Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 19, 2020

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 27Csp/299/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616209493
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Pastirčík

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2020:1616209493.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudcom Mgr. Jánom Pastirčíkom v spore žalobkyne BENCONT COLLECTION,

a.s., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, zastúpenej Advokátskou kanceláriou
JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom v Bratislave, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368,
proti žalovanému L. V., nar. XX.X.XXXX, bývajúcemu vo X. G. XXX, o zaplatenie 14 626,60 € s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 78,11 €, úrokov z omeškania vo
výške 0,25 % ročne zo sumy 14 626,60 € od 11.11.2016 až do zaplatenia a v časti zmluvných úrokov
prevyšujúcich sumu 9 513,54 € zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni istinu 13 183,35 € spolu s vyčíslenými úrokmi z omeškania do
10.11.2016 vo výške 1 989,14 € a úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 13 183,35 € od
11.11.2016 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

Súd priznáva žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 8,98 %, o výške
ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodná žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.11.2016 domáhala voči
žalovanému zaplatenia istiny 14 626,60 €, úrokov vyčíslených do 10.11.2016 vo výške 8 088,87 €,
zmluvných úrokov vo výške 11,90 % ročne z istiny 14 626,60 € od 11.11.2016 do zaplatenia, úrokov z
omeškania vo výške 5,25 % ročne z istiny 14 626,60 € od 11.11.2016 do zaplatenia a poplatkov vo výške
14,38 €. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 6.9.2012 v právnom postavení veriteľa uzavrela so žalovaným
ako dlžníkom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytla žalovanému úver vo výške

podľa zmluvy. Žalovaný sa podľa zmluvy zaviazal vrátiť poskytnuté prostriedky v splátkach v lehotách
splatnosti tej-ktorej splátky dohodnutou v zmluve. V dobe od uzavretia zmluvy do vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru žalovaný splnil svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich
započítania sú uvedené v listine „Aktuálny stav úveru“ vyhotovenej ku dňu 31.8.2015. Keďže žalovaný
ku dňu podania žaloby svoj dlh nevyrovnal, pôvodná žalobkyňa sa domáhala svojich nárokov súdnou
cestou.

2.Žalovanývosvojompísomnomvyjadreníkžalobepožiadalomožnosťsplácaťdlžnúsumuvsplátkach.

3. Uznesením zo dňa 13.2.2018 č.k. 27Csp/299/2016-82 súd pripustil, aby do konania na miesto
pôvodnej žalobkyne vstúpila terajšia žalobkyňa. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.3.2018.4. Rozsudkom zo dňa 27.9.2018 č.k. 27Csp/299/2019-96 súd žalobu zamietol a priznal žalovanému
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Pri zisťovaní skutkového stavu dospel k záveru, že žalobkyňa

nepreukázala existenciu podmienok stanovených § 92 ods. 8 o bankách a to, že veriteľ žalovaného pred
zosplatnením úveru vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku, s plnením ktorého bol v omeškaní, čo je
prvou z podmienok platného postúpenia tejto pohľadávky. Z obsahu súdneho spisu bolo zrejmé splnenie
len druhej zo zákonných podmienok pre tento úkon, a to zaslanie (doručenie) oznámenia o zosplatnení
úveru dlžníkovi. Z týchto dôvodov súd považoval zmluvu o postúpení pohľadávok z 10.10.2017 č.

IV/2017zaneplatnúvtejčasti,ktoroumalodôjsťkpostúpeniupohľadávkyzozmluvyoúvere.Nazáklade
uvedeného súdu dospel k záveru, že žalobkyňa nie je v konaní aktívne vecne legitimovaná a žalobu je
preto potrebné v celom rozsahu zamietnuť.

5. Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobkyne uznesením z 30.1.2020 sp. zn. 3Co/37/2019
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. V rozhodnutí uviedol, že

postúpenie pohľadávky bankou bez splnenia podmienok uvedených v § 92 ods. 8 zákona o bankách,
je potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a takýto právny úkon je absolútne neplatný
podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada
ex offo. V danom prípade, keďže právnym predchodcom žalobkyne bola banka, bolo správne, ak súd
prvej inštancie zisťoval, či boli pri postúpení pohľadávky na žalobkyňu dodržané podmienky ustanovené

