Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, June 22, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/17/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219010732
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kohutová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7219010732.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kohutovej a sudcov
JUDr. Mareka Dudíka a JUDr. Jána Slovinského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22.júna 2021, v
trestnej veci obžalovanej Q.., pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. l, ods. 2 písm.
b), písm. c) Tr.zák. vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku
Okresného súdu Košice II zo dňa 3.12.2020 sp.zn. 6T/41/2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu podľa § 285 písm. b) Tr. por. súd oslobodil
obžalovaných:
Q.,
Q. a

M.,
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II sp. zn. 3Pv 245/2018 zo
dňa 29.5.2019 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. l, ods. 2 písm. b), písm. c) Trestného zákona vo forme
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť tak,
že

dňa 24.5.2018 v čase o 12.00 hod. po rozpojení oplotenia oddeľujúceho pozemok
patriaci k rodinnému domu na ul. 1. mája 80 v Košiciach po predchádzajúcej
vzájomnej dohode vnikli na časť pozemku uvedeného domu bez súhlasu F. ktorý táto dlhodobo užíva
a následne tam vyrúbali 4 ks liesok, 1 ks orgovánu a 1 ks ruže, čím takto neoprávnene prekonaním
prekážky, ktorej účelom je
zabrániť vniknutiu, a najmenej s dvoma osobami vnikli do obydlia F.a X. a neoprávnene tam zotrvali,

pričom výrubom uvedených drevín
spôsobili škodu vo výške 65,- EUR
- keďže skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní nie je trestným činom.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor, ktorý v písomných dôvodoch odvolania uvádza, že z
vykonaného dokazovania je jednoznačne preukázané, že skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie sa
stal a že ho spáchali obžalovaní uvedení v obžalobe.

Pokiaľ ide o participáciu jednotlivých obžalovaných pri páchaní žalovaného skutku, prokurátor sa
nestotožňuje so záverom okresného súdu uvedenom v odôvodnení
oslobodzujúceho rozsudku a síce, že účasť obžalovaného M. na vykonaní
skutku nebola preukázaná, nakoľko jediná priama svedkyňa T. tohto na
pozemku v inkriminovaný čas ani nevidela.
Účasť obžalovaného M. na páchaní skutku vyplýva zo samotných

výpovedí jednotlivých obžalovaných, ktorí vo svojich výpovediach pred vyšetrovateľom
podrobne popísali priebeh a spôsob vniknutia na pozemok všetkých obžalovaných ašpecifikáciu ich činností pri výrube drevín tam umiestnených.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.10.2020 obžalovaná Q.,
okreminého,naotázkuprokurátoravypovedala,žekukríkomišlanajprvsamaakeďsajejichnepodarilo

odstrániť, prišiel jej na pomoc jej manžel (obž. M.) a napokon aj jej syn (obž. Q.).
Obžalovaný Q. na uvedenom hlavnom pojednávaní uviedol, že „deň
pred tým, ako sme vyrezali kríky“, túto skutočnosť oznámili F..

Obžalovaný M., ktorého účasť na skutku spochybňuje súd, na hlavnom pojednávaní uviedol, že „ja som

následne začal rezať liesku ručnou pílou, čo sa mi však nepodarilo, tak sme zavolali synovi (obž. Q.),
ktorý liesku zrezal motorovou pílou“.
Z uvedených výpovedí je jednoznačne preukázaná účasť všetkých obžalovaných pri spáchaní skutku.
Konštatácia súdu, že účasť M. na vykonaní skutku
nebola preukázaná, nakoľko jediná priama svedkyňa T. ho v inkriminovaný deň nevidela, bola podľa
názoru prokurátora vyvrátená.

Poškodený X., v čase spáchania skutku spolumajiteľ pozemku uviedol, že obžalovanej Q. dal súhlas na
zrezanie konárov, ktoré presahujú na jej časť pozemku s tým, že zdôraznil, aby sa neopovážila vstupovať
na časť pozemku, ktorý užíva poškodená F. s dcérou.
Taktiež poškodená F. uviedla, že obžalovanej dala súhlas iba na
zrezanie kríkov, ktoré presahovali na ich pozemok z ich strany nehnuteľnosti a v žiadnom

prípade nedala súhlas na ich vniknutie na časť ohradeného pozemku, ktorý mala vo svojom užívaní.
Pokiaľ súd v oslobodzujúcom rozsudku argumentoval skutočnosťou že obžalovaná
Q. bola spolumajiteľkou pozemku, kde táto skutočnosť ju oprávňovala na vstup a výrez kríkov na časti
pozemku, kde sa nachádzali, s tým, že dvor nehnuteľnosti
reálne rozdelený nebol, s touto konštatáciou sa prokurátor nestotožnil.

