Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 25, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/25/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818205845
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Kollárová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3818205845.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členov
senátu JUDr. Ivety Anderlovej a Mgr. Marka Anovčina v spore žalobkyne: I. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom ul. M. N. č. XXX/X, S., zastúpenej Mgr. Petrom Tomom, advokátom so sídlom Prievidza, ul.
Bôrová č. 446/36, proti žalovanému: Body Nutrition, s.r.o., ul. Sabinovská č. 12, Bratislava, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou GHS Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Lazaretská č. 3/A, o určenie

vlastníckeho práva s ťarchami (zriadeným záložným právom) a o vzájomnej žalobe žalovaného, na
odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 7C/35/2018-208 zo dňa 19.februára
2020 takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 % .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu. Výrokom II. priznal
žalovanému proti žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Výrokom III. konanie o
vzájomnejžalobežalovanéhozastavil.VýrokomIV.žalobkynipriznalprotižalovanémuprávonanáhradu
trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 05.12.2018
domáhala, aby súd určil, že je vlastníkom v podiele 1/1 k celku nehnuteľností, zapísaných na Okresnom
úrade Prievidza, katastrálny odbor LV č. 1530, k. ú. Cígeľ, obec: Cígeľ, okres: Prievidza, ako parcely

registra „C“ parc č. 1479/24 zastavaná plocha a nádvoria o výmere 578 m2, parc. č, 1479/45 zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 188 m2, stavba: súpisné číslo 417, postavená na parc. č. 1479/45, druh
stavby rodinný dom, a to bez akejkoľvek ťarchy s výnimkou: a) záložného práva na pozemku registra
„c": parc. č. 1479/24 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 578 m2, parc. Č. 1479/45 zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 188 m2, stavba: súpisné číslo 417, postavená na parc. Č. 1479/45, druh stavby
rodinný dom, zriadeného v prospech Prvej stavebnej sporiteľne, a.s., ul. Bajkalská č. 30, Bratislava,
IČO: 31 335 004, na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 13.9.2010 Č. V 4122/10 -

177/10, b) záložného práva na pozemku registra „C": parc. č. 1479/24 zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 578 m2, parc. č. 1479/45 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 188 m2, stavba: súpisné číslo
417, postavená na parc. č. 1479/45, druh stavby rodinný dom, zriadeného v prospech Prvej stavebnej
sporiteľne, a.s., ul. Bajkalská č. 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, na základe Zmluvy o zriadení záložného
práva č. V 2849/12 - VZ 87/12, evidovaných na LV č. 1530, k. ú. Cigeľ, obec: Cigeľ, okres: Prievidza.
Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: zo Zápisnice z rokovaní o uzatvorení

Zmluvy o poskytnutí finančnej výpomoci zo dňa 22.7.2014 vyplýva, že medzi W. I., nar. XX.XX.XXXX,
B. L., nar. X.X.XXXX, M PONTS, s.r.o., ul. Nová č. 597/9, Kanianka, IČO: 31 630 511, ako dlžníkmi a
NoREA-leas, s.r.o. (t. č. obchodné meno MAX-leas, s.r.o.), ul. sv. Vincenta č. 6, Bratislava, IČO: 35 684577,akoveriteľomsadňa20.5.2014,dňa23.5.2014adňa18.7.2014uskutočnilirokovaniaojednotlivých
podmienkach uzavretia zmluvy o poskytnutí finančnej výpomoci. Podľa čl. C, bod 4. zápisnice, rokujúce
strany sa dohodli, že Zmluvu o poskytnutí finančnej výpomoci spolu s Dodatkom č. 1 k tejto zmluve,

ako aj notársku zápisnicu a záložnú zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, evidovaným
na LV Č. 1530, k. ú. Cigeľ, uzatvoria dňa 23.7.2014. V Zmluve o poskytnutí finančnej výpomoci zo dňa
23.7.2014, ako zmluvné strany sú označení: NOREA-leas, s.r.o., ul. sv. Vincenta č. 6, Bratisla va, IČO:
35 684 577, ako veriteľ a J & M POINTS, s.r.o., ul. Nová č. 597/9, Kanianka, IČO: 31 630 511, ako dlžník
I., W. I., nar. XX.XX.XXXX, J. č. XXX, ako dlžník II., B. L., nar. X.X.XXXX, C. A. I. č. XXX/XX, M., ako

dlžník III. . V čl. I., bod 1., 2., 3., sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkom I., II. a III. návratnú a účelovú
finančnú výpomoc v celkovej výške 153.000,- eur, s úrokom vo výške 12% ročne. Účelom poskytnutia
finančnej výpomoci bolo finančné zabezpečenie investičného projektu, a to rekonštrukcie národnej
kultúrnej pamiatky Kúria Dubnických v obci Beckov. Veriteľ sa zaviazal prostredníctvom notárskej
úschovy poskytnúť' dlžníkom I., II. a III., celú dohodnutú sumu finančnej výpomoci vo výške 153.000,-
eur v splátkach, prostredníctvom dlžníka I. Podmienkou uvoľnenia finančnej výpomoci, bolo pritom

