Decision was made at the court Okresný súd Rožňava
Judgement was issued by Mgr. Ing. Judita Gabonaiová Hrenčuková
Judgement form – Rozsudok
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 1Csp/221/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118308636
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Judita GabonaiováHrenčuková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2019:6118308636.7
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou Mgr. Ing. Juditou Gabonaiovou Hrenčukovou, v právnej veci žalobcu
P. L., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX, XXX XX K., právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou WEBBER LEGAL, s.r.o., so sídlom Na rozhliadke 2, 831 01 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 50
680 552, proti žalovanému Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO:
00 151 653, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom
Bočná 10, 040 01 Košice, IČO: 36 863 017, o zaplatenie sumy 5.786,95 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd z a v ä z u j e žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.681,62 Eur s úrokom z omeškania
vo výške 5,00 % ročne, zo sumy 4.681,62 Eur od 09.07.2018 do zaplatenia, v lehote do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
III. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov tohto konania podľa pomeru úspechu vo veci vo výške
61,80 % .
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu v rámci upomínacieho konania
domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 4.991,80
Eur spolu s úrokmi z omeškania: úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 123,25 € od 13.01.2016 do
zaplatenia, úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 163,68 € od 10.02.2016 do zaplatenia, úrokom
z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 163,68 € od 11.03.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania 5,00 %
ročnezosumy163,68€od10.04.2016dozaplatenia,úrokomzomeškania5,00%ročnezosumy163,68
€ od 10.05.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 0,71 € od 10.06.2016 do
zaplatenia, úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 162,97 € od 11.06.2016 do zaplatenia, úrokom
z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 163,68 € od 10.07.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania 5,00 %
ročnezosumy163,68€od10.08.2016dozaplatenia,úrokomzomeškania5,00%ročnezosumy163,68
€ od 10.09.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 163,68 € od 10.10.2016 do
zaplatenia, úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 162,71 € od 10.11.2016 do zaplatenia, úrokom
z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 0,97 € od 11.11.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania 5,00 %
ročne zo sumy 33,45 € od 10.12.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 130,23
€ od 13.12.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 163,68 € od 10.01.2017 do
zaplatenia, úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 163,68 € od 10.02.2017 do zaplatenia, úrokom
z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 163,68 € od 10.03.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania 5,00
% ročne zo sumy 163,68 € od 11.04.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy
163,68 € od 10.05.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 6,66 € od 10.06.2017
do zaplatenia, úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 83,87 € od 15.06.2017 do zaplatenia, úrokomz omeškania 5,00 % ročne zo sumy 73,15 € od 16.06.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania 5,00 %
ročnezosumy163,68€od10.07.2017dozaplatenia,úrokomzomeškania5,00%ročnezosumy163,68
€ od 10.08.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 163,68 € od 10.09.2017 do
zaplatenia, úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 1,78 € od 10.10.2017 do zaplatenia, úrokom z
omeškania 5,00 % ročne zo sumy 161,90 € od 13.10.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania 5,00 %
ročnezosumy159,03€od10.11.2017dozaplatenia,úrokomzomeškania5,00%ročnezosumy159,03
€ od 10.12.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 159,03 € od 10.01.2018 do
zaplatenia, úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 150,31 € od 10.02.2018 do zaplatenia, úrokom
z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 8,72 € od 14.02.2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania 5,00 %
ročnezosumy159,03€od10.03.2018dozaplatenia,úrokomzomeškania5,00%ročnezosumy159,03
€ od 10.04.2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 159,03 € od 10.05.2018 do
zaplatenia, úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 159,03 € od 10.06.2018 do zaplatenia, úrokom
z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 159,03 € od 10.07.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom došlo dňa 26.10.2010 k uzavretiu zmluvy
o spotrebiteľskom úvere označenej ako Zmluva o splátkovom úvere č.0512933445, predmetom ktorej
bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru zo strany žalovaného v prospech žalobcu (ďalej len „Zmluva“).
Zmluvajevhrubomrozporesozákonomč.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch(ďalejlen„Zákon“),
zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“) a
zákonom č. 40/1964 Zb. Občianskym zákonníkom (ďalej len „Občiansky zákonník“). Zákon č. 129/2010
Z. z., účinný v čase uzatvárania Zmluvy (ďalej len „Zákon“) v ust. § 1 ods. 2 ustanovoval, že zmluva
o spotrebiteľskom úvere môže mať rôzne formy (a to formu pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi). Obdobne ustanovuje tiež článok 3
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS a § 2 písm. a) už zrušeného zákona č. 258/2001 Z. z.
Následne, Zákonnou náležitosťou každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je tiež vymedzenie jej formy,
resp. druhu (§ 9 ods. 2 písm. a) Zákona). Ide o dôležitú náležitosť, lebo jej neuvedenie v zmluve o
spotrebiteľskom úvere má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru (§ 11 ods. 1 Zákona).
Zmluva o spotrebiteľskom úvere tak musí spĺňať jednak náležitosti Zákona, jednak náležitosti príslušnej
formy/druhuspotrebiteľskéhoúveru(napríkladnáležitostipôžičkyvymedzenejvObčianskomzákonníku,
náležitosti úveru vymedzeného v Obchodnom zákonníku a pod.). Zmluva medzi žalobcom a žalovaným
je zmluva o spotrebiteľskom úvere (§ 9 Zákona) vo forme pôžičky (§657 a nasl Občianskeho zákonníka)
a nie vo forme úveru (§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka), a to z týchto dôvodov:
a) Žalovaný vo svojej masívnej reklamnej kampani, ktorou láka spotrebiteľov a ktorým takto ponúka svoj
produkt, ponúka spotrebiteľom pôžičku, a nie úver,
b) Zmluva je svojim obsahom zmluvou o pôžičke a nie zmluvou o úvere.
Ad a) Marketing žalovaného
Žalovaný prostredníctvom svojho marketingu, či už vo forme prezentácie na svojom webovom sídle,
alebo vo forme printovej reklamy alebo reklamy v TV a na internete, ponúka spotrebiteľom svoj produkt
vo forme „Pôžičky“. Dovoľujeme si podotknúť, že ide o masívnu reklamnú kampaň. Vzhľadom na vskutku
masovú reklamu v televízii, na internete ako aj v printových médiách a na billboardoch, a to nielen zo
strany samotného žalovaného, ale aj zo strany iných veriteľov ponúkajúcich spotrebiteľské úvery, kde
žalovaný (ako aj iní veritelia) ponúka bežným spotrebiteľom spotrebiteľský úver vo forme pôžičky, je
zrejmé, že priemerný spotrebiteľ vníma tento produkt ako pôžičku. Nakoniec, je to samotný žalovaný,
ktorý túto reklamu vytvára a ktorá prostredníctvom nej pôžičku spotrebiteľom ponúka. Vzhľadom na
bežné vnímanie priemerného spotrebiteľa, a na vnímanie žalobcu v tomto konkrétnom prípade, ktorý mal
v úmysle si peniaze požičať, a nie dojednať úver, ako aj s ohľadom na marketing žalovaného ponúkajúci
pôžičku, žalobca ako priemerný spotrebiteľ sa dôvodne domnieval a bol uzrozumený s tým, že žalovaný
mu poskytuje pôžičku, a nie úver, a s týmto vedomím a vnímaním vstúpil do zmluvného vzťahu so
žalovaným ako veriteľom.
Ad b) Skutočný obsah a charakter Zmluvy
Zmluva medzi žalobcom a žalovaným nespĺňa podstatné náležitosti zmluvy o úvere a ani obsahom a
charakterom práv a povinností strán sa nejedná o zmluvu o úvere. Zmluva medzi žalobcom a žalovaným
však spĺňa náležitosti zmluvy o pôžičke (resp. vzhľadom na reálny charakter zmluvy o pôžičke Zmluvaspĺňa náležitosti zmluvy o budúcej zmluve o pôžičke), a charakterom a obsahom práv a povinností strán
sa jedná o zmluvu o pôžičke. Navyše, z pohľadu skutočnej vôle strán sa jedná tiež o pôžičku a nie o úver.
Ad b) 3. Skutočná forma spotrebiteľského úveru podľa Zmluvy medzi žalobcom a žalovaným
Zmluva medzi žalobcom a žalovanou nespĺňa podstatné náležitosti zmluvy o úvere. Zmluva naopak
spĺňa náležitosti pôžičky (resp. vzhľadom na reálny charakter pôžičky náležitosti budúcej zmluvy o
pôžičke). Skutočná vôľa žalobcu ako spotrebiteľa nesmerovala k dojednaniu úveru, ale k dojednaniu
pôžičky. Vzhľadom na obsah Zmluvy rovnako aj skutočná vôľa žalovanej smerovala k uzavretiu zmluvy o
pôžičke(resp.zmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky).VoformulárovejZmluvejeuvedené,že
výškaspotrebiteľskéhoúveruje10.550,-EUR(bod1Zmluvy),pričomvZmluvesamotnejniejeuvedené,
že sa jedná o nejaký limit, a v Zmluve nie je uvedená doba, do ktorej má žalobca predložiť žiadosť o
čerpanie úveru, v ktorej by špecifikoval, akú sumu presne chce čerpať. Naopak, v predpokladoch pre
výpočet RPMN uvedených na prvej strane je uvedené, že „Úver bol poskytnutý okamžite a v plnej výške“.
Je zrejmé, že vôľou oboch zmluvných strán nebolo dojednanie času, v ktorom môžu žalobcovia peňažné
prostriedky čerpať, ale jednalo sa o jednorazové poskytnutie peňažných prostriedkov v konkrétnej,
presne určenej výške. Žalobca ako spotrebiteľ nikdy nemal možnosť dať žiadosť o úver a vymedziť,
akú sumu z úveru bude čerpať, čo korešponduje s jeho vôľou, pretože vôľou spotrebiteľa nebolo
dohodnúť úverový rámec a neskôr z neho čerpať určitú sumu, ale jeho skutočnou vôľou bolo získať
PRÁVE 10.550,- EUR ako pôžičku a nie úverový limit EUR 10.550,- s prípadnou následnou žiadosťou
a špecifikáciou, o akú sumu má spotrebiteľ záujem. To sa zhoduje s vôľou žalovaného, ktorá zjavne
tiež nechcel poskytnúť žalobcovi úverový rámec, ale chcel mu poskytnúť práve EUR 10.550,-. Skutočný
dôvod, prečo žalovaný takto obchádzal pri kontraktácii zákon a snaží sa Zmluvný vzťah podriadiť pod
režim spotrebiteľského úveru vo forme úveru, je i) obohatenie sa na úkor žalobcu ako spotrebiteľa,
a to inkasovaním poplatku, na ktorý by podľa Občiansko-právnej úpravy žalovaný nemal nárok, a
ii) získanie výhodnejšieho právneho postavenia (režim Obchodného zákonníka na úkor Občianskeho
zákonníka). Žalovaný by mohol namietať, že uzavretím Zmluvy neboli naplnené podstatné náležitosti
zmluvy o pôžičke ako takej, pretože zmluva o pôžičke je reálny kontrakt (na rozdiel zmluvy o úvere,
ktorá je kontrakt konsenzuálny), ktorého podstatné náležitosti sú naplnené až pripísaním peňažných
prostriedkovnaúčetspotrebiteľa.Samozrejme,stakýmtoprípadnýmargumentomŽalovanejjepotrebné
sa v plnom rozsahu stotožniť, avšak zároveň s dôvetkom, že vôľa zmluvných strán v takomto prípade
smerovala k uzavretiu budúcej zmluvy o pôžičke, v ktorej sa žalovaný ako veriteľ zaviazal, že žalobcovi
ako spotrebiteľovi poskytne pôžičku vo výške 10.550,- EUR, a to Zmluvou, k čomu aj okamžite po
podpise došlo.
Ad b) 4. Dôsledok obchádzania zákona zo strany Žalovaného
Zmluvné strany uzavreli konkrétnu dohodu o konkrétnej cene spotrebiteľského úveru podľa Zmluvy.
Nakoľko žalovaný konštruoval svoju odplatu v rozpore so zákonom (§ 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka), resp. zákon obchádzal (podriadenie zmluvy o pôžičky pod zmluvu o úvere za účelom
inkasovania poplatku za dojednanie údajného úveru) a požadoval aj plnenia, na ktoré nemal nárok, a
to spracovateľský poplatok vo výške EUR 239,- (cca 2,25% z istiny v podstate za žiadne protiplnenie)
a poplatok za správu úveru vo výške 2,99 EUR / mes. = 358,80 EUR za celé obdobie trvania Zmluvy
(3,40 % z istiny) je potrebné celú dohodu o odplate vyhodnotiť ako neplatnú v zmysle ust. § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka a tiež § 39 Občianskeho zákonníka, v spojení s ust. § 41 Občianskeho
zákonníka. Záverom poukazujeme na rozsudok KS PO zo dňa 08.12.2016, sp. zn. 19Co/142/2016-328,
IČS:8115227084astabilizovanúnemeckúnázorovúlíniu,ktorápovažujezaneprijateľné,abyspotrebiteľ
platil poplatky za plnenia, ktoré nie sú v skutočnosti v jeho záujme a ktoré slúžia naopak veriteľovi,
(napr. administratívny poplatok za posúdenie podmienok na získanie úveru). V prípade, ak ide o
také plnenie, ktoré je predsa len v záujme spotrebiteľa a nie je kryté už úrokmi, tak je neprijateľné,
ak poplatok prevyšuje skutočné náklady za takéto plnenie (napr. poplatok za vystavenie kvitancie).
Poznamenávame, že pri administratívnom poplatku, v rozsudku súdu SRN išlo o 2%. Vzhľadom na
závery tohto rozsudku je tiež možné dohodu o odplate nielen považovať za neplatnú, ale považovať aj
za neprijateľnú zmluvnú podmienku a z tohto vyhodnotiť neplatnosť dohody o odplate.
