Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 26, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/46/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3020200221
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3020200221.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov

JUDr. Milana Straku a JUDr. Zuzany Slušnej v právnej veci žalobcu DREVODOM ZÁZRIVÁ s.r.o.,
so sídlom Dolina 54, Zázrivá, IČO: 36 415 405 zastúpeného Mgr. Martinom Jankovičom, advokátom,
so sídlom Železničná 257/19, Revúca, IČO 42 312 230 proti žalovanému Národnému inšpektorátu
práce, so sídlom Masarykova 1887/10, Košice o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
PO/BEZ/2017/5398 O-74/2020 zo dňa 23. apríla 2020, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Národného inšpektorátu práce, Košice č. PO/BEZ/2017/5398
O-74/2020 zo dňa 23. apríla 2020 a rozhodnutie Inšpektorátu práce Trenčín č. k.: 028/2017/2.1/H, IPTN/

KHIP/ROZ/2020/744 zo dňa 20. januára 2020 a vec v r a c i a I. stupňovému správnemu orgánu
na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Priebeh administratívneho konania a napadnuté rozhodnutie žalovaného

1. Inšpektorát práce Trenčín podľa § 18 Správneho poriadku oznámil žalobcovi listom zo dňa 19.04.2017
začatie správneho konania o uložení pokuty vo veci porušenia povinností vyplývajúcich z § 2 ods. 1

písm. a) bod 3 zákona č. 125/2006 Z.z., konkrétne za porušenie § 6 ods. 1 písm. d) v nadväznosti na § 18
ods. 3 zákona č. 124/2006 Z.z. a § 8 ods. 1 písm. a) a bod 5.2 prílohy 3.B nariadenia vlády č. 396/2006
Z.z., ktorého sa žalobca dopustil tým, že na pracovisku - stavba rodinného domu Ing. C. C. v obci C.
- B. v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ku dňu 18.07.2016 nezabezpečil, aby
pracovisko, pracovné postupy a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov,
nakoľko nezabezpečil zamestnancovi E. T. pre výkon prác vo výške vhodné prostriedky kolektívneho
zabezpečenia proti pádu (zábradlia, plošiny, záchytné siete) ani prostriedky osobného zabezpečenia,

ak nemožno použiť prostriedky kolektívneho zabezpečenia proti pádu. E. T. dňa 18.07.2016 pri práci vo
výške spadol z výšky cca 230 cm na betónovú podlahu z dočasnej konštrukcie na zvýšenie pracoviska,
ktorá nebola vybavená prostriedkami kolektívneho zabezpečenia proti pádu, pričom neboli použité ani
prostriedky osobitného zabezpečenia proti pádu. K oznámeniu o začatí správneho konania o uložení
pokuty zaslal žalobca vyjadrenie zo dňa 01.05.2017, v ktorom nesúhlasil s príčinami uvedenými v tomto
oznámení. Listom zo dňa 22.05.2017 zaslal Inšpektorát práce Trenčín žalobcovi stanovisko k vyjadreniu
žalobcu, v ktorom zotrval na záveroch vyplývajúcich z protokolu zo šetrenia závažného pracovného

úrazu.

2. Rozhodnutím č. 028/2017/2.1/H IPTN/KAHIP/ROZ/2017/416 zo dňa 27.06.2017 uložil Inšpektorát
práce Trenčín žalobcovi podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. pokutu v sume 33 000 eurza porušenie § 6 ods. 1 písm. d) v nadväznosti na § 18 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z.z. a § 8 ods. 1 písm.
a) a bod 5.2 prílohy 3.B nariadenia vlády č. 396/2006 Z.z. spočívajúce v tom, že žalobca na pracovisku -
stavbarodinnéhodomuIng.C.C.vobciC.-B.vzáujmezaisteniabezpečnostiaochranyzdraviapripráci

ku dňu 18.07.2016 nezabezpečil, aby pracovisko, pracovné postupy a organizácia práce neohrozovali
bezpečnosť a zdravie zamestnancov, nakoľko nezabezpečil zamestnancovi E. T. pre výkon prác vo
výške vhodné prostriedky kolektívneho zabezpečenia proti pádu (zábradlia, plošiny, záchytné siete) ani
prostriedky osobného zabezpečenia, ak nemožno použiť prostriedky kolektívneho zabezpečenia proti
pádu.E.T.dňa18.07.2016priprácivovýškespadolzvýškycca230cmnabetónovúpodlahuzdočasnej

konštrukcie na zvýšenie pracoviska, ktorá nebola vybavená prostriedkami kolektívneho zabezpečenia
proti pádu, pričom neboli použité ani prostriedky osobitného zabezpečenia proti pádu.