predloženie LV o zriadení záložného práva v prospech veriteľa, ako záložného veriteľa podľa Zmluvy o
zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 23.7.2014 (prílohy zmluvy) a za predpokladu, že
došlosúčasnekpodpisupríslušnejúverovejzmluvysfinancujúcoubankouakpodpisupríslušnejzmluvy
o nenávratný finančný príspevok s výnimkou 1. splátky vo výške 53.000,- eur, ktorá mala byt' poskytnutá
po predložení LV s vyznačením plomby z titulu záložného práva podľa tejto zmluvy. V Zmluve o zriadení

záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 23.7.2014 sú ako zmluvné strany označené: žalobkyňa ako
záložca, s adresou ul. Nová č. 595/12, Kanianka a NOREA leas, s.r.o., ul. sv. Vincenta č. 6, Bratislava,
IČO: 35 684 577, ako záložný veriteľ. Podľa čl. II., bod 2. zmluvy, predmetom zmluvy je záväzok
záložcu, zriadiť v prospech záložného veriteľa záložné právo k nehnuteľnostiam špecifikovaným v bode
1. tohto článku (zapísaným na LV č. 1530 Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor, k. ú. Cigeľ .

Za účelom zabezpečenia pohľadávky záložného veriteľa, ktorou je pre účely tejto zmluvy pohľadávka
záložného veriteľa z titulu Zmluvy o poskytnutí finančnej výpomoci zo dňa 23.7.2014, uzatvorenej
záložným veriteľom s dlžníkmi: J & M POINTS, s.r.o., ul. Nová č. 597/9, Kanianka, IČO: 31 630 511,
W. I. a B. L.. Dňa 23.2.2016 záložný veriteľ NOREA-leas, s.r.o., ul. sv. Vincenta č. 6, Bratislava, IČO:
35 684 577 oznámil prednostnému záložnému veriteľovi Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., ul. Bajkalská č.

30, Bratislava, IČO: 31 335 004, Okresnému úradu Prievidza, katastrálny odbor, J M POINTS, s.r.o., ul.
Nová č. 597/9 Kanianka, IČO: 31 630 511 a žalobkyni, že začína výkon záložného práva po splatnosti
pohľadávok. Z obsahu oznámenia okrem iného vyplýva, že prvá časť poskytnutej finančnej výpomoci
53.000,- eur s príslušenstvom sa stala splatnou dňa 23.7.2015 a napriek výzvam nebola uhradená.
Oznámenie o začatí výkonu záložného práva po splatnosti pohľadávok vyplývajúcich zo zmluvy o

poskytnutí finančnej výpomoci zo dňa 23.7.2014, záložný veriteľ zasielal žalobkyni na adresu ul. Nová
č. XXX/X, I.. Slovenská pošta, a.s. vrátila zásielku záložnému veriteľovi so správou: adresát neznámy. Z
výpisu z LV č. 1530, k. ú. Cigeľ, obec: Cigeľ, okres: Prievidza zo dňa 21.7.2017 vyplýva, že ako výlučný
vlastník predmetných nehnuteľností k uvedenému dátumu bola v katastri nehnuteľnosti Okresného
úradu Prievidza, katastrálny odbor, zapísaná žalobkyňa. V Časti B bola poznámka: Oznámenie o začatí

výkonu záložného práva formu priameho predaja veriteľom NOREA-leas, s.r.o., P 175/16 - VZ 34/16.
V Časti C bol údaj, že na predmetných nehnuteľnostiach je zriadené záložné právo v prospech: a)
Prvej stavebnej sporiteľne, a.s., ul. Bajkalská č. 30, Bratislava, ICO: 31 335 004 na základe Zmluvy o
zriadení záložného práva zo dňa 13.9.2010 č. V 4122/10 - 177/10, b) Prvej stavebnej sporiteľne, a.s., ul.
Bajkalská č. 30, Bratislava, ICO: 31 335 004 na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. 2849/12

- VŽ 87/12, c) NOREA-leas, s.r.o., ul. sv. Vincenta č. 6, Bratislava, IČO: 35 684 577 na základe Zmluvy
o zriadení záložného práva č. V 3894/14 - VZ 150/14. V Kúpnej zmluve (v rámci výkonu záložného
práva) zo dňa 18.7.2017, sú ako zmluvné strany označení: žalobkyňa ako záložca, v mene ktorej koná v
zmysle § 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka, ako záložný veriteľ spoločnosť MAX-leas, s.r.o. (predtým
NOREA-leas, s.r.o.), ul. Lazaretská č. 3/A, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 684 577 a

