Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 4Er/1339/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6309205362
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kanás
ECLI: ECLI:SK:OSBR:2016:6309205362.2

Uznesenie

Okresný súd Brezno, v exekučnej veci oprávneného CETELEM SLOVENSKO a.s., IČO: 35 787 783, so
sídlom Panenská 7, Bratislava, zast. usadenou euroadvokátkou JUDr. Helenou Strachotovou, so sídlom
Martin, Hviezdoslavova 7, proti povinnému A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XX, U., o vymoženie
povinnosti zaplatiť 675,86 Eur s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Markom Rusom, so
sídlom Exekútorský úrad Revúca, Železničná 257/19, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú.

II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Poverením Okresného súdu Brezno číslo 5603 030513 * zo dňa 07.12.2009 bol súdny exekútor JUDr.
Václav Kúdela poverený vykonaním exekúcie a vymožením povinnosti zaplatiť 675,86 Eur s prísl..

Podľa § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlási súd za
neprípustnú, pretože tu je iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 Exekučného poriadku súd zastaví exekúciu na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Možnosť zastaviť exekúciu súdom bez návrhu Exekučný poriadok (z hľadiska dôvodov, okolností a pod.)
bližšie neupravuje. Je však nesporné, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného
konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek

v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o
zastavení exekúcie. Je tiež nepochybné, že jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný
titul. Bez jeho existencie nie je možné exekúciu vykonať. (k tomu pozri aj uznesenie Ústavného súdu
SR sp. zn. III. ÚS 86/2010).

Exekučný titul v danom prípade predstavuje rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského

súdu pri Komerčnej rozhodcovskej spoločnosti, a.s., č.k.. KRS/43/2009 zo dňa 25.05.2009 (ďalej
len ,,rozhodcovský rozsudok“).

Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že právomoc rozhodcovského súdu prejednať
a rozhodnúť danú vec bola založená rozhodcovskou zmluvou uzatvorenou medzi oprávneným a
povinným.Z pripojenej listiny - Všeobecné podmienky CETELEM SLOVENSKO, a.s. pre poskytnutie
revolvingového spotrebiteľského úveru a vydanie kreditnej karty súd zistil, že v článku IV.-11 je
vymedzená Rozhodcovská doložka takto: ,,Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory vzniknuté z tejto

zmluvy, vrátane o platnosť výklad alebo zánik zmluvy, sa budú rozhodovať v rozhodcovskom konaní
pred jediným rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu pri Komerčnej rozhodcovskej spoločnosti, a.s.,
so sídlom v Čadci, Nábrežná 1293 (zriadenie uverejnené v Obchodnom vestníku č. 54/2008) alebo
Rozhodcovského súdu v Bratislave, so sídlom v Bratislave, Ventúrska 14 (zriadenie uverejnené v
Obchodnom vestníku č. 89/2005)."

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
"O.z.") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 O.z. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 O.z. spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 O.z. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 2 O.z. za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 O.z., ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) O.z. za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní

Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku

pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné
právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a
naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu slabšej zmluvnej strany.
Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch
a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého

vychádza ochrana, zaručovaná spotrebiteľom Občianskym zákonníkom, odôvodňujú to, že vnútroštátny
súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Posudzovanie zmluvy ako spotrebiteľskej
prichádza do úvahy vtedy, ak sú zmluvnými stranami na jednej strane dodávateľ konajúci v rámci svojej
podnikateľskej činnosti a na druhej strane fyzická osoba ako spotrebiteľ, ktorý nekoná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je v nerovnom postavení s dodávateľom
vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť
právnych služieb. Dodávateľ má zároveň možnosť jednostranne stanoviť zmluvné podmienky, keď
používa formulárové zmluvy, čo bol aj tento prípad a spotrebiteľ nemá možnosť obsah tejto zmluvy
individuálne ovplyvniť.

Na základe vyššie uvedeného súd posúdil Žiadosť/Zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní
kreditnej karty uzatvorenú medzi oprávneným a povinným ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52
ods. 1 O.z., keď oprávnený pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3
O.z. a povinný pri uzatváraní zmluvy vystupoval v postavení spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 O.z.