Ad b) 5. Poukázanie na skutočný charakter poplatkov v Zmluve a jeho rozpor tak s Občianskym
zákonníkom, ako aj s Obchodným zákonníkom
Zmluva označuje poplatok vo výške EUR 239,- ako „spracovateľský poplatok“. Ako uviedli vyššie,
dohoda o odplate je neplatná, nakoľko sa jedná o (budúcu) zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej Občiansky
zákonník pozná iba odplatu vo forme úrokov a vzhľadom na spotrebiteľský charakter tohto právneho
vzťahu sa nie je možné od zákona odchýliť. Ak by však súd vyhodnotil z akéhokoľvek dôvodu Zmluvu
ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru, aj v takomto prípade by bola dohoda o odplate
neplatná, nakoľko Obchodný zákonník pozná iba dve zložky odplaty, a to i) úroky a ii) odplatu zadojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka peňažné prostriedky. Žalovaný však vo
formulárovej zmluve nedojednal takúto odmenu (za dojednanie záväzku poskytnúť peňažné prostriedky
na požiadanie dlžníka), ale dojednal spracovateľský poplatok. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter
tohto právneho vzťahu sa nie je možné od zákona odchýliť (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a keďže
žalovaný tak urobil, aj v tomto prípade je potrebné považovať dohodu o odplate za neplatnú. Záverom si
dovoľujeme uviesť, že vyššie uvedené závery o neplatnosti dohody o odplate sa vzťahujú aj pre prípad,
že by súd vyhodnotil „poplatok za poskytnutie“ ako totožný s „poplatkom za dojednanie záväzku veriteľa
poskytnúť na požiadanie dlžníka peňažné prostriedky“. V takomto prípade je celú dojednanú odplatu
potrebné posúdiť ako neplatnú z dôvodu, že dojednaný poplatok vo výške EUR 239,- (cca 2,25% z istiny)
a dojednaný poplatok vo výške 2,99 EUR / mes. = 358,80 EUR za celé obdobie trvania Zmluvy (3,40
% z istiny), čo spolu predstavuje cca 5,65% z istiny, je neplatný z dôvodov rozporu s dobrými mravmi
a zjavného obchádzania zákona, nakoľko platenie akéhokoľvek poplatku, v tomto konkrétnom prípade
2,5% z istiny úveru za to, že žalobca „rezervoval“ úverový limit pre žalovaného na časovú lehotu max.
niekoľkých minút/hodín, a cca 3,40% z istiny za akúsi „správu úveru“ sú zjavne dojednané za účelom
bezdôvodného obohatenia sa, pretože spotrebiteľ reálne nezískal žiadne protiplnenie za tieto poplatky.
Navyše, ani v tomto jednom dni o peniaze nežiadal, a teda veriteľ od uzavretia Zmluvy vedel, kedy a
koľko peňazí spotrebiteľovi poskytne.
B) BEZÚROČNOSŤ A BEZPOPLATKOVOSŤ SPOTREBITEĽSKÉHO ÚVERU
V prípade, ak súd vyhodnotí dohodu o odplate za platnú, v takomto prípade je spotrebiteľský úver
potrebné považovať za bezúročný a bezpoplatkový, a to z nižšie uvedených dôvodov:
a) Spracovateľský poplatok a poplatok za správu úverového účtu sú dojednané neplatne z dôvodov
uvedených v bode b) 5. vyššie a z tohto dôvodu sú v Zmluve nesprávne vyjadrené všetky podstatné
náležitosti, ktorými sú celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a ročná percentuálna miera
nákladov.
b)Akbyboladohodaospracovateľskompoplatkuapoplatkuzasprávuúverovéhoúčtuplatná,vtakomto
prípade je spotrebiteľský úver bezúročný a bezpoplatkový, nakoľko v Zmluve nie sú uvedené nižšie
uvedené náležitosti, resp. tieto sú uvedené nesprávne (čo má v zmysle konštantnej súdnej praxe ten
istý účinok, ako keby Zmluva uvedenú náležitosť neobsahovala):
1. celková výška spotrebiteľského úveru (náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9 ods.
2 písm. g) Zákona) - v Zmluve je táto náležitosť vyjadrená nesprávne,
2. neuvedenie predpokladov na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (náležitosť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j) Zákona) - v Zmluve táto náležitosť absentuje úplne,
3. celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaná na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9
ods. 2 písm. j) Zákona) - v Zmluve je táto náležitosť vyjadrená nesprávne,
4.ročnápercentuálnamieranákladov,vypočítanánazákladeúdajovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvy
ospotrebiteľskomúvere(náležitosťzmluvyospotrebiteľskomúverepodľaust.§9ods.2písm.j)Zákona)
- v Zmluve je táto náležitosť vyjadrená nesprávne,
5. výška, počet a termíny splátok v členení na istiny, úroky a iné poplatky, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. §
9 ods. 2 písm. k) Zákona) - v Zmluve táto náležitosť absentuje úplne,
6. doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere (náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust.
§ 9 ods. 2 písm. f) Zákona) (v Zmluve je tento údaj vyjadrený nesprávne).
Ad 1. Nesprávne uvedenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru
Zákon a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica“) definujú nižšie
uvedené pojmy nasledovne:
- „celková výška spotrebiteľského úveru“:
maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere
(ust. § 2 písm. l) Zákona)
(článok 3 písm. l) Smernice 2008/48 ES o spotrebiteľských úveroch)
- „celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom“
všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ
zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych
poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutítakejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok
(ust. § 2 písm. g) Zákona) všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem
notárskych poplatkov; zahrnuté sú aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o úvere, a
to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí služieb, aby získal úver
alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok (článok 3 písm. g) Smernice) všetky náklady vrátane
úrokov, provízií, daní, poplatkov pre sprostredkovateľov úverov a iných poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ
zaplatiť v súvislosti so zmluvou o úvere, okrem notárskych poplatkov. Skutočná informovanosť veriteľa
o nákladoch by sa mala objektívne posúdiť so zreteľom na požiadavky profesionálnej starostlivosti
- „celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“:
súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom (ust. § 2 písm. h) Zákona) súčet celkovej výšky úveru a celkových nákladov
spotrebiteľa spojených s úverom; (článok 3 písm. h) Smernice)
Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť = celková výška úveru + celkové náklady spotrebiteľa
Keďže je pojem „celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“ vymedzený ako „súčet celkovej výšky
úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom“, vyplýva z toho, že pojmy „celková výška
úveru“ a „celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom“ sa vzájomne vylučujú a celková výška úveru
preto nemôže zahrňovať sumy, ktoré vstupujú do celkových nákladov na úver pre spotrebiteľa. Do
celkovej výšky úveru nemožno zahrnúť nijakú zo súm určených ako odmenu za záväzky dohodnuté z
dôvodupredmetnéhoúveru,akosúadministratívnepoplatky,úroky,provízieaakékoľvekďalšiepoplatky,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť.
V Zmluve je uvedené, že výška spotrebiteľského úveru je EUR 10.550. Žalovanému bol skutočne
poskytnutý spotrebiteľský úver len vo výške EUR 10.331, keďže na jeho bankový účet mu bola reálne
pripísaná len táto suma, keďže spracovateľský poplatok vo výške EUR 239 mu bol okamžite z tejto
sumy zrazený (časť I., I. Zmluvné podmienky bod 1: „Spracovateľský poplatok: 239,00 EUR, uhradený
pri uzatvorení Úverovej zmluvy z prostriedkov Úveru“.).
Ad 2. Neuvedenie predpokladov použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov
Zákon o spotrebiteľských úveroch navyše za podstatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v
zmysle § 9 ods. 2 písm. j) považuje uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet ročnej
percentuálnej miery nákladov, čo v predmetnej Zmluve úplne absentuje.
Ad 3. Nesprávne uvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť
Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť podľa Zmluvy, je v Zmluve uvedená vo výške EUR
20.092,57.
Celková čiastka sa teda = celková výška sp. úveru + celkové náklady spotrebiteľa.
Nakoľko celkové náklady spotrebiteľa v Zmluve uvedené nie sú a nie sú uvedené ani predpoklady pre
výpočet RPMN, pri výpočte ktorej sa v zmysle ust. § 19. ods. 2 Zákona účinného v čase uzatvárania
Zmluvy použijú práve tieto celkové náklady12, nie je možné overiť, čo žalovaný uviedol celkovú čiastku
spojenú so sp. úveru správne.
Ak by sme však aj vykonali kontrolu správnosti „odvodeným“ postupom, ktorý ale nie je postup zákonný,
dospeli by sme k záveru, že celková čiastka je v Zmluve uvedená nesprávne, a to z dvoch dôvodov:
a) Celková čiastka bez doplnkových služieb = 20.093,02 EUR
Celková čiastka bez doplnkových služieb je matematickým výpočtom 27,43 EUR (čo je výška prvej
splátky) plus 119 (čo je počet ďalších splátok) krát 166,61 EUR (čo je výška ostatných splátok, teda
172,44 EUR, znížená o sumu poistného, teda 5,83 EUR) plus 239 EUR (čo je výška poplatku) =
20.093,02 EUR, čo je o 0,45 EUR viac ako je uvedené v Zmluve.
27,43 EUR + 119 * (172,44 - 5,83) EUR + 239 EUR = 20.093,02 EUR
Údaj uvedený v Zmluve: 20.092,57 EUR
b) Navyše, zo Zmluvy vyplýva, že žalobca bol povinný uzavrieť okrem samotnej Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere tiež zmluvu o poistení. Poistenie úveru bolo v Zmluve o spotrebiteľskom úvere
predformulované a žalobca musel poistenie uzavrieť, pokiaľ chcel získať finančné prostriedky od
veriteľa za daných podmienok. Poistenie nebolo individuálne dojednané Zmluva o spotrebiteľskom
úvere uzavretá medzi účastníkmi je nepochybne zmluvou formulárovou a vyplýva z nej, že poistenie
bolo veriteľom vopred stanovené a žalobca spotrebiteľ nemal na výber, či poistenie uzavrie alebo nie.
Podmienka poistenia je síce vo formulárovej Zmluve uvedená ako dobrovoľná, teda žalobca údajne
moholvyjadriťsvojnesúhlassuvedenouzmluvoupodmienkou.Vskutočnostialežalobcaakospotrebiteľ
nemal absolútne žiadnu možnosť prejaviť dobrovoľnosť a nemal možnosť vyjadriť nesúhlas v časti
poistného, ale musel predpripravenú formulárovú Zmluvu len akceptovať ako celok, alebo ako celokju odmietnuť Navyše, mesačné poistné vo výške 5,83 eur už bolo započítané v mesačnej splátke. Zo
Zmluvy ani z inej zmluvnej dokumentácie nie je zrejmé, že by mal žalobca možnosť ovplyvniť obsah
Zmluvy, predovšetkým výšku poplatkov za poskytnutie úveru, poistenie a že by došlo k dojednaniu inej
výšky jednotlivých nárokov žalobcu ako v iných prípadoch, ktoré sú súdu známe z úradnej činnosti. Zo
žiadneho dokumentu nevyplýva, že by mal žalobca možnosť získať spotrebiteľský úver u veriteľa, ak by
žiadal zmeniť výšku poistného alebo ak by o poistné nemal záujem.
Privýpočtecelkovejčiastkyspoluspoistným(5,83EUR*119=693,77EUR)jeskutočnácelkováčiastka
EUR 20786,79, čo je o EUR 694,22 viac, ako je uvedené v Zmluve.
Ad 4. Nesprávne uvedenie RPMN
Hodnota RPMN je v Zmluve uvedená vo výške 16.29 %.
Nakoľko celkové náklady spotrebiteľa v Zmluve uvedené nie sú a nie sú uvedené ani predpoklady pre
výpočet RPMN ako sme uviedli v písm. b) vyššie, pri výpočte ktorej sa v zmysle ust. § 19. ods. 2 Zákona
účinného v čase uzatvárania Zmluvy použijú práve tieto celkové náklady13, nie je možné overiť, akým
spôsobom žalovaný vypočítal RPMN.
Hodnota RPMN je však v Zmluve uvedená nesprávne, a to z dvoch dôvodov:
a) Nesprávnym uvedením celkovej výšky spotrebiteľského úveru, čo má v zmysle rozsudku Súdneho
dvora EÚ C-377/2014 uvedeného v bode. 1. vyššie za následok podhodnotenie RPMN, a
b) Poistné vo výške 5,83 EUR mesačne nie je uvedené vo výpočte celkovej čiastky a v bode 3. riadku 4.
Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere je uvedené, že poistné nie je podmienkou
a získanie sp. úveru, je zrejmé, že žalovaný náklad na poistné nepremietol do výpočtu RPMN, čo má za
následok logické nižšie uvedenie RPMN ako to, ktoré je uvedené v Zmluve.
Vzhľadom na túto skutočnosť je RPMN v Zmluve vyjadrená nesprávne, a to v neprospech spotrebiteľa.
Správne uvedenie RPMN je mimoriadne dôležité v každej zmluve o spotrebiteľskom úvere, nakoľko
nesprávne uvedená RPMN je spôsobilá vyvolať omyl u spotrebiteľa pri jeho rozhodovaní o využití
produktov jednotlivých dodávateľov, preto je potrebné, aby táto bola vždy uvedená správne, čo v tomto
prípade nenastalo.
Ad 5. Neuvedenie výšky, počtu a termínov splátok v členení na istiny, úroky a iné poplatky
Splátky spotrebiteľského úveru nie sú v Zmluve rozčlenené na splátky istiny, úrokov a poplatkov,
čím sa v zmysle konštantnej judikatúry úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vyššie
uvedený záver je potrebné prijať napriek Rozsudku súdneho dvora EÚ vo veci C-42/2015, nakoľko
priamy účinok Smernice nie je možný (nakoľko sa jedná o právne vzťahy horizontálne, teda medzi
jednotlivcami) a eurokonformný výklad ust. § 9 ods. 2 písm. k) Zákona účinného v čase uzatvárania
Zmluvy (teda nepriamy účinok Smernice) nie je možný, nakoľko v tomto konkrétnom prípade
vnútroštátne právo - Zákon, nad rámec smernice zakotvuje prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným
náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o úvere na splnenie ktorých je viazané posúdenie bezúročnosti
a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch je teda
od požiadavky Smernice iná. Zákon uvádza, že zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Slovenský zákon o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec
Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a
splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch existuje
konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu SR, desiatkami
rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov SR, v zmysle ktorej je potrebné
toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a
splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v zmysle § 11 ods. 1 Zákona za
bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžaduje v spotrebiteľskej zmluve iba uvedenie výšky, počtu a
frekvencie splátok spotrebiteľa. V danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a Zákonom
o spotrebiteľských úveroch. To však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred
vnútroštátnymprávomSmernica.Vtaktomprípadetotižmusívnútroštátnysúdskúmať,čimôžeSmernici
priznať priamy účinok, resp. nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku
priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálnehopriameho
účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo
ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne
jednotlivci. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a
spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp.
Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy
poskytli Smernici priamy účinok. Súd preto musí skúmať, či môže Smernici priznať nepriami účinok. V
zmysleustálenejjudikatúrySúdnehodvoraEÚ,jerozsahamedzenepriamehoúčinkusmernícvyjadrený
jednak právom EÚ, jednak právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možne uplatniť eurokonformnývýklad, teda či vzhľadom na právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade
vnútroštátneho Zákona. V takomto prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle
znenia a účelu/cieľa Smernice, musí ísť o výklad za použitia výkladových metód podľa vnútroštátneho
právneho poriadku, nesmie sa jednať o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne
zásady. Okrem uvedeného výklad Zákona nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu
právnej istoty. Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia
splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy
účinok, jednalo by sa o výklad vnútroštátneho Zákona contra legem. Napriek odkazu žalobcu na
predmetné rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, zákon o spotrebiteľských úverov jednoznačne určuje
náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje § 11
tohto zákona, je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Ad 6. Nesprávne uvedenie doby trvania Zmluvy
Zmluva v čase jej uzatvárania musela podľa Zákona účinného v čase jej uzatvárania zo Zákona (§ 9
ods. 2 písm. f)) obsahovať:
a) termín konečnej splatnosti, a
b) dobu trvania Zmluvy.
S účinnosťou od 1.5.2018 slovenský zákonodarca pristúpil k novelizácii predmetného ustanovenia
Zákona a to zákonom č. 279/2017 Z. z. a to tak, že v ust. § 9 ods. 2 písm. d) sa vypúšťajú slová „a
termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.“ S účinnosťou od dátumu uvedeného vyššie teda
bude postačovať vyjadrenie len jednej z náležitostí týkajúcej sa trvania Zmluvy / konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru. Ako vyplýva z dôvodovej správy uvedenej k Zákonu č. 279/2017 Z. z. , samotný
slovenský zákonodarca pristúpil k novelizácii sporného ustanovenia, a to výlučne z dôvodu, že toto
ustanovenie je v rozpore so Smernicou. Až do účinnosti novely zákona však Zmluvy musia obsahovať
uvedenie aj termínu konečnej splatnosti, aj dobu trvania Zmluvy - v opačnom prípade je spotrebiteľský
úver bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 Zákona. Termín konečnej splatnosti je v Zmluve
vyjadrený správne, a to dňom 09.09.2020.
Doba trvania Zmluvy je však v Zmluve uvedená neurčito a netransparentne, pričom dokonca nie
je uvedená priamo v Zmluve, ale len v Štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom
úvere, a to nasledovne: „Zmluva sa uzatvára na dobu určitú, a to na dobu úverového vzťahu,
až do vysporiadania všetkých záväzkov, ktoré vznikli na základe alebo v súvislosti s úverom.“ V
zmysle konštantnej judikatúry má byť doba trvania Zmluvy uvedená v jednotkách času (dni, týždne,
mesiace, roky) tak, aby táto skutočnosť bola vyjadrená transparentne bez toho, aby spotrebiteľ musel
vykonávať akékoľvek počty, aby sa dopracoval k transparentnej informácii. Navyše, táto skutočnosť je
v Zmluve vyjadrená neurčito, nakoľko Zmluva zanikne aj v prípade, ak spotrebiteľ bude mať záväzky
nevysporiadané,atonapríkladvyhlásenímpredčasnejsplatnostispotrebiteľskéhoúveruzostranybanky
- porovnaj systematické zaradenie ust. § 565 Občianskeho zákonníka [táto úprava je systematicky
zaradená v ôsmej časti (záväzkové právo) druhej hlave (bez nadpisu) šiestom oddiele (Zánik záväzkov)
Občianskeho zákonníka]. Vzhľadom na skutočnosť, že Zmluva neobsahuje náležitosti uvedené vyššie,
v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) Zákona, sa spotrebiteľský úver poskytnutý prostredníctvom Zmluvy
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Klientovi bola zo strany Veriteľa poskytnutá istina vo výške EUR
10550,00. Do dnešného dňa Klient vykonal v súvislosti so spotrebiteľským úverom úhrady v celkovej
výške EUR 15382,77. Okrem vyššie uvedeného žalobca hradil žalovanému náklady na doplnkové
služby, a to poistné, a to k dnešnému dňu spolu vo výške EUR 540,37. Vzhľadom na skutočnosť, že
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov od samotného počiatku Zmluvy, žalobca
v predžalobnej výzve zo dňa 8.7.2018 zaslanej žalovanému v súlade s ustanovením § 566 Občianskeho
zákonníka,vzmyslektorého"pričiastočnomplnenípeňažnéhodlhusaplneniedlžníkazapočítavanajprv
na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak", oznámil, že všetky svoje platby, ktoré historicky na
tento spotrebiteľský úver vykonal, vykonal najprv na splátky istiny a až následne na splátky úrokov a
inýchpoplatkov.Vzmysleust.§559Občianskehozákonníka„Splnenímdlhzanikne.“Zaplatenímsplátok
vo výške istiny Zmluva zanikla a po tomto momente sa veriteľ bezdôvodne obohacoval. Žalobca istinu
úveru poskytnutého prostredníctvom Zmluvy takto splatil dňa 12.1.2016. Z tohto titulu vyzval žalobca
žalovaného na zaplatenie EUR 4832,77. Po doručení predžalobnej výzvy však žalovaného dňa 9.7.2018
stiahol žalobca z účtu ďalšiu platbu vo výške EUR 159,03. Žalobca má nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške EUR 4991,8. Pre prípad, že by v súdnom konaní bolo toto vyhlásenie spochybnené
čodosprávnostiprávnehopostupu,Žalobca,zdôvodovprávnejistoty,vpredžalobnejvýzvežalovanému
vsúladesust.§16ods.1Zákonaoznámil,žepredčasnesplácaspotrebiteľskýúverposkytnutýZmluvou,
a započítal svoju pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia (zaplatené úroky a poplatky) voči
pohľadávke žalovaného na zaplatenie zvyšku istiny. Teda aj v tejto alternatíve Zmluva zanikla splnenímdlhu a žalobca má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške EUR 4991,8. Vzhľadom na
skutočnosť, že spotrebiteľský úver poskytnutý prostredníctvom Zmluvy sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie spočívajúce v zaplatených
Úrokoch a Poplatkoch a zaplatiť mu zákonný úrok z omeškania. Žalobca prostredníctvom advokátskej
kancelárie žalovaného v predžalobnej výzve vyzval, aby v lehote 1 dňa od doručenia predžalobnej výzvy
vydal žalobcovi bezdôvodné obohatenie. Po doručení predžalobnej výzvy však žalovaný dňa 9.7.2018
stiahol žalobcovi z účtu ďalšiu platbu vo výške EUR 159,03.
3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 15.08.2018 vydal platobný rozkaz sp. zn.
22Up/464/2018 v súlade s ustanovením § 265 ods. 1 CSP. Žalovaný v zákonnej lehote podal proti
predmetnému platobnému rozkazu odpor, ktorým odporom odmietal nárok uplatnený voči ich banke
ako neopodstatnený v celom rozsahu, a ktorý odpor vecne odôvodnil nasledovne. Voči žalobnému
návrhu predovšetkým namietali, že žalobca netvrdí (neuvádza) žiadne konkrétne plnenia, ktoré mali
dať údajne vzniknúť bezdôvodnému obohateniu na strane ich banky a ktoré majú byť vrátené. V
sporovom konaní, ako je konanie vo veci samej, v ktorom platia zásady dispozičná a prejednacia,
je zásadne vecou strán sporu tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových
tvrdení. Podľa čl. 8 Základných princípov Civilného sporového poriadku sú strany sporu povinné
označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to
v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Žalobca je už v žalobe povinný, o. i.,
uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie
a žalobný návrh (§ 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Rovnocenné povinnosti ho zaťažujú
aj v ďalšom priebehu konania (najmä § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „Strany majú
povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.“).
Žalobca musí v závislosti od hypotézy relevantnej právnej normy tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy,
na základe ktorých môže súd rozhodnúť v jeho prospech. Povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazná
sú pritom vo vzájomnej jednote. Rozsah dôkaznej povinnosti je zásadne určený rozsahom povinnosti
tvrdiť skutočnosti, pretože aby mohla strana nejakú skutočnosť preukázať, musí ju najprv tvrdiť. V
tomto zmysle pôsobí bremeno tvrdenia, ktorým sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za
to, že v konaní netvrdila všetky rozhodujúce skutočnosti významné pre rozhodnutie, a z tohto dôvodu
muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom bremena tvrdenia je umožniť súdu
rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva
nemôže byť pre nečinnosť strán preukázaná, pretože nebola tvrdená stranou, ktorú také procesné
bremeno zaťažuje. Základnou procesnou povinnosťou žalobcu je teda predniesť dostatočne konkrétne
a určité skutkové tvrdenia významné podľa hmotného práva, ktorými sa formuje skutkový základ
žaloby. Túto povinnosť nemôže splniť nikto iný ako žalobca a jeho prípadná pasivita nemôže byť ani
korigovaná zásahom súdu (v sporoch so spotrebiteľským prvkom prichádza do úvahy iba vykonanie
nenavrhnutého dôkazu 5 v zmysle § 295 Civilného sporového poriadku, t. j. ingerencia vo vzťahu k
dôkaznému bremenu, nie však k bremenu tvrdenia). Nesplnenie povinnosti relevantne tvrdiť rezultuje
do procesnoprávnej sankcie v podobe prehry sporu. Ako napokon uviedol aj zákonodarca v dôvodovej
správe k ustanoveniu § 150 Civilného sporového poriadku: „Navrhovaná právna úprava zakotvuje
tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými
prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu.“ Musí zároveň ísť o priame tvrdenia žalobcu.
Civilný sporový poriadok neumožňuje tvrdenia nepriame, prostredníctvom odkazu na označené alebo
predložené dôkazné prostriedky, práve naopak, takéto „zjednodušovanie“ povinnosti tvrdenia výslovne
zakazuje v ustanovení § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku: „Opísanie rozhodujúcich skutočností
nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.“ Nestačí, že určité skutočnosti prípadne vyplývajú z
dôkazných prostriedkov. Bolo by v rozpore s požiadavkami rovnosti zbraní a kontradiktórnosti sporového
procesu, keby mal žalovaný „hádať“, ktoré skutočnosti tvoria predmet sporu; je preto elementárnou
povinnosťou žalobcu skutkovo vymedziť predmet žaloby prostredníctvom tvrdení, a následne preukázať
tvrdené skutočnosti v rámci dôkazného bremena. Rozsah povinnosti žalobcu na relevantné tvrdenie je
určený hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá má byť použitá na právne posúdenie žaloby. Hypotéza
právnej normy vymedzuje okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré je strana sporu povinná tvrdiť a
následne preukázať. V týchto súvislostiach akcentujeme, že základným predpokladom, aby bolo
možné uvažovať o vzniku práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je, že vôbec došlo
k nejakému plneniu zo strany osoby, ktorá tvrdí existenciu svojho oprávnenia, voči osobe, ktorá sa
mala na jej úkor obohatiť. Úplne jednoznačne to vyplýva zo všetkých skutkových podstát bezdôvodného
obohatenia, normovaných ustanoveniami § 451 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v
znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“): „Bezdôvodným obohatením je majetkovýprospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov“ a §
454 Občianskeho zákonníka: „Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva
mal plniť sám.“ Jedná sa o bezpodmienečnú požiadavku hypotézy citovaných právnych noriem -
bez existencie plnenia neprichádza rozvinutie zodpovednostného právneho vzťahu z bezdôvodného
obohatenia vonkoncom do úvahy. Zároveň ide o požiadavku, ktorá predchádza ostatným zložkám
hypotézy týchto právnych noriem - ak totiž vôbec nedošlo k plneniu, nemá význam ďalej skúmať,
ktorá zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia mohla byť v konkrétnom prípade naplnená.
Premietajúc uvedené na prebiehajúci spor preto namietame, že žalobca nesplnil ani len povinnosť
tvrdenia k základnému predpokladu práva z bezdôvodného obohatenia a nešpecifikoval, vrátenia
ktorých plnení sa domáha. Nestačí mu totiž tvrdiť, že zaplatil celkovú sumu 15.541,80 EUR, keď je aj
z jeho podania zjavné, že bola realizovaná viacerými platbami, a nie naraz. Je teda povinný uviesť,
vrátenia ktorých plnení (prípadne ktorých častí plnení) sa domáha, a tvrdiť rozhodujúce skutočnosti
o každom takom plnení (najmä kto, kedy, komu, koľko a ako plnil). Len voči takým kvalifikovaným
tvrdeniam žalobcu môžeme následne v postavení žalovaného rozvinúť náležitú procesnú obranu, napr.
preveriť, či skutočne išlo o platby na poskytnutý úver, či išlo o platby žalobcu alebo inej osoby, či nešlo
o platby zodpovednostného charakteru, napr. z dôvodu omeškania žalobcu, a podobne. Rovnako je
taká špecifikácia nevyhnutná z hľadiska ďalšieho prostriedku procesnej obrany, ktorý by sme mali mať
plne k dispozícii - uplatnenia hmotnoprávnej námietky premlčania. Žiadne tvrdenie tejto kvality však zo
strany žalobcu nebolo produkované. Jeho návrh obsahuje akýsi prehľad platieb, avšak nie je presne
špecifikované, vrátenie ktorých z nich vlastne požaduje - túto okolnosť je rozhodne potrebné posúdiť
na ťarchu unesenia bremena tvrdenia skutočností rozhodujúcich z hľadiska kvalifikácie žalobného
nároku ako nároku z bezdôvodného obohatenia. Na podporu našej procesnej obrany poukazujeme
na jednoznačné závery rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Odo 52/2005 zo dňa
14.12.2006, hojne citovaného aj v rozhodovacej praxi slovenských súdov: „Jeli tudíž poskytováno plnění
bez právního důvodu postupně po dílčích částkách, objektivní promlčecí doba počíná běžet u každé z
nich zvlášť v okamžiku, kdy k plnění došlo. Každá z dílčích plateb plněných bez právního důvodu má
tak svůj samostatný právní osud, promlčuje se samostatně a samostatně se rovněž posuzuje případné
prodlení s jejím vydáním.“ Pre prípad, že žalobca zamýšľa tvrdiť, že všetky platby platil najprv na
istinu a až následne „bezdôvodne“, namietame, že nepredkladá ani v tomto ohľade žiadne dostatočne
určité tvrdenie, vo vzťahu ku ktorému by mohli uplatňovať zodpovedajúce prostriedky procesnej obrany.