Body Nutrition, s.r.o., ul. Sabinovská č. 12, Bratislava, IČO: 47 921 226 (žalovaný) ako kupujúci. Právne
vec súd posúdil podľa §60, § 131, § 137, § 217 ods. 1, § 228 ods.1 Civilného sporového poriadku.
Súd uviedol, že základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej
žaloby podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, je existencia naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení. Žalobkyňa naliehavý právny záujem na určení, že je výlučným vlastníkom

predmetných nehnuteľností v podiele 1/1 k celku (prvá časť zloženého žalobného návrhu) odôvodnila
tým, že žalovaný popiera existenciu jej práva, a že stav neistoty jej právneho postavenia nemožno
odstrániť inak ako určovacím výrokom, a že existuje potreba odstránenia tejto neistoty, keďže v katastri
nehnuteľností je ako vlastník nehnuteľností, zapísaný žalovaný. Súd ďalej uviedol, že žalobný petitžalobkyne je zložený. Pokiaľ išlo o žalobu v časti o určenie, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností
v podiele 1/1 k celku, v prípade vyhovenia takejto žalobe, ktorá smeruje proti žalovanému, by mohla byť
vyriešená otázka, kto je vlastníkom nehnuteľností. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala i určenia

(druhá časť zloženého žalobného petitu (že na predmetných nehnuteľnostiach zapísaných na Okresnom
úrade Prievidza, katastrálny odbor LV č. 1530), je záložné právo zriadené v prospech Prvej stavebnej
sporiteľne, a.s., ul. Bajkalská č. 30, Bratislava, IČO: 31 335 004 a NOREA-leas, s.r.o., ul. Lazaretská
č. 3/A, Bratislava - mestská časť Staré Mesto. Záložným veriteľom zo Zmluvy o zriadení záložného
práva č. V 4122/10 - 177/10 a Zmluvy o zriadení záložného práva č. V 2 849/ 12 - VZ 87/12, je Prvá

stavebná sporiteľňa, a.s., ul. Bajkalská č. 30, Bratislava, IČO: 31 335 004 a záložným veriteľom zo
Zmluvy o zriadení záložného práva č. V 3894/14 - VZ 150/14, je MAX-leas, s.r.o., ul. Lazaretská č. 3/
A, Bratislava - mestská časť' Staré Mesto, IČO: 35 684 577. Súd uviedol, že len vo vzťahu k týmto
osobám a nie k žalovanému, by žalobkyňa mohla mať na požadovanom určení (druhá časť zloženého
žalobného petitu) naliehavý právny záujem. Tieto osoby, ale v žalobe za žalovaných neoznačila. V
prípade, ak by súd dospel (pri zaoberaní sa meritom veci) na základe vykonaného dokazovania k záveru,

že kúpna zmluva zo dňa 18.7.2017 je neplatným právnym úkonom (riešené ako prejudiciálna otázka),
tak pokiaľ' ide o záložné právo zriadené v prospech záložného veriteľa: Prvej stavebnej sporiteľne,
a.s., ul. Bajkalská č. 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, nedošlo by k prevodu predmetných nehnuteľnosti
(zálohu) na žalovaného, a to tak, že by boli zaťažené záložnými právami prednostného záložného
veriteľa (v poradí prvého) a súčasne i ako ostatného záložného veriteľa (v poradí druhého), a to

Prvej stavebnej sporiteľne, a.s., ul. Bajkalská č. 30, Bratislava, IČO: 31 335 004. Posudzovanie tejto
predbežnej otázky by znamenalo, že žalobkyňa je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľnosti s
ťarchami: záložnými právami zriadenými Zmluvou o zriadení záložného práva č. V 4122/10 - 177/10 a
Zmluvou o zriadení záložného práva č. V 2849/12 - VZ 87/12 v prospech Prvej stavebnej sporiteľne,
a.s., ul. Bajkalská č. 30, Bratislava, IČO: 31 335 004 a tiež záložným právom zriadeným Zmluvou o

zriadení záložného práva č. V 3894/14 - VZ 150/14 v prospech MAX-leas, s.r.o., ul. Lazaretská č. 3/A,
Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 684 577. Ak by súd žalobe vyhovel podľa žalobného
petitu (druhá časť' zloženého žalobného petitu), rozhodnutie by sa ale dotýkalo i práv tretích osôb,
ktoré nie sú stranami civilného sporového konania (a o ich právach, by sa pritom rozhodovalo). Len vo
vzťahu k týmto osobám, a nie k v žalobe označenému žalovanému, by žalobkyňa mohla mat' naliehavý