3. Na odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Trenčín č. 028/2017/2.1/H IPTN/KAHIP/
ROZ/2017/416 zo dňa 27.06.2017 vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý svojím rozhodnutím č. PO/
BEZ/2017/5398 O-575/2017 zo dňa 11. októbra 2017 odvolanie žalobcu podľa § 59 ods. 2 Správneho

poriadku zamietol a odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil.

4. Rozhodnutie žalovaného č. PO/BEZ/2017/5398 O-575/2017 zo dňa 11. októbra 2017 napadol
žalobca správnou žalobou a tunajší súd svojím rozsudkom č.k. 13S/88/2017-86 zo dňa 14.03.2018
napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a v bode 22 rozsudku uviedol, že považuje za dôvodný aj

žalobný bod týkajúci sa nedostatočného vymedzenia skutku vo výrokovej časti rozhodnutia, keď správne
orgány neuviedli poškodenie zdravia a ujmu, ktorá mala poškodenej osobe porušením povinností
žalobcu vzniknúť. Správny súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že pre riadne a nezameniteľné
identifikovanie sankcionovaného konania je potrebné uviesť a konkretizovať aj tieto skutočnosti, ktoré
prispejú k presnému opisu skutku, za ktorý je žalobca sankcionovaný.

5. Kasačnú sťažnosť podanú žalovaným Najvyšší súd Slovenskej republiky zamietol a v rozsudku sp.
zn. 10Asan/14/2018 zo dňa 22.05.2019 uviedol, že rozhodnutie správneho orgánu o uložení pokuty za
porušenie zákona č. 124/2006 Z.z. je potrebné považovať za rozhodnutie trestného charakteru, a preto
je nevyhnutné vymedziť presne vo výrokovej časti, za aké konkrétne konanie je žalobca postihnutý. Zo

skutkovej vety výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného nevyplýva, aká ujma vznikla poškodenému,
pričom nie je postačujúce, že správny orgán iba poukáže na zákonné ustanovenie, ktoré upravuje ťažkú
ujmu na zdraví bez toho, aby v skutkovej vete nepopísal aká ujma, resp. zranenie vzniklo poškodenému
v dôsledku porušenia povinností žalobcu upravených v zákone č. 124/2006 Z.z. Takáto požiadavka
podrobnosti je nevyhnutná predovšetkým z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu

pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej a pre určenie rozsahu dokazovania.
Výrok rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa ako aj žalovaného nespĺňa uvedené požiadavky, keď
neobsahuje konkrétne opis skutku, resp. následok konania žalobcu v dôsledku porušenia zákona č.
124/2006 Z.z. a uvedené nedostatočné vymedzenie skutku potom nespĺňa požiadavky o určitosti,
konkrétnostiazrozumiteľnostivýrokurozhodnutia,čomázanásledok,žerozhodnutiesprávnehoorgánu

I. stupňa ako i žalovaného je vo výroku nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, čo je dôvod pre jeho
zrušenie. Kasačný súd zdôraznil, že výrok rozhodnutia je jadrom celého rozhodnutia, ktorým sa určujú
konkrétne práva a povinnosti účastníkov správneho konania. Musí v presnej, stručnej a úplnej formulácii
vyjadriť záver správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom rozhodovania.

6. Vo veci opätovne rozhodol Inšpektorát práce Trenčín rozhodnutím č. 028/2017/2.1/H, IPTN/KHIP/
ROZ/2020/744 zo dňa 20. januára 2020 tak, že podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z.
uložil žalobcovi pokutu v sume 10 000 eur za porušenie § 6 ods. 1 písm. d) v nadväznosti na § 18
ods. 3 zákona č. 124/2006 Z.z. a § 8 ods.1 písm. a) a bod 5.2 prílohy 3.B nariadenia vlády č. 396/2006
Z.z. spočívajúce v tom, že žalobca na pracovisku - stavba rodinného domu Ing. C. C. v obci C. -

B. v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ku dňu 18.07.2016 nezabezpečil, aby
pracovisko, pracovné postupy a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov,
nakoľko nezabezpečil zamestnancovi E. T. pre výkon prác vo výške vhodné prostriedky kolektívneho
zabezpečenia proti pádu (zábradlia, plošiny, záchytné siete) ani prostriedky osobného zabezpečenia,
ak nemožno použiť prostriedky kolektívneho zabezpečenia proti pádu. E. T. dňa 18.07.2016 pri práci vo

výške spadol z výšky cca 230 cm na betónovú podlahu z dočasnej konštrukcie na zvýšenie pracoviska,
ktorá nebola vybavená prostriedkami kolektívneho zabezpečenia proti pádu, pričom neboli použité ani
prostriedky osobitného zabezpečenia proti pádu.7. O odvolaní žalobcu voči rozhodnutiu Inšpektorátu práce Trenčín rozhodnutím č. 028/2017/2.1/
H, IPTN/KHIP/ROZ/2020/744 zo dňa 20. januára 2020 rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím
č. PO/BEZ/2017/5398 O-74/2020 zo dňa 23. apríla 2020 a podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku

odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný
uviedol, že v novom rozhodnutí (po vrátení veci inšpektorátu práce na nové prejednanie a rozhodnutie)
prvostupňový orgán upustil od pôvodného záveru (že poškodenému bola v dôsledku pracovného úrazu
zo dňa 18.07.2016 spôsobená ťažká ujma na zdraví), preto ak splnomocnený zástupca nanovo namieta
nepreskúmateľnosť v dôsledku neuvedenia následku (ujmy, ktorá bola poškodenému spôsobená)

a v tejto súvislosti nerešpektovanie právneho názoru súdov, žalovaný s poukazom na dikciu § 19
ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce, prvá časť vety, ktorá je teraz rozhodujúca pre vyvodenie
zodpovednosti účastníka konania v sume 10 000 eur konštatuje, že sa jedná len o účelovú obranu, ktorá
nemôže byť spôsobilá privodiť účastníkom konania zamýšľaný právny následok. Naopak žalovaný je
toho názoru, že výrok napadnutého rozhodnutia tak, ako bol koncipovaný, v žiadnom prípade netrpí
vadou neurčitosti,či nepresnosti, keďže obsahuje všetky náležitosti potrebné k tomu, aby sankcionovaný

delikt v zmysle vyššie citovaného ustanovenia nemohol byť zamenený s iným. Inšpektorát práce sa pri
popise skutku napĺňajúceho znaky porušenia právnych predpisov na zaistenie BOZP, dôsledne zameral
na to, aby ten obsahoval uvedenie miesta, času i spôsobu jeho spáchania, poprípade evidenciu iných
skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným; tou inou skutočnosťou je
pád poškodeného E. T. z výšky cca 230 cm na betónovú podlahu z dočasnej konštrukcie na zvýšenie

pracoviska, ktorý v súvislosti s vytýkaným nedostatkom spočívajúcim v nezabezpečení toho, aby
pracovisko, pracovné postupy a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov
(konkrétne E. T.), jednoznačne predstavuje takú okolnosť, ktorá i do budúcna vylučuje existenciu
akejkoľvek z vyššie predostretých právnych prekážok.

II.
Žalobné body a vyjadrenia účastníkov

8. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 15.07.2020, keď v záhlaví tohto rozsudku označené
rozhodnutie žalovaného si prevzal žalobca dňa 15.05.2020 sa žalobca domáha zrušenia uvedeného

rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2017/5398 O-74/2020 zo dňa 23. apríla 2020. Žalobca
predovšetkým namieta neúplnú identifikáciu skutku vo výroku s tým, že nie je uvedené, či zamestnanec
utrpel ublíženie na zdraví, alebo ťažkú ujmu na zdraví, resp. či v dôsledku úrazu zomrel. Zdôraznil,
že výrok je najdôležitejšou časťou rozhodnutia. Správne orgány tak vôbec nerešpektovali rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Asan/14/2018 zo dňa 22.05.2019 v spojení s

rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/88/2017-86 zo dňa 14.03.2018.
9. Nesprávnosť rozhodnutia žalovaného vidí žalobca aj v tom, že uložená pokuta je neprimerane vysoká,
nie je výchovná, ako tvrdí správny orgán, pričom nie je ani zdôvodnený tento záver. Naopak, žalobca sa
nachádza v zlej finančnej situácii a pokuta 10 000 eur môže mať za následok konkurz žalobcu, resp. jeho
likvidáciu. Žalobca ďalej tvrdí, že rozhodnutie správneho orgánu je nedostatočne zdôvodnené, výrok

rozhodnutia je neúplný, neurčitý a z toho dôvodu nepreskúmateľný.
10. Podľa názoru žalobcu rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ S.s.p.), keď v rozhodnutí je neúplne identifikovaný skutok, teda došlo k
nedôslednej aplikácii § 47 ods. 2 Správneho poriadku, pretože v skutkovej vete absentuje následok,
ktorý utrpel zamestnanec žalobcu. V tomto smere žalobca poukázal na nerešpektovanie ust. § 191

ods. 6 S.s.p. správnymi orgánmi. Z dôvodu, že vo výroku rozhodnutia absentuje následok, ktorý utrpel
zamestnanec žalobcu je toto rozhodnutie i nepreskúmateľné (§ 191 ods. 1 písm. d/ S.s.p.) a zároveň
došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred správnym orgánom, ktoré mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g/ S.s.p.). Žalobca ďalej
namieta, že nesúhlasí s hodnotením dôkazov zo strany správnych orgánov najmä v tom smere, že

zamestnancovi nemali byť odovzdané ochranné pracovné prostriedky. Rovnako žalobca namieta, že mu
bolo upreté právo na ústne prejednanie za účelom odstránenia pochybností vo veci a tvrdí, že zistenie
skutkového stavu správnym orgánom bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm.
e/ S.s.p.) a že skutkový stav, ktorý vzal správny orgán za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore
s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu (§ 191 ods. 1 písm. f/ S.s.p.).

11. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal uviedol, že nevidí dôvod, aby bolo
jeho rozhodnutie na základe žalobných bodov zrušené. Námietku žalobcu spočívajúcu v nedostatočnej
identifikácii následku úrazu považuje žalovaný za nedôvodnú, pretože inšpektorát práce v rámci nového
prejednania veci upustil od záveru, že E. T. následkom udalosti zo dňa 18.07.2016 utrpel závažnýpracovný úraz. K namietanej výške pokuty žalovaný uviedol, že zo závažnosti porušení a jeho následkov
aztohodôvodu,žeboliohrozeníajďalšízamestnancižalobcupracujúcivovýškejezrejmé,žepokutavo
výške 10 000 eur nie je postihom neadekvátnym. Žalovaný odmieta tvrdenie žalobcu, že správny orgán

nesprávne vyhodnotil dôkazy o neposkytnutí osobných ochranných prostriedkov. V závere vyjadrenia
žalovaný skonštatoval, že inšpektorát práce dospel k správnym skutkovým zisteniam a k správnemu
právnemu posúdeniu veci, popísal náležite aj skutkový stav, čo sa týka samotného porušenia povinnosti,
ktoré bolo predmetom pokuty. Prvostupňové rozhodnutie je vecne správne, zachovávajúce zásady
správneho konania a trestania, za súčasného pridržiavania sa požiadaviek súdnej praxe.

12. Žalobca v replike zo dňa 21.12.2020 a žalovaný v duplike zo dňa 04.01.2021 zotrvali a zdôraznili
svoje predchádzajúce stanoviská.

III.
Konanie na správnom súde

13. Senát Krajského súdu v Trenčíne konajúci ako správny súd (§ 23 ods. 1 S.s.p.), v ktorého právomoci
je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 6 ods. 1 S.s.p.), ako vecne (§ 10 S.s.p.) a
miestnepríslušnýnakonanie(§13ods.1S.s.p.),vychádzajúczoskutkovéhostavuvčaseprávoplatnosti
napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 S.s.p.) zisteného správnym orgánom (§ 119 S.s.p.), preskúmal
napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 177 ods. 1 S.s.p., v rozsahu (§ 182 ods.