zákonom o bankách, teda či postúpenie bolo platné. V prejednávanej veci súd prvej inštancie dospel k
záveru, že postup právneho predchodcu žalobkyne - banky pred postúpením pohľadávky nebol v súlade
s § 92 ods. 8 zákona o bankách, pretože nebolo preukázané, že pred zosplatnením úveru bol žalovaný
vyzvaný na úhradu jeho záväzku. Vykonaným dokazovaním však bolo preukázané, že predchodca
žalobkyne - banka v písomnej výzve z 2.4.2014 informovala žalovaného, že jeho dlh sa stal splatným

k 2.4.2014 a zároveň ho vyzvala na úhradu celého dlhu do 10 dní od doručenia výzvy a že táto výzva
bola žalovanému doručená 7.4.2014. V ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je uvedené, že
je potrebné preukázať, že pred zosplatnením úveru bol žalovaný vyzvaný na úhradu jeho záväzku, toto
ustanovenie ukladá banke zaslať dlžníkovi výzvu na splnenie peňažného záväzku voči banke a možnosť
postúpenia takejto pohľadávky je podmienená následným nepretržitým omeškaním dlžníka so splatením

dlhu dlhším ako 90 dní. Vzhľadom na to, že výzva z 2.4.2014 obsahovala výzvu na úhradu dlhu zo
spotrebiteľského úveru vo výške 16 180,37 € do 10 dní od jeho doručenia (7.4.2014) do postúpenia
pohľadávky 10.10.2017 prešlo viac ako 90 dní, nie je možné dospieť k záveru, že v danom prípade
neboli splnené všeobecné podmienky stanovené pre postúpenie bankových pohľadávok. Keďže súd
prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na nesprávnom právnom závere, pre ktorý sa podstatou veci z

hľadiska právne významných skutočností pre posúdenie opodstatnenosti žalobného nároku nezaoberal,
žalobkyni znemožnil uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces.

6. Po vrátení veci na ďalšie konanie žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 22.9.2020 doplnila

skutkové tvrdenia v žalobe, keď uviedla, že vyčíslené úroky do zosplatnenia úveru, t.j. do 2.4.2014
predstavovali spolu sumu 1 539,39 €, z čoho na úroky z omeškania pripadalo 62,30 € a zvyšok, teda
suma 1 477,09 € na zmluvné úroky. Z jej podania je zároveň zrejmé, že suma vyčíslených úrokov 8
088,88 € pozostáva jednak z neuhradených zmluvných úrokov v celkovej sume 6 021,63 € (vyčíslených
od uzavretia zmluvy do zosplatnenia úveru dňa 2.4.2014 vo výške 1 477,09 € a od zosplatnenia úveru

do 10.11.2016 vo výške 4 544,54 €), a tiež z úrokov z omeškania vo výške 2 067,25 € (vyčíslených
od uzavretia zmluvy do zosplatnenia úveru dňa 2.4.2014 vo výške 62,30 € a od zosplatnenia úveru
do 10.11.2016 vo výške 5,25 % ročne zo sumy 14 626,60 €, čo predstavuje sumu 2 004,95 €). Keďže
žalobkyňa si v konaní uplatňovala sumu o jeden cent nižšiu ako vyplývala z ňou predloženého výpočtu,
t.j. 8 088,87 € (rozdiel vznikol zrejme v dôsledku zaokrúhľovania pri výpočte), súd v ďalšom vychádzal

z toho, že ňou požadovaná suma zmluvných úrokov je 6 021,62 € a úrokov z omeškania 2 067,25 €, čo
v súčte predstavuje v žalobe uvedenú sumu 8 088,87 €. Žalobkyňa ďalej s poukazom na rozhodnutie
NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.5Cdo42/2020uviedla,žetitulomzmluvnýchúrokovžiada
už len sumu, aká jej prislúcha podľa dohodnutého predpisu splátok, t.j. 10 779,17 €, čo po odčítaní sumy
úhrad na zmluvné úroky vo výške 1 265,63 € predstavuje sumu 9 513,54 €. Titulom úrokov z omeškania

za obdobie od uzavretia zmluvy do 10.11.2016 žiadala už len sumu 1 989,14 € (nie 2 067,25 €), a to
preto, že za obdobie od zosplatnenia úveru do 10.11.2016 požadovala už iba sumu 1 926,84 €. Pokiaľ
ide o úroky z omeškania za obdobie od 11.11.2016 do zaplatenia, nežiadala už úroky vo výške 5,25 %
ročne, ale iba 5 % ročne zo sumy 14 626,60 €. V zmysle tohto podania žalobkyňa teda žiadala, aby jejsúd priznal istinu 14 626,60 €, vyčíslené zmluvné úroky a úroky z omeškania za obdobie od uzavretia
zmluvy do 10.11.2016 vo výške 11 502,68 € (9 513,54 € + 1 989,14 €), ďalej úroky z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 14 626,60 € od 11.11.2016 až do zaplatenia, poplatky vo výške 14,38 € a vo zvyšnej

časti zobrala žalobu späť a žiadala, aby súd konanie v tejto časti zastavil.

7. Vzhľadom na uvedené čiastočné späťvzatie žaloby, súd v zmysle § 145 ods. 2 C.s.p. konanie zastavil
v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 78,11 € (2 067,25 € - 1 989,14 €), úrokov z
omeškania vo výške 0,25 % ročne zo sumy 14 626,60 € od 11.11.2016 až do zaplatenia a zmluvných

úrokov v časti prevyšujúcej sumu 9 513,54 €.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 19.10.2020, na ktoré predvolal strany sporu. Žalobkyňa
ospravedlnila svoju neprítomnosť na pojednávaní podaním doručeným súdu dňa 16.10.2020, v ktorom
súhlasila s tým, aby súd konal a rozhodol v jej neprítomnosti. Žalovanému bolo predvolanie na
pojednávanie doručené dňa 7.10.2020 s použitím fikcie doručenia, svoju neprítomnosť neospravedlnil.

Vychádzajúc z uvedeného súd podľa § 180 druhej vety C.s.p. uznesením rozhodol, že sa pojednávanie
bude konať v neprítomnosti strán sporu, pojednávanie otvoril, vec prejednal a rozhodol. Súd vykonal
dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový stav:

9. Zo zmluvy o úvere lepšia splátka uzavretej dňa 7.9.2012 medzi pôvodnou žalobkyňou ako veriteľom

a žalovaným ako dlžníkom súd zistil, že pôvodná žalobkyňa poskytla žalovanému úver vo výške 15
000 €, splatný v 120 mesačných splátkach s výškou mesačnej splátky 228,24 € (s poplatkom za
správu úverového účtu 230,74 €), splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná
15.10.2012 a dátum konečnej splatnosti úveru bol 15.9.2022, pri výške úrokovej sadzby 11,90 % ročne,
pri RPMN 13,45 %, priemernej RPMN na trhu 11,40 % a celkovej výške nákladov 11 395,08 €. Ďalej

bolo v zmluve uvedené, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

10. Z aktuálneho stavu úveru ku dňu 31.8.2015 vyplýva, že žalovaný čerpal úver vo výške 15 000 €,
pričomcelkovonaúverzaplatil1816,65€.Naistinuboloztejtosumyzapočítaných373,40€,nazmluvné

úroky 1 265,63 € a zvyšných 177,62 € na poplatky.

11. Z bodu 5.2 obchodných podmienok pôvodnej žalobkyne pre úver - lepšia splátka účinných od
16.2.2012 vyplýva, že ak nastane ktorákoľvek zo skutočností uvedených v časti III článok 3 bod 3.11
VOP a v bode 5.4 týchto OP, prípadne ak dlžník poruší akúkoľvek inú povinnosť uvedenú v zmluve, OP

a VOP, banka je oprávnená (okrem iného) vyhlásiť pohľadávku za okamžite splatnú.

12. Z časti III článku 3 bodov 3.11 a 3.12 Všeobecných obchodných podmienok pôvodnej žalobkyne
vyplýva, že ak omeškanie klienta s plnením splátok dohodnutých v zmluve o úvere trvá viac ako 10 dní,
banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky banky zo

zmluvy o úvere pred termínom konečnej splatnosti.

13. Z písomnosti pôvodnej žalobkyne zo dňa 17.3.2014 označenej ako „Upozornenie - Výzva na
splatenie dlžnej časti úveru“ vyplýva, že pôvodná žalobkyňa vyzvala žalovaného na zaplatenie
omeškaných splátok úveru v lehote 15 dní od doručenia výzvy s upozornením, že ak v stanovenej lehote

žalovaný dlžnú sumu neuhradí, bude v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka oprávnená
vyhlásiť úver za predčasne splatný.

14. Z písomnosti pôvodnej žalobkyne zo dňa 2.4.2014 označenej ako “Výzva na úhradu dlžnej sumy“
vyplýva, že pôvodná žalobkyňa z dôvodu nedodržania dohodnutých zmluvných podmienok žalovaným

vyhlásila k 2.4.2014 predčasnú splatnosť úveru pozostávajúceho z dlžnej istiny 14 626,60 €, úroku 1
539,39 € a poplatkov 14,38 €. Zároveň ho vyzvala na úhradu dlžnej sumy do 10 kalendárnych dní od
doručenia výzvy. Uvedenú zásielku žalovaný prevzal dňa 7.4.2014.

15. Dňa 10.7.2017 uzatvorila pôvodná žalobkyňa ako postupca so žalobkyňou ako postupníkom

Zmluvou o postúpení pohľadávok č. IV/2017, predmetom ktorej podľa prílohy k tejto zmluve bola aj
pohľadávka voči žalovanému.16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

18. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

19. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

21. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

22. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so

splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na

bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej

banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy
(ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

24. Podľa § 2 písm. a/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

25. Podľa § 2 písm. b/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická

osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa § 2 písm. d/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

27. Podľa § 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov.

28. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

29. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1.

30. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

31. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády“), ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.

32. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

33. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi pôvodnou žalobkyňou ako veriteľom a
žalovanýmakodlžníkombolauzavretáúverovázmluva,ktoroupôvodnážalobkyňaposkytlažalovanému

spotrebiteľský úver vo výške 15 000 €. Následne došlo k riadnemu postúpeniu pohľadávky z tohto úveru
na terajšiu žalobkyňu. Právny vzťah medzi stranami sporu založený predmetnou úverovou zmluvou je
právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa
príslušnýchustanoveníObchodnéhozákonníka(§497anasl.),aleajprávnychpredpisov,ktoréupravujú
právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ZoSÚ), keďže

žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupovala ako veriteľ s poukazom na
predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bol poskytnutý úver za iným
účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania.

34. Vyhodnotením vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá

všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako ich určuje ustanovenie § 9 ods. 2 ZoSÚ.

35. Zmluva o úvere vôbec neobsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Uvádza len
údaj o celkovej výške úveru a o celkových nákladoch spotrebiteľa a poznámku, že „celkovú čiastku úveru
predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom“. Takáto formulácia v zmluve

o úvere nie je v súlade s požiadavkou stanovenou v § 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ, ktorý výslovne požaduje
v zmluvách uvádzať celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Súd v tejto súvislosti poukazuje
ad absurdum na to, že ak by malo požiadavke zákonodarcu stačiť uvedenie poznámky, že určitý údaj
si môže spotrebiteľ vypočítať určitým spôsobom, potom by vôbec pre veriteľov nemuselo byť povinné
uvádzanie napríklad RPMN, lebo aj túto si vie spotrebiteľ teoreticky za použitia v zákone uvedeného

vzorca vypočítať, ale napriek tomu nikto nespochybňuje, že v zmluvách vyčíslená byť musí. Súd preto
považuje zmluvu v tomto bode za rozpornú so ZoSÚ.36. Účelom povinného uvedenia celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ veriteľovi zaplatiť v konkrétnej
zmluve o spotrebiteľskom úvere je totiž poskytnúť spotrebiteľovi možnosť zvážiť tento údaj, prípadne ho
porovnať s údajmi od iných poskytovateľov úverov a slobodne sa rozhodnúť, či za daných podmienok

úverovú zmluvu s veriteľom uzavrie alebo nie. Postupom veriteľa, ktorý do textu zmluvy uvedie len výšku
celkových nákladov na úver, ale nie celkovú čiastku, ktorú spotrebiteľ musí veriteľovi zaplatiť, sa veriteľ
snaží obísť citované zákonné ustanovenia tak, aby sa ním poskytovaný úver javil spotrebiteľovi ako
výhodný a danú zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvoril (viď rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k.
6 Co 134/2018 zo dňa 29.10.2018).

