Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 29, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoCsp/23/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618204350
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6618204350.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a

sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom
Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr.
Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti
žalovanej S. I., nar. XX. marca XXXX, trvalým pobytom V. XX, XXX XX V., o zaplatenie sumy 174,25 Eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 7Csp/97/2018-104
zo dňa 22. februára 2019 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná má voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Lučenec ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event. „prvoinštančný
súd“) rozsudkom č.k. 7Csp/97/2018-104 zo dňa 22. februára 2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok“
alebo „napadnuté rozhodnutie“) žalobu žalobcu o zaplatenie 174,25 Eur s príslušenstvom zamietol (prvý
výrok). Zároveň rozhodol, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania voči žalovanej (druhý výrok)
a žalovanej nepriznal náhradu trov konania (tretí výrok).
1.2.Vodôvodnenírozhodnutiasúdprvejinštanciekonštatoval,žežalobcasapodanoužaloboudomáhal
zaplatenia sumy 174,25 Eur spolu s príslušenstvom, a to na tom skutkovom základe, že žalovaná

uzatvorila s právnym predchodcom žalobcu Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130 dňa 26.
09. 2014 zmluvu o pôžičke vo výške 504,- Eur na kúpu spotrebného tovaru. Kúpna cena tovaru bola
560,- Eur, žalovaná uhradila akontáciu 56,- Eur. Žalovaná však úver riadne nesplácala a do podania
žaloby uhradila 400,- Eur. Právny predchodca žalobcu po predchádzajúcej výzve zo dňa 28. 09. 2015
úver dňa 19. 11. 2015 zosplatnil, o čom žalovanú informoval listom zo dňa 29. 11. 2015. Právo zosplatniť
úver vyplývalo právnemu predchodcovi žalobcu z bodu 9.2 zmluvných podmienok.
1. 3. Uznesením zo dňa 15. 01. 2019 súd prvej inštancie pripustil zmenu na strane žalobcu a na miesto

pôvodného žalobcu - Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom v Bratislave do konania vstúpil aktuálny
žalobca - Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave.
1. 4. Následne súd prvej inštancie poukázal na vykonané dokazovanie, na základe ktorého mal
za preukázané, že dňa 25. 09. 2014 uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovanou zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 504,-
Eur,ktorýsatátozaviazalasplácaťv20mesačnýchsplátkachpo28,-Eurstermínomkonečnejsplatnosti
úveru 6/2016. Právny predchodca žalobcu bol s poukazom na bod 9.2 zmluvných podmienok oprávnený

vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru v prípade, že je dlžník v omeškaní s úhradou splátky dlhšie ako 3
mesiace, a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). Predžalobnou upomienkou zo dňa 28. 09. 2015, doručenou
dňa 14. 10. 2015 vyzval právny predchodca žalobcu žalovanú na zaplatenie nedoplatku vo výške 120,40Eur a upozornil ju na možnosť zosplatnenia úveru v prípade nezaplatenia dlžných splátok. Právny
predchodca žalobcu následne vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, o čom bola žalovaná oboznámená
listom zo dňa 29. 11. 2015. Z prehľadu splátok a úhrad predloženého žalobcom súd zistil, že poslednú

splátku úveru žalovaná riadne uhradila dňa 21. 05. 2015.
1. 5. Súd prvej inštancie vyhodnotil námietku premlčania vznesenú žalovanou v priebehu konania ako
dôvodnú. V tejto súvislosti konštatoval, že žalovaná naposledy uhradila splátku vo výške 28,- Eur dňa 21.
05. 2015 a ďalšiu až po zosplatnení úveru dňa 10. 06. 2016. Žalobca mohol zosplatniť úver pre splátku
splatnú dňa 20. 06. 2015, a teda dňa 21. 06. 2015 sa žalovaná dostala do omeškania a od tohto dňa

začala plynúť premlčacia lehota, ktorá uplynula s poukazom na ustanovenie § 101 a § 103 Občianskeho
zákonníka dňa 21. 06. 2018. Keďže právny predchodca žalobcu podal žalobu na súde až dňa 27. 09.
2018, prvoinštančný súd dospel k záveru, že uplatňovaný nárok je premlčaný.
1. 6. V závere odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd konštatoval, že pokiaľ žalobca nezosplatnil
úver ihneď pre splátku splatnú dňa 20. 06. 2015, ale nechal úver nezosplatnený, takúto praktiku je
potrebné považovať za rozpornú s požiadavkou odbornej starostlivosti podľa § 7 ods. 1,5 zákona č.