Žalobca sa tu totiž iba odvoláva na obsah predžalobnej výzvy zo dňa 08.07.2018 - čo je samo osebe
neprípustné podľa § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku („Opísanie rozhodujúcich skutočností
nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.“) - bez toho, aby konkretizoval, z ktorých plnení
má pozostávať suma takto kreovaná žalobným návrhom. Najmä však žalobca opomína, že zmluva o
splátkovom úvere č. 0512933445 zo dňa 26.10.2010 obsahuje hneď v úvodnom ustanovení článku I bod
1 výslovnú dohodu zmluvných strán, z čoho pozostáva každá splátka spotrebiteľského úveru („splátka
vo výške istiny, úrokov, Úrokov z omeškania, Poplatkov, nákladov Banky spojených s Úverom“). Takisto
bol v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 písm. l) zákona č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
účinnom dňa 26.10.2010 (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“) poučený o práve vyžiadať si výpis z účtu
vo forme amortizačnej tabuľky (článok I bod 12 zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 26.10.2010), ktorá
musí obsahovať o. i. aj rozpis každej splátky (§ 9 ods. 5 zákona č.129/2010 Z. z.). Žalobca však netvrdí
ani nepreukazuje žiadnu relevantnú skutočnosť, na základe ktorej by mohol jednostranne, dokonca so
spätnou účinnosťou, zmeniť obsah predmetného zmluvného dojednania o štruktúre splátok a nahradiť
ho vlastnou - a výsostne účelovou - predstavou o splácaní záväzku. Napokon uvádzame, že žalobca
nesplnil ani dôkaznú povinnosť k časti svojich tvrdení o úhrade splátok(strana 20 návrhu na vydanie
platobného rozkazu). Neobhájiteľne dokonca žiada, aby túto povinnosť za neho splnila naša banka,
keďže týmito dôkazmi údajne „nedisponuje“. Žalobca pritom neuvádza jedinú okolnosť, ktorá by mohla
založiť prenesenie bremena dôkazu na druhú stranu sporu. Práve naopak, keďže v rozsahu iných plnení
zodpovedajúce dôkazné prostriedky predkladá, je ich získanie zjavne v jeho objektívnych možnostiach.
So zreteľom na právnu úpravu prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany popierali všetky
tvrdenia žalobcu. Za procesného stavu, ako je popísaný v predošlom bode tohto podania, keď žalobca
zlyhal v riadnom tvrdení rozhodujúcich skutočností, avšak vzhľadom na čas, ktorý uplynul od jeho plnení,
vzniesli z opatrnosti námietku premlčania žalobou uplatnenej pohľadávky z dôvodu uplynutia zákonom
stanovenej premlčacej doby. V nadväznosti na ustanovenie § 11 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. uviedli,
že im nebola doručená žiadna faktúra žalobcu ohľadom uplatneného nároku, a že uplatnený nárok
neevidujú v účtovníctve, najmä z dôvodu, že ho neuznali a že im ohľadom neho nebola doručená žiadnafaktúra žalobcu. Po návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní na príslušnom súde v zmysle § 14 ods.
3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní, upomínací súd postúpil vec tunajšiemu súdu na jej
prejednanie.
4. Žalobca k podanému odporu a v ďalšom vyjadrení uviedol, k údajnému nesplneniu povinnosti
tvrdenia, že žalovaný vo svojom odpore uvádza, že žalobca nesplnil ani len povinnosť tvrdenia k
základnému predpokladu práva z bezdôvodného obohatenia a nešpecifikoval, vrátenie ktorých plnení
sa domáha. Podľa žalovaného žalobca netvrdí (neuvádza) žiadne konkrétne plnenia, ktoré mali dať
údajne vzniknúť bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného a ktoré majú byť vrátené. Žalobca
rozporuje tvrdenie, podľa ktorého žalobca nesplnil povinnosť uviesť vrátenia ktorých plnení (prípadne
ktorých častí plnení) sa domáha, a tvrdiť rozhodujúce skutočnosti o každom takom plnení (najmä kto,
kedy, komu, koľko a ako plnil). Uvedené skutočnosti plynú z tvrdení, ktoré sme uvádzali v návrhu na
vydanie platobného rozkazu. Žalobca požaduje od žalovaného zaplatenie EUR 4991,80 titulom platieb,
ktorévykonalnadrámecpeňazí,ktorémunazákladezmluvyospotrebiteľskomúvereposkytolžalovaný.
Spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcovi žalovaným sa považuje za bezúročný a bez poplatkov od
samotného počiatku, jedná sa o zákonnú fikciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti (§11 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z. z.). Ak teda úroky a poplatky neboli od počiatku v dôsledku fikcie zákona súčasťou zmluvy,
nemohol ich žalobca ako spotrebiteľ platiť a ani sa nemohol so žalovaným platne dohodnúť na spôsobe
ich úhrady. Práve pre túto fikciu následne platí, že jednotlivými platbami žalovanému žalobca splácal
svoj dlh (poskytnutú istinu), ktorý uhradil dňa 12.01.2016 splátkou vo výške 163,68 EUR, z ktorej časť
vo výške 40,43 EUR bola použitá na úhradu istiny a zvyšná časť vo výške 123,25 EUR už predstavovalo
bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, nakoľko na túto platbu žalobca nemal nárok. V tomto
kontexte poukazujeme aj na zákonné ustanovenie § 566 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého "pri
čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak
dlžník neurčí inak". Dlžník nemohol platne určiť v Zmluve inak, a to práve z dôvodov zákonnej fikcie
bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy. V zmysle ust. § 559 Občianskeho zákonníka „Splnením dlh
zanikne.“ Zaplatením splátok vo výške istiny Zmluva zanikla a po tomto momente sa veriteľ bezdôvodne
obohacoval. Predmetom žaloby je teda vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške EUR 4991,80 s
príslušenstvom (úroky z omeškania), ktoré (bezdôvodné obohatenie) predstavuje časť platby zo dňa
12.01.2016 vo výške 123,25 EUR a následne všetky ďalšie platby vykonané žalobcom tak, ako sú tieto
uvedené v tabuľke 23 - 23 návrhu na vydanie platobného rozkazu. Žalobca istinu úveru poskytnutého
prostredníctvom Zmluvy takto splatil dňa 12.1.2016. Z tohto titulu vyzval žalobca žalovaného na
zaplatenie EUR 4832,77. Po doručení predžalobnej výzvy však žalovaný dňa 9.7.2018 stiahol žalobcovi
z účtu ďalšiu platbu vo výške EUR 159,03. Žalobca má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
vo výške EUR 4991,80. Pre prípad, že by v súdnom konaní bolo toto vyhlásenie spochybnené čo do
správnosti právneho postupu, žalobca z dôvodov právnej istoty, v predžalobnej výzve žalovanému v
súlade s ust. § 16 ods. 1 Zákona oznámil, že predčasne spláca spotrebiteľský úver poskytnutý Zmluvou,
a započítal svoju pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia (zaplatené úroky a poplatky) voči
pohľadávke žalovaného na zaplatenie zvyku istiny. Teda aj v tejto alternatíve Zmluva zanikla splnením
dlhu a žalobca má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške EUR 4991,8. Jednotlivé platby
boli vykonané prostredníctvom bankového prevodu / inkasa z bežného účtu žalobcu.
K otázke dôkaznej povinnosti uviedli, že výpisy z úverového účtu, ktoré žalobca nevie súdu predložiť,
žalovaný nikdy žalobcovi nedoručil (žalovaný si nesplnil svoje povinnosti zo zmluvy), a preto žalobca
tieto nemá k dispozícii a nemôže ich súdu ani predložiť ako dôkaz. Z tohto dôvodu, ak žalovaný popiera
vykonané platby žalobcom a trvá na tom, že chce, aby sme súdu preukázali, že tieto boli uhradené,
hoci samotný žalovaný je správca a poskytovateľ spotrebiteľského úveru, navrhujeme, aby súd vykonal
dôkaz, a to výpisy z úverového účtu predmetného spotrebiteľského úveru, a aby na doloženie tohto
dôkazu zaviazal žalovaného, nakoľko žalobca týmto dokumentom nedisponuje.
K otázke premlčania žalobca v zásade predpokladal, že žalovaný vznesie procesnú obranu vo forme
námietky premlčania - a to uplynutím objektívnej premlčacej doby, keďže neuviedol žiadne dôkazy,
ktorým by namietal uplynutie subjektívnej premlčacej doby (ktorá závisí od skutočnej vedomosti a ktorá
je predmetom dokazovania) a ku ktorým by teda mohli zaujať kvalifikované stanovisko. Žalobca sa
od žalovaného domáha bezdôvodného obohatenia za platby vykonané dňa 12.1.2016 a neskôr. Pre
tieto platby neuplynula objektívna 3 - ročná premlčacia doba, nie je im teda jasné, z akého právneho
dôvodu by mali byť tieto platby premlčané. Ako vyplýva z prehľadu platieb uvedených v žalobe, žalobca
uhrádzal žalovanému platby, a to až do dňa 9.6.2018. Dňa 22.6.2018 udelil žalobca plnomocenstvo
ich advokátskej kancelárii, ktorá sa špecializuje na ochranu klientov pred bankami a nebankovými
spoločnosťami. Dňa 8.7.2018 žalobca prostredníctvom ich advokátskej kancelárie zaslal žalovanémupredžalobnú výzvu. Je teda zrejmé, že až do júna 2018 žalobca vykonával platby žalovanému a vo
viere, že na platby má žalovaný podľa Zmluvy nárok. Zo žiadneho správania žalobcu nevyplýva, že by
o bezúročnosti a bezpoplatkovosti mal skoršiu vedomosť. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť
momentom, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Dovoľujeme uviesť, že žalobca sa dozvedel o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, v
júni 2018 a z tohto dôvodu je námietka uplynutia subjektívnej premlčacej doby bezpredmetná.
Z prehľadu platieb uvedených v žalobe vyplýva, že žalobca uhrádzal žalovanému platby, a to až do
dňa 09.06.2018. Dňa 08.07.2018 žalobca prostredníctvom advokátskej kancelárie zaslal žalovanému
predžalobnú výzvu. Dňa 09.07.2018, teda proti výslovnej vôli žalobcu, strhol žalobcovi z jeho účtu ďalšiu
platbu. Je teda zrejmé, že až do júna 2018 žalobca vykonával platby žalovanému a vo viere, že na
platby má žalovaný podľa Zmluvy právny nárok. Zo žiadneho správania žalobcu nevyplýva, že by o
bezúročnosti a bezpoplatkovosti mal skoršiu vedomosť. Navyše, žalobca mal od žalovaného tiež ďalšiu
pôžičku, a to zo dňa 28.01.2011, kedy došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere označenej
ako Zmluva o splátkovom úvere č.0512979865, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského
úveru zo strany Žalovaného v prospech Žalobcu. V rovnaký deň ako udelil žalobca našej advokátskej
kancelárii plnomocenstvo na zastupovanie v tomto konaní, žalobca nám udelil plnomocenstvo aj na
vymáhanie bezdôvodného obohatenia aj zo zmluvy uvedenej vyššie. Aj v tomto prípade žalobca
uhrádzal žalovanému platby až do júna, resp. júla 2018. Je teda zrejmé, že v oboch prípadoch žalobca
až do prevzatia veci advokátskou kanceláriou nevedel o tom, že sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne
obohacuje.
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana
mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.“ ako
aj ods. 2 citovaného ustanovenia, v zmysle ktorého „Na prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo
nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.“. Poukazujeme aj na čl.
5 CSP, v zmysle ktorého „Zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu
ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia
na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú
k nedôvodným prieťahom v konaní.“ Návrh na vydanie upomínacieho platobného rozkazu bol podaný
dňa 25.07.2018, žalovanému bol doručený 16.08.2019, žalovaný podal odpor k vydanému UPR dňa
31.08.2018, teda pred vyše rokom, strana je zastúpená tým istým advokátom a teda nie je vzhľadom na
hospodárnosť konania priestor na to, aby 22.09.2019 žalovaný uvádzal absolútne nové skutočnosti a
nové prostriedky procesnej obrany. Žalovaný po vyše roku od podania návrhu na vydanie UPR po prvý
krát popiera skutkové tvrdenie, že strany uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky,
po prvý krát sa vyjadruje k celkovej výške spotrebiteľského úveru, predpokladom použitým na výpočet
RPMN, celkovej čiastke spotrebiteľského úveru, členeniu splátok, atď. Vzhľadom na fikciu bezúročnosti
a bezpoplatkovosti (§ 11 zákona č. 129/2010 Z. z.), ktorá platí od počiatku vzťahu právneho vzťahu ex
lege, jednotlivými platbami platil najprv istinu a následne sa žalovaný bezdôvodne obohacoval. V tomto
kontexteišloočiastočnéplneniedlhupodľaust.§566ods.2OZ,vzmyslektorého„Pričiastočnomplnení
peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.“
Nakoľko úroky a poplatky nikdy neboli platnou súčasťou dlhu, jednotlivými platbami splácal žalobca
istinu a následne sa žalovaný bezdôvodne obohacoval. Obdobne to platí pre prípad, že by Zmluva bola
neplatná.
Vo vzťahu k plynutiu 2 - ročnej subjektívnej premlčacej doby uviedol, že žalovaný neuniesol žiadne
bremeno tvrdenia (nie to ešte dôkazné bremeno), kedy táto mala začať plynúť a teda nevie, voči akému
tvrdeniu má vzniesť prostriedky procesnej obrany, že táto neuplynula a kedy sa žalobca mal podľa
žalovaného dozvedieť o tom, že sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohacuje. Napriek tomu, z
dôvodov právnej istoty, popierajú skutočnosť, že by žalobca mal vedomosť o tom, že sa žalovaný na
jeho úkor bezdôvodne obohacoval, dlhšie ako 2 roky pred podaním žaloby na súd a teda popierame jej
uplynutie. Majú za to, že na prejednávaný prípad sa vzťahuje 10 - ročná premlčacia doba, vzhľadom
na úmyselné konanie žalovaného. Zmluva medzi žalobcom a žalovaným je zmluvou spotrebiteľskou a
formulárovou, a teda žalobca jej obsah meniť nemohol, mohol na ňu len pristúpiť ako k celku alebo ako
celok odmietnuť. Za obsah Zmluvy teda nesie zodpovednosť výlučne jej „tvorca“, ktorým je žalovaný.
Je celkom jednoznačné, že žalovaný neponúkol finančné prostriedky žalobcovi za takýchto zmluvných
podmienok náhodne, alebo nevedome. Veď pri tvorbe zmlúv a jej podmienok sa používajú určité
vopredpremyslenékrokyamyšlienkovépostupy,ktorýchvýsledkomjedosiahnutieurčitéhokonkrétneho
cieľa. Je vylúčený náhodný obsah zmlúv zo strany žalovaného. Žalovaný je profesionálna obchodná
spoločnosť (banka) podnikajúca v oblasti spotrebiteľských úverov a ako jediná zmluvná strana tietozmluvy vytvára. Je nemožné, aby sa „náhodne“ pomýlila v tom, čo má byť obsahom zmluvy a čo nie,
najmäpritakpodstatnýchsankciáchakosúneplatnosťzmluvyabezúročnosťabezpoplatkovosťzmluvy.
Jediným dôvodom, kedy by sme mohli uvažovať, že zmluva je v rozpore s právnymi predpismi, je dôvod,
že „žalovaný nevedel“ že tú a onú náležitosť zmluvy má uviesť tak či onak; v tomto prípade je však
celkom jednoznačné, že neznalosť zákona žalovaného neospravedlňuje (vigilantibus iura scripta sunt).
