Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 29, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/158/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118307144
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:6118307144.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobcu: N., a.s., so sídlom K. 7/B, 821
09 Bratislava, IČO: 50 052 560, zastúpeného: Mgr. Hana Kulíšková, advokátka so sídlom Klariská 7,
811 03 Bratislava, IČO: 42 267 285, proti žalovanému: O. U., nar. XX.XX.XXXX,. XXXX/X, XXX XX H.,
o zaplatenie sumy 6.080 eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu H. zo dňa 9. mája 2XX9 č.k. 13Csp/3/2XX9-107, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania z r u
š u j e a vec mu v týchto častiach vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Odvolanie žalobcu vo vzťahu k vyhovujúcej časti (výrok I.) o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu istiny vo výške
5.000 eur, ako aj sumu zmluvných úrokov vo výške 913,58 eura, 5 % úrok z omeškania ročne zo
sumy 4.425,94 eura od 15.05.2018 do zaplatenia, 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 135,24 eura
od 21.05.2017 do zaplatenia, 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 135,24 eura od 21.06.2017 do
zaplatenia, 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 135,24 eura od 21.07.2017 do zaplatenia, 5 % úrok
z omeškania ročne zo sumy 135,24 eura od 21.08.2017 do zaplatenia, 5 % úrok z omeškania ročne

zo sumy 135,24 eura od 21.09.2017 do zaplatenia, 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 135,24 eura
od 21.10.2017 do zaplatenia, 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 135,24 eura od 21.11.2017 do
zaplatenia, 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 135,24 eura od 21.12.2017 do zaplatenia, 5 % úrok z
omeškania ročne zo sumy 135,24 eura od 21.01.2018 do zaplatenia, 5 % úrok z omeškania ročne zo
sumy 135,24 eura od 21.02.2018 do zaplatenia, 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 135,24 eura od
21.03.2018 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu v časti zmluvných úrokov

prevyšujúcej sumu 913,58 eura, zmluvnej pokuty vo výške 161,70 eura a v prevyšujúcej časti úroku z
omeškania zamietol. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu
89,48 % do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne
po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil
ustanoveniami § 261 ods. 6 písm. d), § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1, 2, § 9 zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 52 a nasl.,

§ 544 a nasl. Občianskeho zákonníka.
1.2. Konštatoval, že sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri
uzatváraní ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa, keďže z výpisu z obchodného registra vyplýva,
že žalobca má v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov. Považoval za zrejmé, že sa jedná
o žalobcom vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu, ktorej obsah žalovaný nemal
možnosť reálne ovplyvniť.

1.3. Zistil, že od splatnosti prvej splátky úveru dňa 20.05.2017 do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru
ku dňu 20.04.2018 bolo splatných 11 splátok po 135,24 eura, v úhrnnej výške 1.487,64 eura. Podľatvrdení žalobcu, ktoré žalovaný nerozporoval, žalovaný neuhradil žiadnu splátku, a tak dlh žalovaného
na splatných splátkach č. 1 až 11 predstavoval sumu 1.487,64 eura (11 x 135,24), z ktorej suma 574,06
eura pripadla podľa žalobcu na istinu úveru (čl. 25 súdneho spisu) a logicky zostatok (len) vo výške

913,58 eura (1.487,24 - 574,06 = 913,58) pripadol na úrok zahrnutý v dlžných splátkach č. 1 až 11,
ako to vyplýva aj z prehľadu pravidelných splátok úveru dlžných pred dňom zosplatnenia úveru na čl.
25. Z uvedeného dôvodu, nemal preukázané tvrdenie žalobcu, že dlh žalovaného na zmluvnom úroku
predstavoval sumu 1.080 eura.
1.4. Na základe uvedeného konštatoval, že dlh žalovaného na dlžnej úverovej istine úhrnom

