Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 25, 2020

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 3T/117/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1619010559
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Šimková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2020:1619010559.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky v konaní pred samosudkyňou Mgr. Adrianou Šimkovou v trestnej veci

obžalovaného P. P. stíhaného pre prečin týrania zvierat spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 378 ods. 1
písm. c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 25. novembra 2020 v Malackách, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
P. P. nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom J. Z., M. X,

sa u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 29.06.2019 v čase okolo 18.00 hod. na dvore rodinného domu v obci J. Z. na J. ulici č. X., chytil
obv. T. V. za zadné nohy svojho psa kríženca, cca 0,5 - 1,5 roka starého a týmto psom hlavou, ako
aj telom asi 4 krát udrel o železný stĺp, načo pes začal hlasno kňučať, keď stíchol, tak ho odhodil do
trávy a obv. P. P. začal vykopávať jamu, pri čom pes začal znova kňučať, obv. P. P. ho znova opakovane
udieral plochou časťou rýľa dokiaľ sa prestal hýbať, čím došlo spoločným konaním ku spôsobeniu
zranení, a to rozdrveniu nosovej, zadnej časti rezákovej a hornej časti čeľustnej kosti, rozdrveniu nosovej

konchy so vznikom krvných zrazením v nosovej dutine, opuchu v okolí pravého oka, hemoragickému
presiaknutiu a vystúpeniu pravej očnej gule, hemoragickému infiltrovaniu podkožia a svaloviny v zadne
časti čelovej oblasti, temennej a spánkovej oblasti, vzniku subdurálnych hematómov, krvných zrazením
v lebečnej dutine, opuchu mozgu, priečnej zlomenine ľavej lakťovej a vretennej kosti v hornej tretine,
hemoragickému infiltrovaniu podkožia a svaloviny ľavého predlaktia, vzniku hematómov v podkoží a
svalovine dorzálnej až ľavej laterálnej časti krku, menším podkožným hematórnom v kohútikovej oblasti
siahajúcim až do ľavej kraniálnej časti brušnej oblasti a krvácaniu do pľúc a následnému úhynu psa v
dôsledku spôsobených zranení v zmysle pitevného nálezu MVDr. M. L. zo Štátneho veterinárneho a

potravinového ústavu v Bratislave,

t e d a

spoločným konaním utýrali zviera,

č í m s p á c h a l

prečin týrania zvierat spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 378 ods. 1 písm. c) Trestného zákona v znení
účinnom do 31.10.2020.

Za to sa

o d s u d z u j epodľa § 378 ods. 1 Tr. zákona v znení účinnom do 31.10.2020, s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona na
trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) mesiac.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. ho súd pre výkon trestu z a r a ď u j e do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 18.10.2019 Okresnému súdu Malacky obžalobu
č. 2Pv 240/19/1106-9 na obžalovaného P. P. a spol. za spáchanie prečinu týrania zvierat
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 378 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítaním výpovede spoluobineného T. V.,
prečítaním výpovedí svedkov K. Z. a T. U., ako aj oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcimi sa
v spise a uvedenými v texte rozhodnutia. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal iba z dôkazov, ktoré
boli vykonané a prebraté na hlavnom pojednávaní a zistil skutkový stav tak, ako je opísaný vo výroku

tohto rozsudku.

Obžalovaný P. P. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku uviedol,
že sa cíti byť nevinný. Vypovedal, že v čase skutku bol aj so svojou družkou B. C. na návšteve u
spoluobvineného T. V., ktorý mal vypité a bol zrejme aj pod vplyvom drog. Obžalovaný uviedol, že odišiel

na toaletu a keď sa z nej vrátil, videl ako V. búcha so psom o kovovú trubku, ten pes bol krvavý a kňučal.
V. potom ešte psa položil na žeravý gril. Obžalovaný uviedol, že ten pes sa naozaj trápil. Zobral ho z
grilu preč a dorazil ho s úmyslom, aby mu uľavil. Uviedol, že bol v panike, tak schytil lopatu, ktorá tam
stála a udrel toho psa po hlave. Aj V. po ňom kričal, aby toho psa dorazil. Ďalej uviedol, že psa udrel
lopatou asi 2 - 3 krát, potom pes skonal a V. ho zakopal. Poprel, že by sa s V. dohodli na usmrtení psa.

