Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 30, 2020

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 1T/17/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616010206
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Pavlisová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2020:7616010206.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňou JUDr. Petrou Pavlisovou na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 30. novembra 2020, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná:

T. Š., G.. U., B.. XX.X.XXXX P. I., C. I., O. X. U. Š., U. XXX/XX, C. I.

u z n á v a s a z a v i n n ú, ž e

dňa 5. novembra 2015, v čase okolo 10.39 hod., na štátnej ceste č. II/536, v smere jazdy Smižany
- Spišský Štvrtok, viedla osobné motorové vozidlo značky Škoda Felícia, evidenčné číslo I.-XXX H.,
rýchlosťou 103 km/h, pričom v km 25.75, v blízkosti autobusovej zastávky, na úseku, kde dopravným
značením bola povolená maximálna rýchlosť 70 km/h, na vyznačenom priechode pre chodcov, v
dôsledku neprimeranej a vyššej ako dopravným značením povolenej rýchlosti a oneskorenej reakcie na

chodkyne a to pri rýchlosti kamióna 70 km/h o 0,9 sekundy, narazila prednou časťou vozidla do ľavého
boku chodkýň Q. L. a maloletej P. L., B.. XX.XX.XXXX, v jej jazdnom pruhu, ktoré vyšli v protismere
spoza kamióna a prechádzali cez vyznačený priechod pre chodcov zľava doprava, v dôsledku čoho
Q. L. utrpela výraznú a pretrvávajúcu stratu krvi v dôsledku zlomenín chrbtice, rebier, panvy a kosti
končatín a pomliaždenie mäkkých tkanív dolných končatín s vytvorením úrazových vakov obojstranne,
ktoré viedli ku šoku a po úraze a krvácaní, čo bolo bezprostredne príčinnou smrti Q. L. a mal. P. L., B..
XX.XX.XXXX, utrpela vnútrolebečné poranenie pri početných poraneniach chrbtice, trupu a končatín,
ktoré boli bezprostrednou príčinou smrti maloletej, pričom pri rýchlosti kamióna 70 km/h mala možnosť

pri včasnej reakcii pred miestom zrážky s vozidlom zastaviť, a to pri rýchlosti do 85 km/h, a takto konala
v rozpore s ust. § 4 ods. 1 písm. f/, § 16 ods. 1, ods. 5 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

t e d a

- inému z nedbanlivosti spôsobila smrť a taký čin spáchala závažnejším spôsobom konania - porušením
dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona,

č í m s p á ch a l a

-prečinusmrteniapodľa§149ods.1,ods.2písm.a/Tr.zákonaspoukazomna§138písm.h/Tr.zákonaz a t o j e j u k l a d á

Podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona trest odňatia
slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona jej výkon trestu odňatia slobody

podmienečne odkladá a zároveň jej ukladá probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona ustanovuje skúšobnú dobu probačného dohľadu v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. f/ Tr. zákona ukladá obžalovanej povinnosť spočívajúcu v príkaze osobne
alebo verejne sa ospravedlniť poškodenému L. L., B.. XX.X.XXXX, O. X. H. Č.. XX, a poškodenému L.

L., B.. XX.X.XXXX, O. X. H. Č.. XX.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona ukladá
trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 10 (desať) rokov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku odkazuje poškodeného L. L., B.. XX.X.XXXX, O. X. H. Č.. XX, a
poškodeného L. L., B.. XX.X.XXXX, O. X. H. Č.. XX, s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Spišskej Novej Vsi podala dňa 4.4.2016 obžalobu na obvinenú T.
U. pre skutok popísaný vo výroku tohto rozsudku, ktorý právne kvalifikovala ako prečin usmrtenia podľa

§ 149 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h/ Trestného zákona.

Prvostupňový súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 15.11.2016, ktorým oslobodil menovanú spod
obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry v Spišskej Novej Vsi podľa § 285 písm. b/ Trestného
poriadku. Voči uvedenému rozsudku podala Okresná prokuratúra v Spišskej Novej Vsi odvolanie.

Krajský súd Košice sp. zn. 7To/23/2017 uznesením zo dňa 4.4.2017 zrušil rozsudok tunajšieho súdu a
vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Krajský súd
sa stotožnil s argumentmi prokurátora a poukázal na to, že okresný súd vyhodnotil dôkazy zjavne v
prospech obžalovanej a konanie zo strany obžalovanej aj podľa názoru krajského súdu vykazuje znaky
trestnéhočinu.Krajskýsúduložilokresnémusúdudoplniťdokazovanievnaznačenomsmereaopätovne

vo veci rozhodnúť.

Po zrušení veci krajským súdom tunajší súd vydal dňa 19.6.2018 rozsudok, ktorým opäť oslobodil
obžalovanú spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry v Spišskej Novej Vsi podľa § 285 písm.
b/ Trestného poriadku. Voči uvedenému rozsudku podala Okresná prokuratúra v Spišskej Novej Vsi

odvolanie. Krajský súd Košice sp. zn. 7To/98/2018 uznesením zo dňa 19.12.2018 zrušil napadnutý
rozsudok tunajšieho súdu a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol. Krajský súd sa stotožnil s názorom prokurátora a vo svojom rozhodnutí poukázal na
znalecké posudky znalcov z odboru cestnej dopravy a na ich rozbor situácie v cestnej premávke, a
to z technického hľadiska pred dopravnou nehodou, t. j. aké boli možnosti na zabránenie dopravnej

nehody jednak zo strany obžalovanej, ale aj zo strany poškodených. Krajský súd taktiež poukázal aj na
rozhodnutia najvyššieho súdu, podľa ktorých obvinený bude trestne zodpovedný, hoci bude len jedným
z reťaze príčin, ktoré spôsobili následok aj vtedy, ak by následok nenastal bez ďalšieho konania tretej
osoby. Krajský súd uložil okresnému súdu, aby kontradiktórnym spôsobom konania, podľa návrhu strán
trestného konania ohľadne vykonania prípadného ďalšieho dokazovania, o týchto návrhoch zákonným

spôsobom rozhodol a doplnil v tomto smere dokazovanie a vo veci zákonne rozhodol.