predstavoval sumu vo výške 5.000 eur (4.425,94 + 874,06) a dlh na úroku z dlžných splátok (č. 1 - 11)
predstavoval sumu vo výške 913,58 eura. Preto v tejto časti uplatnených nárokov žalobe vyhovel. V
časti prevyšujúcej sumu 913,58 eura vyčísleného úroku až do sumy uplatneného zmluvného úroku vo
výške 1.080 eur žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže žalobca napriek oznámeniu súdu o spornosti
tejto časti nároku nevyprodukoval žiadny dôkaz na preukázanie dôvodnosti nároku aj v tejto časti.
1.5. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere skúmal ako predbežnú

otázku platnosť dojednania o povinnosti žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu. Zistil, že formulár zmluvy
v článku IX ods. 1 upravoval právo žalobcu ako veriteľa požadovať, okrem omeškaných pravidelných
splátok, zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12 % ročne z dlžnej sumy od prvého dňa v prípade,
že sa žalovaný ako dlžník dostal do omeškania so splácaním pravidelných splátok alebo ich časti.
Podľa ods. 4 článku IX zmluvy, mal veriteľ právo požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12

% ročne aj v prípade omeškania dlžníka s úhradou zosplatnených záväzkov. Konštatoval, že žalobca
individuálnosť dohody o zmluvnej pokute a jej výške vo svojom formulárovom tlačive podpísanom
žalovaným, či už 10.04.2017, alebo 05.04.2017, nepreukázal, najmä nepreukázal možnosť žalovaného
ovplyvniť text formulára zmluvy pripraveného žalobcom vopred. Uviedol, že je zákonná domnienka, že
zmluvné dojednania dohodnuté medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom sa

nepovažujú za individuálne dojednané, pokiaľ dodávateľ nepreukáže opak (§ 53 ods. 2 a 3 Občianskeho
zákonníka). Keďže žalobca opak nepreukázal, najmä preukázal, že žalovanému boli predložené na
podpis dva, až na odlišné podmienky úveru z článku II ods. 2, 3, 4, resp. podmienky čerpania z článku
III ods. 1, resp. splátkový kalendár z článku XIV , identické návrhy zmluvy, konštatoval, že žalovaný
štandardný formulár žalobcu, ako dodávateľa v spotrebiteľskej zmluve, podpísal dňa 05.04.2017, ale

aj 10.04.2017, bez možnosti ovplyvniť vopred pripravený text na predtlači štandardného formulára
žalobcu, s vopred určenými podmienkami a nemožnosťou ich zmeny žalovaným, čo nepochybne
spôsobilo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Žalobca nevyprodukoval žiadny dôkaz preukazujúci skutočnosť, že neprijateľná zmluvná podmienka
(povinnosť žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu v prípade omeškania s úhradou) bola so žalovaným

dohodnutá prejavením vôle žalovaného, teda, že žalovaný mal možnosť ovplyvniť dojednania o
zmluvnej pokute. Vzhľadom na nemožnosť žalovaného ovplyvniť text zmluvných dojednaní v žalobcom
vopred formulovanom tlačive zmluvy, zmluvné dojednania o povinnosti spotrebiteľa - žalovaného -
zaplatiť zmluvnú pokutu považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj podľa § 53 ods. 4 písm.
a) Občianskeho zákonníka, ktorá je s poukazom na § 53 ods. 5 citovaného zákona neplatná ako

celok, čo vylučuje prípadné moderovanie zmluvnej pokuty podľa ustanovenia § 545a Občianskeho
zákonníka. Preto žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vyčíslenej žalobcom vo výške 161,70
eura nepovažoval za dôvodnú.
1.6. Z dlžných splátok a z dlžnej sumy predčasne zosplatnenej istiny úveru vznikol žalobcovi nárok na
úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 nariadenia vlády č.

87/1995 Z.z., a to o 5 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky od prvého dňa nasledujúceho po splatnosti dlžných splátok a v prípade predčasne zosplatnenej
istiny úveru od prvého dňa nasledujúceho po jej splatnosti (do štrnástich dní od doručenia oznámenia,
ktoré bolo uložené na pošte 30.04.2018), teda od 15.05.2018. Úroková sadzba Európskej centrálnej
banky bola od 16.03.2016 nepretržite 0 %, preto žalobcovi priznal 5 % úrok z omeškania ročne. Nárok

žalobcu v prevyšujúcej časti úroku z omeškania z nepriznanej zmluvnej pokuty zamietol, keďže žalobca
nepreukázal dôvodnosť svojho nároku na zmluvnú pokutu, a tak sa žalovaný nemohol ani dostať do
omeškania s jej úhradou. Lehotu na plnenie žalovanému určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.
1.7. Uviedol, že žalobca bol v spore čiastočne úspešný (94,74%), pričom neúspech žalobcu v časti
vyčísleného úroku, ako aj v časti zmluvnej pokuty bol úspechom žalovaného (5,26%) a odrátava sa

od úspechu žalobcu. S poukazom na § 262 ods. 1 CSP súd o náhrade trov konania rozhodol podľa §
255 ods. 1, 2 CSP tak, že procesne úspešnejšiemu žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu
89,48 % .2.1. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie voči všetkým výrokom rozsudku (výroky I., II. a III. ) a
žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu
a prizná mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %, prípadne zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie. Dôvodil ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, lebo súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a § 365 ods. 1 písm. h) CSP, keďže
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2.2. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dohodu zmluvnej pokute ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku, keď k tomuto záveru zjavne dospel z dôvodu, že dojednanie bolo súčasťou

formulárového tlačiva. Poukázal na skutočnosť, že existenciu tzv. formulárových zmlúv predpokladá
Občiansky zákonník v ustanovení § 53 a nasl. Predmetom súdnej kontroly sa formulárové zmluvy
stávajú až keď sa kumulatívne naplnia dve podmienky. Prvou je uzavretie formulárovej zmluvy a druhou
je, že formulárová zmluva obsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čo v danom prípade splnené nebolo. Tvrdil,
že dohoda o zmluvnej pokute v zmluve nepredstavovala neprijateľnú zmluvnú podmienku, bola uzavretá

v súlade so zákonom a boli pri nej dodržané všetky zákonné limity, ktoré na výšku sankcií za omeškanie
vo vzťahu k spotrebiteľovi kladie nariadenie vlády č. 87/1995 Zb. Navyše dohoda o zmluvnej pokute
bola dohodnutá v súlade s Občianskym zákonníkom, zákon ju nezakazuje, naopak v ustanovení § 544
uzatváranie dohôd o zmluvnej pokute predpokladá a aprobuje, a iba skutočnosť, že bola súčasťou
formulárovej zmluvy nestačila na vyslovenie záveru, že bola neprijateľná zmluvná podmienka, keďže

nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Tvrdil, že pred podpisom
zmluvy bol žalovanému poskytnutý jej návrh, Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere
aInformáciaoročnejpercentuálnejmierenákladov,sktorýmidokumentmisažalovanýmoholoboznámiť
pred uzavretím zmluvy. Poukázal na viaceré rozhodnutia okresných súdov a tvrdil, že tieto prezentoval
aj na pojednávaní súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie napriek tomu, že mal vedomosť o ustálenej

rozhodovacej praxi všeobecných súdov SR, postupoval v rozpore s ňou a uvedený odklon v rozsudku
žiadnym spôsobom neozrejmil, čo bolo v rozpore s čl. 2 ods. 2 a 3 CSP.
2.3. Namietal, že súd prvej inštancie pri výpočte zmluvného úroku nezohľadnil, že úver sa úročil až do
dňa zosplatnenia t.j. do 20.04.2018. Preto mu prináležal zmluvný úrok z 11 dlžných splátok, s ktorými sa
žalovaný dostal do omeškania spolu v sume 913,58 eura a alikvotná čiastka zmluvného úroku do dňa

zosplatnenia úveru v sume 166,42 eura.

3. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v

zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania(§385ods.1CSP)vecprejednal. Dospelkzáveru,žeodvolaniežalobcuvočizamietajúcej
časti a časti trov konania je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej
časti a v časti trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu v týchto častiach vrátil na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

6. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

7.1. V predmetnej veci sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny v sume 5.000 eur,
zmluvných úrokov v sume 1.080 eur, zmluvnej pokuty v sume 161,70 eura, úrokov z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 4.425,94 eura od 15.05.2018 do zaplatenia, zo sumy 135,24 eura od 21.05.2017
do zaplatenia, zo sumy 135,24 eura od 21.06.2017 do zaplatenia, zo sumy 135,24 eura od 21.07.2017
do zaplatenia, zo sumy 135,24 eura od 21.08.2017 do zaplatenia, zo sumy 135,24 eura od 21.09.2017

do zaplatenia, zo sumy 135,24 eura od 21.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 135,24 eura od 21.11.2017
do zaplatenia, zo sumy 135,24 eura od 21.12.2017 do zaplatenia, zo sumy 135,24 eura od 21.01.2018
do zaplatenia, zo sumy 135,24 eura od 21.02.2018 do zaplatenia, sumy 135,24 eura od 21.03.2018 do
zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo zmluvnej pokuty vyčíslenej ku dňu zosplatneniaúveru v sume 74,18 eura od 15.05.2018 do zaplatenia. V žalobe uviedol na základe zmluvy poskytol
žalovanému úver, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške
135,24 eura. Žalovaný sa dostal so splácaním do omeškania, preto ho vyzval na zaplatenie dlžnej

splátky, upozornil ho na uplatnenie zmluvnej pokuty ako aj na možnosť zosplatnenia dlhu. Žalovanému
oznámil, že ku dňu 20.04.2018 pristupuje k zosplatneniu a vyčíslil dlžnú sumu.
7.2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
7.3. Súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel. Zamietol ju v časti o zaplatenie zmluvného úroku v
sume 166,42 eura, zmluvnej pokuty v sume 161,70 eura a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo

zmluvnej pokuty vyčíslenej ku dňu zosplatnenia úveru v sume 74,18 eura od 15.05.2018 do zaplatenia.
Na základe odvolania žalobcu bola zamietajúca časť rozhodnutia súdu prvej inštancie a výrok o trovách
konania predmetom skúmania odvolacím súdom.

8. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu
na povahu účastníkov záväzkové vzťahy:

d) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej
činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638),
zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692),
zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte
( § 716).

9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

11. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

12. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

13. Odvolací súd posudzujúc predmetnú vec z hľadiska zisteného skutkového stavu a citovaných
zákonnýchustanovení dospelkzáveru,žepokiaľsúdprvejinštanciečiastočnezamietolžalobudôvodiac
jednak tým, že dohodnutá zmluvná pokuta predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a tiež tým,
že zmluvný úrok žalobcovi prináleží len z poslednej nezaplatenej splátky pred vyhlásením predčasnej
splatnosti úveru bolo jeho rozhodnutie nesprávne, založené na nesprávnom právnom posúdení veci.

14. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

15.1. Súd prvej inštancie považoval za rozhodujúce, že dohoda o zmluvnej pokute nebola individuálne
dojednaná, keďže bola uzatvorená v zmluve uzatvorenej na formulárovom tlačive, v ktorom žalovaný
nemal možnosť ovplyvniť text pripravený vopred s nemožnosťou jeho zmeny, čo spôsobilo značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z uvedeného
dôvodu považoval zmluvné dojednanie o povinnosti žalovaného spotrebiteľa zaplatiť zmluvnú pokutu
za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, ktorá je podľa
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.15.2. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobca nepreukázal
individuálnosť dojednania predmetnej zmluvnej pokuty so žalovaným. Dodáva však, že nie každá
zmluvná podmienka, ktorá nie je individuálne dojednaná, je považovaná za neprijateľnú zmluvnú

podmienku. V tomto smere odvolací súd prisvedčuje správnosti právneho názoru žalobcu, podľa
ktorého dojednanie vo formulárovej zmluve, ktoré nie je individuálne dojednané je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou až vtedy, keď ide o ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Hoci súd prvej inštancie uviedol,
že dohoda o zmluvnej pokute je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm.

k) Občianskeho zákonníka, nešpecifikoval v čom konkrétne vidí neprimeranosť dohodnutej sankcie
spojenej s nesplnením záväzku spotrebiteľa vo výške 12 % ročne, ktorý zákonný limit takéto dojednanie
porušuje, prípadne iné dôvody, prečo je dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 12 % ročne neprimeraná
porušeniu zmluvnej povinnosti.
15.3. Rovnako sa odvolací súd nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého zmluvný úrok
žalobcovi prináleží len z poslednej nezaplatenej splátky pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru.

Aj v tejto časti zamietnutého nároku sa stotožnil s odvolacou námietkou žalobcu, ktorý si uplatnil voči
žalovanému zmluvný úrok z 11 dlžných splátok, s ktorými sa žalovaný dostal do omeškania, a alikvotnú
časť zmluvného úroku do dňa zosplatnenia úveru. Odvolací súd vyslovuje záväzný právny názor, podľa
ktorého žalobcovi ako veriteľovi patrí dohodnutý úrok z úveru do dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti
tak, ako si ho uplatnil v žalobe.

15.4. Keďže súd prvej inštancie nepovažoval dohodu o zmluvnej pokute za platne uzatvorenú a nárok za
zmluvný úrok považoval za dôvodný len do splatnosti poslednej nezaplatenej splátky (11. splátka bola
splatná dňa 20.03.2018), vec nesprávne právne posúdil a následne už nevykonal náležité dokazovanie
k zvyšku uplatneného nároku, aby zistil, či je opodstatnený v celom rozsahu. A to napriek tomu, že vo
veci ide o spotrebiteľský spor, v ktorom súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je

to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 295 CSP).

16. Žalobca podal odvolanie aj vo vzťahu k vyhovujúcej časti (výrok I.) rozsudku súdu prvej inštancie.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Toto
ustanovenie obmedzuje právo strany podať odvolanie a vyplýva z neho, že odvolanie nemôže podať

strana sporu, ktorej nie je rozhodnutie v neprospech. Keďže napadnutým výrokom I. bolo žalobe
čiastočne vyhovené, bolo rozhodnutie v tejto časti vydané v neprospech žalovaného a len žalovaný
bol oprávnený napadnúť tento výrok odvolaním. Žalobcovi právo podať odvolanie proti vyhovujúcemu
výroku neprislúchalo. V dôsledku toho odvolanie žalobcu podané proti výroku I., ktorým bolo žalobe
čiastočne vyhovené muselo byť podľa § 386 písm. b) CSP odmietnuté ako podané neoprávnenou

osobou.

17.1. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
zamietajúcej časti o zaplatenie zmluvného úroku v sume 166,42 eura, zmluvnej pokuty v sume 161,70
eura a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo zmluvnej pokuty vyčíslenej ku dňu zosplatnenia úveru

v sume 74,18 eura od 15.05.2018 do zaplatenia, a v časti trov konania, podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP
zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie sa bude opätovne
zaoberať dôvodnosťou uplatneného nároku v zrušenej časti. Nakoľko v danej veci ide o spotrebiteľský
spor, aj bez návrhu vykoná dôkazy, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a uplatnený nárok
v ostávajúcej časti podrobí súdnemu prieskumu z hľadiska správnosti jeho výpočtu. Následne vo veci

opätovne rozhodne, pričom bude viazaný právnymi názormi odvolacieho súdu vyslovenými v bodoch
15.2. a 15.3. Zároveň rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3
CSP).
17.2. Z dôvodov uvedených v bode 16. odvolanie žalobcu vo vzťahu k vyhovujúcej časti (výrok I.) podľa
§ 386 písm. b) CSP odmietol.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).