Z výpovedí jednotlivých obžalovaných, poškodených ako aj zo zápisnice o ohliadke miesta činu vyplýva,
že pozemok bol reálne oddelený plotom, ktorý bol postavený práve za účelom špecifikácie jednotlivých
priestorov, ktoré mali vyselektované jednotliví užívatelia nehnuteľnosti a ktoré aj reálne separovane
využívali.
Napokon samotná obžalovaná Q. vo svojej výpovedi uviedla, že toto

oplotenie postavila ona sama za účelom špecifikácie a ochrany časti pozemku
jednotlivých užívateľov tejto nehnuteľnosti, („aby na jej časť pozemku nebehali psy z
druhej časti pozemku, ktorý užíva F.“).

Na základe uvedeného je potrebné konštatovať, že sporné pozemky boli reálne

rozdelené a určovali rozsah pôsobnosti ich užívania jednotlivými užívateľmi.
Táto skutočnosť neoprávňovala obžalovaných na vstup na pozemok reálne
rozdelený plotom.
Okresný súd pri analýze oprávnení vstupu na pozemok venoval pri odôvodnení
oslobodzujúceho rozsudku pozornosť iba obžalovanej Q.j ako spolumajiteľke

nehnuteľnosti, argumentujúc touto skutočnosťou pri jej oslobodení spod obžaloby tunajšej
prokuratúry.
Avšak táto argumentácia pri hodnotení trestnej zodpovednosti obžalovaných Q. a M. absentuje.
Obžalovaní preto podľa názoru prokurátora svojim konaním naplnili všetky
pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu porušovania domovej slobody podľa § 20 k §

194 odsek 1, odsek 2 písmeno b), písm. c) Tr. zák. po stránke objektívnej v tom, že
spoločným konaním neoprávnene vnikli do obydlia prekonaním prekážky, ktorej účelom
bolo zabrániť jej vniknutiu.
Po stránke subjektívnej konali formou priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Tr.zák.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach

napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.
Na podklade takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317
ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti
ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu

predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolanie
okresného prokurátora nie je dôvodné.Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé
rozhodnutie vo veci je náležite zistenie skutkového stavu veci v súlade s ustanovením § 2 ods. 10
Tr. por., ktoré vyžaduje nielen zistenie skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti v

rozsahunevyhnutnomnarozhodnutie,aleajobjasnenieokolnostiavykonaniedôkazovsvedčiacichproti
obžalovaným a okolnosti a dôkazov svedčiacich v prospech obžalovaných. Každá okolnosť dôležitá pre
rozhodnutie vo veci musí byť v súlade s uvedenou zásadou spoľahlivo preukázaná tak, aby nemohla
vzbudzovať žiadnu pochybnosť.
Ak zostanú po vyčerpaní všetkých dôkazných prostriedkov pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti

dôležitej pre zavinenie, je nevyhnutné obžalovaných oslobodiť spod obžaloby pri rešpektovaní zásady
in dubio pro reo.
Okresný súd v posudzovanej trestnej veci vykonal všetky dostupné a zákonne získané dôkazy potrebné
pre rozhodnutie a následne tieto dôkazy vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach ako aj v
logickom súhrne v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel k správnemu záveru, že obžalovaná Q. so
svojimi príbuznými - obžalovaným Q. (synom) a obžalovaným M. (manželom) bola oprávnená vstúpiť

na pozemok patriaci k rodinnému domu na ulici 1. mája 80 v Košiciach, ktorého je spoluvlastníčkou s
bratom X., pričom uvedený pozemok nemali reálne rozdelený a preto skutok nie je trestným činom.
V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, ktoré skutočnosti pokladal so zreteľom
na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné, ďalej ktoré skutočnosti bránia
vyvodeniu spoľahlivého záveru, že skutok pre ktorý bola podaná obžaloba na obžalovaných Q., Q. a

M., je trestným činom a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä tých,
ktoré si navzájom odporujú.
Keďže prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, odôvodnenie
rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane ale komplexne a preto
nie je účelné v tomto rozhodnutí podrobne opakovať a rozoberať dôkazy, na ktoré vo svojom rozhodnutí

už poukázal okresný súd.
Na druhej strane ale vzhľadom na uplatnené námietky prokurátorom, v ním podanom odvolaní, je
potrebné dať odpoveď na tie jeho argumenty, ktoré sú pre rozhodnutie rozhodujúce.
V prvom rade krajský súd poukazuje na tú skutočnosť, že na základe výsledkov vykonaného
dokazovania, na rozdiel od prvostupňového súdu vzal za preukázané, že v kritickom čase všetci

obžalovaní vrátane obžalovaného M. vstúpili na tú časť pozemku patriacu k rodinnému domu na ulici 1.
mája 80 v Košiciach, s ktorou sa spája posudzovaný skutok v tejto trestnej veci.
Odvolací súd pritom vychádzal z výpovede obžalovanej Q. na hlavnom pojednávaní dňa 15.10.2020
ale aj z výpovede obžalovaného M. ktorý sám priznal, že najskôr začal zrezávať liesku ručnou pílou,
to sa mu však nepodarilo preto zavolali s manželkou synovi, obžalovanému Q.u a ten liesku napokon

zrezal motorovou pílou.
Na druhej strane treba ale uviesť, že uvedené zistenie nič nemení na právnom posúdení zisteného
skutkového stavu veci ako aj na správnosti prijatých právnych záverov prvostupňovým súdom.
Pre posúdenie tejto trestnej veci sú podstatné a rozhodujúce výpovede obžalovanej Q., obžalovaného
Q. a svedka X. z ktorých vyplýva, že predmetný pozemok nebol reálne rozdelený. Svedok X. na hlavnom

pojednávaní potvrdil aj tú podstatu a významnú skutočnosť, že po 24.5.2018 sa bežne stávalo, že
osoby z jednej časti pozemku vstupovali a zdržiavali sa v druhej časti pozemku. Plot bol postavený tak,
aby umožňoval bezproblémový prechod a to spoluvlastníci uvedeného pozemku aj využívali pri výkone
svojich vlastníckych práv.
Z výpisu z listu vlastníctva č. 327 a katastrálnej mapy (č.l. 207,209 trestného spisu), v ktorej je vyznačený

aj predmetný pozemok vyplýva, že jeho spoluvlastníci sú obžalovaná Q. od 15.1.2019 aj T. a predtým
X. a to každý v 1/2.
To, že si spoluvlastníci bez ďalšieho predelili pozemok (dvor) plotom ešte samo o sebe neznamená, že
pozemok bol aj reálne rozdelený.
Treba uviesť, že pozemok v spoluvlastníctve je možné rozdeliť postupom, ktorý zodpovedá zákonu len

na základe vypracovaného geometrického plánu a zamerania geodetom, ktorý stanoví presnú hranicu
pozemku a súčasne to vyznačí v geometrickom pláne, pričom zmenu je potrebné vykonať aj zápisom
do katastra nehnuteľností na základe podaného návrhu.
Z trestného spisu a vykonaných dôkazov je zrejmé, že v posudzovanej trestnej veci k tomu zo strany
spoluvlastníkov uvedeného pozemku nedošlo.

Pokiaľ ide o obžalovaných Q. a M., títo boli výlučne z podnetu a na požiadanie obžalovanej Q.
(spoluvlastníčky vyššie uvedeného pozemku), aby zrezali ňou určené kroviny na tomto pozemku a to
bol vlastne aj jediný dôvod ich vstupu na uvedenú časť pozemku.Z týchto dôvodov nemožno preto konštatovať, že u obžalovaných Q. a M. bola preukázaná subjektívna
stránka stíhaného prečinu porušovania domovej slobody formou spolupáchateľstva, teda ich úmysel
neoprávnene vniknúť do obydlia iného po prekonaní prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu.

Krajský súd mal za to, že obžalovaná Q. so svojim manželom a synom obžalovanými Q. a M. bola
oprávnená vstúpiť na uvedený pozemok a tam sa zdržiavať, keďže je jeho spoluvlastníčkou a tým len
vykonávala svoje vlastnícke právo, ktoré jej patrilo v rovnakom rozsahu ako svedkovi X., keďže mali
rovnaký vlastnícky podiel na pozemku.
Manžel a syn obžalovanej na tento pozemok vstúpili a aj zotrvali na ňom s výslovným súhlasom

obžalovanej Q. a na jej požiadanie a preto nie je možné prijať záver o neoprávnenosti ich vniknutia do
obydlia iného - na pozemok, ktorý patrí k uvedenému obydliu.
Krajský súd zdôrazňuje, že okresný súd pokiaľ na základe výsledkov vykonaného dokazovania konal
podľa zásady in dubio pro reo postupoval zákonne a správne. Výrok o vine obžalovaných totiž
môže byť založený len na takých dôkazov, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že skutok, ktorý je
predmetom trestného stíhania, je trestným činom. Pokiaľ neexistujú dôkazy pre vyslovenie bezpečného,

jednoznačného a nespochybniteľného záveru, že skutok je trestným činom, musí súd oslobodiť
obžalovaných podľa § 285 písm. b) Tr. por. spod obžaloby prokurátora pre stíhaný skutok.
Krajský súd si osvojil závery súdu prvého stupňa, ktoré odôvodňujú jeho výrok o oslobodení
obžalovaných Q. Q. a M. spod obžaloby podanej prokurátorom.
Napokon krajský súd zdôrazňuje, že už prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa podrobne

zaoberal a podľa názoru odvolacieho súdu i v zásade vysporiadal s podstatnou časťou skutočnosti,
ktoré tvoria základ písomného odvolania podaného prokurátorom.
Pretoodvolacísúdnazákladevyššieuvedenýchskutočnostídospelkzáveru,žeoslobodzujúcirozsudok
prvostupňového súdu je vecne správny a zákonný a odvolanie odvolateľa ako nedôvodné zamietol.
Rozhodnutie bolo senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.