Ustanovenie § 52 ods. 1 O.z. sa vzťahuje na všetky zmluvné vzťahy, pričom zároveň súd nemal
pochybnosti o tom, že by zmluvu uzatvárala v inom postavení ako fyzickej osoby. V dôsledku toho, že
právny vzťah založený zmluvou súd posúdil ako vzťah spotrebiteľský, preto potom aplikoval na danú
situáciu ustanovenia zaručujúce povinnému ako spotrebiteľovi ochranu jeho práv pred neprijateľnýmizmluvnými podmienkami a pristúpil k posudzovaniu toho, či rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi
oprávneným a povinným nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle O.z., a teda rozhodcovská
zmluva bola platne uzatvorená.

V zásade platí, že za neprijateľnú podmienku možno označiť také ustanovenie obsiahnuté v
spotrebiteľskej zmluve, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa; ako však vyplýva z citovaného ust. § 53 ods. 1 O.z. to neplatí, ak ide
o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné

podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.Vprípaderozhodcovskýchdoložiek(zmlúv)savzmyslekonštantnejjudikatúryoneprijateľnú
podmienku jedná vtedy, ak rozhodcovská doložka nebola individuálne dojedná a spotrebiteľa uvádza do
omylu, nie je jasne formulovaná, je skrytá v texte podmienok (prípadne samotnej spotrebiteľskej zmluvy),
a teda spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jej obsah.

V danom prípade nebola rozhodcovská zmluva (Rozhodcovská doložka) vyhotovená na samostatnom
liste a tiež nebola individuálne dojednaná. Súd predovšetkým poukazuje na to, že zo znenia
rozhodcovskej zmluvy nevyplýva možnosť voľby pre spotrebiteľa prijať alebo neprijať návrh na riešenie
sporov v rozhodcovskom konaní, a teda či uzatvorenie, resp. neuzatvorenie zmluvy by malo dopad na
uzatvorenie zmluvy o úvere. Ďalej súd poukazuje aj na to, že strany nemajú možnosť zmluvu meniť alebo

zrušiť. Oproti postupu, ktorý viedol k uzatvoreniu zmluvy, je postup odstúpenia resp. zrušenia od zmluvy
pre zmluvné strany sťažený. Vychádzajúc z takto koncipovanej rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že
oprávnený od počiatku sleduje riešenie prípadných sporov cestou rozhodcovského konania za účelom
reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva nebola medzi účastníkmi
zmluvy individuálne dojednaná (ale ide o formulárový vopred pripravený text) a svojím obsahom
spôsobuje značnú nerovnováhu medzi účastníkmi právneho vzťahu. Nekalosť spočíva v tom, že
rozhodcovská zmluva je spotrebiteľovi vnucovaná, pričom zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom
a spotrebiteľom tým, že dodávateľ sám spravidla určuje to, že spory zo spotrebiteľského vzťahu

medzi účastníkmi zmluvy sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní, teda že ich bude riešiť konkrétna
súkromná osoba, ktorú sám vyberie. Z rozhodovacej praxe exekučného súdu je známe, že v prípade
spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie proti dlžníkovi -
spotrebiteľovi. V prípade, ak si veriteľ vynúti od spotrebiteľa prijatie rozhodcovskej doložky, nadobudne
tak voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že sám môže určiť, kto s konečnou platnosťou ich

spor rozhodne.

Súd v danom prípade dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva vykazuje charakter neprijateľnej
zmluvnej podmienky, a teda je v rozpore so znením § 53 ods. 4 písmeno r) Občianskeho zákonníka, čo
má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať

z úradnej povinnosti (ex offo). Z uvedeného možno potom vyvodiť, že tu nebola platne založená ani
právomoc rozhodcu na prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať
ajnáležitúochranuvproceseexekučnéhovymáhanianímpriznanejpohľadávky(čižestaťsaspôsobilým
podkladom exekúcie alebo tiež exekučným titulom).

Oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi sa zakladá práve
rozhodcovskouzmluvou(doložkou).Aksúdvexekučnomkonanískúmaplatnosťrozhodcovskejdoložky,
zaoberá sa tým, či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený, rovnako ako by to skúmal v prípade
iných exekučných titulov uvedených v § 41 exekučného poriadku. Predpokladom na vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej aj formálnej stránke.

K týmto predpokladom súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou predpokladov na vykonateľnosť
exekučného titulu je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným.
Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné
vykonať, nakoľko nejde o akt štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí
sa na neho akoby neexistoval (3 MCdo 20/2008 z 22. 04. 2009)

Keďže rozhodcovský súd odvodzoval právomoc na rozhodnutie v predmetnej veci z neplatne
uzatvorenej rozhodcovskej doložky, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru,
že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd rozhodne o trovách exekučného konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v
dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Brezno (§ 374 ods. 4 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.