V konaní pred zrušením vecí boli vykonané nasledovné dôkazy:

Obžalovaná T. Š., G.. U., na hlavnom pojednávaní uviedla, že je nevinná zo spáchania skutku.

Vypovedala, že v kritický deň išla od lekára zo Spišskej Novej Vsi domov do U. Š. na motorovomvozidle značky Škoda Felícia, keď jej chodkyne urobili náhlu prekážku pri prechode pre chodcov pri obci
Arnutovce. Nehode nevedela zabrániť. Chodkyne vybehli spoza veľkého nákladného auta a snažili sa
prebehnúť cez cestu. V momente ako ich zbadala v jej jazdnom pruhu, stúpila na brzdu, bolo to asi dva

metre pred nimi. Neboli pred ňou žiadne autá a nevšimla si, žeby sa v protismere nachádzal autobus.
Uvedenú cestu pozná a teda vie o tom, že sa tam nachádza prechod pre chodcov a zastávka. Videla na
kritickom mieste po jej pravici nejakú ženu s kočiarom, ktorá išla smerom do dediny. Po zrážke uvedená
žena začala strašne kričať. Pamätá si staršiu pani, ktorá jej narazila do zrkadla, ona ako brzdila, tak sa
zľakla a dala si ruky na tvár a ako dala dole ruky, tak sa jej skotúľala tá pani dolu z auta po prednej

kapote. Na mladšie dievča si nepamätá vôbec. Po nehode vyšla z auta, vytiahla telefón a snažila sa
privolať prvú pomoc. Zbadala policajtov ako vybočili z kolóny áut, ktorá sa robila oproti a povedala im,
čo sa stalo.

Poškodený L. L. starší na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v uvedený deň prišla po neho suseda
s tým, že mu auto zrazilo ženu. Samotnú zrážku nevidel. Keď prišiel na miesto, manželku ležiacu v

prostriedku cesty oživovali. Manželka ho opatrovala, nakoľko je dvakrát po infarkte. Teraz ostal sám. Za
pohrebné služby spoločnosti „K.“ zaplatili jeho syn s nevestou sumu 554,50 €. Nevie, kto je L. L. uvedený
na faktúre Kamenárstva „U. U.“ na sumu 330 €. Za hrob, pomník platil on a syn. Bolo to do 1.700 €.
Platil „tomu z Popradu“. Peniaze mu boli preplatené poisťovňou. Škodu si uplatňuje. Chce odškodné,
nakoľko manželka bola mladá a usmrtili mu ju a taktiež mu usmrtili aj vnučku. Za manželku žiada 25.000

€ až 30.000 €.

Poškodený L. L. mladší na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol v práci, keď mu riaditeľka povedala, že
musí ísť domov. Ako prišiel domov, tak našiel ženu ako plakala. Povedala mu, že ich dcéra je v Košiciach.
Ešte v ten deň išiel do Košíc. Náklady súvisiace s pohrebom boli vyplatené. Uplatňuje si škodu za dcérku

P. L., ktorá mala 10 rokov. Chce najmenej 50.000 €.

Svedok N.. Y. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v uvedený deň išiel osobným motorovým
vozidlom smerom od Popradu na Spišskú Novú Ves. Tesne pred autobusovou zastávkou mu do jeho
jazdného pruhu vošli dve osoby. Začal intenzívne brzdiť. Chodkyne bez rozhliadnutia so sklonenými

hlavami relatívne rýchlo vošli pred jeho auto. Uprostred zastali a išli ďalej. Staršia pani držala za ruku
mladšie dievča. Pred ním išlo veľké auto, možno kamión. Pred nákladným autom bol zrejme ešte
autobus, ale presne to povedať nevedel, nakoľko sa sústredil na chodkyne. Videl, ako ich prichádzajúce
vozidlo oproti, ktoré bolo od neho asi 50 m, zrazilo. Podľa jeho názoru pani, ktorá sedela oproti v aute,
nemala šancu zastaviť, pretože jej chodkyne pred auto skočili a cez nákladné vozidlo ich nemohla vidieť.

Hneď mu bolo jasné, že tá vodička ich trafí. Bolo to bez šance. On má najazdených 1,5 milióna km,
avšak keby šoféroval oproti on, tak tu dnes nesedí ako svedok, ale ako obžalovaný. Vie, že je v danom
úseku spomalená rýchlosť na 70 km/h a určite nešiel rýchlo on a ani vodička. Chodkyne prechádzali pri
okraji prechodu pre chodcov. Z jeho pohľadu došlo k zrážke v strede jazdného pruhu oproti. Nevšimol
si, aby vodička urobila nejaký manéver. Všimol si, že volant držala oboma rukami. Chodkyne podľa jeho

názoru vytvorili vodičke náhlu prekážku.

Svedok T. O. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že býva v obci I.. V uvedený deň sa vybral na cintorín,
keď asi 100 m od domu počul šmyk a potom náraz. Otočil sa a asi 300 - 400 m od nehody videl telo, ktoré
dopadlo na cestu za prechodom pre chodcov asi 20 m. Videl taktiež červené auto, z ktorého vystúpila

slečna a išla sa pozrieť na telo. Zobrala telefón a začala volať. Začali tam zastavovať autá, medzi nimi
aj policajti. Samotnú nehodu nevidel, len to, čo bolo potom. Na zastávke nevidel žiadne osoby. Zdá sa
mu, že videl autobus. Potom tam videl kamión, ktorý išiel v smere na Smižany.

Svedok G. X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v kritický deň išiel kamiónom od Spišského Štvrtku

smeromnaSpišskúNovúVes.Akoprichádzalsmeromkzastávkezkopca,takprednímvidel,akonejaká
pani prebieha cez cestu. Pred stredom cesty chvíľu zastala a išla ďalej rovno pod auto. Bolo vidno, že
sa nepozerala doľava ani doprava. Až po nehode zistili, že bola s vnučkou. Vtedy si myslel, že pani
ide sama. V blízkosti autobusovej zastávky sa nenachádzali iné osoby. Pred ním videl ísť autobus alebo
nákladné auto. Nehodu vnímal zo vzdialenosti asi 200 m. Rýchlo nešiel, stál na brzde a spomaľoval,

keď videl, čo sa deje pred ním. Išiel možno rýchlosťou 50 - 60 km/h. Vodička podľa neho nešla rýchlo.
Bol to moment. Podľa neho nešla ani 70 km/h. Nevšimol si, aby strhla volant doľava či doprava. Videl
moment nárazu a ako poškodená vyletela. K nárazu došlo v protismernom jazdnom pruhu.Znalec N.. L. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že vypracoval znalecký posudok a doplnok k
znaleckému posudku z podkladov, ktoré mu boli dané a z údajov, ktoré zistil na mieste nehody. Technickú
príčinu vzniku dopravnej nehody rozdelil na tri varianty podľa toho, či sa oproti vodičke pohyboval

autobus, ktorý sa rozbiehal od zastávky alebo sa pohyboval oproti nej nákladný automobil rýchlosťou
50 alebo 70 km/h. Za podmienky, že sa oproti pohyboval autobus, ktorý sa rozbiehal od autobusovej
zastávky, tak technickou príčinou bol vstup chodkýň do koridoru prichádzajúceho vozidla Škoda Felícia
z miesta, na ktoré vodičke výhľad zakrýval autobus. Reakciu vodičky možno považovať v tomto prípade
za včasnú. Rýchlosť jazdy vodičky v čase reakcie bola vyššia ako dovolená, čo bolo 70 km/h a ktorá

znemožňovala vodičke zabrániť zrážke za podmienky vstupu chodkýň do vozovky po prejdení zadnej
časti ťahača s návesom idúcim rýchlosťou 70 km/h ich koridorom chôdze platí technická príčina vstup
chodkýň do koridoru sprava prichádzajúcemu vozidlu Felícia z miesta, kde vodičke Felície výhľad
zakrýval ťahač s návesom, čím vytvorili kolíznu situáciu a druhou príčinou oneskorená reakcia vodičky
Felícieopribližne0,9sazároveňvyššiarýchlosťjazdyvodičkyako85km/h,ktoráznemožňovalavodičke
zabrániť zrážke. V treťom variante za podmienky vstupu chodkýň do vozovky po prejdení zadnej časti

ťahača s návesom idúcim rýchlosťou 50 km/h ich koridorom chôdze, bolo technickou príčinou vzniku
nehody vstup chodkýň do koridoru jazdy sprava prichádzajúcemu vozidlu Felícia, kde vodič vozidla
Felícia mal výhľad zakrytý ťahačom s návesom, čím vytvorili kolíznu situáciu a oneskorená reakcia
vodičky Felície o 0,6 s a zároveň rýchlosť vodičky vyššia ako 85 km/h, ktorá znemožňovala vodičke
zabrániť zrážke. V danom prípade sa nejednalo o prekážku náhlu z technického hľadiska, nakoľko

vodička bola obmedzená vyznačeným prechodom pre chodcov. Miesto zrážky bolo na vyznačenom
prechode pre chodcov. Nachádzalo sa v blízkosti bodu vzdialenom 18,5 m za základným bodom merania
v smere pohybu vozidla a 1,6 m vpravo u staršej chodkyne a 2,2 m vpravo u mladšej chodkyne
od pomocného bodu merania. Pomocným bodom merania bola stredová čiara, všetko z pohľadu v
smere vozidla. Chodkyne sa v čase zrážky pohybovali približne 1,7 m/s, čo je približne 6,1 km/h a

zodpovedá rozbehu chodcov porovnateľného veku. Nárazová rýchlosť vozidla bola približne 75 km/h.
Vozidlo v čase nárazu bolo brzdené. Vodička reagovala na chodkyne približne 24 m pred základným
bodom merania, čo bolo približne 42,5 m pred miestom nárazu do chodcov, 1,7s pred nárazom do
chodcov. Vodička reagovala z rýchlosti 88,1 až 97,4 km/h brzdením. V čase reakcie vodičky sa chodkyne
nachádzali približne 1,1 m pred stredovou čiarou, čo bolo približne 3 m pred miestom zrážky a vo

vozovke prešli dráhu 2,7 až 3,2 m za čas približne 2,8 s. Pre možnosti zabránenia zrážke je rozhodujúce,
kedy sa pre vodičku odkryl výhľad na chodkyne, teda kedy mohla začať reagovať. Čím sa protiidúce
vozidlo pohybovalo pomalšie, tým mala dlhší čas zakrytý výhľad. Pohyb uvažovaného kamióna ovplyvní
výhľadové pomery vodiča vozidla Felície na chodkyne aj chodkýň na vozidlo. Pri rozbiehajúcom sa
autobuse zo zastávky je možné reakciu vodičky považovať za včasnú pri dovolenej rýchlosti 70 km/h

nemala vodička možnosť zastaviť s vozidlom pred miestom zrážky bezpečným brzdením ani havarijným
brzdením. Chodkyne jej takto vytvorili nebezpečnú prekážku. Chodkyne mali možnosť zabrániť zrážke,
ak by nevchádzali do koridoru jazdy vozidla Felícia pred prejdením vozidla ich koridorom chôdze.
Vodička Felície mala možnosť zabrániť zrážke, ak by reagovala z pôvodného miesta reakcie do 66 km/
h, kedy by zastavila s vozidlom pred miestom zrážky, ak by reagovala z pôvodného miesta reakcie z

rýchlosti do 70 km/h a brzdila havarijným brzdením, chodkyne by opustili koridor jazdy pred príchodom
vozidla. Ďalší variant je, ak sa oproti vozidlu Felícia pohybovalo nákladné auto 70 km/h, spoza ktorého
chodkyne vstúpili na vozovku, v tomto prípade by sa chodkyne pre vodičku, ale aj samotným chodkyniam
odkryl výhľad skôr, to je asi 22 m pred miestom, čo bolo 0,9 s pred časom kedy reagovala. Z miesta,
kde v tomto prípade mala možnosť začať na chodkyne reagovať z pôvodnej rýchlosti jazdy, nemala

možnosť zastaviť vozidlo pred miestom zrážky, pričom z miesta, kde mala v tomto prípade možnosť
začať reagovať na chodkyne, mala vodička možnosť zastaviť s vozidlom pred miestom zrážky pri
reagovaní z rýchlosti do 85 km/h. Pri tretej variante, pri pohybe nákladného vozidla oproti vozidlu škoda
Felícia rýchlosťou 50 km/h, spoza ktorého chodkyne vstúpili do vozovky, v tomto prípade sa vodičke
odkryl výhľad na chodkyne približne 14,5 m pred miestom, kde skutočne reagovala, čo bolo približne