37. V zmluve o úvere sa ďalej uvádza, že výška splátky je 228,24 € bez poplatku za správu účtu a s týmto
poplatkom 230,74 €. Ako však vyplýva z Predpisu splátok k zmluve o úvere, splátky č. 1 - 119 mali byť vo
výške 228,24 € bez poplatku za správu účtu a splátka č. 120 už len vo výške 207,41 €, čo bolo veriteľovi
známe už v čase uzavretia zmluvy o úvere. K tomu je potrebné uviesť, že už len samo neuvedenie výšky
poslednej splátky istiny úrokov a iných poplatkov v samotnej zmluve spôsobuje absenciu náležitosti

v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ a teda bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru (viď
rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/127/2015 zo dňa 20.04.2015 a rozsudok Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 2Co/262/16 zo dňa 21.06.2017). Na to, aby bola zmluva o úvere v súlade s
požiadavkou § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ síce postačuje, aby obsahovala jediný údaj o celkovej výške
splátky, ktorú je žalovaný povinný platiť (teda bez rozpisu na istinu, úrok a poplatky), to však len za

predpokladu, že sa táto výška splátky v priebehu splácania nebude meniť. Nemôže byť preto v súlade so
zákonom taká prax veriteľa, ktorý v zmluve o úvere neuvedie správnu výšku poslednej splátky napriek
tomu, že už v dobe jej podpisu vie, že bude iná ako je výška predchádzajúcich splátok.

38. Ak by súd vychádzal len z údajov uvedených v zmluve, teda z toho, že žalovaný mal povinnosť

zaplatiť 120 splátok po 230,74 €, potom je zjavné, že v zmluve o úvere nebola správne uvedená ani
celková výška nákladov spojených s úverom. Pri súčine 120 x 230,74 je totiž výsledná výška celkovej
čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť 27 688,80 €, pričom súčet celkovej výšky nákladov uvedených
v zmluve vo výške 11 395,08 € a sumy poskytnutého úveru 15 000 € by predstavoval celkovú čiastku
len 26 395,08 €. Aj v prípade, ak by súd odpočítal výšku poistného od mesačnej splátky, ktorá by potom

predstavovala 217,50 €, by výška celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (26 100 €) a celkových
nákladov (11 100 €), bola odlišná od údaja o celkových nákladoch uvedeného v zmluve (11 395,08
€) a jeho súčtu so sumou poskytnutého úveru (26 395,08 €), ktorá podľa zmluvy mala predstavovať
celkovú čiastku, ktorú musel spotrebiteľ zaplatiť. Je potrebné zdôrazniť, že k celkovej čiastke vo výške
26 395,08 € sa nemožno dopracovať ani pri výpočte zohľadňujúcom nižšiu výšku poslednej splátky,

ktorá je uvedená v predpise splátok.

39. V predmetnej úverovej zmluve absentujú taktiež predpoklady, ktoré použila pôvodná žalobkyňa pri
výpočte RPMN, ktoré sú nevyhnutnou náležitosťou úverovej zmluvy, keďže podľa § 9 ods. 2 písm. j/
ZoSÚ sa v zmluve uvedú všetky predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. V

prípade preskúmavanej spotrebiteľskej zmluvy súd považoval túto okolnosť za obzvlášť dôležitú, keďže
súčet všetkých mesačných splátok nezodpovedá celkovej čiastke, ktorú musel spotrebiteľ podľa zmluvy
zaplatiť (v zmluve uvedenej len odkazom na to, že sa jedná o súčet výšky úveru a celkovej
výšky nákladov spojených s úverom), pričom spotrebiteľ na základe údajov zadaných v zmluve nemohol
v žiadnom prípade dospieť k výpočtu RPMN vo výške 13,45 % tak, ako to uviedla pôvodná žalobkyňa

v zmluve (podľa interaktívnej kalkulačky na výpočet RPMN zverejnenej na by v prípade splátky vo výške 230,74 € RPMN predstavovala 14,41 %
a pri splátkach bez poistného vo výške 217,50 € zase 12,77 %). Výpočet RPMN je v danom prípade
pre spotrebiteľa netransparentný, nepreskúmateľný a nie je vôbec zrejmé, z akých údajov pôvodná
žalobkyňa pri jeho výpočte vychádzala.

40. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že predmetná úverová zmluva neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j/ a k/ ZoSÚ, a preto v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ považoval
úver za bezúročný a bezpoplatkov.