Uviedol, že pes trpel, potom čo ho V. surovo doudieral o tyč, nedal sa už zachrániť. Keď ho dával z grilu
preč, stále žil, kňučal a krvácal, tak ho tou lopatou udrel.
Nakoľko sa obžalovaný odchýlil od svojej výpovede z prípravného konania súd na návrh prokurátora
odstraňoval tieto rozpory. Obžalovaný v prípravnom konaní ku skutku uviedol, že počas grilovačky ho V.
požiadal, aby zabil jeho psa. T. V. spolu so synom a B. C. zatiaľ odišli preč, kým obžalovaný vykopal na

záhrade jamu, do ktorej chcel toho psa pochovať. Kým bol V. preč, skúšal toho psy chytiť, aby ho mohol
zabiť, ale nedal sa mu, pes stále utekal. Keď sa V. a ostatní vrátili späť, tak sa ho V. spýtal, prečo ten O.
(tak volal psa) stále žije. Na to V. zdrapil psa za zadné nohy a začal s ním udierať o železnú tyč. Udieral
ho, pes kňučal, asi po štvrtej rane pes stíchol. B. C. (družka obžalovaného) aj s malým Q. V. boli v tej
dobe preč, na zmrzline. C. V. psa doudieral, hodil ho do vykopanej jamy a povedal mu, aby ho zakopal.

Vtedy sa pes v jame prebral a začal sa zvíjať a kňučať. Obžalovaný sa vtedy obrátil na V. a povedal mu,
že pes má kurva tuhý život a musí ho doraziť. Na to začal psa udierať plochou stranou železnej časti
rýľu do hlavy, udieral ho 4 - 5 krát, prestal, až keď sa pes prestal hýbať. Potom psa zahrnul hlinou, ďalej
už normálne pokračovali v grilovačke a pili.
K uvedenému rozporu obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že je pravda, že vykopal hrob pre

toho psa, ale určite ho nechcel zabiť. Uviedol, že pre časový odstup si už okolnosti presne nepamätá,
ďalej uviedol, že bol rozrušený, v panike, nevie presne uviesť, koľko krát udrel toho psa. Po tých úderoch
sa pes ešte prebral, tak ho opätovne musel udrieť. Keď mu V. hovoril „zabi ho“, myslel si, že si robí
srandu, nebral to vážne. Na otázku prokurátora uviedol, že jeho výpoveď na polícii bola pravdivá a nie
je si vedomý, že by výpoveď menil.

Súd na hlavnom pojednávaní po splnení zákonných podmienok prečítal so súhlasom strán aj výpoveď
spoluobvineného T. V. (t.č. už právoplatne odsúdený z daného skutku) z prípravného konania. T. V.
v prípravnom konaní k veci uviedol, že toho dňa robil u seba grilovačku, na ktorej sa zúčastnili aj
obžalovaný P. a jeho priateľka B. C., ďalej bola prítomná jeho matka a syn Q. V.. Počas grilovačky sa

popíjal aj alkohol, boli v nálade. Chceli grilovať aj krídelka, ale časť ich zožral jeho pes, ktorého volal
O.. Uviedol, že toho psa nemal rád. Odišiel aj s B. C. a so synom Q. preč z domu, na kofolu a obž. P.
mal zatiaľ vykopať jamu a zabiť psa, kým on bude s ostatnými preč. Keď sa vrátili, tak pes stále žil a
behal po záhrade. P. mu vtedy povedal, že sa mu nepodarilo psa chytiť, lebo mu stále utekal. On teda
psa chytil a poslal B. C. aj s jeho synom Q. zase preč z domu. Uviedol, že najprv chcel dať psovi, ako

králikovi, úder do zátylku, ale pes sa bránil, tak ho nakoniec chytil za zadné nohy a švihom s ním udieraldo železnej tyče tvoriacej konštrukciu na hrozno. Ten pes pri tom skučal, asi po štvrtom údere stíchol.
Myslel si, že je ten pes mŕtvy, tak psa hodil do jamy ku P., ktorý tam bol s lopatou a mal ho zakopať. Vtedy
sa ten pes prebral, začal skučať a P. povedal, pozri, aký má kurva tuhý život. Potom P. psa zabil tak, že

ho udieral lopatou, kým nezomrel a potom ho zahádzal zemou vo vopred pripravenej jame. Následne
pokračovali v grilovačke.

Súd na hlavnom pojednávaní po splnení zákonných podmienok prečítal výpovede ďalších svedkov z
prípravného konania.

Svedok K. Z. k veci uviedol, že je susedom T. V. a pozná aj P. P.. V deň skutku sa u V. konala grilovačka,
keď okolo 18.00 hod začul zo záhrady od suseda V. pišťanie a skučanie psa. Bolo to hlasné a také nie
bežne, ako keď niekto silne bije psa. Cez pletivo plotu medzi pozemkami videl P. P., ako stojí na začiatku
záhrady u V., pri strane ku plotu druhých susedov a rýľom opakovane udiera psa T. V.. Jednalo sa o
psa menšieho vzrastu, farby bledá káva. Pes skučal a P. ho udieral železnou časťou rýľa. Ten pes po

úderoch prestal skučať a P. na neho začal hádzať zem, zakopával ho. Vtedy sa pes opätovne prebral
a P. sa otočil ku niekomu do dvora a smial sa na tom psovi, povedal: “kurva, on sa prebral, aký má
tuhý život.“ Potom začal toho psa opakovane udierať železnou časťou rýľa a pes pri tom skučal, kým
nestíchol úplne. V tej dobe došiel ku P. aj V. a začali sa smiať a P. hovoril V., aký má pes tuhý korienok.
Svedok uviedol, že potom išiel dnu a povedal svojej družke T. U. o tom, čo sa stalo. Družka sa potom

šla pozrieť cez plot k V. a obaja videli, ako P. zakopáva telo toho psa a V. stojí vedľa neho.

Svedkyňa T. U. ku skutku vypovedala v zhode s výpoveďou svedka Z.. Uviedla, že jej druh K. Z. dňa
29.06.2019 v čase asi okolo 18.00 hod prišiel za ňou rozrušený s tým, že práve videl, ako P. zabil psa
a keď kopal pre neho jamu, tak ešte povedal, aký má ten pes tuhý život a udieral ho rýľom. Utekala

s druhom do záhrady a cez plot videli ako P. zakopáva jamu. Utekala potom do domu pre fotoaparát
a nafotila, ako P. zakopáva tú jamu. Na fotkách ale nie je moc vidno, toho zabitého psa nevidela cez
prekážky vo výhľade - prerastenú palmu. Na druhý deň prišli k V. policajti a fotili to miesto, kde bol pes
zakopaný, potom psa vykopali a vzali ho do policajného auta.

Okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní i ďalšie dôkazy, či už ich prečítaním alebo oboznámením.

Z listinných dôkazov súd poukazuje na zápisnicu o ohliadke miesta činu, odborné vyjadrenie, správu
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o priestupkoch a odpis z registra trestov.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu zo dňa 30.06.2019 vrátane fotodokumentácie (č.l. 29-30 spisu) mal
súd preukázané, že na záhrade rodinného domu T. V. na pravej strane vo vzdialenosti 2m od bránky
bolo nájdené zakopané telo psa bledohnedej farby, dĺžky 60 cm.

Z odborného vyjadrenia a pitevného nálezu MVDr. M. L., Štátny veterinárny a potravinový ústav, vedúci

Oddelenia patológie, parazitológie a klinickej biochémie zo dňa 09.07.2019 (č.l. 33-34 spisu) mal súd
preukázané, že príčinou úhynu psa bol opuch mozgu a krvácanie do lebečnej dutiny. Pes mal rozdrvenú
nosovú, zadnú časť rezákovej a hornú časť čeľustnej kosti, rozdrvené nosové konchy, krvné zrazeniny
v nosovej dutine. Opuch v okolí pravého oka, hemoragicky presiaknutá a vystúpená pravá očná guľa,
hemoragicky infiltrované podkožie a svalovina v zadnej časti čelovej oblasti, temennej a spánkovej

oblasti. Subdurálne hematómy, krvné zrazeniny v lebečnej dutine, opuch mozgu. Priečna zlomenina
ľavej lakťovej a vretennej kosti v hornej tretine, hemoragicky infiltrované podkožie a svalovina ľavého
predlaktia. Hematómy v podkoží a svalovine na krku a v brušnej oblasti. Krvácanie do pľúc. Správa
konštatuje, že k usmrteniu psa došlo v dôsledku veľmi krutého zaobchádzania: opakované údery
do hlavy, krku a trupu, minimálne jeden úder do ľavej prednej končatiny. K úhynu psa došlo okolo

29.06.2019.

Podľa § 378 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom do 31.10.2020, kto a) týra zviera, hoci bol za
obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý alebo za taký čin v predchádzajúcich

dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, b) týra zviera zvlášť krutým a surovým spôsobom, alebo c)
utýra zviera, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.Podľa § 20 Trestného zákona, ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých
páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.

Objektom trestného činu týrania zvierat je záujem na ochrane zvierat, ktoré sú živými tvormi schopnými
pociťovať bolesť a utrpenie, pred týraním, poškodzovaním ich zdravia a ich bezdôvodným usmrtením.
Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v niektorom z konaní páchateľa uvedených v písm. a)
až c) tohto odseku, teda taktiež páchateľ, ktorý zviera utýra [písmeno c) ]. Zvieraťom sa rozumie každý
živočíšny stavovec okrem človeka. Medzi stavovce patria najmä cicavce, vtáky, plazy, obojživelníky a

ryby. Pokiaľ by došlo k týraniu iných zvierat, mohlo by ísť iba o priestupok. Týranie zvierat a jeho spôsoby
vymedzuje § 22 ods. 2 zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
Trestné je týranie voľne žijúcich zvierat, ako aj zvierat chovaných ľuďmi. Nezáleží na tom, či ide o zviera
vo vlastníctve páchateľa alebo o cudzie zviera. Utýraním zvieraťa sa rozumie privodenie smrti zvieraťa v
dôsledku bolestivého alebo iného krutého, surového alebo trýznivého konania spôsobeného človekom,
ako ustanovuje § 22 ods. 3 zákona č. 39/2007 Z.z. v znení účinnom do 30.10.2019. Podľa § 22 ods. 5

zákonač.39/2007Z.z.vzneníúčinnomdo30.10.2019,primeranýmdôvodomnausmrteniezvieraťajea)
prípad nutnej obrany a krajnej núdze, b) usmrtenie hospodárskeho zvieraťa využívaného na získavanie
produktov živočíšneho pôvodu, c) usmrtenie zvieraťa v schválenom postupe, d) bezbolestné usmrtenie
zvieraťa z dôvodu jeho nevyliečiteľnej choroby, závažného alebo rozsiahleho poranenia alebo jeho veku,
ak je jeho ďalšie prežívanie spojené s nepretržitou bolesťou alebo utrpením; bezbolestné usmrtenie

zvieraťa po predchádzajúcom zbavení vedomia môže vykonať len veterinárny lekár okrem skončenia
utrpenia zvieraťa v naliehavých prípadoch, ak nemožno rýchlo zabezpečiť pomoc veterinárneho lekára,
e) usmrtenie zvierat pri eradikácii, kontrole, prevencii a diagnostike chorôb a deratizácii, f) usmrtenie
nechcených zvierat, ak pre ne nie je možné zabezpečiť náhradnú starostlivosť; neplatí pre služobné
zviera a hospodárske zviera, g) ulovenie zvieraťa povoleným spôsobom, h) usmrtenie invázneho

nepôvodného druhu zvieraťa podľa osobitného predpisu.

Subjektom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje
úmyselné zavinenie (§ 15 Trestného zákona).

Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i súhrne a dospel k jednoznačnému
záveru, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia sa stal, že ho spáchal obžalovaný
spoločne s ďalšou trestne zodpovednou osobou (už odsúdený T. V.) a že boli splnené všetky podmienky
na vyvodenie trestnej zodpovednosti obžalovaného. Konanie obžalovaného, ktorého sa dopustil, napĺňa
všetky znaky skutkovej podstaty prečinu týrania zvierat podľa §378 ods. 1 písm. c) Trestného zákona,

tak po objektívnej stránke, ako aj subjektívnej stránke, pretože obžalovaný spoločne s ďalšou trestne
zodpovednou osobou utýrali zviera, keď spoločným konaním privodili smrť psa v dôsledku surového
konania, vykonaného krutým spôsobom. Z hľadiska subjektívnej stránky obžalovaný P. P. konal v
priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, teda chcel ohroziť alebo porušiť záujem
chránený Trestným zákonom. Pri spolupáchateľstve sa nevyžaduje, aby každý spolupáchateľ vykonal

celú objektívnu stránku skutkovej podstaty trestného činu. Postačuje ak ju páchatelia naplnia spoločným
konaním. Skutok tak, ako je popísaný v obžalobe, bol preukázaný výpoveďou spoluobvineného T. V.
(t.č. už odsúdený za daný skutok), ďalej výpoveďami svedkov K. Z. a T. U., taktiež listinnými dôkazmi,
predovšetkým pitevnou správou a odborným vyjadrením Štátneho veterinárneho a potravinového
ústavu. Súd tiež poukazuje na výpoveď obžalovaného P. z prípravného konania, kde sa ku skutku

doznal, pričom táto jeho výpoveď z prípravného konania v plnej miere koreluje, jednak s výpoveďou
spoluobvineného V., ako aj s výpoveďami svedkov Z. a U.. Obžalovaný v konaní pred súdom na
hlavnom pojednávaní, však už svoju vinu poprel a snažil sa vyviniť argumentáciou, že psovi zasadil
len tzv. „rany milosti“, keď chcel ukončiť jeho trápenie potom, čo psa dobil a položil na žeravý gril
spoluobvinený T. V.. Súd s poukazom na vykonané dokazovanie túto časť výpovede obžalovaného

považuje za účelovú až absurdnú, keďže sám obžalovaný nebol schopný rozpory vo svojej výpovedi
vysvetliť, pričom v závere aj sám uviedol, že rozpory vo svojej výpovedi nevidí a na polícii vypovedal
pravdivo. Jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní však bola v príkrom rozpore s výpoveďami svedkov a
spoluobvineného, ktorí podrobne opísali správanie sa obžalovaného, pričom ich výpovede sú v popise
udalosti v zhode aj so samotnou výpoveďou obžalovaného z prípravného konania. Takto uvádzaný popis

spôsobu usmrtenia zvieraťa, je aj v zhode so zraneniami konštatovanými v pitevnej správe. Na hlavnom
pojednávaní obžalovaný taktiež uvádzal, že spoluobvinený V. položil psa na žeravý gril, pričom pitevná
správa nepotvrdila žiadne popáleniny na tele zvieraťa. Súd tak výpoveď obžalovaného na hlavnom
pojednávaní vyhodnotil ako nepravdivú, účelovú, so zámerom zbaviť sa trestnej zodpovednosti. Súd vtejtosúvislostiuvádza,ževpredmetnejtrestnejvecibolovykonanékontradiktórnedokazovanievšetkými
dostupnými a vykonateľnými dôkazmi, pričom súd posúdil dôkazy jednotlivo i v celku a dospel k záveru,
žetietodávajúucelenú,jednotnú,logickú,ničímnenarušenúreťazdôkazovsmerujúcichjedinekuznaniu

viny obžalovaného P. P.. Obžalovaný síce na hlavnom pojednávaní uvádzal, že všetkého ľutuje, avšak
nevyjadrovalľútosťnadspáchanýmčinom,lenvyjadrovalľútosťnadvlastnousituáciou,vktorejsavďaka
tomuto svojmu konaniu ocitol. Zavinenie obžalovaného, a tým aj vznik jeho trestnej zodpovednosti, súd
vzhliadol v tom, že obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, teda
chcel ohroziť alebo porušiť záujem chránený Trestným zákonom. Obžalovaný teda konal po dohode s

inou osobou vedome, vedomým spoločným konaním.

Pre úplnosť súd dodáva, že odmietol vykonať dôkaz navrhnutý obžalovaným a to výsluch svedkyne
B. C. (družky obžalovaného) z dôvodu, že sám obžalovaný potvrdil súdu, že svedkyňa pri samotnom
skutku nebola prítomná, v čase spáchania skutku sa nachádzala na inom mieste. Svedkyňa by teda
mohla vypovedať len k okolnostiam nepodstatným pre rozhodnutie súdu v danej trestnej veci.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadol najmä na vyššie
popísaný spôsob spáchania jednotlivých činov, ich následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri úvahách o
druhu a výmere trestu tak aby spravodlivo zohľadňoval konanie obžalovaného vychádzal súd zo zásady,

že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu
(zásada proporcionálnosti trestu).

Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil, že obžalovaný nebol
doposiaľ súdne trestaný, pred spáchaním skutku bol priestupkovo riešený za závažný priestupok na

úseku dopravy (jazda pod vplyvom alkoholu).

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona súd ďalej zisťoval aj pomer a závažnosť poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností. Pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd u obžalovaného
nezistil možnosť použitia poľahčujúcej ani priťažujúcej okolnosti.

Z vyššie uvedených skutočností súd vychádzal pri úvahách o druhu a výmere trestu a dospel k
záveru, že vzhľadom na spôsob spáchania trestného činu, ktorý bol vykonaný krutým spôsobom, je
potrebné obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody. Z dôvodu absencie skutočne
prejavenej ľútosti a vyvodeniu následnej sebareflexie, nie je možné predpokladať, že účel trestu,

ktorým je prevýchova obžalovaného, represia a morálne odsúdenie, možno dosiahnuť aj bez jeho
výkonu, tak ako to predpokladá ustanovenie § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Naopak, v
prípade obžalovaného je plne opodstatnené uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý
lepšie zohľadňuje možnosti nápravy obžalovaného so zreteľom na ochranu spoločnosti a primerane
vyjadruje aj požiadavky generálnej prevencie. Obžalovaný v budúcnosti mimoriadne starostlivo zváži

možné následky svojho konania, pričom súčasne bude takto uložený trest, aj výstrahou pred podobným
konaním u iných osôb. Takú bezcitnosť v prístupe k živému tvorovi, je potrebné posúdiť v rámci zákonnej
normy adekvátne k okolnostiam a spôsobenému následku. Na tejto planéte zdieľame život aj s inými
formami života a nemožno v civilizovanej spoločnosti tolerovať prejavy nezmyselnej krutosti v akejkoľvek
jejpodobe.Právnaúpravadávagarancieochranyajinýmživýmtvoromauloženýtrestmábyťadekvátny

k dôsledkom narušenia tejto ochrany. Pri výmere trestu v rámci trestnej sadzbe uvedenej v § 378 ods.
1 Trestného zákona (v znení účinnom do 31.10.2020), ktorá je až dva roky, tak súd pri zohľadnení
osoby obžalovaného (doposiaľ netrestaná osoba) uložil obžalovanému trest odňatia slobody na spodnej
hranici trestnej sadzby a to vo výmere 1 mesiac. Nakoľko obžalovaný nebol v posledných desiatich
rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, súd

ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia. Podľa názoru súdu takto uložený trest obžalovanej teda plní zákonom požadovanú ochrannú
funkciu ako aj funkciu individuálnej a generálnej prevencie smerom k ostatným členom spoločnosti, aby
jednoznačne vnímali, že za porušovanie spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení a súd vzhľadom
na tieto pomenované dôvody, považuje tento uložený trest obžalovaného za adekvátny, spravodlivý a

primeraný spáchanému skutku.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto

rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr.
por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli

obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)
-obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech
(§ 308/2 Tr. por.)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.).

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.).
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.).
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.