0,6s pred časom kedy reagovala. V mieste, kde mala možnosť začať na chodkyne reagovať z pôvodnej
rýchlosti jazdy, nemala možnosť zastaviť vozidlo pred miestom zrážky v mieste, kde mala možnosť
začať reagovať na chodkyne mala vodička možnosť zastaviť pri reagovaní z rýchlosti do 78 km/h.
Pre posúdenie priebehu nehodového deja, pohyb oproti idúceho vozidla nemá žiaden vplyv. Protiidúce
vozidlo má vplyv len na možnosť zabránenia zrážke v tom, kedy sa vodičke a chodcom odkryje výhľad,

teda kedy majú možnosť na seba reagovať. Nie je rozhodujúca dĺžka kamiónu alebo autobusu, ale
to, kde bola zadná časť tohto vozidla, ktorá tvorila poslednú bariéru, cez ktorú nebola možnosť vidieť.
Čím sa pohybovalo oproti idúce vozidlo pomalšie, tým dlhšie zakrývalo výhľad. Prípady 50 a 70 km/h
pohybujúcich vozidiel sú len ukážkové príklady, technicky sa to nedá preukázať, čo sa tam skutočnepohybovalo, aké vozidlo a akou rýchlosťou. Intenzitu brzdenia vozidla zn. Felícia odvodil od polohy tiel
poškodených po náraze.

Znalec N.. G. G., z odboru cestnej dopravy uviedol, že vypracoval znalecký posudok č. 1/2018, v ktorého
záveroch poukázal na to, že v predchádzajúcom znaleckom posudku N.. L. C. nebolo zohľadnené
brzdenie vozidla zn. Felícia s využitím maximálneho brzdného spomalenia, v dôsledku čoho nastal
rozdielvnárazovejrýchlostivozidladotelachodkýňavrýchlostipohybuvozidlavčasenárazu.Vlastným
skúmaním určil ako technickú príčinu dopravnej nehody viaceré prvky; a to v prvom rade vstup chodkýň

na vozovku cesty č II/536 v čase, keď nemohli vedieť vyhodnotiť rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúceho
vozidla zn. Felícia jazdiaceho v smere od mesta Spišská Nová Ves smerom na obec Spišský Štvrtok v
dôsledku zakrytého výhľadu neznámym veľkým protiidúcim vozidlom; a pokiaľ mala vodička vozidla zn.
Felícia povinnosť predpokladať pohyb chodcov cez vozovku bez toho, aby sa presvedčili či tak môžu
urobiť bez nebezpečenstva, tak v druhom rade aj vyššiu rýchlosť jazdy vodičky. Samotnou analýzou
nehodového deja bolo preukázané, že výpoveď vodičky vozidla zn. Felícia je vo vzťahu k možnému

pohybu protiidúceho veľkého vozidla rýchlosťou 50 km/h alebo 70 km/h technicky prijateľná a vodička
reagovala včas v oboch prípadoch. Pravdepodobný priebeh nehody nasvedčuje, že vozidlo zn. Felícia
vedené obžalovanou sa pohybovalo po ceste II/536 v jazdnom pruhu určenom pre smer jej jazdy na
obec Spišský Štvrtok, pričom v čase cca. 4,2 s pred zrážkou vozidla s chodkyňou bol zohľadnený pohyb
chodkýň L. z chodníka tiahnuceho sa pozdĺž autobusovej zastávky Arnutovce z nulovej rýchlosti smerom

na druhú stranu mimo vodorovne vyznačený priechod pre chodcov. Do miesta zrážky potrebovali
chodkyne prekonať 6,4 m. V tom čase sa v jazdnom pruhu pre smer od obce Spišský Štvrtok na mesto
Spišská Nová Ves pohybovalo neznáme veľké vozidlo. Nakoľko nedošlo ku kontaktu oboch vozidiel,
nie je technicky možné vyhodnotiť presnú rýchlosť a polohu v čase uvedeného druhého vozidla. V
prípade, ak sa vozidlo pohybovalo konštantnou rýchlosťou 50 km/h, jeho predná časť sa nachádzala vo

vzdialenosti cca. 3,4 m pred počiatkom vodorovne značeného priechodu pre chodcov. V prípade, ak sa
vozidlo pohybovalo konštantnou rýchlosťou 70 km/h, jeho predná časť sa nachádzala vo vzdialenosti
cca. 17,8 m pred počiatkom vodorovne značeného priechodu pre chodcov. Vozidlo zn. Felícia sa v
tom čase nachádzalo vo vzdialenosti cca. 116,0 m pred miestom zrážky a pohybovalo sa rýchlosťou
cca. 99,9 km/h. V čase cca. 2,5s pred zrážkou vozidla zn. Felícia s chodkyňou L. začali chodkyne

vstupovať na vozovku cesty č. II/536 mimo priechod pre chodcov. V tom okamihu sa nemohli chodkyne
a vodička navzájom vidieť, nakoľko im v tom bránilo neznáme veľké protiidúce vozidlo. S prihliadnutím
na pohyb chodkýň, v prípade, ak by sa vozidlo pohybovalo konštantnou rýchlosťou 50 km/h, jeho zadná
časť by sa nachádzala na konci vodorovného značenia priechodu pre chodcov, a ak by sa vozidlo
pohybovalo konštantnou rýchlosťou 70 km/h, jeho zadná časť by práve minula chodkyne, t.j. chodkyne

začali vstupovať na vozovku hneď ako ich minula zadná časť neznámeho vozidla. V čase cca 1,5s
pred zrážkou sa chodkyne nachádzali v protismernom jazdnom pruhu z pohľadu vodičky vozidla zn.
Felícia, pričom v uvedenom okamihu sa neznáme protiidúce vozidlo dostalo zadnou časťou do polohy,
kedy sa vodička vozidla zn. Felícia a chodkyne mohli začať navzájom vidieť. Daný okamih možno
považovať za okamih počiatku reakcie vodičky. V čase cca 0,5s pred zrážkou chodkyne vstúpili do

priestoru jazdného pruhu vodičky vozidla zn. Felícia, ktoré sa nachádzalo cca 14,1 m pred miestom
zrážky. Vodička vozidla sa v tom čase nachádzala na konci jej reakčného času a zároveň v okamihu
počiatku kolízneho spomaľovania vozidla. Pri zrážke prednej časti vozidla zn. Felícia s pravým bokom
chodkyne L. bola nárazová rýchlosť vozidla 89,0 km/h a chodkyne sa pohybovali rýchlosťou cca 7,6 km/
h. Vozidlo zn. Felícia bolo spomaľované až do jeho zastavenia, pričom od zrážky vozidla s chodkyňou

prekonalo vozidlo zn. Felícia dráhu cca 33,2 m. Telo chodkyne prekonalo dráhu 40,1 m a telo maloletej
chodkyne dráhu 35,5 m.

V zmysle § 263 ods. 1 Trestného poriadku boli na hlavnom pojednávaní prečítané výpovede svedkov:

Svedok G. R. uviedol, že pracuje ako vodič autobusu. Dňa 5.11.2015 premával autobusom na linke
Poprad - Spišská Nová Ves. Po príchode na zastávku Arnutovce cez zadné dvere vystúpili Rómovia,
medzi nimi aj staršia pani s dievčaťom. Nezaregistroval, aby došlo k nejakej dopravnej nehode. Až keď
sa vracal s autobusom po spiatočnej linke do Popradu sa dozvedel o nehode.

Svedkyňa P. T. vypovedala, že v uvedený deň bola u lekára v Spišskom Štvrtku. Na zastávke sa stretla s
Q. L., ktorú pozná z videnia a ktorá bola s vnučkou tiež u lekára. Rozprávali sa a čakali spolu na autobus.
Ona sama nehodu nevidela, nakoľko po vystúpení z autobusu išla domov. Volala aj Q. L., aby s ňouprešla cez cestu, nakoľko mala práve dobrý výhľad. Q. L. však nereagovala a rozprávala sa na zastávke
s mladými Rómami s kočiarom.

Svedkyňa T. R. uviedla, že v ten deň cestovala autobusom zo Spišského Štvrtku do Spišskej Novej Vsi.
Okrem nej do autobusu nastupovala skupinka asi piatich Rómov. Na zastávke Arnutovce - rázcestie
Rómovia vystúpili z autobusu. Ona osobne nezaregistrovala žiadnu nehodu.

Svedkyňa T. Ž. uviedla, že dňa 5.11.2015 cestovala autobusom z Popradu do Spišskej Novej Vsi.

Nevšímala si osoby v autobuse, nezaregistrovala nič, čo by nasvedčovalo dopravnej nehode.

Svedkyňa H. W. uviedla, že dňa 5.11.2015 cestovala autobusom z Popradu do Spišskej Novej Vsi.
V autobuse cestovalo viac Rómov, nevenovala im pozornosť a nevšimla si nič, čo by nasvedčovalo
dopravnej nehode.

Na hlavnom pojednávaní boli v zmysle § 268 ods. 2 Trestného poriadku prečítané znalecké posudky
z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia súdne lekárstvo vo veci posúdenia príčiny smrti mal. P.
L. H. Q. L.. Bezprostrednou príčinou smrti maloletej P. L. boli vnútrolebečné poranenia pri početných
poraneniach chrbtice, trupu a končatín nezlučiteľné so životom. Poranenia, ktoré utrpela poškodená mal.
P. L., boli v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 5.11.2015 a smrť menovanej bola v príčinnej

súvislosti s poraneniami, ktoré utrpela pri tejto dopravnej nehode. Bezprostrednou príčinou smrti Q.
L. bol šok po úraze a krvácaní pri zlomeninách chrbtice, rebier, panvy a kostí končatín. Poranenia a
následná smrť menovanej vznikli pri dopravnej nehode dňa 5.11.2015.

Na hlavnom pojednávaní boli podľa § 269 Trestného poriadku prečítané nasledovné listinné dôkazy:

Z faktúry Pohrebnej služby G. K. U..G..C.. na meno L. L. vyplynuli náklady vo výške 789,50 €. Uvedená
suma bola pohrebnej službe uhradená. Faktúra Kamenárstvu - U. U. vo výške 160 € bola uhradená a
vystavená na meno L. Ľ..

Zo záznamu dopravnej nehody a zápisnice o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody vyplynul
uvádzaný dátum, miesto a čas dopravnej nehody a jej účastníci. Rýchlostný limit 70 km/h. Poveternostná
situáciaaviditeľnosť bolavtejdobenesťažená,čovyplynuloajzfotozáberovzMeteostaniceArnutovce.

Z fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody vyplynuli pohľady na miesto dopravnej nehody, vozidlo

Felícia, pohľady na jednotlivé stopy a pohľad na nebohú poškodenú Q. L.S.V..

Miesto dopravnej nehody je zdokumentované aj policajným náčrtom a plánikom.

Zo zápisnice o ohliadke tela nebohej zo dňa 5.11.2015 o 13.00 hod. vyplynulo, že ide o telo ženského

pohlavia. Telo malo zlomeninu pravého predkolenia, ktoré bolo obviazané, pravdepodobne zlomenina
ľavého stehna a predpokladané viaceré poranenia orgánov hrudníkovej a brušnej dutiny. Telo malo
oblečené čiernu zimnú bundu, čierne nohavice, na pravej nohe čierna čižma, ľavá noha vyzutá. Pri tele
sa nachádzala čierna peňaženka, čierna kožená taška. V jej vnútri boli rôzne písomnosti od lekára,
karta poistenca. V okolí boli porozhadzované krabičky liekov, sprievodný list na RTG vyšetrenie, rôzne

rozhodnutia ÚPSVaR , žiacka knižka na meno P. L..

Zo zápisu o dychovej skúške obžalovanej vyplynulo, že táto bola s negatívnym výsledkom.