41. Vzhľadom na konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru súd žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobkyni už len rozdiel medzi sumou ním čerpaného úveru 15 000 € a sumou 1 816,65 €, ktorú
na úver uhradil, t.j. sumu 13 183,35 €. Vo zvyšnej časti požadovanej istiny, v celej výške požadovaných
zmluvných úrokov a poplatkov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.42. Keďže žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, žalobkyni vznikol nárok aj na úroky z
omeškania. Žalobkyňa si uplatňovala úroky z omeškania za obdobie od uzavretia zmluvy do 10.11.2016

vo vyčíslenej výške 1 989,14 € (z čoho 62,30 € predstavovali úroky do zosplatnenia úveru a zvyšných
1 926,84 € za obdobie od zosplatnenia úveru do 10.11.2016), ako aj vo výške 5 % ročne zo sumy 14
626,60 € od 11.11.2016 až do zaplatenia. Vyčíslené úroky z omeškania za obdobie od uzavretia zmluvy
do zosplatnenia úveru v sume 62,30 € považoval súd za dôvodne uplatnené a žalobkyni ich preto
priznal. Pokiaľ ide o úroky z omeškania za obdobie od zosplatnenia úveru, žalovaný sa s plnením dlžnej

istiny vo výške 13 183,35 € dostal do omeškania v deň nasledujúci po zosplatnení úveru, t.j. 3.4.2014,
kedy bola výška úrokov z omeškania 8,25 % ročne. Žalobkyni preto vznikol nárok na úroky z omeškania
vo výške 8,25 % ročne zo sumy neuhradenej istiny 13 183,35 € od 3.4.2014 až do zaplatenia, čo za
obdobie od 3.4.2014 do 10.11.2016 predstavuje sumu 2 836,77 €. Keďže žalobkyňa za uvedené obdobie
požadovala titulom úrokov z omeškania len sumu 1 926,84 €, aj túto jej súd ako dôvodne uplatnenú
priznal. Pokiaľ ide o ďalšie úroky z omeškania, ktoré žalobkyňa žiadala vo výške 5 % ročne zo sumy 14

626,60 € od 11.11.2016 až do zaplatenia, súd viazaný petitom žaloby jej mohol priznať už len úroky v
ňou požadovanej výške 5 % ročne a to zo sumy neuhradenej istiny 13 183,35 € od 11.11.2016 až do
zaplatenia a vo zvyšnej časti požadovaného príslušenstva žalobu zamietol.

43. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe požiadal o možnosť splácať dlžnú sumu v splátkach. Pojednávania

sa však nezúčastnil a ani na výzvu súdu, aby zdokladoval svoje osobné a majetkové pomery nijako
nereagoval; zásielka s predvolaním na pojednávanie a uvedenou výzvou sa vrátila súdu ako neprevzatá
v odbernej lehote, hoci ju súd doručoval na adresu, ktorú má žalovaný uvedenú ako adresu trvalého
pobytu v registri obyvateľov a ktorú uviedol aj vo vyjadrení k žalobe. Za týchto okolností, keď žalovaný
neposkytol súčinnosť nevyhnutnú pre riadne prešetrenie jeho aktuálnych osobných, majetkových a

sociálnych pomerov, nebolo možné jeho žiadosti o povolenie splátok vyhovieť.

44. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

46. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

47.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

48. V danom prípade predmet konania tvorila istina 14 626,60 €, ďalej vyčíslené zmluvné úroky a úroky
z omeškania do 10.11.2016 vo výške 8 088,87 €, poplatky 14,38 €, zmluvné úroky vo výške 11,90 %

ročne zo sumy 14 626,60 € od 11.11.2016 do zaplatenia (ku dňu rozhodovania súdu predstavovali
sumu 6 857,35 €) a úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 14 626,60 € od 11.11.2016
až do zaplatenia (ku dňu rozhodovania súdu predstavovali sumu 3 025,30 €), celkovo teda predmetom
konania bola suma 32 612,50 €. Žalobkyňa mala úspech v časti istiny 13 183,35 €, v časti vyčíslených
úrokov z omeškania vo výške 1 989,14 € a úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 13 183,35

€ od 11.11.2016 až do zaplatenia (ku dňu rozhodovania súdu išlo o sumu 2 596,94 €), celkovo teda
v sume 17 769,43 €, čo predstavuje 54,49 %. Vo vzťahu k zvyšným 14 843,07 €, t.j. 45,51 %, súd
konštatuje úspech žalovaného, nakoľko čiastočné späťvzatie žaloby žalobkyňa nijako neodôvodnila, a
teda procesne zavinila zastavenie konania, čo je treba vyhodnotiť ako úspech žalovaného a to isté platí
aj vo zvyšnej časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá. Celkovo ale bola v konaní úspešnejšia žalobkyňa,

ktorej preto vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 8,98 % (54,49 - 45,51). O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde

Malacky, písomne, dvojmo.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku).