek konaní o povolenie obnovykonania. Zo spisu tunajšieho súdu 2Nt/28/2014 vyplýva, že JUDr. Juraj Bachan prevzal dňa 18. 12.
2014 zastupovanie žalobcu a dňa 29. 12. 2014 spísal návrh na povolenie obnovy konania, ktorý bol
doručený tunajšiemu súdu 30. 12. 2014. Obhajca vykonal dňa 17. 02. 2015 nazretie do súdneho spisu

a dňa 26. 02. 2015 doručil súdu doplnenie návrhu na povolenie obnovy konania,
nakoľko pri nazretí do súdneho spisu zistil, že bol do spisu doručený list od S. X., ktorý sa priznal ku
spáchaniu skutku, za ktorý bol žalobca odsúdený. Dňa 25. 03. 2015 obhajca doručil súdu návrh na
doplnenie dokazovania a v ten istý deň vykonal nazretie do spisu. Následne dňa 01. 04. 2015
oznámil súdu ukončenia zastúpenia, pričom v ten istý bola súdu doručená aj plná moc na zastupovanie

v konaní obhajcom JUDr. Miloslavom Hrickom. Z uvedeného vyplýva, že obhajca JUDr. Juraj Bachan
vykonal šesť úkonov, za ktoré mu vznikol nárok na odmenu vo výške po 120,23 eura (2 úkony) a po
123,50 eura (4 úkony), čiže uhradená záloha vo výške 650,- eur nepokryla ani odmenu obhajcu, nie to
ešte tzv. režijný paušál. Na základe vyššie uvedeného súd priznal žalobcovi náhradu skutočne a účelne
vynaložených trov obhajoby vo výške 8 231,03 eura.

24. Súd žalobcovi priznal aj náhradu nemajetkovej ujmy. Bez akýchkoľvek pochybností možno
konštatovať,žekaždénedôvodnéodňatieslobodyzakladádôvodnapriznanienemajetkovejujmy,pokiaľ
v tom ktorom prípade by neboli také krajne výnimočné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iný záver
(napríklad priznanie sa obžalovaného ku skutku, ktorý nespáchal). Už samotný zásah do základného
práva každého jednotlivca, obmedzenie osobnej slobody za skutok, ktorý odsúdený nespáchal, samo

o sebe odôvodňuje priznanie nemajetkovej ujmy, pričom je nepochybné, že nie je možné určiť presný
finančný ekvivalent za dočasnú stratu slobody. Súd má zároveň za to, že tak vykonávanie dokazovania
ohľadne následkov, ktoré spôsobilo nedôvodné odňatie slobody žalobcu ako je bližšie odôvodňovanie
dopadov tohto zásahu do práv žalobcu, je nadbytočné, pretože každému musí byť zrejmé to, aký
dôsledok z tohto vyplynie pre osobný, rodinný, spoločenský ako aj pracovný život. Naviac, súd nemal

dôvod pochybovať o tvrdení žalobcu pokiaľ ide o negatívny dopad výkonu trestu odňatia slobody na
jeho zdravotný stav, pretože je nepredstaviteľné, v akom rozpoložení sa musí nachádzať osoba, ktorá
vykonáva trest odňatia slobody za skutok, ktorý nespáchala. Pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej
ujmy súd vychádzal z kritérií spravodlivosti, pričom sa nestotožnil s názorom žalobcu, že by mu mala
prináležať rovnaká nemajetková ujma, ako to upravuje zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných

činov v ustanovení § 12 ods. 2, podľa ktorého má obeť násilného trestného činu nárok na vyplatenie
odškodnenia v sume päťdesiat násobku minimálnej mzdy, ak bola trestným činom spôsobená smrť.
Rovnako má súd za to, že žalobcovi neprináleží osobitne náhrada nemajetkovej ujmy za nezákonné
trestné stíhanie a osobitne za nezákonné rozhodnutie o treste, nakoľko ide o jedno konanie, ktoré
je ohraničené začatím trestného stíhania a právoplatnosťou rozsudku. Iným výkladom by súd dospel

k takému záveru, že žalobca by mal nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za každý úkon orgánu
činného v trestnom konaní alebo súdu smerujúci k odsúdeniu páchateľa, čo by bolo z hľadiska chápania
trestného stíhania ako celku, nedôvodné. Naviac, pokiaľ by nebolo vznesené obvinenie žalobcovi,
nedošlo by samozrejme ani k jeho odsúdeniu, preto pre posúdenie nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy súd konštatuje, že odsudzujúci rozsudok v sebe konzumuje aj celé trestné stíhanie žalobcu.

Nakoľko právny poriadok neupravuje výšku nemajetkovej ujmy, súd pri rozhodovaní vychádzal zo
spomínaného § 12 ods. 2 zákona č. 274/2017 Z. z. a z minimálnej mzdy v roku 2015, ktorá predstavovala
380,- eur. Päťdesiat násobok tejto minimálnej mzdy je 19 000,- eur. Súd s prihliadnutím na povahu a
dĺžku súdneho konania a závažnosť následkov spôsobených nielen samotným odsúdením, ale už aj
vznesením obvinenia žalobcovi, považuje za primeranú formu zadosťučinenia vo výške 9 500,- eur,

čiže polovicu náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú právny poriadok priznáva obetiam trestných činov s
následkom smrti. Pozbavenie života a odňatie osobnej slobody nemožno stotožňovať a to ani pokiaľ
ide o náhradu nemajetkovej ujmy. Nedôvodné odňatie slobody je však takým zásadným zásahom do
základných práv a slobôd občana, ktorý je potrebné odškodniť aj inak, ako len konštatovaním porušenia
práva.

25. Celkom tak súd priznal žalobcovi náhradu škody vo výške 15 141,70 eura a náhradu nemajetkovej
ujmy 9 500,- eur, spolu 24 641,70 eura. Popri tomu súd žalobcovi priznal aj zákonný úrok z omeškania
počnúc odo dňa doručenia oznámenia žalovanej, že neuspokojí nárok žalobcu na náhradu škody, tak
ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia. Vzhľadom na výšku priznaného nároku súd v súlade s

ustanovením § 232 ods. 3 C. s. p. určil dlhšiu lehotu na plnenie.

26. V časti, v ktorej žalobca zobral žalobu späť pred prvým pojednávaním súd v súlade s ustanovením
§ 145 ods. 2 C. s. p. konanie v časti o zaplatenie 60,79 eura zastavil.27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 257 C. s. p. a žalovanej, ktorej
úspech v konaní predstavoval 46 %, ich náhradu nepriznal. Súd má za to, že charakter predmetného

sporu a skutkový stav, ktorý viedol žalobcu k uplatneniu si náhrady škody je bez ďalšieho nesporným
dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý je spravodlivé nepriznať žalovanej náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš písomne v štyroch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená osoba môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov.