Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 7, 2021

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 43P/100/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219208501
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Glezgo

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2021:7219208501.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Soňou Glezgo v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté: S. N.,

nar. X.XX.XXXX a S. N., nar. XX.XX.XXXX, obe deti bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné nám. 9, Košice, deti rodičov: S. N., nar. XX.X.XXXX,
bytom A. XX, H. a S. N., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX, N. K., v konaní o návrhu matky na zvýšenie
výživného a o obmedzení rodičovských práv a povinností otca takto

r o z h o d o l :

I. Mení I. výrok rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 21P/93/2016-37 zo dňa 29.11.2017 tak, že
zvyšuje výživné na maloletú S. zo strany otca zo sumy 80 € na sumu 100 €, a to s účinnosťou od
20.09.2019 do budúcna.

II. Mení IV. výrok rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 11P/127/2014-44 zo dňa 21.01.2015 na
maloletú S. tak, že zvyšuje výživné zo sumy 50 € na sumu 80 €, a to s účinnosťou od 20.09.2019 do
budúcna.

III. Dlžné výživné za obdobie od 20.09.2019 do 31.05.2021 na maloletú S. v celkovej výške 420 € a
na maloletú S. v celkovej výške 630 € je otec povinný zaplatiť matke do 3 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

IV. Obmedzuje rodičovské práva otca vo vzťahu k obom maloletým deťom v rozsahu práva zastupovania
pred orgánmi verejnej správy, pri výbere a prihlásení do školského zariadenia a pri zdravotnej
starostlivosti a zároveň obmedzuje jeho právo pri správe majetku maloletých v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, doručeným na súdu dňa 20.9.2019 podala matka návrh na zvýšenie výživného na maloletú
S. zo sumy 50 € na 120 € a maloletú S. zo sumy 180 € na 120 €. Návrh odôvodnila tým, že od poslednej
úpravy výživného sa zvýšili výdavky na deti.

2. Uznesením zo dňa 23.1.2020 súd maloletým ustanovil kolízneho opatrovníka, Úrad práce, sociálnych
veci a rodiny Košice, ktorý odporučil návrhu vyhovieť.

3. Súdu sa nepodarilo otcovi doručiť zásielky na adresu jeho trvalého bydliska, otec si zásielky súdu
neprebral v odbernej lehote. Z uvedeného dôvodu bol otcovi návrh doručený postupom podľa §116
zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(CSP).Návrhsapovažujezadoručenýdňom8.8.2020.

Otec s ak návrhu žiadnym spôsobom nevyjadril.

4. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie. Otec sa pojednávania bez ospravedlnenia a bez
žiadosti o odročenie pojednávania nezúčastnil. Z uvedeného dôvodu súd podľa ust. § 180 CSPpojednával v jeho neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolíznej opatrovníčky,
listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutočný stav:

5. Výživné na maloletú S. bolo určené rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 11P/127/2014-44 zo
dňa 21.1.2015 v rozsahu 50 € mesačne, následne bolo zvýšené rozsudkom Okresného súdu Košice I
č.k. 21P/93/2016-37 zo dňa 29.11.2017 zo sumy 50 € na sumu 80 €. Z obsahu rozsudku vyplýva, že otec
bol v tom čase v zlej finančnej situácii, staral sa o ochrnutú matku, vybavoval zdravotnú sestru, ktorá by
sa o matku postarala a mal sľúbenú prácu. Je vyučený murár, maliar. U6 od roku XXXX bol dobrovoľne

nezamestnaný, dávky nepoberal. Matka bola zamestnaná ako upratovačka, s mesačným príjmom 430
€ mesačne. Deti navštevovali materskú škôlku.

6. Výživné na maloletú S. bolo určené rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 18P/51/2013-16 zo dňa
3.10.2013 vo výške 30% zo sumy životného minima, následne bolo zvýšené rozsudkom Okresného
súdu Košice I sp.zn. 11P/51/2013 zo dňa 21.1.2015 na sumu 50€. Z obsahu rozsudku vyplýva, že otec

bol v tom čase staral sa o ochrnutú matku, ktorá ho živí, bol nezamestnaný, dávky nepoberal, z evidencie
uchádzačov o zamestnanie bol vyradený pre nespoluprácu. Matka poberala rodičovský príspevok vo
výške 203,20 €.

7. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 43P/39/2019 zo dňa 20.9.2019, právoplatným dňa 7.11.2019 súd

nahradil súhlas otca na podanie žiadosti o zmenu priezviska oboch mal. na priezvisko N.. Otec bol počas
celého konania pasívny, o deti dlhodobo neprejavoval žiadny záujem.

8. Z výpovede matky aj kolízneho opatrovníka na pojednávaní dňa XX.X.XXXX vyplynulo, že otec
dlhodobo svoje rodičovské práva a povinnosti voči maloletým nerealizuje žiadnym spôsobom. Z

uvedeného dôvodu súd uznesením začal bez návrhu v konanie o obmedzenie rodičovských práv a
povinností otca.

9. Otec sa k začatiu konania žiadnym spôsobom nevyjadril.

10. Kolízny opatrovník považoval obmedzenie rodičovských práv otca v záujme maloletých.

11. Z výpovede matky vyplynulo, že návrh podala z toho dôvodu, že v čase posledného rozhodovania
o výživnom obe deti navštevovali materskú škôlku, v čase podania návrhu už boli obe školopovinné. S
nástupom detí na základnú školu došlo k zvýšeniu potrieb a výdavkov súvisiacich so socializáciou a s

potrebami do školy. Otec matke dlhodobo na výživu detí žiadnym spôsobom neprispieva, matka hradí
potreby detí sama, poberá náhradné výživné. Podala naňho trestné oznámenie, nevie ako to dopadlo.
Je zamestnaná ako upratovačka v J. J. s mesačným príjmom zhruba 500 €, ktorá výška je kolísavá
podľa toho, či pracuje aj cez víkendy. Spolu s deťmi býva v sociálnom byte kde platí mesačne za bývanie
250 €, každé 3 mesiace poplatok za odvoz odpadu 30 €, výdavky na cestovanie 25 €, ostatné výdavky

sú bežného charakteru. Maloletá S. je žiačkou 3. ročníka základnej školy, navštevuje krúžok klavíru za
ktorý matka platí 13 € mesačne a tanečný krúžok za ktorý platí 20 € mesačne. Za školský klub detí
platí 15 € mesačne. Je zdravá, prekonala len bežné choroby. S. je žiačkou 1. ročníka základnej školy,
navštevuje tanečný krúžok, za ktorý platí matka 20 € mesačne, školský klub detí 15 € mesačne, strava
v škole pre obe deti je zatiaľ bezplatná. Obom deťom zakupuje mesačníky po 10 € mesačne. Kredit na

mobil nabíja zhruba za 10 € mesačne. Platí poistenie so sporením za seba 26 € a 25 € za dcéry. O otcovi
nemá žiadnu vedomosť, nie sú v žiadnom kontakte, otec nekontaktuje deti ani matku, nezaujíma sa ani
o školu, a to ani v čase zápisu do školy. Neprejavuje žiadny záujem. Na základe rozhodnutia súdu, ktorý
nahradil súhlas otca zmenila deťom priezviská.

12. Kolíznemu opatrovníkovi sa podarilo otca kontaktovať telefonicky. Uviedol, že sa nemôže dostaviť
na pojednávanie, pretože nemá finančné prostriedky na cestu. Žije v spoločnej domácnosti so svojou
matkou, v rodinnom dome, ktorý je 5 izbový, zariadený nevyhnutným nábytkom. Od poslednej návštevy
úradu vymenil plastové okná na dome. Jeho matka je imobilná, je na neho odkázaná 24 hodín. Je
dobrovoľne nezamestnaný, nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie žije z príjmu svojej

matky, ktorá poberá invalidný a vdovský dôchodok vo výške 360 € mesačne. Z toho odvádza všetky
potrebné poplatky. Občasne si privyrába hlavne v letných mesiacoch pomocnými prácami v obci. Z
návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil. S deťmi sa nestretáva, pretože nemôže. Potvrdil, že s deťmi
ani s matkou nie je v žiadnom kontakte.13. Kolízny opatrovník realizoval sociálne šetrenie v domácnosti matky, v ktorej starostlivosti neboli
zistené žiadne nedostatky. Bol tiež realizovaný rozhovor s maloletými, ktoré potvrdili, že s otcom nie sú

v žiadnom kontakte. Úrad odporučil návrhu matky vyhovieť.

14. Lustráciou v sociálnej poisťovni bolo zistené že otec nie je evidovaný v žiadnej forme pracovného
pomeru, nepoberá žiadne dávky sociálneho poistenia.

