Uznesenie – Majetok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, July 17, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 6T/66/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320010449
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Kapinaj
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2020:1320010449.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, samosudcom JUDr. Jurajom Kapinajom, dňa 17.07.2020 takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Podľa § 241 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku za použitia § 214 ods. 1 Trestného poriadku súd

trestnú vec vedenú proti obvinenej:

Z.. G.. G. J.P., Q.. XX.XX.XXXX T. U., W. U. Y. Č.. X, U.,

ktorá je trestne stíhaná podľa obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava III, zo dňa 30.06.2020, sp. zn.
4Pv 285/20/1103-7, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona, ktorého sa mala

dopustiť na tom skutkovom základe,

že

v čase o 13.19 h dňa 18.06.2020 v Bratislave na Trnavskej ulici 41/A v predajni OD Kaufland odcudzila

bez použitia násilia 2 ks vitana Rasca 28g v hodnote 0,49,-€, 2 ks tuniak chilli 170 g v hodnote 2,79,-
€, 1 ks Pribináčik v hodnote 0,99,-€, 1 ks Lihový značkovač v hodnote 1,49,-€, 1 ks Pistácie 0,066
kg v hodnote 0,98,-€, 1 ks LB.Sháčik v hodnote 0,99,-€, 3 ks Bebe Brumík v hodnote 0,29,-€ a 1 ks
Diamantová brúska v hodnote 3,99,-€, ktoré si vložila do vrecka a následne prešla bez zaplatenia cez
pokladničnú zónu, kde bola zadržaná pracovníkom SBS, čím takto spoločnosti Kaufland Slovenská
republika v.o.s. so sídlom Trnavská cesta Č. 41 IA v Bratislave, bola spôsobená škoda krádežou vo

výške 15,87,-€,
pričom skutku sa dopustila napriek tomu, že bola Okresným riaditeľstvom PZ Bratislava III, obvodným
oddelením PZ Nové Mesto - východ dňa 10.06.2020 priestupkovo riešená pre priestupok proti majetku
podľa § 50 ods. 1 Zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch za krádež tovaru dňa 10.06.2020 z OD Kaufland
v Bratislave a bola jej uložená bloková pokuta pod č. 0926830 vo výške 10,-€
postupuje

Príslušnému okresnému úradu, pretože nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by sa mal prejednať
ako priestupok.

o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokuratúra Bratislava III, podala dňa 03.07.2020 na tunajší súd obžalobu, sp. zn. 4Pv
285/20/1103-7, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona, ktorého sa mala
dopustiť obvinená Z.. G.. G. J. na tom skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto uznesenia.Samosudca postupom podľa § 241 Trestného poriadku preskúmal obžalobu a k veci sa vzťahujúci
predložený spis a z ich obsahu zistil, že žalovaný skutok hoci napĺňa všetky obligatórne pojmové znaky
prečinu krádeže nie je trestným činom, z dôvodu nepatrnej závažnosti podľa § 10 ods. 2 Trestného

zákona, ale by mal byť prejednaný ako priestupok.

Obvinená je dôchodkyňa s príjmom 520,- Eur, je vdova, má dve deti vo veku 53 a 56 rokov.
Pri svojom výsluchu vypovedala, že bola v Kauflande na Trnavskej ceste, zobrala z predajne rôzny tovar
a to preto, že bola neprávom v minulosti pokutovaná blokovou pokutou vo výške 10,- euro, a tak sa

rozhodla si zobrať tento tovar v podobnej výške, lebo sa cítila ukrivdená. Vie, že sa to nesmie robiť,
ale tak to cítila.

Z aktuálneho odpisu z registra trestov obvinenej vyplýva, že táto nebola v minulosti súdne trestaná.

Z aktuálneho odpisu z registra priestupkov vyplýva, že obvinená bol dňa 10.06.2020 postihnutá za

priestupok pre drobnú krádež a to peňažnou sankciou vo výške 10,- Eur.

Podľa § 241 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s výnimkou
obzvlášť závažného zločinu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej
sadzby najmenej dvanásť rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu postúpi vec

inému orgánu, ak sú tu okolnosti uvedené v § 214 ods. 1 .

Podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku prokurátor alebo policajt postúpi vec inému orgánu, ak výsledky
vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by

mohol byť priestupkom alebo iným správnym deliktom alebo by mohol byť prejednaný v disciplinárnom
konaní.

Podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona, nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a
jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho

závažnosť nepatrná.

Súd po tom, ako na základe vyššie uvedeného dospel k tomu, že boli naplnené všetky obligatórne
pojmové znaky žalovaného prečinu obvinenou z formálneho hľadiska, pristúpil k hodnoteniu závažnosti
konania obvinenej ako materiálnej podmienky jej trestnosti v zmysle ustanovenia § 10 ods. 2 Trestného

zákona. Súd na tomto mieste dôsledne vyhodnocoval spôsob vykonania predmetného činu, okolnosti,
za ktorých bol spáchaný, pohnútku a motív obvinenej, ako aj závažnosť konania z hľadiska škodového
následku pričom dospel k záveru, že skutok, ktorý je obvinenej kladený za vinu sa stal, dopustila sa ho
obvinená, avšak pre absenciu jeho materiálnej stránky, teda nepatrnej závažnosti, tento skutok nie je
trestným činom. Uvedený záver súd opiera o nasledovné úvahy:

Nepatrnosť, ako znak vylučujúci trestnosť prečinu, vidí súd v druhu a množstve odcudzeného tovaru,
keď sa jednalo o potraviny v hodnote 15,87 Eur, pričom tieto boli vrátené, teda škoda poškodenému
nevznikla. Iná situácia by nastala v prípade, ak by obvinená kradla napríklad alkohol alebo cigarety, ktorý
tovar neslúži na zabezpečenie bežných životných potrieb spotrebiteľa.
Súd sa zoberal aj tou časťou výpovede obvinenej, že sa cítila ukrivdená za to, že bola v minulosti

postihnutá za priestupok, tak preto ten tovar v obdobnej hodnote zobrala. Uvedená skutočnosť, môže
javiť znaky kvalifikovanej krádeže a to z pomsty podľa § 212 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, ale
i v prípade pripustenia tejto kvalifikácie konania, by sa stále jedno o prečin, pri ktorom súd skúma aj
závažnosť činu z pohľadu aplikácie ust. § 10 ods. 2 Trestného zákona.

Obvinená bola už postihnutá aj za priestupok proti majetku, a skutočnosť, že trestný zákon v § 212 ods.
1 písm. g) Trestného zákona vyžaduje predchádzajúci postih za priestupok v období 12 mesiacov, bez
ohľadu na výšku škody nezbavuje to povinnosť súdu skúmať aj okolnosti použitia materiálneho korektívu
z zmysle § 10 ods. 2 Trestného zákona, kde súd posudzuje len spôsob vykonania činu a jeho následky,
okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa.

Podľa názoru súdu trestné právo má byť použité len ako najkrajnejší prostriedok a len pri typovo naj-
závažnejších porušeniach spoločenských vzťahov, záujmov a hodnôt, teda len tam, kde iné možnosti,
nie sú dostatočné, teda už boli vyčerpané, sú neúčinné alebo zjavne nie sú vhodné. Pravidlo „ultima ra-tio“ je možno uplatniť jedine prostredníctvom materiálneho korektívu v rozsahu § 10 ods. 2 Trestného
zákona, teda v zmysle platnej a účinnej zákonnej úpravy, len pri prečinoch.
Súd preto zastáva názor, že za tých okolností, akých ku skutku došlo v danom konkrétnom prípade,

hoci konanie obvinenej napriek tomu, že po formálnej stránke napĺňa pojmové znaky prečinu krádeže,
svojou intenzitou nedosahuje Trestným zákonom predpokladanú závažnosť. Použitie trestnej represie,
by malo byť uplatňované výhradne tam, kde dochádza k závažným porušeniam práva, resp. závažným
škodovým následkom.

ZáveromsúdvzhodesnázoromKrajskéhosúduvBratislavevyslovenomvuznesenízodňa28.05.2020,
sp. zn. 4To/26/2020 uzatvára, že si uvedomuje, že spoločnosť negatívne a pomerne citlivo vníma stále
rozširujúcu sa trestnú činnosť majetkového charakteru a dožaduje sa prísnych postihov pre páchateľov
takýchto deliktov, avšak to neznamená, že súdy môžu rezignovať na základné kritéria stanovené
zákonom (Trestným zákonom a Trestným poriadkom), vrátane ustanovenia § 10 ods. 2 Trestného
zákona pokiaľ ide o prečin a iba formálne a paušálne, bez osobitných, resp. individuálnych hľadísk

posudzovať ten ktorý žalovaný skutok (čin), osobu páchateľa, jeho doterajší život, stupeň narušenia a
možnosti nápravy.
Postup súdu v tejto veci v žiadnom prípade nepredstavuje odkaz pre obvinenú Z.. G.. G. J., ani
pre ostatných páchateľov, že recidíva drobných krádeží potravín je ospravedlniteľná, akceptovateľná
a nepostihnuteľná, keďže aj žalovaný skutok sa bude prejednávať ako priestupok pred príslušným

okresným úradom. Tu treba poukázať aj na ustanovenie § 20 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch, podľa ktorého, do uplynutia dvojročnej lehoty (ide o lehotu, po uplynutí ktorej dochádza k
zániku zodpovednosti za priestupok) sa nezapočítava doba, počas ktorej sa pre ten istý skutok viedlo
trestné stíhanie.

Za daného stavu súd uzatvára, že konanie obvinenej, hoc po formálnej stránke naplnilo všetky znaky
žalovaného trestného činu, nie však po stránke materiálnej.

S poukazom na uvedené a pri použití cit. zákonných ustanovení, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku tohto uznesenia a trestnú vec obvinenrj postúpil na prejednanie príslušnému okresnému úradu.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorú môže podať obvinený a prokurátor
do troch pracovných dní odo dňa jeho oznámenia, cestou Okresného súdu Bratislava III na Krajský súd
v Bratislave. Sťažnosť má odkladný účinok.