Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, May 25, 2021

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Nds/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8021200089
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Gavalec
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:8021200089.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: URSA GROUP, s. r. o., so sídlom Drieňová
1J, 821 01 Bratislava, IČO: 46 516 051, zastúpený advokátom Mgr. Dávidom Štefankom, so sídlom
Povoznícka 18, 841 03 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so
sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného
č. 100075418/2021 z 18.01.2021, o návrhu žalobcu na prikázanie veci inému krajskému súdu z dôvodu

vhodnosti, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky návrhu žalobcu na prikázanie veci inému krajskému súdu n e v y
h o v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie na správnom súde

1. Žalobou podanou na Krajský súd v Prešove (ďalej len „správny súd") dňa 25.02.2021 žalobca brojil
proti rozhodnutiu č. 100075418/2021 z 18.01.2021, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového
úradu Prešov, pobočka Humenné, ktorý ako príslušný prvostupňový správny orgán podľa § 68 ods. 5
zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
žalobcovi vyrubil rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2018 v sume

10.248,92 Eur.

2. Žalobca v rámci žalobných bodov navrhoval prikázať vec Krajskému súdu v Bratislave, alebo inému
krajskému súdu na západnom Slovensku.

3. Návrh na prikázanie veci inému súdu odôvodnil aktuálnou situáciou spojenou s pandémiou vírusu

SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky. Podľa mienky žalobcu je prikázanie veci vhodné najmä z
dôvodu nutnosti presunu osôb, ktoré žalobcu v konaní zastupujú, na správny súd.

4. K návrhu žalobcu na odňatie veci správnemu súdu a jej prikázanie inému súdu žalovaný v písomnej
reakcii uviedol, že k návrhu nemá žiadne námietky.

5. Správny súd predložil uvedenú vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd")
na rozhodnutie postupom podľa § 85 ods. 3 a 4 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej
len „S.s.p.")

II.
Právny názor Najvyššieho súdu6. Najvyšší súd ako súd, ktorý rozhoduje o prikázaní veci inému krajskému súdu (§ 85 ods. 4 S.s.p.)
prejednal návrh žalobcu na odňatie veci správnemu súdu a prikázanie veci inému krajskému súdu z
dôvodu vhodnosti a dospel k záveru, že v posudzovanom prípade nie sú splnené zákonné podmienky

pre prikázanie veci z dôvodu vhodnosti.

7. Podľa § 85 ods. 3 S.s.p. vec možno prikázať inému správnemu súdu tej istej inštancie aj z dôvodu
vhodnosti. Účastníci konania majú právo sa vyjadriť k tomu, ktorému správnemu súdu by mala byť vec
z dôvodu vhodnosti prikázaná, a tiež k dôvodom prikázania.

Podľa § 85 ods. 4 veta druhá S.s.p. o prikázaní veci inému krajskému súdu rozhoduje najvyšší súd.

8. Na úvod Najvyšší súd konštatuje, že delegácia veci z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z práva
účastníka súdneho konania na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ako aj
výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu.

9.Účelominštitútudelegáciezdôvoduvhodnostijepredovšetkýmzabezpečeniehospodárnostisúdneho
konania alebo jeho zrýchlenie. Dôvody delegácie môžu mať v praxi rozmanitú povahu, najmä však
osobnú, zdravotnú, sociálnu alebo finančnú.

10. Vzhľadom na charakter delegácie, ako výnimky z ústavne zaručenej zásady, podľa ktorej nikomu

nemožnoodňaťzákonnéhosudcuapríslušnosťsúduvyplývazozákonomstanovenýchkritérií,musímať
takýto dôvod delegácie vždy a zakaždým výnimočný charakter. Dôvody pre odňatie veci príslušnému
správnemu súdu z dôvodu vhodnosti musia byť teda natoľko významné, aby dostatočným spôsobom
odôvodňovali prelomenie citovaných ústavných princípov.

11. Preto aj ustanovenie § 85 ods. 3 S.s.p o delegácii vhodnej musí byť vykladané reštriktívne a k
rozhodnutiuodelegáciivhodnejbymalsúdpristúpiťlennazákladevýnimočnýchokolností.Zuvedeného
vyplýva, že Najvyšší súd pri rozhodovaní o delegácii vhodnej musí byť pevne spútaný základnými
zásadami správneho súdneho procesu a vo svojom rozhodovaní nepripúšťať voluntarizmus, naopak
dôsledne prihliadať k mravným, sociálnym a etickým stránkam delegácie (rovnako Jirsa, J., Trebatický,

P., Korbel, F. a kol. Občanský soudní řízení. Soudcovský komentář. Kniha I. § 1-78g Občanského
soudního řádu. 1. vydání. Praha: JUDr. Karel Havlíček, Havlíček Brain Team, 2014, s. 82).

12. Preto ak existujú pochybnosti o vhodnosti prikázania veci inému krajskému súdu, musí vedúci princíp
práva na zákonného sudcu a príslušný súd vždy prevážiť, a Najvyšší súd nemôže návrhu na prikázanie

veci z dôvodu vhodnosti vyhovieť.

13. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 379/09 zo dňa 09. decembra 2009
vyplýva,žedôvodyvhodnostipreprikázanieveciinémunežmiestnepríslušnémusprávnemusúdumôžu
byť rôzne v závislosti od predmetu konania, účastníkov konania, či iných okolností. Sú nimi spravidla

také okolnosti, ktoré umožňujú hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej stránke spoľahlivejšie
a dôkladnejšie prejednanie veci iným, než miestne príslušným správnym súdom. Vždy však záleží
na individuálnych okolnostiach prejednávanej veci, ktoré súd pri svojom rozhodovaní musí zvážiť a
prihliadnuť k nim. V zmysle rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky možno prihliadnuť
najmä na mimoriadne pomery účastníka konania, ako sú vek, zdravotný stav, rodinné pomery a pod.

14. Dôvody delegácie môžu byť rôzne v závislosti od predmetu konania, postavenia účastníkov, ale aj
doterajších výsledkov konania. Dôvody na strane účastníkov konania vyplývajúce z ich postavenia môžu
mať najmä osobnú, zdravotnú, finančnú, prípadne sociálnu povahu.

15. Vzhľadom na charakter delegácie veci ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje
správny súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených pravidiel vecnej a miestnej
príslušnosti, musí mať dôvod delegácie vždy výnimočný charakter. V neposlednom rade nadriadený súd
berie do úvahy aj prípadné dôsledky navrhovanej vhodnej delegácie a starostlivo skúma, či delegovaním
veci inému správnemu súdu nedôjde iba k tomu, že obdobným spôsobom zaťaží druhého účastníka

konania. (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., a kol.: Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava:
C. H. Beck, 2017, s. 495).16. V kontexte uvedených skutočností bolo úlohou Najvyššieho súdu v prerokúvanej veci posúdiť, či sú
dané dôvody pre výnimočné použitie inštitútu vhodnej delegácie a rozhodnúť, či by konanie na inom
krajskom súde bolo z komplexného pohľadu na vec hospodárnejšie, rýchlejšie a spoľahlivejšie než na

miestne príslušnom správnom súde.

17. Najvyšší súd sa v tejto súvislosti stotožňuje s právnym názorom vyslovenom v uznesení Najvyššieho
súdu z 28.06.2018, sp. zn. 8Nds/2/2018, v zmysle ktorého:
„Najvyšší súd uvádza, že stanovenie § 85 ods. 3 Správneho súdneho poriadku, predstavuje právnu

normu, ktorá explicitne nedefinuje, za akých podmienok súd rozhodne o prikázaní veci z dôvodu
vhodnosti na iný správny súd. Uvedené ustanovenie je možné preto považovať za právnu normu s
relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, teda patrí k právnym normám, ktorých hypotéza nie je
určená priamo právnym predpisom, a ktorá tak ponecháva správnemu súdu, aby podľa vlastnej úvahy v
každomjednotlivomprípadesámvymedzilhypotézuprávnejnormyzoširokéhovopredneobmedzeného
okruhu konkrétnych okolností. Zákon síce ponechal najvyššiemu súdu širokú možnosť uváženia, avšak

táto úvaha musí vždy zodpovedať zisteným skutkovým okolnostiam a musí byť logickým vyústením
riadneho hodnotenia skutkových zistení."

18. Najvyšší súd sa oboznámil s dôvodmi, pre ktoré žalobca navrhoval vec odňať správnemu súdu a
konštatuje, že okolnosti, ktoré žalobca uviedol v podstate súvisia s pandémiou vírusu SARS-CoV-2 na

území Slovenskej republiky a nadväzujúcimi hygienickými opatreniami.

19. V posudzovanom prípade však Najvyšší súd nevzhliadol také výnimočné okolnosti vo vzťahu k
predmetu konania, alebo účastníkom konania, ktoré by odôvodňovali prikázanie veci inému, ako miestne
príslušnému súdu z dôvodu vhodnosti.

20. Je pravdou, že pandémia vírusu SARS-CoV-2 významným spôsobom ovplyvňuje aj základné právo
slobody pohybu, avšak podľa názoru Najvyššieho súdu sa uvedené obmedzenie netýka len právneho
zástupcu žalobcu, ale všetkých občanov Slovenskej republiky.

21. Najvyšší súd v súvislosti s dopravou advokáta na správny súd poukazuje aj na písm. B. ods. 1
uznesenia Vlády Slovenskej republiky č. 808 z 31.12.2020, na základe ktorého sa obmedzenie slobody
pohybu a pobytu zákazom vychádzania od 1. januára 2021 v čase od 05.00 hod. do 01.00 hod.
nevzťahuje na cestu na výkon podnikateľskej činnosti, alebo inej obdobnej činnosti, ktorá nemôže byť
vykonávaná formou „home office" a na cestu späť (neskôr písm. C. ods. 1 a ods. 26 uznesenia Vlády

Slovenskej republiky č. 215 z 26.04.2021).

22. Pri rozhodovaní o prikázaní veci inému súdu Najvyšší súd vzal do úvahy aj dôležitú skutočnosť, a
to že obmedzenia slobody pohybu sú už v súčasnej dobe neaktuálne. Najvyšší súd záverom dodáva,
že hygienické opatrenia, vyplývajúce z platných a účinných vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva

Slovenskej republiky, sa vzťahujú rovnako na všetky činnosti advokáta v súvislosti s jeho presunom na
akýkoľvek orgán verejnej moci na území Slovenskej republiky.

23. Na základe predoslaných skutočností, keďže Najvyšší súd v posudzovanom prípade nevzhliadol
výnimočné okolnosti na strane žalobcu v tom smere, že by sa obmedzenia v súvislosti s pandémiou

vírusu SARS-CoV-2 vzťahovali len na prerokúvanú vec, ale majú celospoločenský dosah, a ktoré by
odôvodňovali prikázanie veci inému než miestne príslušnému súdu z dôvodu vhodnosti, návrhu žalobcu
na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti podľa § 85 ods. 3 S.s.p. nevyhovel.

24. Najvyšší súd akcentuje, majúc na zreteli, že ak by rozhodol o delegácii veci na iný správny súd,

bez toho aby na to boli splnené podmienky podľa § 85 ods. 3 S.s.p., porušil by tým ústavne zaručené
právo zakotvené v článku 36 Listiny základných práv a slobôd, ktorý predstavuje inštitucionálnu záruku
práva na spravodlivý proces (nález Ústavného súdu Českej republiky zo 07. októbra 1996, sp. zn. IV.
ÚS 222/96).

25. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný (§ 439 ods. 2 písm. d/ S.s.p.).