15. Matka je zamestnaná v spoločnosti P. s.r.o., s priemerným mesačným príjmom 490 €.

16. Na základe takto zisteného skutočného stavu súd právne posúdil vec nasledovne:

17. Podľa čl. 11 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) súd
postupujearozhodujevsúladesplatnýmiaúčinnýmiprávnymipredpismiprizohľadneníichvzájomného

vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

18. Podľa ust. § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto
zákone.

19. Podľa ust. § 2 ods. 1 a 2 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana
a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa
tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

20. Podľa ust. § 10 CMP (1) Ak sa niekto z tých, o ktorých právach a povinnostiach sa má konať,
nezúčastní konania od jeho začatia, vydá súd, len čo sa o ňom dozvie, uznesenie, ktorým ho priberie do
konania ako účastníka. (2) Ak sa stal účastníkom ten, o koho právach alebo povinnostiach sa nekoná,
súd uznesením konanie vo vzťahu k nemu zastaví.

21. V zmysle ust. § 111 písm. b) a § 120 CMP v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd
rozhoduje o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, a to rozsudkom.

22. Podľa ust. § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

23. V zmysle ust. § 121 CMP a ust. § 26 zákona č. 36/2005 Z.z. rodine rozsudky o výkone rodičovských
práv a povinností a výžive, alebo dohodu rodičov možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

24. Podľa ust. § 323 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd
môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

25. Podľa ust. čl. 5 zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového

vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových

väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

26. Podľa ust. čl. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom
pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého

dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a
stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťazásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových

väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

27. Podľa ust. § 38 ods. 2 a 3 o rodine (2) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom
obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak a) žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, b) svoje

povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo c) nezabezpečujú
výchovu maloletého dieťaťa. (3) V rozhodnutí o obmedzení výkonu rodičovských práv podľa odseku 2
súd uvedie rozsah práv a povinností, na ktoré sa obmedzenie vzťahuje.

28. Podľa ust. § 39 zákona o rodine (1) Ak súd rozhodol o obmedzení alebo pozbavení výkonu
rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu iba vo vzťahu k jednému z rodičov,

vykonáva rodičovské práva a povinnosti v plnom rozsahu druhý rodič. (2) Ak rodičovské práva a
povinnosti nemôže vykonávať ani jeden z rodičov alebo ak súd rozhodol podľa § 38 ods. 1 alebo 4 vo
vzťahu k jedinému žijúcemu rodičovi, ustanoví vo svojom rozhodnutí maloletému dieťaťu poručníka. 3)
Ak súd rozhodol o obmedzení výkonu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k obidvom rodičom
alebo k jedinému žijúcemu rodičovi, ustanoví vo svojom rozhodnutí maloletému dieťaťu opatrovníka

podľa § 60. (4) Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu o obmedzení
alebo pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu nezaniká.

29. Podľa ust. § 62 zákona o rodine (1)Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na

výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov. (3)Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere

sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5)Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

30. Podľa ust. § 65 ods. 1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

31. Podľa ust. § 69 zákona o rodine (1) Ak potomkovia nemôžu svoju vyživovaciu povinnosť plniť,
prechádza táto povinnosť na predkov. Vzdialenejší príbuzní majú vyživovaciu povinnosť, len ak ju

nemôžu plniť bližší príbuzní. (2) V prípade, že súd určí výživné pre maloleté dieťa, ustanovenie § 63
sa použije primerane.

32. Podľa ust. § 75 ZOR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to
neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

33. Podľa ust. § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 ZOR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

34. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že návrh bol podaný dôvodne. Od poslednej
úpravy výživného došlo v prípade oboch detí ku kvalifikovanej zmene pomerov, ktorá opodstatňuje
zvýšenie rozsahu výživného. V čase poslednej úpravy obe deti navštevovali materskú škôlku, aktuálne
sú v 1. a 3. ročníku základnej školy. Obe deti navštevujú školský klub detí a krúžky. Uvedené skutočnostispôsobujú objektívne zvýšenie výdavkov na maloleté. Na strane otca sa pomery dlhodobo nezmenili.
Otec bol tak ako v predchádzajúcich konaniach aj v tom konaní absolútne pasívny. Kolízny opatrovník
len cestou tel. hovoru s otcom zistil, že pomery otca s dlhodobo nezmenili. Naďalej je dobrovoľne

nezamestnaný, stará sa o imobilnú matku, príležitostne si privyrába pomocnými prácami. Napriek jeho
tvrdeniu, že matka potrebuje jeho 24 hodinovú starostlivosť ani v tomto konaní ani v predchádzajúcich
konaniach úrad otca v domácnosti nikdy nezastihol. Žiadnym spôsobom neozrejmil, prečo nezabezpečil
matke opatrovateľku tak, ako to uvádzal v poslednom konaní o zvýšenie výživného. Spolu s matkou
býva v 5 izbovom rodinnom dome. Výživné na deti dlhodobo neplatí, o deti sa nezaujíma, dlhodobo

svoje rodičovské práva a povinnosti nevykonáva žiadnym spôsobom. Pomery matky sa od poslednej
úpravy výživného podstatne nezmenili.