právny záujem (druhá časť zloženého žalobného návrhu) spočívajúci v právnej istote, či predmetné
nehnuteľnosti sú vo vzťahu ku nej ako vlastníkovi zaťažené záložnými právami vyššie uvedených
záložných veriteľov. Podstatné je teda to, čo (aký nárok) žalobkyňa urobila svojím dispozičným úkonom
predmetom konania a z hľadiska toho, koho označila v žalobe za žalovaného, a či vo vzťahu k nemu
má naliehavý právny záujem. Žalobkyňa nemá vo vzťahu k žalovanému naliehavý právny záujem na

určení, že na predmetných nehnuteľnostiach je záložné právo. Z uvedených dôvodov, súd žalobu voči
žalovanému v časti (druhá časť zloženého žalobného petitu), ktorou sa žalobkyňa proti nemu domáhala,
že na predmetných nehnuteľnostiach je záložné právo zriadené v prospech vyššie uvedených záložných
veriteľov, zamietol. Žaloba žalobkyne o určenie, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností v podiele
1/1 k celku nevytvorí právny základ pre usporiadanie vzťahov. Ide tu totiž o komplex vzťahov, ktoré vznikli

i uzavretím Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 23.07.2014 a kúpnej zmluvy
zo dňa 18.07.2017, a ktorých posudzovanie je na sebe závislé. Ak by súd vyhovel žalobe žalobkyne v
časti, že je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľnosti v podiele 1/1 k celku, vyvolalo by to právny
následok, keď podľa výroku súdneho rozhodnutia ako záznamovej listiny, by Okresný úrad Prievidza,
katastrálny odbor vykonal do katastra nehnuteľnosti zápis (záznamom) o vecnom práve žalobkyne (nové

právo). Uvedený okresný úrad, by ale nevyznačil stav aký bol pred právnym úkonom, a to Kúpnou
zmluvou zo dna 18.7.2017, pretože sa nejedná o situáciu akú predpokladá § 34 ods. 2 zák. č. 162/1995
Z.z.. K tomu, aby okresný úrad zapísal do katastra nehnuteľností v časti C: Ťarchy, záložné právo
záložného veriteľa: MAX-leas, s.r.o., ul. Lazaretská č. 3/A, Bratislava - mestská časť Staré •Mesto, IČO:
35 684 577, by mohlo dôjsť len na základe súdneho rozhodnutia (jeho výroku) ako záznamovej listiny

o tom, že na predmetných nehnuteľnostiach má zriadené záložné právo. Vo vzťahu k nemu, by však
takéto rozhodnutie (súdu) mohlo byt' vydané, ako už bolo v predchádzajúcich častiach odôvodnenia
rozhodnutia uvedené, len v prípade, ak by tento záložný veriteľ bol stranou sporu (a mohol svojím
konaním, napr. prostriedkami procesnej obrany, ak by bol v postavení žalovaného, ho ovplyvniť'). Ak by
súd vyhovel žalobe žalobkyne v časti, že je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností v podiele

1/1kcelku,vyvolalobytomnoženiesporovspočívajúcevtom,žežalobkyňabynásledneprotiMAX-leas;
s.r.o., ul. Lazaretská č. 3/A, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 684 577 podala žalobu, že na
predmetných nehnuteľnostiach viazne záložné právo uvedeného záložného veriteľa, zriadené Zmluvou
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 23.7.2014, alebo by žalobu s takýmto žalobnýmnávrhom podal uvedený záložný veriteľ, keďže považuje svoje záložné právo už za vykonané (Kúpnou
zmluvou zo dňa 18.7.2017). Ak by súd vyhovel žalobe žalobkyne v časti, že je výlučným vlastníkom
predmetných nehnuteľnosti v podiele 1/1 k celku, vyvolalo by to množenie sporov spočívajúce i v tom,

že záložný veriteľ Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., ul. Bajkalská č. 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, by sa
žalobou domáhal určenia, že uzavretou Kúpnou zmluvou zo dňa 18.7.2017 nedošlo k prevodu zálohu
(predmetných nehnuteľností) zaťažených záložným právom spoločnosti MAX-leas, s.r.o., ul. Lazaretská
č. 3/A, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, ICO: 35 684 577. Tak by sa totiž, jeho právne postavenie
najmä z pohľadu ustanovenia § 15lma ods. 6 Občianskeho zákonníka, mohlo stať' istým. Ak by súd

vyhovel žalobe žalobkyne v časti, že je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľnosti v podiele 1/1 k
celku, mohla by nastať' i situácia, že následne ich prevedie (kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, atď.)
do vlastníctva inej osoby, a pritom nezaťažené záložným právom MAX-leas, s.r.o., ul. Lazaretská č. 3/
A, Bratislava - mestská časť' Staré Mesto, IČO: 35 684 577, čo by tiež vyvolalo iný spor, a to zo strany
tohto záložného veriteľa, ktorý považuje svoje záložné právo zriadené Zmluvou o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam zo dňa 23.7.2014, za už vykonané. S poukazom na vyššie uvedené právne

