Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 17, 2021

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 0T/99/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620010462
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Šimková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2021:1620010462.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou Mgr. Adrianou Šimkovou v trestnej veci obžalovaného U. U., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom U., D. XXXX/X, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa §
289 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17. marca 2021
v Malackách, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
U. U., XX.XX.XXXX, trvale bytom U., D. XXXX/X

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

dňa 29.08.2020 v čase o 14.45 h v Stupave po ulici Devínska cesta viedol osobné motorové vozidlo
značky F. N., evidenčného čísla C pri odbočovaní k ubytovni nedal znamenie o zmene smeru jazdy, z
ktorého dôvodu bol zastavený a kontrolovaný hliadkou OO PZ Stupava a v čase o 14.48 h bol podrobený
dychovej skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov elektronickým prístrojom typu AlcoQuant
6020 plus, výrobného čísla A409613, číslo merania 804, s výsledkom 1.05 mg/l alkoholu v dychu, pri

opakovanej dychovej skúške v čase o 15.28 h mu bola nameraná hodnota 1.03 mg/l alkoholu v dychu a
konal tak napriek tomu, že rozhodnutím ODI Piešťany o priestupku, sp. zn. ORPZ-TT-ODI3-260/2018,
zo dňa 23.01.2019, právoplatným dňa 06.03.2019, mu bola za jazdu pod vplyvom alkoholu uložená
pokuta vo výške 300,-- Eur spolu so zákazom činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu
8 mesiacov,

t e d a

v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, vykonával činnosť, pri
ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, hoci bol za
obdobný čin spáchaný pod vplyvom návykovej látky v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch
postihnutý,

č í m s p á c h a l

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j epodľa § 289 ods. 3 Tr. zák., s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. l), na trest odňatia

slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu určuje skúšobná doba 3 (tri) roky.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2. Tr. zákona sa mu ukladá trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 3 (tri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 30.08.2020 Okresnému súdu Malacky obžalobu č.

2Pv 279/20/1106-6 na obžalovaného F. Q. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa §
289 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona na skutkovom základe opísanom vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný U. U. na hlavnom pojednávaní po poučení o svojich právach a povinnostiach urobila
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku (zákona č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších

predpisov; ďalej len Trestný poriadok), že je vinný zo spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto
rozsudku. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3, písm.
c), d), f), g), h) Trestného poriadku a vo vzťahu k tomuto skutku, zisťoval či obžalovaný :

c) rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, na čo obžalovaný odpovedal:

Áno.
d) bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná
možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo
obžalovaný odpovedal:
Áno.

f) rozumie právnej kvalifikácii skutkov, ako trestného činu, na čo obžalovaný
odpovedal:
Áno.
g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu,
na čo obžalovaný odpovedal :

Áno.
h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané skutky, ktoré sa v obžalobe
kvalifikujú ako určitý trestný čin, na čo obžalovaný odpovedal:
Áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené v
§ 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku prijal toto vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny
zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom
obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná.

Súd preto uznal obžalovaného za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Súd vzhľadom k prijatiu vyhlásenia o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vykonal

dokazovanie len ohľadne trestu.

Súd vykonal dokazovanie odpisom z registra trestov na obžalovaného, výpisom z evidencie priestupkov
na obžalovaného, evidenčnou kartou vodiča.Obžalovaný uviedol, že spáchanie skutku úprimne ľutuje a je pripravený znášať následky, avšak
prokurátorom žiadaný nepodmienčný trest považuje za neprimerane prísny. Uviedol, že v dôsledku tohto
činu prišiel o prácu a pracuje už iba brigádne, má zadržaný vodičský preukaz.