35. V prípade výživného na maloleté dieťa sa vo všeobecnosti uplatňuje tzv. princíp potencionality ( §75
ods. 1,2 ZOR), ktorý má prednosť pred princípom fakticity. V praxi to znamená, že súd neprihliada len na
skutočné príjmy osoby povinnej platiť výživné, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza

z jej potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré mohla mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav,
schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu
práce (porovnaj Rozsudok NS SR, sp. zn. 3Cdo 236/2018).

36. V danom prípade bol otec počas celého konania pasívny. Aj keď o podanom návrhu vedel, k

návrhu sa žiadnym spôsobom nevyjadril, svoje majetkové pomery žiadnym spôsobom nepreukázal. Súd
je povinný v mimosporovom konaní konať aj keď sú účastníci nečinní. Samotná skutočnosť, že súd
je povinný zistiť v mimosporovom konaní skutočný stav veci nezbavuje účastníka konania dôkaznej
povinnosti. Žiadny právny predpis neukladá rodičovi povinnosť pracovať, na druhej strane však zákon o
rodine definuje vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu ako povinnosť zákonnú, pričom výživné má prednosť

pred ostatnými výdavkami rodičov a každý rodič je povinný usmerniť svoje pracovné a životné aktivity
tak, aby túto povinnosť plnil. Otec neuviedol žiadne objektívne skutočnosti, ktoré mu reálne bránia v
úprave svojich pomerov tak, aby túto povinnosť riadne plnil. Je vyučený murár, ktorá skutočnosť mu
umožňuje dosahovať príjem potrebný pre uspokojenie potrieb detí. Je dlhodobo, najneskôr od roku 2014
dobrovoľne nezamestnaný, z evidencie uchádzačov o zamestnanie vyradený z dôvodu nespolupráce.

Pasivita rodiča nemôže byť na úkor maloletých detí.

37. Vzhľadom k uvedenému zisteniu kvalifikovanej zmeny pomerov na strane detí súd za aplikácie
zásady potencionality príjmu na strane otca zvýšil výživné na obe maloleté deti, v prípade S. na 80
€, v prípade S. na 100 €, ktorú sumu považuje za potrebnú na uspokojenie základných potrieb detí

za situácie, kedy starostlivosť o obe maloleté deti zabezpečuje výlučne matka, otec sa o deti vôbec
nezaujíma.

38. Dlžné výživné za obdobie od 20.09.2019 do 31.05.2021 určil súd mesačným násobkom rozdielu
zvýšeného výživného za rozhodné obdobie, na mal. S. v celkovej výške 420 € a na mal. S. v celkovej

výške 630 €.

39. Lehotu na zaplatenie dlžného výživného súd určil podľa ust. § 232 CSP, neboli zistené žiadne
osobitné skutočnosti opodstatňujúce predĺženie tejto zákonnej lehoty.

40. Vykonaným dokazovaním má súd za preukázané, že v danom prípade sú zároveň splnené zákonné
dôvody obmedzenie rodičovských práva a povinností otca v zmysle cit. ust. § 38 zákona o rodine,
pretože otec svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností dlhodobo nevykonáva vôbec
a zároveň nezabezpečuje výchovu maloletých detí. Z uvedeného dôvodu súd zároveň určil rozsah
obmedzenia práva na zastupovanie maloletých, ktorý uľahčí maloletým a matke vybavovanie úradných,

školských a zdravotných záležitostí detí. Vzhľadom k tomu, že matka deťom platí poistenie so sporením,
správu majetku obmedzil súd otcovi obmedzil v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.Podľa ust. § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Matka a kolízna opatrovníčka sa vzdali práva na odvolanie.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia
o odvolaní.

Podľa§63CMP,vodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné

návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená
starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu
k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a

nasl. Civilného mimosporového poriadku.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená
peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Rozsudky o výživnom sú predbežne vykonateľné ( povinnosť plniť vzniká doručením rozsudku bez
ohľadu na podanie odvolania).