129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom ku dňu
25. 09. 2014 (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“ alebo „zákon o spotrebiteľských úveroch“), kde je
veriteľ postupujúci s odbornou starostlivosťou povinný pristúpiť k zosplatneniu úveru včas a nenechávať
predlžovanie pri neplatení splátok úveru, aby sa mohol obohacovať o zmluvné úroky. Súd preto
posudzoval takúto praktiku ako nekalú a nepriznal jej právnu ochranu.

1. 7. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporovýporiadok(ďalejlen„C.s.p.“)tak,žežalobcaakoneúspešnástranasporunemánároknanáhradu
trov konania. Žalovanej ako úspešnej strane síce nárok na náhradu trov konania vznikol, ale žiadne
trovy konania jej v konaní nevznikli a preto jej náhradu trov konania nepriznal.

2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Navrhol,
aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu zmenil tak, že zaviaže žalovanú zaplatiť mu sumu
169,25 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 174,25 Eur od 05. 12. 2015 do
11. 09. 2018 a s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 169,25 Eur od 12. 09. 2018 do
zaplatenia. Uplatnil odvolací dôvod uvedený v ustanovení § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., argumentujúc

tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2. 2. Žalobca v odôvodnení odvolania poukázal na ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka,
ktorého druhá veta priamo odkazuje na ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva
oprávnenie pre veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nezaplatenie niektorej zo splátok
dlžníkom riadne a včas, pričom toto právo môže veriteľ využiť len do splatnosti najbližšej splátky; ak ho

nevyužije, taká splátka sa premlčuje podľa jej pôvodnej splatnosti. Namietal, že ak by prvoinštančný
súd správne posúdil premlčanie pohľadávky, použil by ustanovenie § 103 prvá veta Občianskeho
zákonníka, t.j. premlčaniu by vzhľadom na začatie sporu dňa 27. 09. 2018 mohli podliehať splátky
splatné od 20. 06. 2015 do 20. 09. 2015, ktoré však žalovaná zaplatila pred podaním žaloby. Premlčanie
zosplatneného celého úveru mal posúdiť podľa druhej vety ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka.

Tvrdil, že k zosplatneniu úveru došlo ku dňu 19. 11. 2015 pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20. 10.
2015, t.j. splátky predchádzajúcej zosplatneniu. Žalobu na súde podal dňa 27. 09. 2018, a teda časť
zosplatneného úveru pozostávajúceho zo splátok splatných od 20. 10. 2015 premlčaná nie je, keďže
nárok bol na súde uplatnený v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby, ktorá pre predčasne zosplatnenú
časť úveru začala v zmysle § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka plynúť od 21. 10. 2015. V súvislosti

s aplikáciou ustanovenia § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka žalobca poukázal na
viaceré rozhodnutia iných odvolacích súdov.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil, pretože ho považuje za vecne správny. Neuznala pohľadávku žalobcu čo do dôvodu

a výšky, pretože v priebehu konania uplatnila námietku premlčania; premlčané právo nie je možné
veriteľovi priznať.

4. Žalobca v replike zotrval na podanom odvolaní, nakoľko sa s právnym názorom prvoinštančného súdu
nestotožnil; zastáva názor, že nárok si uplatnil v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379,
§ 380 a 381 C.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario s použitím § 219
ods. 3 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.6. 1. Podľa § 387 ods. 1 C. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. 2. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo,
dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil v dostatočnom rozsahu skutkový
stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z
dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal
len relevantnými námietkami uvedenými v odvolaní.

8. 1. Súd prvej inštancie na základe žalovanou vznesenej námietky premlčania pri rozhodovaní správne
aplikoval ustanovenie § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že právny predchodca
žalobcu uplatnil svoj nárok na súde až po uplynutí premlčacej doby, ktorá uplynula dňa 21. 06. 2018,
preto žalobu voči žalovanej zamietol.
8. 2. Odvolací súd poukazuje na druhú vetu ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka, z ktorej vyplýva,

že ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), premlčacia doba začne
plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Z uvedeného vyplýva, že zákon neviaže začiatok plynutia
premlčacej doby na dátum vyhlásenia predčasnej splatnosti celého dlhu ani na splátku, ktorá vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru bezprostredne predchádzala, ale na dátum zročnosti tej neuhradenej
splátky, pre nezaplatenie ktorej sa stal zročným celý dlh.

8. 3. V prípade, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, má dodávateľ povinnosť v zmysle § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka čakať s uplatnením práva na predčasné zosplatnenie úveru v zmysle § 565
Občianskeho zákonníka tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky, pre ktorú k zosplatneniu
pristúpil; uvedený záver nič nemení na skutočnosti, že premlčacia doba sa aj v takomto prípade počíta
odo dňa zročnosti omeškanej splátky. Je pravdou, že takouto právnou úpravou zákonodarca de facto

skrátil premlčaciu dobu o tri mesiace, keďže prvé tri mesiace omeškania dlžníka s danou splátkou
nemôže dodávateľ zosplatniť celý dlh, pretože by tým porušil ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka; premlčacia doba však nie je fixný inštitút a je právom zákonodarcu stanoviť pre jednotlivé
prípadypremlčaciudobuodlišne,atozapredpokladu,žetaktostanovenápremlčaciadobajedostatočná
na uplatnenie práv, teda, že takýmto stanovením premlčacej doby nedôjde k znemožneniu, resp. k

podstatnému sťaženiu možnosti veriteľa uplatniť svoje práva.
8. 4. Odvolací súd zdôrazňuje, že právo zosplatniť úver môže veriteľ (dodávateľ pri spotrebiteľských
úveroch) vykonať len vtedy, ako uplynula zákonná lehota (tri mesiace od omeškania so zaplatením
splátky) a na takýto postup spotrebiteľa upozornil a zároveň, že omeškanie so zaplatením splátky ku
dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti trvá. Je teda zrejmé, že ak dodávateľ uplatnil právo na vyhlásenie

mimoriadnej splatnosti úveru a ak postupoval v súlade s ustanovením § 53 ods.9 Občianskeho
zákonníka, mohol tak urobiť len pre splátku, s ktorou bol žalovaný v omeškaní najmenej tri mesiace.
K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti došlo dňa 19. 11. 2015. Súd prvej inštancie preto správne a v
súlade s ustanovením § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka konštatoval, že žalobca
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20. 06. 2015. S poukazom na

ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka je tak zrejmé, že trojročná premlčacia doba zosplatneného
dlhu začala plynúť nasledujúci deň po dni splatnosti splátky splatnej dňa 20. 06. 2015, t.j. odo dňa 21.
06. 2015 a uplynula dňa 21. 06. 2018. Keďže žaloba bola podaná na prvoinštančný súd dňa 25. 09.
2018, je nutné konštatovať, že bola podaná po uplynutí premlčacej doby. Závery súdu prvej inštancie
teda nie sú výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci, naopak, sú v súlade s praxou súdov vo

vzťahu k aplikácii ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských sporoch.

9. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods.1, 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu
aj závislé výroky o nároku na náhradu trov konania, ktoré taktiež potvrdil, a to napriek tomu, že druhý

výrok, ktorým prvoinštančný súd nepriznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej, sa
odvolaciemu súdu javí nadbytočný. Nakoľko je však správny (žalobca nemal v konaní ani čiastočný
úspech), nebol daný dôvod na jeho zrušenie alebo zmenu.10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná, priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).