Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, May 28, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/31/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111208878
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2111208878.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej, v spore žalobcu: Mgr. Ing. Pavol Korytár,
správca konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze,
Sladovnícka 13, Trnava, zastúpeného: In Medias Res, s.r.o., Sladovnícka 13, Trnava, IČO: 36 863 351,
proti žalovanej: J. F., nar. XX. F. XXXX, trvalý pobyt SR B. ulica XXXX/XX, Q., mimo SR Oristano,

Talianska republika, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Trnava z 30. júna 2017, č. k. 19C/63/2011-165, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o náhrade trov konania m e n í tak,
že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie o vypratanie bytu v bytovom dome na B.
ulici č. XX v Q. (pôvodne aj voči žalovanému O. F., ktorý v priebehu konania zomrel a voči ktorému bolo
konanie zastavené samostatným uznesením). O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak,
že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením §
144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, 2, § 157, § 251, § 256 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok č. 160/2015

Z. z. v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil, že v priebehu konania podaním doručeným súdu
prvej inštancie 25. apríla 2017 žalobca vzal žalobu späť z dôvodu, že 10. februára 2014 došlo k úmrtiu
žalovaného O. F. a dňa 20. apríla 2017 k odovzdaniu bytu zo strany žalovanej. Žalovaná napriek výzve
súdu sa k späťvzatiu žaloby nevyjadrila (bola vyzvaná s doložkou, že v prípade, ak sa v stanovenej
lehote nevyjadrí, súd bude mať za to, že k späťvzatiu žaloby nemá námietky). Vzhľadom na späťvzatie
žaloby žalobcom súd prvej inštancie konanie zastavil. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil

tým, že strany sporu nežiadali priznať trovy konania a preto rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá
nárok na ich náhradu.

2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca v časti o náhrade trov konania, navrhujúc
jeho zmenu priznaním mu nároku na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Odvolanie odôvodnil tým,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dňa 21. apríla
2011 sa žalobca žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanej (pôvodne aj žalovanému O. F.) vypratať
byt č. X na B. ulici č. XX v Q.. Nájomná zmluva so žalovanou (ako aj s pôvodne žalovaným O. F.)
bola uzavretá 25. februára 2008 so spoločnosťou TAZ SIPOX, a.s., Coburgova 84, Trnava, avšak na
základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 44Cbi/6/2007 v spojení s rozhodnutím
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 21CoKr/4/2008, ako aj v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 6Obdo/38/2009 (v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 312/2010) bolo
rozhodnuté, že byt patrí do konkurznej podstaty úpadcu. Nájomná zmluva bola preto neplatná prenedostatok dispozičného oprávnenia nakladať s bytom. Dňa 31. marca 2011 bola žalovanej doručená
výpoveď z nájmu bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d) O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v
znení neskorších predpisov), podľa ktorého prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca

hrubo porušuje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu
za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako 3 mesiace. Žalovaná nevyužila svoje právo
v lehote troch mesiacov na podanie žaloby o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, v dôsledku
čoho dňom 31. júna 2011 došlo k uplynutiu trojmesačnej výpovednej doby, na základe ktorej došlo
k ukončeniu nájmu. Žalovanej vznikla povinnosť predmetný byt vypratať. Z dôvodu, že v priebehu

konania dňa 24. apríla 2017 došlo k odovzdaniu predmetného bytu zo strany žalovanej (ako aj k úmrtiu
pôvodne žalovaného O. F.), ktorá skutočnosť bola preukázaná protokolom o odovzdaní bytu zo dňa
24. apríla 2017, podpísaného žalovanou, žalobca vzal žalobu o vypratanie bytu späť. S prihliadnutím
na dobrovoľné odovzdanie bytu v priebehu sporu, nepriznaním náhrady trov konania žalobcovi súd
prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil (hoci citoval ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, v zmysle
ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane). K

zastaveniu konania došlo z dôvodu správania žalovanej a žalobca má preto nárok, aby mu bola priznaná
náhrada preukázateľne a odôvodnene vynaložených nákladov konania. Skutočnosť, že žalobca vo
vyjadrení nežiadal priznať trovy konania neznamená, že sa svojho práva na náhradu trov konania vzdal.
Civilný sporový poriadok upravuje problematiku rozhodovania o náhrade trov konania odlišne ako OSP
(Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. zákonov v znení neskorších predpisov, účinný do 30. júna

2016). O nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP súdy rozhodujú aj bez toho, aby
to strana sporu navrhla. Ide o kogentné ustanovenie, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania
rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V posudzovanej veci došlo teda k
zastaveniu konania pre procesné zavinenie žalovanej a nešlo o prípad zastavenia konania z dôvodov
procesného zavinenia žalujúcej strany.

3. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods.

2 a § 357 písm. m/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§
363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379
a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu je dôvodné.

5. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

6. Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, možno žalovanému uložiť povinnosť
náhrady trov zastaveného konania v prípade, ak pre jeho správanie bola vzatá späť žaloba, ktorá

bola podania dôvodne (porov. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 569/2017). Žalovaný procesne
zavinil potrebu späťvzatia návrhu a následného zastavenia konania spravidla vtedy, keď sa po podaní
návrhu rozhodne nárok žalobcu uspokojiť, hoci v predsporovom štádiu odmietal tak urobiť (prov. Nález
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 569/2017). Účastník konania, ktorý svojim protiprávnym konaním
zapríčinil, že druhá strana musí brániť svoje práva v súdnom konaní, zásadne ponesie sankciu v podobe

povinnosti nahradiť trovy konania, ktoré vzniknú pri tejto procesnej činnosti (prov. Nález Ústavného súdu
SR sp. zn. II. ÚS 577/2018).

7. Z obsahu spisu vyplýva, že v posudzovanej veci došlo k späťvzatiu žaloby pre správanie žalovanej,
keďžepopodanížalobybolpredmetnýbytprotokolárneodovzdanýžalobcovi,ktorúskutočnosťžalovaná

v odvolacom konaní nenamietala. Vznikla jej preto povinnosť nahradiť trovy konania žalobcovi, ktorý
sa tak dôvodne domáhal svojho nároku vypratania bytu žalovanou, v dôsledku čoho mu vznikli trovy
konania.

8. Nová práva úprava v Civilnom sporovom poriadku sa vracia k pôvodnému režimu (spred roka 2004).

Súd rozhoduje o trovách konania bez návrhu, keďže trovy konania predstavujú súčasť celého súdneho
procesu, t. j. tak ako má súd povinnosť rozhodnúť o veci samej, tak má aj povinnosť rozhodnúť o trovách
konania.Opätovnetedaplatípremisa,žeprávonanáhradutrovkonaniavznikázozákonaanemožnoho
strane uprieť len preto, že si ho neuplatnila (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016,
960 s.).

9. Súd prvej inštancie preto nesprávne konštatoval, že strany sporu (teda ani žalobca) nežiadali priznať
náhradu trov konania a preto nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo strán konania.

10. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania zmenil podľa
§ 388 CSP tak, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

11. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná náhradu trov konania strane podľa pomeru
jej úspechu vo veci. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, vznikol mu preto nárok na náhradu
trov odvolacieho konania voči žalovanej v odvolacom konaní neúspešnej. O náhrade trov odvolacieho
konania bolo preto rozhodnuté tak, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v plnom rozsahu.

12. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

13. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie.Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.