úvahy, žalobkyňa nemá proti žalovanému naliehavý právny záujem na určení, že je výlučným vlastníkom
predmetných nehnuteľností v podiele 1/1 k celku. Žalovaný bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal
proti žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V priebehu konania žalovaný zobral späť
vzájomnú žalobu a to bez udania dôvodu, resp. bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalobkyne.
Preto jej súd priznal proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Žalobkyňa sa nestotožnila
s právnym záverom súdu prvej inštancie o nedostatku (nepreukázaní) naliehavého právneho záujmu
na určení, že na nehnuteľnostiach viazne záložné právo zriadené v prospech uvedených záložných
veriteľov, ktorý celkom výlučne opiera o svoje úvahy o prípadnom množení súdnych sporov. Žalobkyňa

nie je toho názoru, že by došlo k množeniu súdnych sporov a dva teoreticky možné súdne spory, ktoré
uviedol pri svojej právnej úvahe súd, sú vzhľadom na celý petit celkom vylúčené a iné súdne spory súd
ani nedefinoval a neodôvodnil. Tieto právne úvahy o možných súdnych sporoch uvedené v rozsudku
odporujú obsahu žalobného petitu ako celku [t.j. spolu prvej časti zloženého žalobného petitu a druhej
časti zloženého žalobného petitu, na ktoré je (pri úvahe o prípadných sporoch) potrebné nazerať ako na

jeden celok, súd ich však zámerne oddelil a posudzoval samostatne]. Vzhľadom na formuláciu celého
petitu považuje žalobkyňa za vylúčené, aby nastala situácia a prípadný súdny spor, ktoré popisuje súd.
V rozsudku vo vzťahu k záložnému veriteľovi MAX-leas, s.r.o., a to z dôvodu, že by nemohlo dôjsť k
prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (zálohu) nezaťaženému záložným právom záložného
veriteľa MAX-leas, s.r.o., pretože žalobkyňa v žalobnom petite (po pripustení zmeny na pojednávaní

dňa 06.09.2019) navrhuje určiť, že nehnuteľnosti sú zaťažené záložným právom záložného veriteľa
MAX-leas, s.r.o., a preto je súdny spor, ktorý popisuje súd vo vzťahu k MAX-leas, s.r.o. úplne vylúčený.
MAX-leas, s.r.o., by predsa v danom prípade mal zapísané záložné právo, a teda by sa ani nemal
čoho domáhať a súd v jeho prípade iný prípadný súdny spor nedefinoval a (náležite) neodôvodnil. Ďalej
vzhľadom na formuláciu celého petitu pokladá žalobkyňa takisto za vylúčené, aby nastala situácia a

prípadný súdny spor, ktoré popisuje súd vo vzťahu k záložnému veriteľovi Prvej stavebnej sporiteľne,
a.s., a to z dôvodu, že by nemohlo dôjsť k vzniku neistého právneho postavenia na strane Prvej
stavebnej sporiteľne, a.s. a ani na strane MAX-leas, s.r.o. z pohľadu ustanovenia § 151ma ods. 6 OZ
(ako uvádza súd), pretože ak by súd vyhovel žalobe v zmysle celého žalobného petitu (po pripustení
zmeny na pojednávaní dňa 06.09.2019) súd by určil, že nehnuteľnosti sú zaťažené záložným právom

záložného veriteľa Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. a zároveň že nehnuteľnosti sú zaťažené záložným
právom záložného veriteľa MAX-leas, s.r.o., pričom ich poradie ako záložných veriteľov taktiež vyplýva
zo žalobného petitu a je celkom zrejmé, ktorý subjekt je prednostný záložný veriteľ. Z uvedeného dôvodu
je súdny spor, ktorý popisuje súd vo vzťahu k Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. úplne vylúčený. Prvá
stavebná sporiteľňa, a.s. ako aj MAX-leas, s.r.o., by predsa v danom prípade mala zapísané záložné

právo, ako aj poradie, a teda by sa Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. ako prednostný záložný veriteľ nemal
čoho domáhať (a to aj s poukazom na to, že i v súčasnosti je prednostným záložným veriteľom a jeho
postavenie sa nijak nezmení ani v prípade, ak by sa vyhovelo žalobe) a súd v jeho prípade iný prípadný
súdny spor nedefinoval a (náležite) neodôvodnil. V tejto súvislosti opäť Žalobca poukazuje, že vznik
prípadných súdnych sporov, ktoré uviedol Súd v Rozsudku je vylúčený a že iné prípadné súdne spory