1 písm. c/ S.s.p.) a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), pričom rozsahom a
dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 134 ods. 1 S.s.p.), pokiaľ nejde o vady, na ktoré
prihliada ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p. v spojení s § 195 S.s.p.) a po zistení, že správna žaloba bola podaná
oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 S.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 S.s.p.), v zákonnej lehote
(§ 181 ods. 1 S.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu (§ 6 ods. 2, §

7 S.s.p.), vec prejednal a rozhodol na pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a/ S.s.p.) a po oboznámení sa
so správnou žalobou, vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom súdneho a administratívneho
spisu dospel správny súd jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v spojení s § 139 ods. 4 veta
prvá S.s.p.) k záveru, že nakoľko rozhodnutie žalovanej nie je v súlade so zákonom, keď vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ S.s.p.) a je zároveň nepreskúmateľné

pre nezrozumiteľnosť (§ 191 ods. 1 písm. d/ S.s.p.), je potrebné priznať správnej žalobe úspech, a teda
žaloba je dôvodná, preto verejne vyhláseným rozsudkom (§ 137 ods. 2 v spojení s § 116 S.s.p.) vyslovil,
že zrušuje rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu a vec vracia I.
stupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie (§ 191 ods. 1 písm. c/, d/ S.s.p. v spojení s § 191
ods. 3 písm. a/, ods. 4 S.s.p.).

14. Správny súd na tomto mieste predovšetkým zdôrazňuje, že v tejto veci už rozhodoval, pričom
nezistil dôvody sa od záverov prijatých v predchádzajúcom rozhodnutí odchýliť. Ako vyplýva z bodu
4 tohto rozsudku, ide o rozsudok tunajšieho súdu č.k. 13S/88/2017-86 zo dňa 14.03.2018, ktorého
správnosť, ako vyplýva z bodu 5 tohto rozsudku, potvrdil i Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom
rozsudku sp. zn. 10Asan/14/2018 zo dňa 22.05.2019. Naopak, nemožno v tejto súvislosti opomenúť, že

podľa § 191 ods. 6 S.s.p. je správny orgán viazaný právnym názorom správneho súdu vysloveného v
zrušujúcom rozhodnutí. Správny súd v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí (č.k. 13S/88/2017-86
zo dňa 14.03.2018, bod 22) uložil správnym orgánom v novom rozhodnutí riadne a nezameniteľne
identifikovať sankcionované konanie, čo v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(sp. zn. 10Asan/14/2018 zo dňa 22.05.2019, bod 26) znamená popísať následok protiprávneho konania

žalobcu, za ktorý sa žalobcovi ukladá sankcia.

15. Napriek povinnosti správnych orgánov rešpektovať právny názor správneho súdu (§ 191
ods. 6 S.s.p.), žalovaný ako aj správny orgán I. stupňa túto povinnosť porušili. V napadnutom
rozhodnutí správneho orgánu I. stupňa je skutková veta formulovaná rovnako ako v predchádzajúcom

prvostupňovom rozhodnutí, a to nedostatočne, keďže absentuje popis následku, keď nie je uvedené, či
zamestnanec žalobcu v dôsledku úrazu utrpel ublíženie na zdraví, ťažkú ujmu na zdraví, príp. smrť.

16. Podľa § 47 ods. 2 veta prvá Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením
ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti

nahradiť trovy konania.

17. Keďže však ide o rozhodnutie o administratívnom trestaní, vo výroku rozhodnutia musí byť
sankcionovaný skutok popísaný uvedením miesta, času, spôsobu spáchania a uvedením inýchskutočností potrebných na to, aby skutok nemohol byť zamenený so skutkom iným. Týmito inými
skutočnosťami je jednoznačne následok vzniknutý v dôsledku porušenia zákonnej povinnosti. Na
uvedenom nič nemení skutočnosť, že podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. je ako

zákonný znak odôvodňujúci minimálnu pokutu uvedená len ťažká ujma na zdraví (bod 1) alebo smrť
(bod 2). Ako vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 10Asan/14/2018 zo
dňa 22.05.2019, body 25, 26, 27), následok protiprávneho konania sa v skutkovej vete uvádza z
dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu, prekážky rei iudicata a pre určenie rozsahu
dokazovania. To, že ťažšie formy ujmy na zdraví sú znakmi kvalifikovanej skutkovej podstaty, a teda