Z výsledku toxikologického vyšetrenia obžalovanej vyplynulo, že bol prevedený skríning krvi s

negatívnym výsledkom.

Z listov o prehliadke mŕtveho a štatistické hlásenie o úmrtí vyplynulo, že Q. L.Q. zomrela dňa 5.11.2015
o 11.25 hod. v Spišskej Novej Vsi, kataster obce Arnutovce a mal. P. L. dňa 5.11.2015 o 13.05 hod.
v Košiciach.

Z cestovného poriadku a správy Slovenskej autobusovej dopravy Poprad, a.s. vyplynul zoznam
cestujúcich, ktorí cestovali dňa 5.11.2015 na linke 706407 spoj 31 do výstupnej stanice Arnutovce,Smižany a Spišská Nová Ves. Posledný cestovný lístok bol vydaný na zastávke Spišský Štvrtok o 10.33
hod. V autobuse sa viezli svedkyne T. Ž., H. W.Ž., P. T. H. T. R..

Z potvrdenia o zadržaní vodičského preukazu, evidenčné číslo: AA6871275 zo dňa 5.11.2015 vyplynulo,
že vodičský preukaz bol uvedeného dňa zadržaný obžalovanej, uvedené vyplynulo aj z Rozhodnutia
o zadržaní vodičského preukazu vydaného Okresným riaditeľstvom Policajného zboru, Okresným
dopravným inšpektorátom v Spišskej Novej Vsi zo dňa 11.11.2015.

Z evidenčnej karty vozidla Škoda Felícia vyplynulo, že jeho vlastníkom je G. U..

Z evidenčnej karty vodičky vyplynulo, že obžalovaná bola držiteľkou vodičského oprávnenia, vodičský
preukaz jej bol zadržaný dňa 5.11.2015 v súvislosti s dopravnou nehodou.

Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov, ako aj z odpisu registra trestov vplynulo, že obžalovaná

nemá žiadne záznamy.

ZosprávypodanejobcouU.Š.naobžalovanúvyplynulo,žesanaverejnostisprávaslušne.Jejsprávanie
nebolo prejednávané Komisiou na ochranu verejného poriadku a životného prostredia.

Zo správy podanej Súkromnou strednou odbornou školou Poprad zo dňa 24.2.2016 vyplynulo, že
obžalovaná bola od 1.9.2011 do 31.8.2014 žiačkou učebného odboru kaderníčka. Počas štúdia patrila
medzi lepších žiakov. Od 1.9.2014 bola žiačkou denného dvojročného nadstavbového štúdia, študijný
odbor podnikanie v remeslách a službách. Jej správanie bolo v súlade so školským poriadkom.

V konaní po druhom zrušení veci Krajským súdom súd doplnil dokazovanie v intenciách krajského súdu
a na návrh obhajcu obžalovanej pribral do konania Ústav súdneho inžinierstva v Žiline na vypracovanie
znaleckého posudku.

Nakoľko obhajca obžalovanej navrhol vypočuť na hlavnom pojednávaní znalca z Ústavu súdneho

inžinierstva v Žiline k podanému znaleckému posudku, súd vypočul J.. N.. L. W., ktorý uviedol, že
trvá na podanom znaleckom posudku č. 75/2020. Znalec na kladené otázky odpovedal a uviedol, že
miesto zrážky sa nachádzalo v oblasti priechodu pre chodcov. Pred týmto bola maximálne dovolená
rýchlosť 70km/h, hranicou križovatky vlastne tou vzdialenejšou končila táto rýchlosť, to znamená, že
už neplatilo toto maximálne obmedzenie a začínala už maximálne dovolená 90 km/h rýchlosť. Pre

posúdenie zabránenia techniky jazdy je dôležité posúdiť rýchlosť v okamihu, kedy vodička mohla
rozpoznať kolíznu situáciu a vtedy sa nachádzala v priestore, kde bola maximálne dovolená rýchlosť
70 km/h. V zmysle toho bolo aj vyhodnotené či už zabránenie, technika jazdy a tak isto aj technická
príčina. V prípade, ak by sa vodička pohybovala maximálne dovolenou rýchlosťou v okamihu, kedy
rozpoznala kolíznu situáciu, tak by zastala tesne pred miestom zrážky. Z toho vyplýva, že by následky

neboli žiadne. Maximálne dovolená rýchlosť v úseku, kedy vodička rozpoznala kolíznu situáciu a v
tomto okamihu, bola 70 km/h. Vodička sa pohybovala rýchlosťou približne 103 km/h, a teda sa jedná
o prekročenie približne 33 km/h. Už v oblasti priechodu pre chodcov, a teda v mieste zrážky, bola síce
dovolená rýchlosť 90km/h, avšak daná dopravná nehoda sa odvíjala a jej rozhodujúce okamihy nebol
okamih zrážky, ale bol to okamih, kedy či už chodkyne alebo vodička, mohla rozpoznať kolíznu situáciu.

Chodkyne prechádzali cez vozovku takým spôsobom, že z pohľadu neznámeho vozidla, ktoré malo
prechádzať z ich pohľadu zľava doprava, tak mali obmedzený výhľad určitý čas na smer jazdy sprava.
Aby sa vyhodnotil spôsob prechádzania komunikácie zo strany chodkýň, tak je dôležité vyhodnotiť
otázku právnu, a to, či chodkyne mali situáciu vyhodnotiť s ohľadom na to, že k smere jazdy vozidla
Škoda Felícia sa môže pohybovať vozidlo rýchlosťou prekračujúcou maximálne dovolenú rýchlosť.

Pretože chodkyne prechádzali, vstúpili do vozovky tak, že vozidlo Škoda Felícia bolo v dostatočnej
vzdialenosti na to, aby oni mohli bezpečne prejsť popred toto vozidlo, ak toto pôjde rýchlosťou 70 km/h.
To znamená, ak by tieto chodkyne nemuseli predpokladať prekročenie rýchlosti a mohli by sa spoľahnúť,
že vozidlá sa tam budú pohybovať približne 70 km/h, tak ich spôsob prechádzania cez vozovku bol
správny, pretože v okamihu vstupu bolo vozidlo Škoda Felícia dostatočne vzdialené na to, aby bezpečne

popred neho prešli pre rýchlosť 70km/h. Naopak, ak by chodkyne mali predpokladať a ak od nich
treba očakávať, že môže sa tam pohybovať i vozidlo rýchlosťou napríklad 103 km/h, potom ich prechod
cez vozovku nebol správny, pretože vo vzťahu k tomuto skutočnému pohybu nevykonali prechod cez
vozovku bez nebezpečenstva. Technickému znalcovi neprináleží sa vyjadrovať, či chodkyne to malipredpokladať alebo nemali, pretože je to jednoznačne otázka právna. Spôsob prechodu cez vozovku zo
strany chodkýň je potrebné vyhodnotiť vo vzťahu k otázke právnej, takisto technickú príčinu je potrebné
vyhodnotiť vo vzťahu k otázke právnej. A to teda, či tie chodkyne mali povinnosť predpokladať, že sa

tam môže pohybovať vozidlo aj rýchlosťou 103 km/h alebo sa môžu spoľahnúť, že tie vozidlá sa budú
pohybovať rýchlosťou do 70 km/h. Ak sa chodkyne môžu spoľahnúť na to, že sa tam budú pohybovať
iba vozidlá rýchlosťou do 70 km/h, potom technickou príčinou bola iba nesprávna technika jazdy vodičky,
a to rýchlosť jazdy vyššia ako pre daný úsek maximálne dovolená. V prípade, že chodkyne sa nemôžu
spoľahnúť na tú rýchlosť 70 km/h a majú prechádzať a vyhodnocovať situáciu s ohľadom na to, že sa

tam môžu pohybovať aj vozidlá s rýchlosťou 103 km/h, potom technickou príčinou boli dva prvky. A
to jednak stále a nesprávna technika jazdy vodičky, a to rýchlosť jazdy vyššia ako rýchlosť pre daný
úsek maximálne dovolená, ale aj nesprávny spôsob používania komunikácie zo strany chodkýň, a to,
že vlastne vo vzťahu k tej rýchlosti 103 km/h neuskutočnili prechod bezpečne, uskutočnili to kolíznym
spôsobom. V tomto prípade nesprávny spôsob používania komunikácie zo strany chodkýň bol tým
prvkom, ktorý vo vzťahu k tej rýchlosti 103 km/h vytvorili kolíznu situáciu, a nesprávna technika jazdy

vodičky bola tým prvkom, ktorá znemožnila dopravnej nehode zabrániť. Nakoľko ak by sa vodička
pohybovala rýchlosťou 70 km/h, tak by zastavila pred miestom zrážky.

Súd na hlavnom pojednávaní vzhľadom na odstup času v zmysle § 269 Trestného poriadku prečítal
aktualizovaný odpis registra trestov na obžalovanú, z ktorého vyplynulo, že nemá záznam v registri

trestov.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy jednotlivo a v ich súhrne v zmysle § 2
ods. 12 Tr. poriadku, pričom skutkový stav zistil a ustálil a tak, ako je popísaný vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaná uviedla, že je nevinná zo spáchania skutku. Chodkyne jej urobili náhlu prekážku a nehode
nevedela zabrániť. Chodkyne vybehli spoza veľkého nákladného auta a snažili sa prebehnúť cez cestu.
V momente ako ich zbadala v jej jazdnom pruhu, stúpila na brzdu, zľakla sa a dala si ruky na tvár a ako
dala ruky dole, tak sa jej skotúľala pani dolu z auta po prednej kapote. Na mladšie dievča si nepamätala
vôbec. Po nehode vyšla z auta, vytiahla telefón a snažila sa privolať prvú pomoc. Zbadala policajtov ako

vybočili z kolóny áut, ktorá sa robila oproti a povedala im čo sa stalo. V záverečnej reči vyjadrila ľútosť
a ospravedlnila sa poškodeným.

Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že skutok sa stal, je trestným činom, a že ho
spáchala obžalovaná. Nebolo sporné, že došlo k usmrteniu dvoch osôb ženského pohlavia, a to v

dôsledku zranení nezlučiteľných so životom, ktoré utrpeli pri dopravnej nehode dňa 5.11.2015. Taktiež
je nesporné, že v mieste nehody bola najvyššia povolená rýchlosť 70 km/h a že chodkyne prechádzali
cez priechod pre chodcov. Znalec N.. L. C. vypočítal rýchlosť vodičky (obžalovanej) s vozidlom Škoda
Felícia kedy reagovala z rýchlosti 88,1 až 97,4 km/h brzdením a na chodkyne reagovala oneskorene
o 0,9s. Na návrh obhajcu obžalovanej bol do konania pribratý znalec N.. G. G. na vypracovanie

znaleckého posudku. Znalec stanovil rýchlosť vozidla v čase začiatku reakcie vodičky (obžalovanej)
na cca 99,9 km/h. Obaja znalci ako miesto zrážky označili priechod pre chodcov a to chodkyňou Q.
L.. Mal. P. L. sa v čase zrážky nachádzala pri ľavom boku chodkyne Q. L., mierne pred ňou. Obaja
znalci taktiež vypočítali vyššiu rýchlosť vozidla obžalovanej, ako bola rýchlosť v danom úseku povolená.
Súd vzhľadom na návrh obhajcu obžalovanej pribral do konania Ústav súdneho inžinierstva v Žiline

na vypracovanie znaleckého posudku. Aj v tomto znaleckom posudku znalci vypočítali, že obžalovaná
išla vozidlom vyššou rýchlosťou, ako bola rýchlosť povolená, ba dokonca vypočítali rýchlosť vyššiu ako
dvaja predchádzajúci znalci, a to až na 103 km/h. To bola rýchlosť vozidla Škoda Felícia v okamihu,
kedy vodička (obžalovaná) mohla rozpoznať chodkyne prechádzajúce cez vozovku. Znalci uviedli, že ak
by vodička jazdila v okamihu, kedy rozpoznala chodkyne rýchlosťou 70 km/h, resp. 76 km/h, dokázala

by zastaviť pred miestom zrážky, respektíve intenzívnym brzdením znížiť rýchlosť tak, že by chodkyne
stihli opustiť koridor pohybu vozidla skôr, ako by toto dorazilo do miesta zrážky. Na týchto záveroch
zotrval znalec z Ústavu súdneho inžinierstva aj na hlavnom pojednávaní. V neprospech obžalovanej
okrem uvedených znaleckých posudkov a výsluchov znalcov svedčia aj ďalšie listinné dôkazy, ako je
záznam o dopravnej nehode, zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody, či fotodokumentácia.