Súd neuviedol, neodôvodnil a teda ani nie je možné ich preskúmať a podrobiť právnej analýze, pričom
len „množenie súdnych sporov“ bolo jediným dôvodom prečo Súd pokladal naliehavý právny záujem
za nepreukázaný, a teda v podstate aj jediným dôvodom na zamietnutie celej žaloby. Súd uznesením
pripustil zmenu (rozšírenie) žaloby, avšak sa v danom momente (na pojednávaní dňa 06.09.2019) aani neskôr nezaoberal otázkou splnenia procesných podmienok (nedostatkom vecnej legitimácie, ktorá
bola spôsobená nepreukázaným naliehavým právnym záujmom vo vzťahu k záložnému veriteľovi MAX-
leas, s.r.o. predtým NOREA-leas, s.r.o.) a strany sporu na uvedené neupozornil, hoci mu v odstránení

tejto odstrániteľnej procesnej vady nič nebránilo, napr. tým, aby žalobkyňa procesným úkonom (návrhom
na pristúpenie subjektu na strane žalovaného v zmysle ust. § 79 CSP) nedostatok odstránila, čím súd
v podstate prispel k tomu, aby nebolo o merite (veci) sporu rozhodnuté, nakoľko sa meritom veci v
spore pre existenciu procesnej prekážky ani nezaoberal. Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že sa stotožňuje s rozsudkom súdu
prvej inštancie a pokladá ho za vecne správny. Podľa žalovaného súd jasne uviedol, že k zamietnutiu
žaloby došlo nie len pre zamedzenie množenia súdnych sporov (a s tým súvisiacom nedostatkom
naliehavého právneho záujmu), ale zároveň konštatoval, že tento stav bol spôsobený nesprávnym

určením pasívne vecne legitimovaných subjektov zo strany žalobcu. Žalovaný poukázal na to, že súd
jasne uviedol, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem bez súčasného určenia, že na nich viazne
záložné právo zriadené v prospech záložných veriteľov a žaloba by ale musela smerovať proti nim,
ako pasívne vecne legitimovaným subjektom. Určenie okruhu subjektov, ktorí majú byť žalovaný je
výlučne vecou žalobcu, ktorý ako dominus litis takto nastavuje základný rámec sporu. Je žalobcovou

zodpovednosťou za vedenie konania, aby vedel, koho má žalovať. Ak žaluje nesprávny subjekt,
výsledkom je meritórne zamietnutie žaloby a nie zastavenie konania, ako sa mylne domnieva žalobca.
V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 10.02.2016, č. k. I. ÚS/78/2016-10.
Žalovaný navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal
žalovanému aj právo na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný
záujem v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebný

podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

5. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len
ak neboli splnené procesné podmienky, a podľa písm. b) ak súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,

ak nie je účelné doplniť dokazovanie na odvolacom súde.

7. Žalobkyňa v odvolaní namietala odvolacie dôvody, keď súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené ( § 365 ods. 1 písm. b/, d/, g/ a h/ CSP).

8. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP predstavuje transformáciu ústavnoprávnych princípov do civilného sporového konania.
Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku
všetkým vykonávaným dôkazom. V tomto odvolacom dôvode ide o porušenie procesných práv a nie

hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.9. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak

zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie

spravodlivosti).

10. Pokiaľ žalobkyňa deklarovala v odvolaní uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.
d/ CSP , odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod dopadá na všetky pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu ,
že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady

nesprávne realizovanej mandukačnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní / napr.
vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď
apodobne/aleboposúdeniepredbežnejotázkyvrozporesexistujúcimrozhodnutímpríslušnéhoorgánu.
Odvolateľ však v odvolaní nešpecifikoval žiadne konkrétne pochybenie v procesnom postupe súdu prvej
inštancie, ktoré podľa jeho názoru mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

11. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného
právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený

právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).

12. Žalobkyňa namietala, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky

procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Ide o nové
doplnené ustanovenie v dôsledku nových inštitútov - prostriedky procesného útoku a procesnej obrany
(§ 149 a nasl. CSP). Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany,
ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa
týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť

nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
13. Podmienky prípustnosti ďalších prostriedkov procesnej obrany, či procesného útoku, ktoré v rámci
zákonnej koncentrácie konania, neboli pred súdom prvej inštancie uplatnené, teda prípustnosť tzv. novôt
v odvolacom konaní (ich spôsobilosť k odvolaciemu prieskumu) upravuje ust. § 366 CSP, naplnenie

ktorých je potrebné skúmať vždy vo väzbe na konkrétny odvolací dôvod, ktorý s nimi odvolateľ spája.

14. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore totiž vychádza z tzv. neúplného apelačného
systému, čo znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku,
alebo procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené,

keďže strany sporu mali v priebehu konania pred súdom prvej inštancie príležitosť tieto použiť, pričom
ako tomu bolo aj v posudzovanej veci a zistil to súd preskúmaním spisového materiálu, boli súdom
poučené o zákonnej koncentrácii konania. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a
dôkazov, teda tzv. novôt je takto prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok uvedených
v ust. § 366 CSP, ktoré podmienky sú stanovené po 1./ taxatívnym vymedzením účelu použitia týchto

novôt, resp. taxatívnym vymedzením odvolacích dôvodov, ktorých sa novoty týkajú (§ 366 písm. a) až
c) - pokiaľ sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, či má
byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci) a po 2./ neporušením procesnej diligencie sporovej strany v konaní pred súdom prvej inštancie (§
366 písm. d), ak odvolateľ nemohol novoty bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie).

Samotná odvolateľka, ako bolo vyššie uvedené, v odvolaní nevymedzila a z obsahu odvolania sa možno
len domnievať (vzhľadom na absenciu k tomuto sa vzťahujúcich skutkových tvrdení), vo väzbe na
ktorý uplatnený odvolací dôvod (ktoré v záhlaví vymenováva len formálne), uplatňované novoty žiada
pripustiť. Za úplnej absencie tvrdenia, že tieto sa týkajú procesných podmienok, či vylúčenia sudcu alebonesprávneho obsadenia súdu, prichádza do úvahy preskúmať ich prípustnosť iba z hľadiska ust. § 366
písm. c/ a d) CSP, pričom ako už bolo uvedené, odvolateľka v odvolaní nekonkretizovala odvolacie
dôvody, s ktorými prípustnosť uvádzaných novôt spája.

15. Keďže odvolateľka nielenže nepreukázala, ale ani netvrdila také skutočnosti, ktoré by bránili jej v
odvolacom konaní uplatnené novoty bez jej viny uplatniť už pred súdom prvej inštancie, pričom nebola
zistená ani žiadna taká vada konania, ktorá by bola spôsobilou k záveru, že jej následkom je rozhodnutie
vo veci nesprávne, tieto sú jednoznačne z odvolacieho prieskumu diskvalifikované, teda nespôsobilé

privodiť v prospech odvolateľky priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

16. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na tom právnom závere, že žalobkyňa nemá proti
žalovanému naliehavý právny záujem na určení, že je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností
v podiele 1/1 k celku bez súčasného určenia, že na nich viazne záložné právo zriadené v prospech
záložných veriteľov. Zároveň dospel k záveru, že žalobkyňa nemá vo vzťahu k žalovanému naliehavý

právny záujem na určení, že na predmetných nehnuteľnostiach je záložné právo zriadené v prospech
Prvej stavebnej sporiteľne, a.s., ul Bajkalská č. 30, Bratislava, IČO: 31 335 004 (ďalej len „Prvá stavebná
sporiteľňa, a.s.“) a NOREA-leas, s.r.o. (t.č. MAX-leas, s.r.o.) ul. Lazaretská č. 3/A, Bratislava - mestská
časť Staré Mesto, IČO: 35 684 577 (ďalej len „NOREA-leas, s.r.o.“), keďže záložný veritelia neboli
stranou v konaní.

17. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s
odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho
správnosti a k odvolacím námietkam žalobkyne uvádza nasledovné:

18. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný len vtedy, ak je takéto určenie spôsobilé
odstrániť stav právnej neistoty žalobcu, alebo ohrozenie jeho práva. Žaloba domáhajúca sa určenia
existencie práva alebo právnej skutočnosti nie je opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie
povinnosti. Určovacia žaloba má, ako bolo už nespočetnekrát judikované, preventívnu povahu a má
poskytnúť ochranu právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo

práva. Žaloba na určenie má slúžiť potrebám praktického života, nie zbytočným rozmnožovaním sporov.
Judikatúra zároveň dáva odpoveď, kedy nie je daný naliehavý právny záujem na určení, a to spravidla
tam, kde je možné žalovať priamo na splnenie povinnosti (R 17/1972), ak vyriešenie určitej otázky
neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu resp. ak požadované určenie
má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo

(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 112/2004 - ZSP 6/06).
19. Žalobou uplatňuje žalobca ochranu svojho súkromného práva, pričom vymedzením žaloby určuje
zároveň predmet konania ako aj strany v konaní. Nejde o nedostatok žaloby, ktorý by podliehal
režimu odstraňovania vád § 128 CSP, ak žaloba má všetky náležitosti vyžadované zákonom, avšak jej
nedostatky spočívajú v hmotnom práve. Pokiaľ žaloba nesmeruje proti tým subjektom, ktorý sú v konaní

pasívne legitimovaný, žalobca sa vystavuje riziku, že žalobu súd zamietne. Legitimácia strán v konaní
ako stav vyplývajúci z hmotného práva nie je procesnou podmienkou, ktorej neodstránenie by malo za
následok zastavenie konania.

20. V predmetnej veci žalobkyňa na pojednávaní dňa 06.09.2019 rozšírila žalobu, keď sa domáhala

určenia, že je v podiele 1/1 k celku vlastníkom nehnuteľností, zapísaných na Okresnom úrade Prievidza,
katastrálny odbor LV č. 1530, k. ú. Cigeľ, obec: Cigeľ, okres: Prievidza, ako parcely registra „C": parc. č.
1479/24 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 578 m2, parc. č. 1479/45 zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 188 m2, stavba: súpisné číslo 417, postavená na parc. č. 1479/45, druh stavby rodinný dom
(ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“), a to bez akejkoľvek ťarchy, s výnimkou: a) záložného práva

v prospech Prvej stavebnej sporiteľne, a.s., na základe Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa
13.9.2010 b) záložného práva v prospech Prvej stavebnej sporiteľne, a.s., na základe Zmluvy o zriadení
záložného práva č. V 2849/12 - VZ 87/12, c) záložného práva v prospech NOREA-leas, s.r.o. (t. č.
obchodné meno MAX-leas, s.r.o.).

21. Záložní veritelia Prvá stavebná sporiteľňa a.s. a NOREA-leas, s.r.o. nie sú strany predmetného
konania. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že naliehavý právny záujem
na vyššie uvedenom určení môže mať žalobkyňa len vo vzťahu k záložným veriteľom a nie vo vzťahu
k žalovanému. V tomto smere neobstojí ani argumentácia žalobkyne v odvolaní, že žalobný petit jepotrebné posudzovať komplexne aj v spojitosti s návrhom na určenie vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam vo vzťahu k žalovanému. Bez toho, aby záložní veritelia boli stranami predmetného
konania, časť rozšíreného petitu o vyššie uvedené určenie nebude dôvodná, ako uviedol aj súd prvej

inštancie, ktorý žalobu v tejto časti zamietol.

22. Ako bolo uvedené vyššie, žaloba na určenie má slúžiť potrebám praktického života, nie zbytočným
rozmnožovaním sporov. Zároveň je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie v časti žalobného petitu o
určenie, že žalobkyňa je vlastníčkou predmetných nehnuteľnosti, zápis ktorých v katastri nehnuteľnosti

svedčí žalovanému, nedospel k záveru o nedostatku naliehavého právneho záujmu len na tom právnom
závere, že by mohlo dôjsť k ďalším sporom ako prezentovala žalobkyňa vo svojom odvolaní. Naopak,
súd prvej inštancie v odôvodnení vysvetlil spojitosť potrebného návrhu na určenie záložných práv
záložných veriteľov vo vzťahu k záložným veriteľom (ako stranám v konaní) a návrhu na určenie
vlastníckeho práva žalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam vo vzťahu k žalovanému pre slnenie
podmienky preukázania naliehavého právneho záujmu. Žaloba na určenie má preventívny charakter a

pokiaľ by požadovaným určením nemal byť vytvorený pevný právny základ a mala by existovať reálna
hrozba ďalších nadväzujúcich sporov, žaloba na určenie nebude pre nedostatok naliehavého právneho
záujmu dôvodná.

23. Odvolací súd na doplnenie uvádza, že účel žaloby na určenie by v danom prípade spĺňal len

taký návrh žalobkyne, ktorý by komplexne riešil právny vzťah tak k nadobúdateľovi predmetných
nehnuteľností (žalovanému) ako aj k záložným veriteľom tak, aby ich právne postavenie zostalo aj
po požadovanom určení rovnaké. Návrh žalobkyne takéto atribúty nemá, keď je zrejmé, že k určeniu
záložných práv vo vzťahu k žalovanému (a nie vo vzťahu k záložným veriteľom) z dôvodu nedostatku
naliehavého záujmu nemohlo dôjsť.

24. V tomto smere nebolo ani úlohou súdu prvej inštancie uviesť všetky spory, ktoré by po prípadnom
vyhovení žalobe na určenie mohli nasledovať. Súd prvej inštancie jednoznačne uviedol, ktorý subjekt,
a z akého dôvodu by mohol takéto spory následne iniciovať, pričom vzhľadom na postavenie záložných
veriteľov, ktoré by sa bez určenia ich záložného práva zhoršilo, bolo veľmi pravdepodobné, že by takéto

spory následne vznikli.

25. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1 CSP ako vecne správny potvrdil.

26. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1CSP v spojení s §
255 ods.1, § 262 ods. 1CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný. Odvolací súd preto priznal
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).