sankcionované prísnejšie neznamená, že pri ľahších formách ujmy na zdraví (i keď nie sú uvedené ako
znak skutkovej podstaty) nie je potrebné tieto vo výroku špecifikovať. Práve naopak, bez ohľadu na to,
či ide o znak skutkovej podstaty, ujmu na zdraví vzniknutú v dôsledku sankcionovaného protiprávneho
konania je potrebné vždy vo výroku špecifikovať. Keďže správne orgány v posudzovanom prípade
vychádzali z nesprávneho právneho názoru, že ľahšiu formu ublíženia na zdraví nie je potrebné vo
výroku špecifikovať, zaťažili opätovne svoje rozhodnutie vadou nesprávneho právneho posúdenia, ako

i vadou nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť.

18. Ako už bolo uvedené v bode 15 tohto rozsudku, správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého
rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že žalovaný a správny orgán I. stupňa sa
neriadili dôsledne pokynom, ktorý im bol uložený v predchádzajúcom zrušujúcom rozsudku správneho

súdu č.k. 13S/88/2017-86 zo dňa 14.03.2018. V tomto smere je námietka žalobcu dôvodná. Správny súd
teda opakovane vyslovuje, že rozhodnutie žalovaného ako i správneho orgánu I. stupňa je nezákonné
pre nesprávne právne posúdenie (§191 ods. 1 písm. c/ S.s.p.), ako i pre nepreskúmateľnosť pre
nezrozumiteľnosť (§ 191 ods. 1 písm. d/ S.s.p.).

19. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p., správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

20. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) S.s.p., správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu

verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov.

21. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) S.s.p., ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie
žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu

verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

22. Podľa § 191 ods. 4 S.s.p., ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností
môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu
verejnej správy podľa odseku 3.

23. Pretože správny súd v prejednávanej veci z vyššie popísaných dôvodov ustálil, že napadnuté
rozhodnutie ako i rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci a zároveň je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, a teda že žalobná námietka
(žaloba) je v tomto smere dôvodná, za použitia vyššie citovaného ustanovenia § 191 ods. 1 písm.

c), d) S.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a vyslovil, že zrušuje rozhodnutie žalovaného a
rovnako na návrh žalobcu zrušil i rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa, ktoré taktiež trpelo vadou
nesprávneho právneho posúdenia a nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a vec vrátil podľa § 191
ods. 4 správnemu orgánu I. stupňa na ďalšie konanie.

24. V ďalšom správnom konaní bude povinnosťou žalovaného a správneho orgánu I. stupňa opätovne
vec posúdiť, a to v súlade so závermi správneho súdu vyslovenými v tomto rozsudku, nakoľko v
zmysle § 191 ods. 6 S.s.p. právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku,
je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Žalovaný a správny orgán I. stupňa sú povinní
odstrániť vady spočívajúce v nesprávnom právnom posúdení veci ako i v nepreskúmateľnosti výroku

pre nezrozumiteľnosť, teda vo výroku rozhodnutia popíšu skutok náležitým spôsobom, a to aj uvedením
následku vzniknutého v dôsledku sankcionovaného protiprávneho konania, bez ohľadu na to, či pôjde
o ľahšiu formu ujmy na zdraví.25. Žalobca v správnej žalobe poukazoval i na ďalšie dôvody nezákonnosti rozhodnutia žalovaného.
Nakoľko nesprávne právne posúdenie veci a nepreskúmateľnosť výroku pre nezrozumiteľnosť sú
dostatočným dôvodom na zrušenie rozhodnutia žalovaného, v súlade so zásadou hospodárnosti sa

správny súd ďalšími žalobnými bodmi nezaoberal (tieto by nemali žiaden vplyv na rozhodnutie vo veci).

26. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalovanému právo na
úplnú náhradu trov konania (§ 167 ods. 1 S.s.p.).

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
S.s.p., § 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od dňa jeho
doručeniaprostredníctvomKrajskéhosúduvTrenčínenaNajvyššísúdSlovenskejrepublikyvBratislave,
písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum
právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č.
162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností,
aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostný návrh).