Čo sa týka výpovedí svedkov vypočutých na hlavnom pojednávaní, a to G. X. a N.. Y. Y., tak tu
vyplynulo, že poškodené prechádzali cez priechod pre chodcov, avšak ďalšie posúdenie nehody je len
ich subjektívnym posúdením, navyše obaja boli účastníkmi cestnej premávky v tom čase, teda boli sami
vodičmi svojich motorových vozidiel.Súd sa pri vyhodnotení technickej príčiny dopravnej nehody vo svojom rozhodnutí zaoberal právnou
otázkou a to, či chodkyne mali za daných okolností predpokladať, že po vozovke sa môžu pohybovať

vozidlá jazdiace rýchlosťou cca 130 km/h v úseku, kde je povolená rýchlosť 70 km/h, teda v rozpore
s pravidlami cestnej premávky. Vzhľadom na zistenú vyššiu prekročenú rýchlosť, ako bola rýchlosť
uvádzaná v obžalobe, súd upravil skutkovú vetu v časti týkajúcej sa prekročenej rýchlosti, a to z rýchlosti
jazdy 88,1 - 97,4 km/h na rýchlosť jazdy 103 km/h.

Tu súd uvádza, že aj chodci, hoci si to niekedy neuvedomujú, sú účastníkmi cestnej premávky. Preto
aj pre nich platí zákon o cestnej premávke, ktorý im však neprináša len práva, ale aj povinnosti. Vo
všeobecnosti platí, že chodci sú najzraniteľnejšími účastníkmi cestnej premávky.

Súd má za to, že chodkyne mali povinnosť predpokladať, že sa po vozovke môžu pohybovať vozidlá
s rýchlosťou vyššou ako je rýchlosť povolená a takto vyhodnocovať situáciu, preto technickou príčinou

predmetnej dopravnej nehody podľa názoru súdu bola ich súčinnosť, a teda nesprávna technika jazdy
vodičky vozidla Škoda Felícia, nakoľko jazdila vyššou rýchlosťou, ako bola rýchlosť na danom úseku
povolená, hoci daný úsek cesty dobre poznala a vzhľadom na priechod pre chodcov mohla predpokladať
pohyb chodcov v danom úseku cesty, a na druhej strane nesprávny spôsob používania komunikácie
zo strany chodkýň, a teda že tieto ku skutočnej rýchlosti vozidla Škoda Felícia nevykonali prechod

cez vozovku bez nebezpečenstva, navyše im podľa dokazovania vo výhľade bránilo prechádzajúce
nákladné auto.

Obžalovaná takto svojim konaním po subjektívnej, ako aj objektívnej stránke naplnila skutkovú podstatu
prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h/

Trestného zákona, pretože inému z nedbanlivosti spôsobila smrť a čin spáchala závažnejším spôsobom
konania, porušením dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona, t. j. Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Prečin usmrtenia je nedbanlivostným trestným činom, objektom tohto trestného činu je ľudský život.

Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal z ustanovení § 31 a § 34 Tr. zákona, teda z účelu trestu a zásad
jeho ukladania. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd v zmysle v ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona prihliadol na
spôsob spáchania činov - úmyselným zavinením, následok, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti
a na osoby obžalovaných, ich pomery a možnosť ich nápravy.

Súd podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, pričom u obžalovanej zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to v zmysle § 36 písm. j/ Tr. zákona,
ktorou je vedenie riadneho života. Priťažujúcu okolnosť súd u obžalovanej nezistil, a teda v zmysle §
38 ods. 3 Tr. zákona znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a uložil

jej trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov podmienečne odložený s probačným dohľadom na najvyššiu
skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov. Súčasne súd uložil obžalovanej povinnosť spočívajúcu v príkaze osobne
aleboverejnesaospravedlniťpoškodenýmL.L.,B..XX.X.XXXX,H.L.L.,B..XX.X.XXXX,čoobžalovaná
v záverečnej reči aj učinila. Vzhľadom na trestný čin dopravnej povahy súd obžalovanej uložil trest
zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v najvyššej výške, t. j. v trvaní 10 rokov.

Takto uložený trest, vzhľadom na všetky popísané okolnosti, súčinnosť obžalovanej a poškodených na
dopravnejnehode,súdpovažujezaspravodlivý,ktorýsplníúčelsledovanýTrestnýmzákonom,atedaže
týmto trestom bude zabezpečená individuálna prevencia a súčasne naplní prvok generálnej prevencie
spočívajúci vo výchovnom pôsobení trestu na ostatných, ktorých odradí od páchania trestných činov.

Poškodení si v trestnom konaní uplatnili nárok na náhradu škody. Na hlavnom pojednávaní L. L. starší
uviedol,žepeniazemubolipreplatenépoisťovňou,avšakžiadaodškodné,nakoľkomuusmrtilimanželku
a vnučku. Za manželku žiadal 25.000 € až 30.000 €. V záverečnej reči na hlavnom pojednávaní uviedol,že trvá na tom, čo už povedal. Poškodený L. L. mladší na hlavnom pojednávaní uviedol, že náklady
súvisiace s pohrebom boli vyplatené a uplatňuje si škodu za dcérku mal. P. L. najmenej 50.000 €. V
záverečnej reči na hlavnom pojednávaní uviedol, že chce odškodné za nebohú dcérku za seba, za jeho

syna a za svoju manželku.

Vzhľadom na vyjadrenie poškodených je nimi uplatnená škoda nad rámec trestného konania, preto ich
s nárokom na náhradu škody súd odkázal na civilný proces.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od
jeho oznámenia na Okresný súd Spišská Nová Ves.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,

oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal

jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe.
Poškodený môže odvolaním napadnúť nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať
alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do

doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.