Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 21, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/118/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517201325
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8517201325.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu F. banka X., a.s., so sídlom v
N., na ul. M. č. XX, proti žalovanej B. T., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v U. č. XXX, o zaplatenie sumy
4.540,48 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo
dňa 02.05.2018 č.k. 4Csp 36/2017 - 67 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v časti uplatneného úroku z úveru vo výške 13,90
% ročne z istiny 4.540,48 eura od 21.02.2017 do zaplatenia.

Zrušuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 2,11
eura a uplatnených poplatkov za poistenie vo výške 3,82 eura, ako aj vo výroku o trovách konania a v
rozsahu zrušenia vracia vec súdu 1. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť uhradiť žalobcovi istinu vo
výške4.540,48eura,úrokvovýške220,89euraa5%-nýročnýúrokzomeškaniazosumy4.761,37eura
od 21.02.2017 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 20.01.2015
uzatvorená úverová zmluva. Na jej základe žalobca poskytol žalovanej finančné prostriedky vo výške
5.000 eur s úrokovou sadzbou 13,90 % ročne, poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 250 eur,
poplatkom za poistenie schopnosti splácať úver v sume 1,91 eura mesačne, výškou anuitnej splátky
77,82 eura, termínom splatnosti prvej anuitnej splátky dňa 16.02.2015, počtom anuitných splátok 120
splatných mesačne v 16 -ty deň kalendárneho mesiaca, splatnosťou úveru 16.01.2025, výškou RPMN
16,59 %, priemernou RPMN ku dňu podpísania úverovej zmluvy 17,33 % a celkovou čiastkou, ktorú

musí klient zaplatiť vo výške 9.588,40 eura. Z prehľadu splácania do predčasného zosplatnenia vyplýva,
že žalovaná uhradila celkovo sumu 1.674,33 eura, pričom suma 1.174,70 eura bola započítaná na úrok,
suma 459,52 eura na istinu a suma 40,11 eura na poistné.

3. Listom zo dňa 19.12.2016 žalobca vyzval žalovanú k úhrade omeškaných splátok úveru vo výške
174,80 eura do 24.12.2016. Zároveň upozornil, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy žalobca uplatní
svoje právo na zaplatenie celej pohľadávky vo výške 4.685,09 eura. Listom zo dňa 20.02.2017

žalobca rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru a vyzval žalovanú k zaplateniu dlžnej sumy vo
výške 4.797,30 eura najneskôr do 02.03.2017. Zároveň ju upozornil, že v prípade neuhradenia bude
pohľadávku vymáhať súdnou cestou. Po zosplatnení úveru žalovaná neuhradila žiadnu platbu.4. Nie je sporné, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k vzniku spotrebiteľského úverového vzťahu,
pričom je nesporné, že žalovaná z tohto úverového vzťahu neplnila tak, ako to bolo zmluvne dohodnuté
medzi stranami. Úverový vzťah spĺňa náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch a k vyhláseniu úveru za predčasne splatný došlo v súlade s ustanovením § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný
sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové okamžité
vrátenie celej úverovej istiny. Jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo
vrátiť sumu požičaného úveru navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým

dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným
zosplatnením úveru. Úver je odplatným právnym úkonom, za ktorý možno dohodnúť úroky.

5. Úroky, úroky z omeškania a poplatok z omeškania sú podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka príslušenstvom pohľadávky, ktorým sa v zmysle tohto ustanovenia a v nadväznosti na
definíciu záväzkového vzťahu v ustanovení 488 Občianskeho zákonníka rozumie peňažné plnenie

(istina), na ktorú má veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorého zmene dochádza
priamo zo zákona práve až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým,
jeho vznik je podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným. Splnením hlavného záväzku alebo
iným zo spôsobov jeho zániku zaniká aj akcesorický záväzok úrokový a pretrváva iba povinnosť uhradiť
už splatné úroky.

6. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie žalobe v časti o zaplatenie splatnej istiny úveru vo výške
4.540,48 eura a úroku z úveru vo výške 220,89 eura vyhovel. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol, a
to v časti úrokov z omeškania vo výške 2,11 eura, nakoľko ich žalobca nešpecifikoval a nepreukázal
právny dôvod uplatneného nároku, ani ako dospel k ich vyčísleniu. K zamietnutiu žaloby došlo aj v časti

uplatneného úroku z úveru vo výške 13,90 % ročne z istiny 4.540,48 eura po zosplatnení, nakoľko ide
o plnenie zo spotrebiteľského úveru a žalobcovi po zosplatnení uplatnený nárok nepatrí. Po vyhlásení
zosplatnenia úveru sa žalovaná dostala do omeškania a je povinná platiť úroky z omeškania. Žalobcovi
vzniká nárok na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, nakoľko v
opačnom prípade by došlo k zaťaženiu spotrebiteľa v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania

a k nerovnováhe práv a povinností medzi stranami sporu.

7. V danej veci žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru ku dňu 20.02.2017, teda týmto dňom sa
stal splatný celý úver a zo strany žalobcu došlo k určeniu lehoty predčasnej konečnej splatnosti úveru.
Žalobcovivznikolnároknaúrokyzúveruibadodňa20.02.2017.Potomtodniužnastupujerežimplatenia

úrokov z omeškania a iných nárokov z porušenia práva.

8. Výrok o trovách konania bol odôvodnený ustanoveniami § 255 a § 262 CSP.

9. Proti tomuto rozsudku, a to konkrétne proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, podal

v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby jeho žalobe bolo
v plnom rozsahu vyhovené. Ako dôvod uviedol, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia
peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. V zmysle ustanovenia §
497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len
poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úroky
sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov, predstavujú cenu úveru, dlžník ich je povinný platiť
od okamihu ich reálneho poskytnutia až do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v
omeškaní.Úrokzúverujenárokom,naktorýnemávplyvomeškaniedlžníka,ktoréjeskutočnosťou,ktorá

zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, samotný vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje.

10. Čo sa týka nároku na úrok z omeškania vo výške 2,11 eura, tento bol riadne špecifikovaný v žalobe
a vyplýva z predloženého prehľadu splácania a z prepočtu úrokov z omeškania do zosplatnenia, ktoré
bolo priložené k žalobe. Pri rozhodovaní bol opomenutý žalobou uplatňovaný nárok na nezaplatené

poplatky za poistenie úveru. Tieto neboli priznané a z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, že by došlo k
ich zamietnutiu.11. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal rozsudok v jeho
napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania
a zistil, že odvolanie žalobcu je len čiastočne opodstatnené.

12. Vo veci, s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 2,11
eura a uplatnených poplatkov za poistenie vo výške 3,82 eura, sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový
stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho
konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a

presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

13. Úver je odplatným právnym úkonom, pri ktorom odplatu predstavujú spravidla úroky. Je to zrejmé z
ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Vychádzajúc z tohto ustanovenia úverové obdobie, teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky
poskytujú, medzi podstatné náležitosti úveru nepatrí. Ak si ale účastníci dohodnú úverové obdobie a
dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do splatnosti úveru nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po
splatnosti úveru úroky z omeškania. Inštitút úrokov z omeškania je odlišný od inštitútu odplatných úrokov

a má sankčnú povahu. Úroky z omeškania v občiansko-právnych veciach sú právne regulované čo do
ich maximálnej výšky.

15. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút,
ktorý umožňuje veriteľovi požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Teda

podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že
veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v
splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne
v splátkach vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto
predstavuje cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru

k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok
splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je
obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok veriteľa na úroky ako ceny dočasne obetovaných peňazí, ktorých
dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty
získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný

pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie
požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade
svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu
požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na
dispozíciusistinouúveru,atýmobmedzenieobchodovaniaspeniazmi,ktoréuždlžníknemáprávovrátiť

v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa
na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom
by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a
právnyporiadokmupomimoriadnomzosplatneníúveruposkytujeviaceréprávneprostriedkyvymoženia
jednorazovozosplatnenejpohľadávky.Aknastalstav,kedyspotrebiteľužnemáprávnytitulmaťpeňažné

prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili
výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený
krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným
mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy,
ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil.

16. Možnosť veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky je právne
upravená v ustanovení § 565 Občianskeho zákonníka, na ktoré v prípade plnenia zo spotrebiteľskej
zmluvy nadväzuje ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 565 Občianskeho
zákonníka je zaradené do 8. časti hlavy I. oddielu 6 tohto právneho predpisu upravujúceho zánik

záväzkov. Vyhlásením predčasnej splatnosti zo strany žalobcu ako veriteľa v zmysle ustanovenia § 565
Občianskeho zákonníka zmluva zaniká. Zanikajú všetky práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy
a zaniká aj povinnosť žalovanej ako spotrebiteľky splácať žalobcovi poskytnutý úver v dohodnutých
splátkach a platiť mu z poskytnutej istiny ďalšie úroky. Úroky majú akcesorický charakter k hlavnejzmluve, a teda nemožno požadovať úroky za obdobie, v ktorom už zmluva neexistovala, pretože zanikla.
Ak hlavný záväzok zanikne, zaniká aj akcesorický záväzok a pretrváva len povinnosť nahradiť už splatné
úroky. Spotrebiteľovi vzniká povinnosť vrátiť nesplatenú istinu a splatné úroky, ktorých výška sa ku dňu

účinnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti zo strany veriteľa zafixuje. V prípade omeškania spotrebiteľa
s vrátením týchto prostriedkov je spotrebiteľ povinný platiť výlučne úroky z omeškania, avšak nie riadne
úroky.

17. Čo sa týka obchodnoprávnej úpravy splatnosti úrokov táto vyplýva z ustanovenia § 503 Obchodného

zákonníka. Ustanovenie § 503 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka upravuje otázku riadneho
splácania úrokov dohodnutých v zmluve, pričom odstavec 2 tohto ustanovenia upravuje toto riadne
splácaniepreprípad,žesaposkytnutépeňažnéprostriedkymajúvrátiťvsplátkach.Preotázkusplatnosti
úrokov je podstatná prvá a posledná veta ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa
ktorého záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. V čase,
keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky , ktoré sa ho týkajú.

Práve prvá a posledná veta uvedeného ustanovenia ustanovujú, že veriteľ je oprávnený na úroky
len do momentu vyhlásenia predčasnej splatnosti. Obchodný zákonník expresis verbis v prvej vete
ustanovenia§503ods.1upravuje,že„záväzokplatiťúrokyjesplatnýspoluso záväzkomvrátiť“použité
peňažné prostriedky a nie „záväzok platiť úroky je splatný v momente vrátenia“ použitých peňažných
prostriedkov. Expresis verbis úpravu obsahuje tiež tretia veta uvedeného prvého odseku ustanovenia

§ 503 Obchodného zákonníka, keď splatnosť úrokov nastáva „ v čase , keď sa má vrátiť“ zvyšok
poskytnutých peňažných prostriedkov a nie „ v čase, keď dlžník vráti“ zvyšok poskytnutých prostriedkov.
Ustanovenie § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka je koncipované jednoznačne a nepripúšťa žiaden
iný výklad.

18. Ustanovenie § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka upravuje otázku splácania úrokov výlučne pre
prípad predčasného splatenia úveru zo strany dlžníka. Obchodný zákonník splatnosť úrokov upravuje
v ustanovení § 503 ods. 1 a ods. 2, ktoré veriteľa oprávňuje na riadne úroky len do momentu vzniku
záväzku vrátiť peňažné prostriedky veriteľovi , nie do momentu ich skutočného vrátenia.

19. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z..

20. Za čas po splatnosti úveru patrí veriteľovi iba právo na úroky z omeškania vo výške stanovenej
všeobecne záväzným právnym predpisom. Akékoľvek navyšovanie úrokov z omeškania sa dostáva
do rozporu so zákonom. Takýmto neprípustným navyšovaním úrokov z omeškania je aj navyšovanie
úrokov z omeškania o úroky za úver po lehote splatnosti úveru.

21. Občiansky zákonník v ustanovení § 559 ods. 2 ukladá povinnosť dlžníkovi dlh splniť riadne a včas.
Riadne a včasné nesplnenie dlhu má za následok omeškanie dlžníka čo je zrejmé z ustanovenia § 517
ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka. Pri omeškaní s plnením peňažného dlhu v zmysle ustanovenia
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniká veriteľovi iba právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky
z omeškania vo výške stanovenej vykonávacím predpisom.

22. Pojmu plnenie použitom v ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka bez akýchkoľvek
pochybností zodpovedá pojem pohľadávka. Vychádzajúc z ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka
záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka)
od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Príslušenstvo pohľadávky je definované v

ustanovení § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a sú ním úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

23. Ak Občiansky zákonník úroky definuje len ako príslušenstvo pohľadávky a veriteľovi umožňuje pri
omeškaní s plnením peňažného dlhu, teda s plnením pohľadávky požadovať od dlžníka popri plnení

aj úroky z omeškania je zrejmé, že takáto možnosť sa vzťahuje iba na pohľadávku a nie aj na úroky
tvoriace iba príslušenstvo pohľadávky.24. Občiansky zákonník ako základný právny predpis upravujúci spotrebiteľské vzťahy, ktorý je v
súčasnosti v súlade s ustanovením § 52 ods. 2 veta tretia priamo aplikovateľný i na úverovú zmluvu
uzatvorenú podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, umožňuje veriteľovi po lehote

splatnosti pohľadávky priznať iba úroky z omeškania jedine z pohľadávky a nie aj z jej príslušenstva.

25. Novela Občianskeho zákonníka účinná od 1.4.2015 doplnila ust. § 52 ods. 2 o tretiu vetu, podľa ktorej
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskehozákonníka,ajkeďbysainakmalipoužiťnormyobchodnéhopráva.Právnypredpis,ktorého

súčasťou je toto ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahuje aj na právne
vzťahy založené pred účinnosťou tohto právneho predpisu. Tento záver priamo vyplýva z rozsudku
Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.5.2015 vo veci 8MCdo/13/2014, ktorým bolo zamietnuté mimoriadne
dovolanie generálneho prokurátora namietajúceho, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa
ustanovení Obchodného nie Občianskeho zákonníka.

26. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP
rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v časti uplatneného úroku z úveru vo výške 13,90 % ročne z
istiny 4.540,48 eura od 21.02.2017 do zaplatenia ako vecne správny potvrdil.

27. Pokiaľ ide o zamietnutie žaloby v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 2,11 eura a

uplatnených poplatkov za poistenie vo výške 3,82 eura, v tejto časti je rozsudok nepreskúmateľný pre
nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť.

28. Žalobca spolu so žalobou predložil do spisu aj prepočet úrokov z omeškania ku dňu zosplatnenia
úveru, teda ku dňu 20.02.2017 (č.l. 24 spisu). Z tejto listiny nepochybne vyplýva, ako žalobca dospel k

sume 2,11 eura predstavujúcej ním uplatnený kapitalizovaný úrok z omeškania. Tvrdenie, podľa ktorého
žalobca nešpecifikoval a nepreukázal právny dôvod tohto nároku a ani ako dospel k jeho vyčísleniu,
je preto nezrozumiteľné. Žalobca si taktiež podanou žalobou uplatnil nárok z titulu nezaplatených
poplatkov za poistenie vo výške 3,82 eura. Prečo bola žaloba ohľadne tohto nároku zamietnutá, z
odôvodnenia rozhodnutia sa zistiť nedá.

29. Vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu,
ktorým bolo znemožnené žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím
súdom. Z tohto dôvodu bolo potrebné podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP rozsudok vo výroku

o zamietnutí žaloby v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 2,11 eura a uplatnených poplatkov
za poistenie vo výške 3,82 eura, ako aj vo výroku o trovách konania zrušiť a v rozsahu zrušenia vrátiť
vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

30. V ňom bude úlohou prvoinštančného súdu opätovne posúdiť dôvodnosť uplatneného nároku na

zaplatenie úroku z omeškania vo výške 2,11 eura a uplatnených poplatkov za poistenie vo výške 3,82
eura a následne vo veci rozhodnúť tak, aby štruktúra odôvodnenia rozhodnutia zodpovedala zásadám
vyplývajúcim z ustanovenia § 220 ods. 2 CSP.

31. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).