Pokiaľ sa druhu a výmery trestu týka, tak Trestný zákon vo svojich ustanoveniach, najmä v
ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu spoločnosti pred trestnými
činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedolriadnyživotasúčasneinýchodradiťodpáchaniatrestnýchčinovzasúčasnéhovyjadreniamorálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie v ďalšom páchaní trestnej
činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu trestu a jeho výmery túto
skutočnosť vždy na zreteli. V zmysle zásady legality trestu je možné uložiť len taký druh trestu a len
v takej výmere, v ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom trestné sadzby za jednotlivé trestné
činy sú ustanovené v osobitnej časti Trestného zákona. Súd pri určovaní druhu a výmery trestu prihliada

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a
na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy a zároveň má trest postihovať iba páchateľa,
tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného U. U. súd zistil, že nie je z miesta
trvalého bydliska bližšie hodnotený. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol na území

SR doposiaľ 1 x súdne trestaný (rok 1992), pričom sa neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Z výpisu
priestupkov vyplýva, že v roku 2017 sa dopustil priestupku na majetku, za čo mu bola uložená pokuta
vo výške 20 EUR, v roku 2018 sa dopustil priestupku úseku dopravy (alkohol) a bola mu uložená pokuta
vo výške 300 EUR a zákaz činnosti.

Podľa § 289 ods. 3, písm. b) Tr. zákona, kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil
vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie
ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, hoci bol za obdobný čin spáchaný pod vplyvom návykovej
látky alebo za čin uvedený v odseku 2 v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý.

Pri ukladaní trestu súd u obžalovaného prihliadol aj na pomer a závažnosť poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností. Poľahčujúcou okolnosťou je, že sa obžalovaný k spáchaniu trestného činu priznal a trestný
čin úprimne oľutoval ( § 36 písm. l) Trestného zákona), pričom o úprimnosti oľutovania daného činu

obžalovaným nemal súd žiadnu pochybnosť. Priťažujúca okolnosť zistená nebola. U obžalovaného
prevažoval teda pomer poľahčujúcich okolností (2 : 0). V zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. súd znížil hornú
hranicu trestnej sadzby odňatia slobody o 1/3, pričom základom na zníženie trestnej sadzby je rozdiel
medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. t.j. z 2 rokov na 16 mesiacov.
Takýmto spôsobom dospel súd k trestnej sadzbe až 16 mesiacov.

Prokuratúra sa v súvislosti s hodnotou alkoholu v dychu (nad 2 promile) domáhala uloženia
nepodmienečného trestu odňatia slobody. V tejto súvislosti dáva súd do pozornosti, že pri ukladaní trestu
je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu. Závažnosť trestného
činu určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné

činy, podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia, zaraďuje medzi prečiny, zločiny, prípadne
obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy
trestov (napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím slobody), prípade povinnosť súdu uložiť len
trest odňatia slobody. Pri prečine ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 Tr. zák.
stanovuje zákonodarca trestnú sadzbu v rozpätí až na dva roky. Už týmto ho zákonodarca zaraďuje

medzi prečiny (§ 10 ods. 1 písm. b) Tr. zák.), avšak podstatným tu je hlavne to, že stanovením rozpätia
trestnej sadzby, zaradil zákonodarca tento trestný čin medzi menej závažné trestné činy, čo možno
vyvodiť z toho, že za jeho spáchanie nemusí súd povinne vôbec ukladať trest odňatia slobody (§
34 ods. 6 Tr. zák. argumentum a contrário). Trestom odňatia slobody sa tu má na mysli nielen jeho
nepodmienečná forma, ale aj prípadné podmienečné odloženie výkonu trestu odňatia slobody. Súd za

spáchanie prečinu podľa § 289 ods. 3 Tr. zák. môže preto uložiť dokonca len samostatné alternatívne
tresty ako napríklad peňažný trest, trest povinnej práce, trest zákazu činnosti a podobne a to aj za
podmienky, že sa páchateľ dopustil tohto prečinu v značnom stave opitosti. Z uvedených skutočností
vyplýva, že prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 Tr. zák. nie je podľazákonodarcu tak typovo závažným trestným činom, aby určil súdu povinnosť ukladať pri ňom trest
odňatia slobody. V tomto kontexte súd uvádza, že pri zvažovaní druhu trestu je nutné vychádzať, okrem
závažnosti spáchaného prečinu, aj z toho, že nepodmienečný trest odňatia slobody je trest ultima ratio