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný úmyselne vytvoril konštrukciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a
musel si byť vedomý zákonných náležitostí predmetnej zmluvy, ktoré táto zmluva však neobsahuje, resp.
ich obsahuje chybne, v danom prípade sa jedná zo strany žalovaného o činnosť úmyselnú. Špecificky
to platí o tej skutočnosti, že zmluva je pôžičkou a nie úverom, ako aj o tej skutočnosti, že žalovaný do
RPMN a do celkovej čiastky vôbec nezarátal náklady na na poistenie, hoci náklady na doplnkové služby
vyplývajú priamo zo Smernice 2008/48 a zákona č. 129/2010 Z. z., čím zjavne podhodnotil RPMN, a
rovnako tiež zo skutočnosti, že skutočná výška sp. úveru bola len 10.331,- EUR a nie 10.550,- EUR.
Žalovaný vypracoval návrh Zmluvy a túto v postavení dodávateľa a veriteľa predložil žalobcovi -
spotrebiteľovi na podpis. Jeden jediný subjekt právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorý
je zodpovedný za súlad obsahu Zmluvy so zákonom, je teda žalovaný. Žalovaný sa pri tvorbe Zmluvy
spravoval zákonom č. 129/2010 Z. z. a Smernicou 2008/48. Tento zákon požadoval uvedenie tam
uvedenýchnáležitostídoZmluvy.Žalovanýniektoréúdajeuviedolnesprávne,najmäRPMN.Neuvedenie
takejto podstatnej náležitosti do Zmluvy správne zo strany subjektu, ktorý takúto Zmluvu pripravuje, je
možné hodnotiť nielen ako úmysel nepriamy (ak poznám obsah právnej normy a pri príprave zmluvy
jej náležitosť do Zmluvy úmyselne neinkorporujem, viem, že sa tým budem bezdôvodne obohacovať
na spotrebiteľovi, alebo že takéto ohrozenie môžem spôsobiť, a keďže sám túto zmluvu pripravujem,
poznám právne normy, neznalosť zákona ma neospravedlňuje a takto pripravenú zmluvu predložím na
podpis spotrebiteľovi, som s týmto následkom aj uzrozumený), ale dokonca aj ako priamy úmysel (ak
poznám obsah právnej normy a pri príprave zmluvy jej náležitosť do Zmluvy úmyselne neinkorporujem
správne, je zjavné, že túto náležitosť tam inkorporovať správne nechcem a teda chcem porušiť
zákon). Následne, poznajúc právnych noriem a obsah Zmluvy, ktoré sám žalovaný pripravil, pri každom
jednotlivom plnení, ktorým sa žalovaný na spotrebiteľovi obohacoval bezdôvodne, sa obohacoval
úmyselne, pretože takéto vadné plnenie prijal. Je potrebné ešte dodať, že spotrebiteľ v dobrej viere
uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie bude konať
profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Je potrebné predpokladať, že dodávateľ
má dostatočné vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník
zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Aj v tomto duchu je nutné vyhodnocovať
konanie žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu, a to aj pri vyhodnocovaní a aplikácii objektívnej
10 ročnej premlčacej lehoty.
Vzhľadom na vyššie uvedené v danej veci sa aplikuje úmyselná 10 ročná premlčacia doba a
nárok žalobcu nie je premlčaný. Navyše, žalobca má za to, že vzhľadom na fikciu bezúročnosti a
bezpoplatkovosti (§ 11 zákona č. 129/2010 Z. z.), ktorá platí od počiatku vzťahu právneho vzťahu ex
lege, jednotlivými platbami platil najprv istinu a následne sa žalovaný bezdôvodne obohacoval. V tomto
kontext išlo o čiastočné plnenie dlhu podľa ust. § 566 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého „Pri čiastočnom
plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník
neurčí inak. Nakoľko úroky a poplatky nikdy neboli platnou súčasťou dlhu, jednotlivými platbami splácal
žalobca istinu a následne sa žalovaný bezdôvodne obohacoval. Nakoľko žalobca požaduje sumu len
vo výške platieb za posledné 3 roky, neuplynula ani 3 ročná objektívna doba. Navyše, poukazujeme na
skutočnosť, že tak, ako sme uviedli v samotnom návrhu na vydanie UPR, žalobca, z dôvodov právnej
istoty, v predžalobnej výzve žalovanému v súlade s ust. § 16 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. oznámil, že
započítava svoju pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia (zaplatené úroky a poplatky) voči
pohľadávke žalovaného na zaplatenie zvyku istiny. Teda aj v tejto alternatíve Zmluva zanikla splnením
dlhu a Navrhovateľ má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v uplatnenej výške. V zmysle ust.
§ 580 OZ „Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú
započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci
k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.“ Žalovaný
sa bráni, že len samotná skutočnosť uvedenia nesprávneho údaja nemá za následok bezúročnosť
spotrebiteľského úveru, nakoľko podľa zákona by tento údaj musel absentovať úplne. Žalovaný svojim
formálnym výkladom a svojou formálnou obranou v podstate stavia naruby celé spotrebiteľské právo,
ako sme už v tomto konaní uviedli. Navyše spotrebiteľa stavia v mnohých situáciách pomaly až do roviny
odborníka na spotrebiteľské úvery. Súdna prax je konštantná v tom, že aj nesprávne uvedenie zákonom
požadovaného údaja má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť.Ako vyplýva zo žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru, ktoré do spisu ako dôkaz založil žalovaný,
je zrejmé, že túto žiadosť vyplnila pracovníčka banky, ktorá je podpísaná na konci žiadosti, a to pani
Erika Hlaváčová, keďže písmo jej podpisu zjavne súhlasí aj s písmom na zvyšku žiadosti a podpis
p. písmo pri podpise žalobcu je zjavne iné ako písmo celej žiadosti. Žalobca odmieta, že by si sám
zvoli túto možnosť, žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru mu bola iba predložená na podpis.
Je pravda, že ak by bolo poplatok zaplatený v hotovosti, k žiadnemu inkasu by nedošlo, ale v takom
prípade by bola výška spotrebiteľského úveru skutočne 10.550,- a uvedený by bolo správne aj pre
výpočet RPMN. Nakoľko si ale žalovaný ponechal poplatok, došlo k zníženiu spotrebiteľského úveru a
teda k nesprávnemu uvedeniu celkovej výšky a podhodnoteniu RPMN. Skutočnosť, že predpoklady pre
výpočet RPMN sú uvedené v Zmluve tak, ako to tvrdí žalovaný, by sme za použitia jeho formálnej obrany
mohliobrátiťprotinemutak,želenodkazujenaZmluvuaanilensámnetvrdí,akékonkrétnepredpoklady
pre výpočet RPMN v Zmluve uvedené sú, pričom skutkové tvrdenia nemôžu vyplývať z dôkazov. Mohli
by sme sa teraz formálne tváriť, že nevieme, čo má žalovaný na mysli a že ako veľmi je porušované naše
právo na spravodlivý proces. Samozrejme, k tejto formálnej obrane sa aj z dôvodov hospodárnosti a z
logiky veci neznížime, lebo každému musí byť zrejmé, čo vlastne chcel žalovaný povedať. Máme za to,
že ide o vágne, neurčité, netransparentné a neoveriteľné predpoklady pre výpočet RPMN. Neuvedenie
konkrétnych predpokladov pre výpočet RPMN je teda potrebné posudzovať rovnako, ako keby RPMN
uvedená v Zmluve vôbec nebola, čo je naplnené aj v tomto prípade.
Ako vyplýva za žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru, ktorú do spisu založil sám žalovaný,
žalobca žiadal spotrebiteľský úver bez poistenia. Uvedené preukazuje skutočnosť, že počítačom je
zaškrtnuté políčko (bez poistenia). Žalobcovi nie je zrejmé, kto a kedy zaškrtol políčko „rozšírený súbor
poistenia“, ale rozporuje, že by uvedené v čase uzatvárania Zmluvy bolo zaškrtnuté. Žalovaný tvrdí,
že uvedené malo byť zaškrtnuté už v čase podania žiadosti, čo žalobca rozporuje. Žalovaný predložil
žiadosť, na ktorej sú uvedené 2 rôzne informácie k poisteniu a teda nepreukázanie dôkazného bremena
znáša žalovaný. Zároveň rozporujeme platnú inkorporáciu VOP do zmluvného vzťahu medzi žalobcom
a žalovaným. Žalobca sa so znením VOP prvý krát oboznamuje až doručením Vyjadrenia žalovaného,
tieto nikdy neprevzal, nikdy s nimi nebol oboznámený a nikdy s nimi neprejavil súhlas.
5. Žalovaný vo svojich vyjadreniach naďalej plne zotrváva na námietke, že žalobca nesplnil základnú
procesnú povinnosť tvrdenia vo vzťahu k základným predpokladom pre hmotnoprávne posúdenie
žalobného nároku titulom údajného bezdôvodného obohatenia. Žalobca síce predniesol tvrdenie, že
istinu poskytnutého úveru splácal do dňa 12.01.2016, neuviedol však žiadnu skutočnosť, ktorá by
mohla slúžiť ako právny dôvod pre takéto určenie uskutočnených platieb (keďže odporuje výslovnému
dojednaniu o skladbe splátok v zmluve o splátkovom úvere č. 0512933445 zo dňa 26.10.2010). Jeho
tvrdenia sú jednostranné a vyslovene svojvoľné, a nemajú žiadnu oporu v relevantnej hmotnoprávnej
úprave. V situácii, keď žalobca v replike naďalej rezignuje na splnenie povinnosti tvrdenia rozhodujúcich
skutočností, nie je podľa nášho presvedčenia možný iný prístup ako bezodkladné zamietnutie žaloby, v
zhode so zreteľne prejaveným zámerom zákonodarcu z dôvodovej správy k ustanoveniu § 150 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový
poriadok“): „Navrhovaná právna úprava zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť,
ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty
sporu.“ Rovnako trváme na vznesenej námietke premlčania z dôvodu uplynutia dvojročnej subjektívnej
premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). Rozhodne odmietame tvrdenia žalobcu, ktorý začiatok
jej plynutia spája s údajným poskytnutím akýchkoľvek informácií zo strany jeho právneho zástupcu,
nakoľko popierajú najvyššími súdnymi autoritami dlhodobo uznávané postuláty, ktorými je ovládaná
právna úprava inštitútu premlčania. Nech to žalobca vo svojej replike prekrúca a zahmlieva akokoľvek,
vedomosť o tom, či je so spotrebiteľským úverom spojená sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti
podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je z povahy
veci vedomosťou o právnej kvalifikácii (právnom posúdení), a ako taká nemôže mať relevantné účinky
pre plynutie premlčacej doby. Dôvod je veľmi prostý. Jediným subjektom, ktorý je nadaný právomocou
riešiť súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne právne veci, je civilný súd (§ 3 Civilného sporového
poriadku). Iba súd môže autoritatívne a so záväznými účinkami pre zúčastnené strany vysloviť, či v
uzavretej zmluve absentuje určitá náležitosť, a či je táto okolnosť postačujúca pre záver o bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru. Táto právna kvalifikácia je definitívne ustálená a vyjadrená v právoplatnom
súdnom rozhodnutí. Začiatok plynutia premlčacej doby preto na ňu nijako nemôže byť viazaný, pretože
subjekt, voči ktorému je uplatňované určité právo, musí mať efektívnu možnosť ešte pred vznikomrozhodnutia takejto kvality vzniesť námietku premlčania. A naopak, žiaden iný subjekt - a už vôbec
nie advokát, ako striktne súkromnoprávny subjekt, nevybavený akýmkoľvek atribútom verejnej moci -
si nemôže osobovať oprávnenie vydávať stanoviská, ktoré by mali mať právne relevantné účinky voči
druhej zmluvnej strane (tu pre začatie plynutia premlčacej doby). Principiálnu logickú neudržateľnosť
žalobnej argumentácie je možné demonštrovať na jednoduchom myšlienkovom príklade. Žalobca tvrdí,
že ho právny zástupca poučil o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, čím sa mala
spustiť subjektívna premlčacia doba podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Čo by však nastalo,
ak by sa žalobcovi dostalo opačnej informácie, t. j. že zmluva vyhovuje zákonným náležitostiam, a on by
sa napriek tomu rozhodol „risknúť“ podanie žaloby? Malo by to snáď znamenať, že žalovaný by v takom
prípade vôbec nemohol uplatniť námietku premlčania? V duchu žalobcom forsírovanej logiky by mu
predsa nebola poskytnutá informácia, ktorá je pre začiatok plynutia premlčacej doby rozhodujúca. Čo by
potom pôsobilo ako iniciátor premlčacej doby? Už z tohto zásadného protirečenia je zrejmé, že žalobná
interpretácia inštitútu premlčania je úplne nezmyselná a absurdná, a je len účelovou konštrukciou
slúžiacou nepoctivému cieľu zbaviť veriteľa jeho legitímneho nároku na zisk z úverového obchodu, a to
navyše zo strany dlžníka, ktorému pri uzatváraní zmluvy vonkoncom nič neprekážalo. Začiatok plynutia
subjektívnejpremlčacejdobyjetedapotrebnéposudzovaťvýlučnesozreteľomnarozhodujúceskutkové
okolnosti prípadu, ktorými sú - v kontexte žalobných tvrdení - vedomosť o obsahu uzavretej zmluvy o
splátkovom úvere a o jednotlivých plneniach, ktoré mali dať údajne vzniknúť bezdôvodnému obohateniu
na strane banky.
Naďalej plne trvá na kľúčovom aspekte ich procesnej obrany - nesplnení povinnosti tvrdenia žalobcom
v rozsahu, aký vyplýva z hmotnoprávnych noriem, ktoré je potrebné aplikovať na právne posúdenie
jeho žalobného nároku. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie
bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho
nepriaznivé rozhodnutie. Pôvodná žaloba neobsahovala potrebnú špecifikáciu (žalobca v nej iba
vypočítal, ktoré plnenia uskutočnil, nie však, ktoré - resp. ktoré ich časti - mu majú byť vrátené,
teda z čoho vlastne pozostáva žalovaná suma). Tento nedostatok čiastočne napravil až podaním
datovaným dňa 05.10.2018, v ktorom výslovne uviedol: „Jednotlivými platbami žalovanému žalobca
splácal svoj dlh (poskytnutú istinu), ktorý uhradil dňa 12.01.2016 splátkou vo výške 163,68 EUR,
z ktorej časť vo výške 40,43 EUR bola použitá na úhradu istiny a zvyšná časť vo výške 123,25
EUR už predstavovalo bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, nakoľko na túto platbu žalobca
nemal nárok. Zjednodušene vyjadrené, žalobca forsíruje konštrukciu, podľa ktorej všetky jeho úvodné
platby mali byť zaúčtované výlučne na istinu úveru, a po jej splatení sa začalo generovať údajné
bezdôvodné obohatenie. Nie je nám však vôbec zrejmé, na základe akej právnej skutočnosti, resp.
ustanovenia právneho predpisu, by sa mal v úverovom právnom vzťahu medzi stranami sporu použiť
práve takýto spôsob účtovania platieb žalobcu. Konkrétnu štruktúru každej splátky mohol žalobca zistiť
z tzv. amortizačnej tabuľky, ktorú si mohol kedykoľvek od ich banky bezodplatne vyžiadať, ako bol o
tom poučený - v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom dňa 26.10.2010 (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“) - v článku I bod 12 zmluvy o
splátkovom úvere zo dňa 26.10.2010. V nadväznosti na skutočný vývoj úverového záväzku bol žalobcovi
navyše každoročne zaslaný výpis z úveru, z ktorého takisto vyplýva presné zaúčtovanie jeho platieb
na jednotlivé zložky úverového záväzku (podotýkame tu, že v závere každého výpisu z úveru je aj
upozornenie na možnosť uplatnenia výhrad voči vyčíslenému zostatku úveru, pričom žalobca dlhodobo
nevytýkalžiadnenezrovnalosti).Inýmislovami,spôsobúčtovaniaplatiebžalobcubolpredmetomdohody
medzi zmluvnými stranami a niet vonkoncom žiadnej opory pre nahradenie takejto dohody výsostne
účelovou, následnou a jedno - strannou predstavou žalobcu o inom spôsobe účtovania; naopak, takýto
prístup je v rozpore s elementárnym právnym pravidlom, že obojstranne dohodnuté podmienky je možné
meniť iba dohodou oboch zúčastnených strán, resp. iným spôsobom medzi nimi dohodnutým.
Užprizbežnomposúdeníjevšakzrejmé,žesanasituáciužalobcunemôževzťahovať.Regulujeprípady,
keď dlžník zaplatí menej, než koľko činí suma jednotlivých zložiek jeho záväzku (istiny a úrokov) - v
takom prípade sa uprednostní plnenie na istinu. Ak by napr. bola dohodnutá splátka vo výške 100,- EUR,
ktorá by pozostávala z časti pripadajúcej na istinu vo výške 50,- EUR a z časti pripadajúcej na úroky
vo výške 50,- EUR, a dlžník by zaplatil na príslušnú splátku iba 75,- EUR, na istinu by sa zaúčtovala
suma 50,- EUR a na úroky suma 25,- EUR (prednosť by malo plnenie na istinu). Žalobca však tvrdí
presný opak - že každomesačne platil viac, než koľko mal. Ak by hypoteticky uznali dôvodnosť jeho
argumentácie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, znamenalo by to, že ich banka mala z každej
splátky iba právo na jej časť pripadajúcu na istinu, pričom akékoľvek plnenie nad takú časť by bolo
nevyhnutne plnením bez právneho dôvodu (a teda v každom takom jednotlivom prípade by išlo o plneniezakladajúce samo-statný právny vzťah z bezdôvodného obohatenia). Žalobca však miesto toho tvrdí,
že to, čo bolo dohodnuté ako plnenie na príslušenstvo, by sa výlučne na základe jeho jednostranného
a dodatočného rozhodnutia - malo stať plnením na istinu. Pre taký prístup však niet žiadnej zákonnej
opory, ani to nezodpovedá dohodnutým podmienkam o vnútornej skladbe splátok úveru. Všetko vyššie
uvedené znamená, že žalobca predostrel skutkové tvrdenia o vývoji úverového záväzku, ktoré nemôžu
obstáť v kontexte dohodnutého obsahu zmluvného vzťahu, a naopak, neprodukoval žiadne skutkové
tvrdenia, ktoré by zodpovedali aplikovateľnej normatívnej úprave o vzniku jednotlivých záväzkov z
bezdôvodného obohatenia. Takúto pasivitu nemožno hodnotiť inak ako zlyhanie pri splnení povinnosti
tvrdenia, s nevyhnutným rezultátom v podobe procesného neúspechu príslušného žalobného nároku.
Zásadne nesprávna a účelová je aj argumentácia žalobcu ohľadom určenia časového okamihu, keď
začala plynúť subjektívna premlčacia doba, základom ktorej je domnienka, že rozhodujúcim momentom
by mala byť akási porada žalobcu s jeho právnym zástupcom. Táto totiž popiera súdnymi autoritami
dlhodobo uznávané postuláty, ktorými je ovládaná právna úprava inštitútu premlčania. V kontexte
prejednávaného sporu je teda právne významná iba jedna jediná skutková okolnosť, ktorou je obsah
uzavretej zmluvy - keďže žalobca dôvodí jej údajnými vadami; akékoľvek následné právne stanovisko
advokáta je, naopak, právne úplne irelevantné.(14)Nech to žalobca vo svojom odvolaní prekrúca a
zahmlieva akokoľvek, vedomosť o tom, či je so spotrebiteľským úverom spojená sankcia bezúročnosti
a bezpoplatkovosti je z povahy veci vedomosťou o právnej kvalifikácii (právnom posúdení), a ako
taká nemôže mať relevantné účinky pre plynutie premlčacej doby. Jediným subjektom, ktorý je nadaný
právomocou riešiť súkromnoprávne spory a iné súkromno-právne veci, je civilný súd (§ 3 Civilného
sporového poriadku). Iba súd môže autoritatívne a so záväznými účinkami pre zúčastnené strany
vysloviť, či v uzavretej zmluve absentuje určitá náležitosť, a či je táto okolnosť postačujúca pre záver
o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Táto právna kvalifikácia je definitívne ustálená a vyjadrená v
právoplatnom súdnom rozhodnutí. Začiatok plynutia premlčacej doby preto na ňu nijako nemôže byť
viazaný, pretože subjekt, voči ktorému je uplatňované určité právo, musí mať efektívnu možnosť ešte
pred vznikom rozhodnutia takejto kvality vzniesť námietku premlčania. A naopak, žiaden iný subjekt
- a už vôbec nie advokát, ako striktne súkromnoprávny subjekt, nevybavený akýmkoľvek atribútom
verejnej moci - si nemôže osobovať oprávnenie vydávať právne stanoviská, ktoré by mali mať relevantné
účinky voči druhej zmluvnej strane (tu pre začatie plynutia premlčacej doby). Zmluva o splátkovom úvere
medzi ich bankou ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom bola uzavretá dňa 26.10.2010. Dvojročná
subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nárokov z bezdôvodného obohatenia začala plynúť toho
istého dňa, keďže má ísť o nárok vyvierajúci z bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru spôsobenej
údajnými nedostatkami zmluvy; rozhodujúcou skutkovou okolnosťou má byť preto práve namietaný
obsahuzavretejzmluvy,oktoromžalobcanadobudolvedomosťnajneskôrpráveokamihomjejuzavretia.
Avšak ak by sa podporne zohľadnila aj ďalšia skutková okolnosť - vznik jednotlivých čiastkových
nárokov ich banky na zaplatenie úrokov a poplatkov, vrátenie ktorých sa žalobca domáha - aj tak by
bol ním uplatnený žalobný nárok v celom rozsahu premlčaný. I keď z dokumentov vydaných v rámci
upomínacieho konania nedokážu zistiť presný deň podania návrhu na vydanie platobného rozkazu, z
dátumu uvedeného na samotnom návrhu je zrejmé, že k tomu nedošlo skôr ako 25.07.2018. Premlčaniu
by preto malo podliehať vrátenie všetkých plnení vzniknutých v období viac ako dvoch rokov pred
podaním návrhu, t. j. predo dňom 25.07.2016.
6.Podanímdošlýmsúdudňa27.12.2018žalobcanavrholpripustiťzmenužaloby-rozšíriťžalobuosumu
795,15 EUR s príslušenstvom z dôvodu, že napriek predžalobnej výzve a napriek iniciovaniu súdneho
konania zo strany žalobcu, žalovaný pokračuje v strhávaní ďalších peňažných prostriedkov z jeho účtu a
naďalej sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohacuje. Žalovaný sa po podaní žaloby na súd na žalobcovi
bezdôvodne obohatil nasledovne: dňa 09.08.2018 - 159,03 EUR, dňa 09.09.2018 - 159,03 EUR, dňa
09.10.2018 - 159,03 EUR, dňa 09.11.2018 - 159,03 EUR, dňa 09.12.2018 - 1,34 EUR, dňa 11.12.2018
- 20,00 EUR, dňa 12.12.2018 - 88,72 EUR, dňa 19.12.2018 - 48,97 EUR, spolu o sumu 795,15 EUR.
7. Predmetným podaním žalobca taktiež navrhol, aby súd poskytol primeranú ochranu spotrebiteľovi
a vydal neodkladné opatrenie v znení: „Žalovaný je povinný zdržať sa vykonávania inkasa peňažných
prostriedkov z bežného účtu žalobcu vedeného v banke Slovenská sporiteľňa, a.s., číslo účtu IBAN:
IBAN SK58 0900 0000 0005 1190 5207 na uspokojenie svojich pohľadávok zo Zmluvy o splátkovom
úvere č.0512933445 uzavretej dňa 26.10.2010 medzi žalobcom a žalovaným, a to až do právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. Žalovaný je povinný zdržať sa požadovania akýchkoľvek platieb od žalobcu
na uspokojenie svojich pohľadávok zo Zmluvy o splátkovom úvere č.0512933445 uzavretej dňa
26.10.2010 medzi žalobcom a žalovaným, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“Nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalobca je toho právneho názoru, že skutočnosti
uvedené v žalobe a dôkazy osvedčujú jeho existenciu a dôvodnosť v plnom rozsahu. Avšak, žalovaný,
napriek výslovnej vôli žalobcu a napriek tomu, že žalobca prejavil vôľu zmluvu ukončiť, oznámil
žalovanému, že sa na ňom bezdôvodne obohacuje, započítal pohľadávky žalovaného voči svojim
pohľadávkam a z dôvodov právnej istoty aj vyhlásil predčasnú splatnosť úveru zo svojej strany, naďalej
proti vôli žalobcu mu bezdôvodne strháva z jeho účtu platby. Žalobca sa nemá voči takémuto postupu
žalovanéhomožnosťbrániťinak,akocestoudomáhaniasavydanianeodkladnéhoopatrenia,ktorýmsúd
upraví pomery strán tak, že zaviaže žalovaného, aby sa zdržal inkasovania ďalších platieb od žalobcu.
8. Tunajší súd uznesením č.k. 1Csp/221/2018-236 zo dňa 21.01.2019 nariadil neodkladné opatrenie
v znení: „Žalovaný je povinný zdržať sa vykonávania inkasa peňažných prostriedkov z bežného účtu
žalobcuvedenéhovbankeSlovenskásporiteľňa,a.s.,čísloúčtuIBAN:IBANSK580900000000051190
5207 na uspokojenie svojich pohľadávok zo Zmluvy o splátkovom úvere č.0512933445 uzavretej dňa
26.10.2010 medzi žalobcom a žalovaným, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Žalovaný
je povinný zdržať sa požadovania akýchkoľvek platieb od žalobcu na uspokojenie svojich pohľadávok
zo Zmluvy o splátkovom úvere č.0512933445 uzavretej dňa 26.10.2010 medzi žalobcom a žalovaným,
a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“ Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 09.05.2019.
9. Následne súd uznesením č.k. 1Csp/221/2018 - 243 zo dňa 21.01.2019 právoplatným dňa 05.02.2019
pripustil zmenu žaloby s tým, že žalobný návrh bude znieť: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu
vovýške5.786,95EURspolusúrokmizomeškaniavovýške5,05%zosumy123,25EURod13.01.2016
do zaplatenia, 5,05 % zo sumy 163,68 EUR od 10.02.2016 do zaplatenia, 5,05 % zo sumy 163,68 EUR
od 11.03.2016 do zaplatenia, 5,00 % zo sumy 163,68 EUR od 10.04.2016 do zaplatenia, 5,00 % zo sumy
163,68 EUR od 10.05.2016 do zaplatenia, 5,00 % zo sumy 0,71 EUR od 10.06.2016 do zaplatenia, 5,00
% zo sumy 162,97 EUR od 11.06.2016 do zaplatenia, 5,00 % zo sumy 163,68 EUR od 10.07.2016 do
zaplatenia, 5,00 % zo sumy 163,68 EUR od 10.08.2016 do zaplatenia, 5,00 % zo sumy 163,68 EUR od
10.09.2016 do zaplatenia, 5,00 % zo sumy 163,68 EUR od 10.10.2016 do zaplatenia, 5,00 % zo sumy
162,71 EUR od 10.11.2016 do zaplatenia, 5,00 % zo sumy 0,97 EUR od 11.11.2016 do zaplatenia, 5,00
% zo sumy 33,45 EUR od 10.12.2016 do zaplatenia, 5,00 % zo sumy 130,23 EUR od 13.12.2016 do
zaplatenia, 5,00 % zo sumy 163,68 EUR od 10.01.2017 do zaplatenia, 5,00 % zo sumy 163,68 EUR od
10.02.2017 do zaplatenia, 5,00 % zo sumy 163,68 EUR od 10.03.2017 do zaplatenia, 5,00 % zo sumy
163,68 EUR od 11.04.2017 do zaplatenia, 5,00 % zo sumy 163,68 EUR od 10.05.2017 do zaplatenia,
5,00 % zo sumy 6,66 EUR od 10.06.2017 do zaplatenia, 5,00 % zo sumy 83,87 EUR od 15.06.2017 do
zaplatenia, 5,00 % zo sumy 73,15 EUR od 16.06.2017 do zaplatenia, 5,00 % zo sumy 163,68 EUR od
10.07.2017 do zaplatenia, 5,00 % zo sumy 163,68 EUR od 10.08.2017 do zaplatenia, 5,00 % zo sumy
163,68 EUR od 10.09.2017 do zaplatenia, 5,00 % zo sumy 1,78 EUR od 10.10.2017 do zaplatenia, 5,00
% zo sumy 161,90 EUR od 13.10.2017 do zaplatenia, 5,00 % zo sumy 159,03 EUR od 10.11.2017 do
zaplatenia, 5,00 % zo sumy 159,03 EUR od 10.12.2017 do zaplatenia, 5,00 % zo sumy 159,03 EUR od
10.01.2018 do zaplatenia, 5,00 % zo sumy 150,31 EUR od 10.02.2018 do zaplatenia, 5,00 % zo sumy
8,72 EUR od 14.02.2018 do zaplatenia, 5,00 % zo sumy 159,03 EUR od 10.03.2018 do zaplatenia, 5,00
% zo sumy 159,03 EUR od 10.04.2018 do zaplatenia, 5,00 % zo sumy 159,03 EUR od 10.05.2018 do
zaplatenia, 5,00 % zo sumy 159,03 EUR od 10.06.2018 do zaplatenia, 5,00 % zo sumy 159,03 EUR od
10.07.2018 do zaplatenia, 5,00 % zo sumy 159,03 EUR od 10.08.2018 do zaplatenia, 5,00 % zo sumy
159,03 EUR od 10.09.2018 do zaplatenia, 5,00 % zo sumy 159,03 EUR od 10.10.2018 do zaplatenia,
5,00 % zo sumy 159,03 EUR od 10.11.2018 do zaplatenia, 5,00 % zo sumy 1,34 EUR od 10.12.2018
do zaplatenia, 5,00 % zo sumy 20,- EUR od 12.12.2018 do zaplatenia, 5,00 % zo sumy 88,72 EUR od
13.12.2018 do zaplatenia, 5,00 % zo sumy 48,97 EUR od 20.12.2018 do zaplatenia, a to všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
10. Súd vo veci nariadil pojednávanie.
11. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, trvá na podanej žalobe v celom
rozsahu tak ako bola doručená Okresnému súdu v Banskej Bystrici a poukazoval na všetky písomné
vyjadrenia. Žalobca so žalovaným uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom v prvom rade jeho
argumentácia spočíva na tom, že dohoda o odplate je neplatná a to s poukazom na skutočnosť, že
zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá vo forme pôžičky, nie vo forme úveru. Pre prípad, že
by táto argumentácia nebola súdom akceptovaná, poukazoval na skutočnosť, že spotrebiteľský úverje bezúročný a bez poplatkov a to z dôvodov uvedených v žalobe. Preto mal za to, že realizované
úhrady žalobcom mali byť započítané na istinu. Zároveň bol súdu v návrhu predložený prehľad
úhrad realizovaných žalobcom, ktorý bol upravený podaním zo dňa 10.08.2018, pričom žalobca nevie
preukázať úhrady v mesiacoch január, apríl, máj, jún a júl 2018. Preto v prípade ak žalovaný rozporuje
vyššie uvedené úhrady navrhol, aby súd vykonal dôkaz a to výpismi z osobného účtu, nie z úverového
a aby na predloženie týchto dôkazov zaviazal žalovaného.. Poukazoval na to, že pre daný prípad by
mala byť použitá 10 - ročná objektívna premlčacia doba s poukazom na to, že sa jedná o úmyselné
konaniežalovaného,pričomvovyjadrenísaomylompoužilpojemprávnypredchodca,ktorývšakvtomto
konaní nie je. Čo sa týka vyčíslenia zákonného úroku z omeškania mal za to, že súdy rozhodujú dvoma
spôsobmi, a to jednak určením úroku pri jednotlivých plneniach a jednak od doručenia pred žalobnej
výzvy. Oni zvolili vyčíslenie tak ako je uvedené v žalobe. Čo sa týka členenia splátok na istinu a na
úroky a na to, čo tvrdí žalovaný v svojej procesnej obrane mal za to, že nad zmluvou stojí zákon, z
ktorého vyplýva, že platí určitá fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosoti v prípade ak zmluva trpí vadami a
v takom prípade sa táto fikcia vzťahuje k zmluve od samého počiatku, preto nie je možné členiť ani prvé
splátky na splátky na istinu a úroky. Výpismi z úverového účtu nepreukazovali tak ako tvrdí žalovaný
rozpis splátky na istinu, na úvery a iné náklady, ale preukazovali výšku uskutočnených úhrad žalobcom.
Touto skutočnosťou si nie je istý, ale má za to, že aj rozhodnutia, resp. judikatúra slovenská, aj NS sa
vysporiadali so skutočnosťou, že nielen neuvedenie ale aj nesprávne uvedenie zákonom uvedených
náležitosti v spotrebiteľskej zmluve má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského
úveru. Výklad zákona spôsobom ako to realizuje žalovaný by bol hrubo formálny a popieral by podstatu
ochrany spotrebiteľa pokiaľ by v zmluve stačilo uviesť akúkoľvek ročnú úrokovú sadzbu alebo akýkoľvek
iný údaj sankcionovaný bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou. Súčasťou zmluvy je vzorec pre výpočet
RPMN, pričom mal za to, že v zmluve nie sú obsiahnuté, v zmluve sú uvedené len vádne predpoklady
pre výpočet RPMN a nie tak ako to vyžaduje samotná príloha zákona. V súvislosti s predpokladmi pre
výpočet RPMN odkazoval na písomné vyjadrenie a rozhodnutie súdneho dvora vo veci Danko č. 448/17.
Čo sa týka celkovej čiastky úveru, pokiaľ žalovaný tvrdí, že do tejto celkovej čiastky nie je a nemá byť
zahrnuté poistenie, avšak toto je zahrnuté v splátke úveru, mal za to, že v zmluve tým pádom nie je
určená výška mesačnej splátky. Z dôvodu spracovateľského poplatku, ktorý si žalovaný ponechal je
nesprávne uvedená celková výška spotrebiteľského úveru a v tomto dôsledku došlo aj k podhodnoteniu
RPMN v zmysle rozsudku súdneho dvora č. C 370/14 Radlinger. nestotožnil sa s tvrdením žalovaného,
že žalovaný postupoval v súlade so zákonom pri vyčíslení mesačnej splátky nakoľko mal za to, že ak je
poistenie len doplnková služba tak zo zmluvy sa nedozvedáme aká je výška splátky bez tejto doplnkovej
služby, ktorá nebola premietnutá ani do celkových nákladov, a teda ani do RPMN, ani do celkovej čiastky
a spätne sa ani nedá zo zmluvy zistiť z akej výšky splátky úveru vychádzal žalovaný pri výpočte RPMN
a žalovaný nevie aká je jeho výška splátky úveru. Mal za to, že po splatení istiny žalobcom došlo k
bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného, a preto trval na tom, aby súd žalobe vyhovel v celom
rozsahu.
12. Žalobca osobne uviedol, že uzavrel úverovú zmluvu a čerpal úver, ktorý riadne splácal avšak je
poberateľom čiastočného invalidného dôchodku takže nastali u neho finančné problémy. Mal za to, že
splatil už vysokú sumu, že sa jedná o úžernícke úroky žalovaného, preto navštívil právnika v Revúcej,
ktorého sa pýtal, či sa s tým dá niečo robiť a tento mu odporučil advokátsku kanceláriu WEBBER LEGAL,
ktorá sa s podobnými problémami zaoberá. Mal problémy so splácaním svojho úveru nakoľko poberá
čiastočný invalidný dôchodok, nevedel si rady a nie je znalý zákonov, preto navštívil advokáta v Revúcej.
Mal pri sebe aj zmluvy avšak advokát mu povedal, že sa touto problematikou nezaoberá. Bol to pán
Jankovič v apríli 2018. Prvýkrát sa dozvedel, že banka sa na jeho úkor bezdôvodne obohacuje, a že
má nárok na vyplatenie preplatenej sumy po rozhovore s odporučenou advokátskou kanceláriou v júni
2018. Má psychické problémy, lieči sa na psychiatrii a to je aj dôvod prečo si nevie nájsť zamestnanie.
Problém s úverom mu spôsoboval ďalšie psychické problémy.
13. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní poukazoval v plnej miere na vyjadrenie zo dňa
24.09.2019. Považoval za potrebné ústne predniesť najdôležitejšie body svojej procesnej obrany. V
prvom rade trval na kľúčovom aspekte procesnej obrany a to nesplnenie povinností tvrdenia žalobcom
v rozsahu aký vyplýva z hmotnoprávnych noriem, ktoré je potrebné aplikovať na právne posúdenie
jeho žalobného nároku. Žaloba neobsahuje potrebnú špecifikáciu, žalobca iba vypočítal ktoré plnenia
uskutočnil, nie však tie, ktoré majú byť vrátené. Zjednodušene vyjadrené žalobca forsíruje konštrukciu,
podľa ktorej všetky jeho úvodné platby mali byť zaúčtované výlučne na istinu úveru a po jej splatení
sa začalo generovať bezdôvodné obohatenie. Čo sa týka takéhoto určenia úhrady jednotlivých splátokúveru,malzato,žesúvrozporestým,čobolopredmetomdohodymedzizmluvnýmistranamiaprakticky
s obsahom amortizačnej tabuľky, v rámci ktorej si mohol žalobca zistiť konkrétnu štruktúru splátky. Nemá
oporu v zákone tvrdenie, že prípadná bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru by znamenala popretie
ďalších náležitostí resp. dohody, ktorá vyplývala zo žaloby. Nebolo ústami žalobcu produkované žiadne
tvrdenie, na základe čoho by takúto dohodu strán bolo možné nahradiť dodatočným jednostranným
určením ako má byť zaúčtovaná každá jeho platba. Čo sa týka dôvodov, na základe ktorých by malo
byť určené, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov poukazoval na ust. § 11 ods. 1 Zákona
o spotrebiteľských úveroch, z ktorého jednoznačne vyplýva, že jedine pri RPMN je možné vyvodiť
bezúročnosť a bezpoplatkovosť, v prípade ak je vyjadrená nesprávne a v neprospech spotrebiteľa. Pri
ostatných náležitostiach citovaných v predmetnom paragrafe sa viaže bezúročnosť a bezpoplatkovosť
spotrebiteľského úveru na absenciu týchto náležitostí, nie na nesprávne uvedenie v predmetnej zmluve.
Čo sa týka celkovej čiastky spojenej s úverom, mal za to, že opäť zjednodušene je vykonštruovaný
spôsob výpočtu tejto čiastky žalobcom, keď tento ju uvádza ako súčin mesačných splátok a počtu
splátok, pričom z ust. § 2 písm. g) a následne písm. h) Zákona o spotrebiteľských úveroch jednoznačne
vyplýva čo tvorí náklady spotrebiteľského úveru, pričom je jednoznačne ustálené, že do týchto nákladov
sa poistenie nezarátava, avšak toto poistenie je zarátané vo výške mesačnej splátky, a preto následne
ani súčin mesačných splátok a počtu splátok nemôže korešpondovať so sumou uvedenou v zmluve.
Ani ohľadom tejto skutočnosti žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko neuviedol ktoré náklady
konkrétne nie sú zahrnuté v celkovej čiastke spojenej s úverom. Mal za to, že celková čiastka úveru
ako aj výška RPMN bola v zmluve uvedená správne, rovnako žalobca len konštatoval, že výška RPMN
je uvedená nesprávne, vzhľadom k tomu, že je v zmluve nesprávne vyčíslená celková čiastka spojená s
úverom, nekonkretizoval aká by mala byť správna výška RPMN. Súhlasil so žalobcom o uplatnení fikcie
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru od počiatku v prípade ak predmetný úver nespĺňa náležitosti
stanovené zákonom, avšak mal za to, že táto fikcia sa vyslovene vzťahuje len na úroky a iné poplatky,
nie je jej následkom zmena iných zmluvných podmienok a dojednaní, preto mal za to, že od počiatku je
potrebné prihliadnuť na to, že spotrebiteľ v rámci členenia splátky uhrádza časť na istinu a časť na úroky,
inépoplatky,tedasplácadlhanedlhatáčasťnedlhujebezdôvodnýmobohatenímbanky.Zjehopohľadu
čo sa týka otázky rozhodujúceho okamihu pre začiatok plynutia premlčacej doby určite je ňou uzavretie
zmluvy. Následne, čo sa týka tvrdení právneho zástupcu žalobcu ohľadom ustanovenej judikatúry ani
on si nebol úplne istý, ale mal za to, že NS SR sa vysporiadal s rozlíšením neuvedenia a nesprávneho
uvedenia náležitostí k zmluve o spotrebiteľskom úvere. To čo tvrdí právny zástupca žalobcu platí pre
zákon č. 258/2001 Z.z. avšak zákon č. 129 /2010 Z.z. už rozlíšil medzi neuvedeným a nesprávnym
uvedenímjednotlivýchnáležitostí,kdenastupujúinésankcieakobezúročnosťabezpoplatkovosťvrámci
nesprávneho uvedenia náležitostí. Čo sa týka uvedenia predpokladov pre výpočet RPMN poukazoval
na ustanovenie § 19 Zákona o spotrebiteľských úveroch, tu mal za to, že v zmluve je priamo uvedená
RPMN, preto nie je možné aplikovať na tento prípad rozhodnutie súdneho dvora vo veci Danko, kedy
zo zmluvy nevyplývala výška RPMN, ale bol tam uvedený len vzorec a v takom prípade je potrebné,
aby zmluva obsahovala údaje potrebné pre výpočet RPMN. Čo sa týka celkovej čiastky úveru tu mal
za to, že žalovaný vypočítal výšku celkovej čiastky v súlade so zákonom, preto nie je možné vytýkať
žalovanému, že zákon uvádza, že súčasťou celkovej čiastky nie je poistenie, ktoré tak nie je zahrnuté ani
vRPMN,avšakjesúčasťoumesačnejsplátky,ktorájenevyhnutnápreto,abyspotrebiteľvedel,akúsumu
má mesačne platiť. Čo sa týka rozhodnutia súdneho dvora Radlinger, táto je absolútne nepoužiteľná
pre toto konanie, nakoľko tam išlo o manželov, ktorí nemali možnosť výberu, ale banka jednostranne
určila akým spôsobom budú použité prostriedky úveru, zatiaľ čo v danom prípade žalobca mal možnosť
slobodnej voľby, či spracovateľský poplatok bude uhrádzať z prostriedkov úveru, alebo z iných vlastných
prostriedkov, pričom podmienky zmluvy pre oba prípady ostávali nezmenené.
14. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými
v spise a zistil nasledovný skutkový stav.
15. Zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0512933445 zo dňa 26.10.2010 (ďalej len „Zmluva o úvere“),
ktorú uzavrel žalovaný so žalobcom, vyplýva záväzok žalovaného poskytnúť žalobcovi spotrebný úver
na Čokoľvek vo výške 10.550,00 Eur s fixnou úrokovou sadzbou do splatnosti vo výške 13,90 %
ročne, jednorázovo a bezhotovostne so spracovateľským poplatkom vo výške 239,00 Eur, hradeným z
prostriedkov úveru, s poplatkom za správu úveru vo výške 2,99 Eur mesačne, s výškou splátky 27,43
Eur od prvého čerpania do 31.10.2010 a od 09.11.2010 vo výške 172,44 Eur, s počtom splátok 119
od 09.11.2010, s mesačnou periodicitou splátok a ich splatnosťou k 9. dňu v kalendárnom mesiaci,
s konečnou splatnosťou úveru 09.09.2020, s ročnou percentuálnou mierou nákladov 16,29 %, spriemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov 13,63 % a s celkovou čiastkou spojenou
spojenou s úverom vo výške 20.092,57 Eur. V časti II. Zmluvy Súhlas s poistením k úveru je uvedené,
že žalobca má záujem zabezpečiť poistenie úveru v rozsahu Rozšírený súbor poistenia - 1 poistená
osoba, bez uvedenia výšky poistného. Súčasťou Zmluvy o úvere sú aj Štandardné európske informácie
o spotrebiteľskom úvere a amortizačná tabuľka zaslaná žalobcovi dňa 21.05.2018.
16. Z výpisov z úverového účtu č. 0512933445 za obdobia od 01.01.2010 do 15.10.2011, od 15.10.2011
do 31.12.2011, od 01.01.2012 do 31.12.2012, od 01.01.2013 do 31.12.2013, od 01.01.2014 do
31.12.2014, od 01.01.2015 do 31.12.2015, od 01.01.2016 do 31.12.2016, od 01.01.2017 do 31.12.2017,
od 01.02.2018 do 28.02.2018 a od 01.03.2018 do 31.03.2018 a z osobného účtu žalobcu za obdobie od
01.08.2018 do 31.08.2018, od 01.09.2018 do 30.09.2018, 01.10.2018 do 31.10.2018 a od 01.11.2018
do 30.11.2018 vyplýva, že žalobca v súvislosti so Zmluvou o úvere uhradil žalovanému celkovo sumu
vo výške 16.336,95 Eur.
17. Súd sa ďalej oboznámil s Výpismi z úveru číslo 0512933445 za obdobie od 01.01.2010 do
31.12.2018 predložených žalovaným, Žiadosťou žalobcu o poskytnutie úveru zo dňa 04.10.2010
a s Obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie Úverov a Povolených
prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinnými od 15.01.2009.
18. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná
a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
19. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2010, t.j. v čase uzavretia
Zmluvy o úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
20. Podľa ustanovenia § 456 prvej vety Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia
sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa
vydať štátu
21. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
22. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
23. Podľa § 100 ods. 1-3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka:
(1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať.
(2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté
ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
(3) Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a
bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
24. Podľa § 107 ods. 1-3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka:
(1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.(3) Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej
dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie
namietať.
25. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe vzniesol aj námietku premlčania na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Súd sa prioritne zaoberal vznesenou námietkou premlčania.
26.Súdustálil,žečasťuplatňovanéhonárokubolapremlčanávsubjektívnej2-ročnejpremlčacej dobev
zmysle ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 OZ). Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za 3 roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov odo dňa, keď
k nemu došlo (§ 107 ods. 2 OZ).
27. V prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje 2 -ročnú
subjektívnu a 3 - ročnú, resp. 10 - ročnú objektívnu premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že
ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že oprávnenému ešte
plynie druhá premlčacia doba. Pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky
premlčania,premlčanéprávonemožnooprávnenémupriznať.Objektívnapremlčaciadobazačínaplynúť
od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či
oprávnený o ňom vedel alebo nie. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň,
keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, a kto sa na jeho úkor bezdôvodne
obohatil. Keďže oprávnený sa o bezdôvodnom obohatení nemôže dozvedieť skôr ako vzniklo, ani
subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr ako objektívna. Oprávnený sa dozvie o vzniku
bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne)
zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného,
a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy sa oprávnený
dozvedel (dospel k záveru), ako takýto jeho nárok, vyplývajúci z týchto skutkových okolností, možno
právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec
relevantné (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1 Cdo 67/2011).
28. V súdenej veci viazať začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby od dňa, kedy sa žalobca od
svojho právneho zástupcu dozvedel o tom, že žalovaný sa mal na jeho úkor obohatiť, aj za situácie, že
v osobe žalobcu nejde o právne znalú osobu, je neprimeranou ochranou práva, vybočujúcou z účelu a
právnehovýznamuustanovenia§107ods.1OZ.Informovanieklientaadvokátomvrámciprávnejporady
o existencii/neexistencii porušenia práva je bezpochyby momentom, kedy sa oprávnený dozvedel,
ako takýto jeho nárok, vyplývajúci z existujúcich skutkových okolností, možno „právne kvalifikovať“,
čo nie je pri posudzovaní okamihu začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné.
Okolnosti, za ktorých sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov sú uvedené priamo
v zákone (vo vzťahu k prejednávanému prípadu Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch).
Vedomosť žalobcu ako spotrebiteľa o bezúročnosti a bezpoplatkovosti jej úveru je potrebné preto spájať
s touto skutočnosťou, t.j. vedomosťou o existencii citovaného zákona. Nemožno z tohto dôvodu začiatok
plynutia subjektívnej 2-ročnej premlčacej doby viazať k dátumu prvej porady s právnym zástupcom.
Takéto tvrdenia žalobcu nie je presvedčivé. Žalobca očividne iný dôvod na poradu s advokátom nemal,
než ten, pre ktorý podával žalobu. ( rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/302/2016.)
29. Podľa názoru súdu, subjektívna 2-ročná premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia
začala žalobcovi plynúť po zaplatení splátky vo výške 163,68 Eur dňa 12.01.2016, kedy žalobca reálne
splatil požičané finančné prostriedky podľa zmluvy o úvere a zaplatil finančné prostriedky navyše, na
ktoré žalovanému nevznikol právny nárok, v rovnakom termíne začala plynúť aj objektívna 3 - ročná
premlčacia doba a to okamihom získania bezdôvodného obohatenia žalovaným.
30. Z uvedeného je zrejmé, že v čase podania žaloby, t.j. dňa 25.07.2018 bol už nárok žalobcu v
časti uplatnenej pred dátumom 25.07.2016 vo výške 1.105,33 Eur premlčaný v 2-ročnej subjektívnej
premlčacej lehote Na dôvodne vznesenú námietku premlčania je súd povinný prihliadnuť a premlčaný
nárok nemôže priznať. Predmetom konania potom ostala suma 4.681,62 Eur z titulu vydania
bezdôvodného obohatenia.31. Podľa ustanovenia § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom do
31. decembra 2010, t.j. v čase uzavretia Zmluvy o splátkovom úvere (ďalej len „Obchodný zákonník“),
zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
32. Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka:
(1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške,
inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto
určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla
dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na
základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
(2) Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.
33. Podľa ustanovenia § 503 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka:
(1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota
na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého
kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné
aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
(2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky
splatné aj úroky z tejto splátky.
(3) Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je
povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
34. Podľa ustanovenia § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
35. Podľa ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch
splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a
požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
36. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
37. Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
38. Podľa ustanovenia § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.
39. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet
plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
40. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
41. Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.42. Podľaustanovenia§54ods.2Občianskehozákonníka,vpochybnostiachoobsahuspotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
43. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom do 31.12.2010,
t.j. ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch"), spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
44. Podľa ustanovenia § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch:
(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej
jednojejvyhotovenievlistinnejpodobealebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.
(3) Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú obsahuje dohodu o amortizácii istiny, je veriteľ
povinný poskytnúť spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
(4) Ak ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorej splátky spotrebiteľa nevedú k okamžitej
zodpovedajúcej amortizácii celkovej výšky úveru, ale v období a za podmienok ustanovených v zmluve
o spotrebiteľskom úvere alebo v inej zmluve sa použijú na vytvorenie kapitálu, je veriteľ povinný
zrozumiteľne a stručne uviesť, či použitie takto vytvoreného kapitálu zaručuje splatenie celkovej výšky
spotrebiteľského úveru čerpaného na jej základe.
(5) Amortizačná tabuľka podľa odseku 3 uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich
úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná
alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka
zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere.
(6) Spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.
(7) Veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých
zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že
sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere,
ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl
spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na
spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že
nemal úmysel obísť tento zákon.
(8) Veriteľ alebo finančný agent nesmie ponúkať spotrebiteľovi výber rozhodného práva k zmluve o
spotrebiteľskom úvere, ktorého zrejmým cieľom je zbaviť spotrebiteľa práv, ktoré mu priznáva tento
zákon.
45. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.
46. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení, súd považuje za
nepochybné, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere, ktorá je ako typ zmluvy upravená v
Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Základné práva a povinnosti účastníkov
ako zmluvných strán sa preto spravujú ustanoveniami § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. V
prejednávanej veci súd zároveň dospel k záveru, že nakoľko žalobca vystupoval v danom prípade pri
podpise zmluvy ako fyzická osoba, ktorá úverom zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ,
zatiaľ čo žalovaný konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ, pričom
išlo o formulárovú zmluvu, teda zmluvu, ktorá je pripravená na predtlačenom formulári, do ktorého sa
vpisujúibameniacesaúdaje,atedajejobsahnemoholžalobcapodstatnýmspôsobommeniť,respektíve
ovplyvniť, je predmetná Zmluva o splátkovom úvere svojím charakterom zároveň spotrebiteľskou
zmluvou v zmysle citovaných ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a súčasne aj zmluvou o
spotrebiteľskom úvere v zmysle citovaného ustanovenia § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch,
ktorý síce neupravuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako osobitný zmluvný typ, avšak obsahuje
určitý právny rámec pre všetky zmluvné typy uzavreté či už podľa Obchodného zákonníka alebo
Občianskeho zákonníka. Za tohto stavu, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis,
podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou je v danom prípade zákon o spotrebiteľských úveroch, ako
aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou,
ktorou je vo vzťahu k zmluve o úvere Obchodný zákonník, je potom nevyhnutné predmetný právny vzťah
medzi stranami sporu posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení
zákonaospotrebiteľskýchúveroch(napríkladuznesenieKrajskéhosúduvKošiciachzodňa23.09.2014,
sp. zn. 6Co/139/2013). To znamená, že jednotlivé práva a povinnosti zmluvných strán nemôžu byť v
rozpore s úpravou § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a keďže svojou povahou ide o spotrebiteľský
úver, predmetná Zmluva o splátkovom úvere musí mať aj náležitosti zákona o spotrebiteľských úveroch.
47. Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej
súvislosti mal súd preukázané, že žaloba v časti, v ktorej nebola súdom zamietnutá je dôvodná.
48. Súd v zmysle Zákona o spotrebiteľskom úvere skúmal, či uzavretá Zmluva obsahuje náležitosti
zákonom vyžadované. Z vykonaného dokazovania listinami predloženými žalobcom, súd dospel k
záveru, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 26. 10. 2010 uzatvorená zmluva o splátkovom
úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 10.550 Eur, ktorý sa žalovaný
zaviazal splatiť v 119 mesačných splátkach vo výške 172,44 Eur a v jednej splátke do 31.10.2010
vo výške 27,43 Eur. Čo sa týka samotného úveru, súd preskúmaním zmluvy zistil, že v zmluve je
nesprávne uvedená podstatná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch
a to percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V zmluve je pri
celkovej čiastke spojenej s úverom uvedená suma 20.092,57 Eur, tento číselný údaj je však nesprávny
a zrejme zavádzajúci. Podľa § 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch je celkovou čiastkou, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spojených
so spotrebiteľským úverom, pričom podľa zmluvy spotrebiteľský úver bol poskytnutý vo výške 10.550,00
Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v 119 splátkach 172,44 Eur a jednej splátke vo výške 27,43 Eur, čo
je spolu 20.547,79 Eur, ktorá suma prekračuje v zmluve uvedených 20.092,57 Eur. Napriek procesnej
obrane žalovaného, ktorý tvrdí, že predmetná suma v sebe zahŕňa aj poistenie, ktoré žalobca uzavrel
ako doplnkovú službu a ktoré vyslovene nemá tvoriť súčasť nákladov spotrebiteľského úveru, súd sa s
predmetným tvrdením žalovaného nestotožňuje, nakoľko aj v prípade že by súd pripustil argumentáciu
žalovaného, z predmetnej zmluvy potom nevyplýva výška poistného, ktoré má spotrebiteľ mesačne
uhradiť a rovnako tak nie je známa súdu reálna výška mesačnej splátky, nakoľko žalovaný vôbec neurčil,
aká časť mesačnej splátky je určená na úhradu poistného. Vzhľadom na túto skutočnosť súd uvedenie
sumy vo výške 20.092,57 Eur v zmluve považoval za zavádzajúce vo vzťahu k spotrebiteľovi a v rozpore
s § 9 ods. 2 písm. j)zákona o spotrebiteľských úveroch (podobne Okresný súd Vranov nad Topľou
v rozsudku vydanom podsp. zn. 7C/84/2016). Zároveň súd poukazuje na nesprávne uvedenú výšku
ročnej percentuálnej miery nákladov. V zmluve bola uvedená RPMN vo výške 16,29 %. RPMN nie je v
súlade s prepočtom súdu, ktorý pre tieto účely použil kalkulačku, s odkazom zo stránky Národnej banky
Slovenska (NBS) pre výpočet RPMN a ročného úroku, a to "Ekonomika€sme.sk" a "Finančné centrum
O peniazoch.Zoznam.sk" a v zmysle ktorého mala byť výška RPMN pre spotrebiteľský úver 16,36% a
po zadaní spracovateľského poplatku ako údaju nepovinného predstavovala RPMN až 17,07 %.49. Súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné
podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez
poplatkov.
50. Žalobca v konaní preukázal, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, keď pri úvere,
poskytnutom mu v celkovej výške 10.550,00 Eur, od neho celkovo prijal sumu 16.336,95 Eur, napriek
tomu, že poskytnutý úver sa v zmysle citovaných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch
považoval za bezúročný a bez poplatkov a túto sumu žalobca vo svojej žalobe dostatočne špecifikoval,
správne vyčíslil a z titulu vydania bezdôvodného obohatenia uplatnil podanou žalobou. Súd dospel k
záveru, že žaloba žalobcu o vydanie bezdôvodného obohatenia je v časti, v ktorej nebola súdom z
dôvodu premlčania zamietnutá
dôvodná, a preto jej v tejto časti vyhovel.
51.Výrokoúrokochzomeškaniasaopieraoustanovenie§517ods.2Občianskehozákonníkavspojení
s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania od 09.07.2018, teda odo
dňa nasledujúceho po doručení predžalobnej výzvy žalovanému, nakoľko vtedy už žalovaný zaručene
vedel, že bol žalobcom vyzvaný ako dlžník o vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom žalovaný mu
evidentne odmietol poskytnúť plnenie. Preto je povinný platiť aj úroky z omeškania.
52. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci; v spojení
s ustanovením § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku: (1) O nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
53. Žalobca bol v konaní úspešný na 80,90 % a žalovaný bol úspešný na 19,10 %. Pomerná náhrada
podľa úspechu vo veci patrí žalobcovi vo výške 61,80 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.
Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z. - Exekučného poriadku).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.