(posledná a krajná možnosť), ktorý môže súd uložiť len vtedy, ak iné druhy trestov, prípadné iné formy
trestuodňatiaslobody,nemôžucelkomzjavneviesťknápraveobžalovaného.Pokiaľtedaideoukladanie
trestu, súd vždy pri rozhodovaní o tom, aký druh trestu a v akej výmere obžalovanej uloží, vychádza
jednak z toho, že trest má plniť nie len represívnu funkciu, teda zabraňovať v páchaní ďalšej trestnej
činnosti,avýchovnúfunkciu,tedavytváraťpodmienkyprevýchovupáchateľa,abyviedolriadnyživot,ale

kladiedôrazajnazásaduhumanity,zktorejvyplývazákazneprimeranejsankcievovzťahukokolnostiam
prípadu alebo pomerom páchateľa.

Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s
prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a osobu páchateľa, dospel súd k záveru, že účel trestu
podľa §34 odsek 1 Trestného zákona bude v danom prípade naplnený uložením podmienečného trestu

odňatia slobody. Súd tak práve s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že pre nápravu
obžalovaného, ktorý nedokázal rešpektovať pravidlá cestnej premávky a viedol motorové vozidlo pod
vplyvom alkoholu, nebude postačovať len uloženie samostatného alternatívneho trestu, napríklad
peňažného trestu, pretože za takéto závažné (úmyselné) porušenie pravidiel cestnej premávky je nutné
ukladať trest odňatia slobody. Na strane druhej, je nutné prihliadnuť aj na skutočnosť, že obžalovaný sa

priznal k spáchanej trestnej činnosti, túto úprimne oľutoval a v osobe obžalovaného nejde osobu, ktorá
by sústavne porušovala pravidlá cestnej premávky, prípadne sa opakovane dopúšťala protiprávnych
konaní. V tomto smere krajský súd poukazuje na to, že obžalovaný bol doposiaľ len raz súdne trestaný
(rok 1992), avšak sa hľadí na neho akoby súdne trestaný nebol. Všetky tieto skutočnosti je nutné
hodnotiť v prospech obžalovaného a vo svojom súhrne znemožňujú, aby bol obžalovanému ukladaný

nepodmienečný trest odňatia slobody, ako to požaduje v podanom odvolaní prokurátor. S prihliadnutím
na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, sa horná hranica
trestnej sadzby znížila na 16 mesiacov. Súd vzhľadom na okolnosti prípade, najmä z prihliadnutím na
vysokúhodnotualkoholuvdychu,uložilobžalovanémutrestodňatiaslobodyvhornejhranici (upravenej)
trestnej sadzby vo výmere 10 mesiacov, ktorého výkon podmienečne odložil a podľa § 51 odsek 2

Trestného zákona určil skúšobnú dobu 3 roky. Takýto trest podľa názoru súdu v plnej miere zohľadňuje
možnosti nápravy páchateľa a zodpovedá zásadám individuálnej a generálnej prevencie. Uložený trest
odňatia slobody bude dostatočnou represiou pre obžalovaného, a tiež naplnením účelu, že obžalovaný
sa v budúcnosti bude vyvarovať páchaniu trestnej činnosti a mimoriadne starostlivo zváži následky
svojho konania.

Súčasne súd s poukazom na ust. § 61 Trestného zákona, uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti
riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 3 rokov. Uloženie trestu
zákazu činnosti považuje súd za potrebné, nakoľko prečin bol spáchaný práve v súvislosti s vedením

motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, pričom výšku tohto trestu súd stanovil v dolnej hranici trestnej
sadzby, čo považuje vzhľadom na okolnosti prípadu za primerané. Tento druh trestu bolo potrebné v
posudzovanom prípade uložiť, pretože obžalovaný preukázal, že nerešpektuje dopravné predpisy a
jazdou pod vplyvom alkoholu ich úmyselne ignoruje a vytvára tak ohrozenie pre ostatných účastníkov
cestnej premávky.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia

rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali
odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku)