Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 9, 2021

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 8P/282/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8320204274
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubov Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2021:8320204274.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci maloletých detí K. A., N.. XX.

XX. XXXX a M. A., N.. XX. XX. XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Humenné, za účasti otca P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, S., o návrhu matky J. A.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, S., právne zastúpenej Mgr. Vladimírou Doničovou, advokátkou,
Lipová 1, Humenné, na zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. 15P/166/2013-45 zo dňa 21.11.2013 vo výroku
o výživnom tak, že z v y š u j e výživné na mal. K. A., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 100,- eur mesačne na
sumu 130,- eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť matke vždy do 15. dňa v mesiaci od 18.12.2020.

II. M e n í rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. 10P/353/2014-71 zo dňa 14.07.2015 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 21CoP/23/2015-92 zo dňa 31.03.2016 vo výroku o výživnom
tak, že z v y š u j e výživné na mal. M. A., N.. XX.XX.XXXX zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 120,-
eur mesačne, ktoré bude poukazovať matke vždy do 15. dňa v mesiaci od 18.12.2020.

III. Dlžné výživné za obdobie od 18.12.2020 do 31.05.2021 vo výške 271,60 eur ukladá otcovi zaplatiť

matke do 31.12.2021.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka mal. detí podala dňa 18.12.2020 na súd návrh, v ktorom žiadala, aby súd zvýšil výživné zo
strany otca pre mal. K. zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 170,- eur mesačne a pre mal. M. zo sumy
100,- eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu.

2. Návrh odôvodnila tým, že náklady spojené s výchovou mal. detí odo dňa posledného rozhodovania o
výške výživného podstatne vzrástli. V čase posledného rozhodovania o výživnom bol mal. K. žiakom 2.
ročníka a mal. M. žiačkou 1. ročníka základnej školy. V súčasnosti mal. K. navštevuje 8. ročník základnej

školy a mal. M. 7. ročník základnej školy. Matka je nezamestnaná, nepoberá ani dávku v hmotnej núdzi
a teda nemá dostatočný príjem na zabezpečenie potrieb mal. detí. Poberá rodinné prídavky na mal.
deti vo výške 49,90 eur mesačne a otec jej uhrádza výživné vo výške 200,- eur. Býva spolu so svojimi
rodičmi v 3 - izbovom byte, mesačné výdavky na bývanie predstavujú sumu 240,- eur. Mesačne uhrádza
výdavky na školské potreby pre mal. deti vo výške 20,- eur, dopláca mesačne sumu 20,- na školské
obedy, výdavky na stravu predstavujú cca 100,- eur mesačne na jedno dieťa, na hygienické potreby cca
30,- eur mesačne, na oblečenie sumu vo výške cca 20,- eur mesačne. Otec by podľa jej vedomostí mal

vykonávať prácu vodiča kamiónu.

3. Matka vo svojich výpovediach na súdnych pojednávaniach v tejto veci trvala na podanom návrhu a
poukázala na to, že otec býva sám v 4 - izbovom byte a ona sa s deťmi tlačí v 3 - izbovom byte so svojimirodičmi. Podľa jej názoru otec nemusí mať mesačné faktúry za telefón vo výške 96,- eur, nemusí mať
každý rok nový telefón a od detí vie, že otec má novú luxusnú spálňu.

4. Otec so zvýšením výživného nesúhlasil. Uviedol, že neprešiel kvalifikačnou skúškou a preto je jeho
príjem v súčasnosti vo výške 70 %. Má nepriaznivý zdravotný stav po sluchovej stráne. Býva v byte sám,
platí náklady na bývanie vo výške 240,- eur mesačne, spláca dlh vo výške 83,- eur mesačne a aj dlh
voči spoločnosti J. vo výške 80,- eur mesačne, platí faktúru za telefón vo výške 96,- eur mesačne a má
výdavky na načúvací aparát. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Nad rámec bežného výživného pre mal.

deti neprispieva. Na otázku právnej zástupkyne matky, či mu nevznikol preplatok spojený s bývaním,
keďže v byte býva sám odpovedal, že preplatok mu vznikol, ale jeho výšku si nepamätá.

5. Právna zástupkyňa matky na pojednávaní dňa 09.06.2021 žiadala, aby súd pri určení vyživovacej
povinnosti neprihliadal na výdaje predkladané otcom a to výdavok na nadštandardné bývanie s tým,
že mu vznikol preplatok s neuvedením konkrétnej sumy, preto je pravdepodobné, že pri preplatku sa

znižuje aj mesačne predpis na výdavky spojené s bývaním. Taktiež úverové zaťaženie otca nemôže byť
na úkor mal. detí. Žiadala, aby súd nebral do úvahy ani výdavok na mobilný telefón vo výške 96,- eur
mesačne, nakoľko tento otec nepotrebuje na výkon svojej podnikateľskej činnosti.

6. Kolízny opatrovník vo svojej výpovedi na tom istom pojednávaní vzhľadom na uplynutie času navrhol,

aby súd zvýšil výživné primerane pomerom na strane otca a aj potrebám maloletých detí.

7.Podľa§62odsek1a2Zákonaorodine,plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa

na životnej úrovni rodičov.

8. Podľa § 62 odsek 4 a 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd
aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

9. Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

10. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj

na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

11. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

12. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

13. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil, že manželstvo rodičov mal. detí bolo rozvedené rozsudkom

Okresného súdu Humenné sp. zn. 19P/37/2012 zo dňa 17.04.2012. Na čas po rozvode súd schválil
dohodu rodičov, mal. deti zveril do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazal prispievať na výživu mal.
K. sumou po 80,- eur a na mal. M.J. po 60,- eur mesačne. Rozsudkom sp. zn. 15P/166/2013 zo dňa
21.11.2013 súd zvýšil výživné na mal. K. zo sumy 80,- eur na 100,- eur mesačne a na mal. M. zo sumy
60,- eur na sumu 80,-eur mesačne. Rozsudkom sp. zn. 10P/353/2014 zo dňa 14.07.2015 v spojení s

rozhodnutím Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21CoP/23/2015 zo dňa 31.03.2016 súd zmenil rozsudok
sp. zn. 15P/166/2013 v časti výšky výživného pre mal. M. tak, že zvýšil výživné pre maloletú zo sumy
80,-eur na sumu 100,- eur mesačne.14. Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom je možné zmeniť, ak sa zmenia pomery. Výživné je možné
zmeniť v prípade zmeny pomerov, ktoré môžu nastať tak na strane rodičov, ako aj na strane maloletých
detí. Na strane dieťaťa dochádza k zmene pomerov pomerne často. Základná zmena sa týka veku

dieťaťa. Je prirodzené, že s pribúdajúcim vekom dieťaťa rastú aj náklady na jeho výchovu a výživu.

15. Od poslednej úpravy výživného pre mal. K. zo strany otca uplynulo takmer 8 rokov a pre mal. M. 5
rokov. Pomery na strane maloletých detí sa zmenili v tom, že obaja sú vekovo starší a s pribúdajúcim
vekom náklady matky na ich výchovu a výživu stúpajú. Obaja navštevujú základnú školu, mal. K.

je ôsmak a mal. M. siedmačka na druhom stupni základnej školy. Na strane oboch detí došlo k
objektívnemu nárastu životných nákladov, na ktorý súd prihliada vždy pri zmene pomerov odôvodňujúcej
zvýšenie výživného. Finančná situácia matky sa v porovnaní s rokom 2015 výraznejšie nezmenila,
je dlhodobo nezamestnaná, poberá prídavky na deti vo výške 49,90 eur mesačne a k tomu výživné
uhrádzané otcom vo výške 200,- eur mesačne. Býva v spoločnej domácnosti s rodičmi. Matka má
problémy so sluchom, súdu doložila lekárske potvrdenie, z ktorého vyplýva, že na ľavé ucho nepočuje

vôbec a na pravé len na 70%, čo výrazne ovplyvňuje jej schopnosť zamestnať sa. Súdu doložila doklady,
z ktorých vyplýva, že sa pokúšala zamestnať aspoň na základe dohody o pracovnej činnosti na 5 hodín
týždenne uzavretej dňa 22.07.2019 do 30.08.2019 a zo dňa 21.02.2020 do 31.03.2020 v spoločnosti S.,
s.r.o. ako upratovačka s príjmom vo výške 52,50 eur. Taktiež súdu doložila bez uvedenia dátumu Dohodu
č. 20/35/054/148 o podmienkach vykonávania aktivačnej činnosti formou dobrovoľníckej služby, kde je

v článku II bod 4 uvedené, že úrad sa zaväzuje počas vykonávania dobrovoľníckej služby poskytnúť
znevýhodnenému uchádzačovi o zamestnanie paušálny príspevok vo výške sumy životného minima
poskytovaného jednej plnoletej fyzickej osobe podľa zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Dôležitou skutočnosťou je aj
vyhodnotenie osobnej starostlivosti matky o mal. deti, ktorá je vzhľadom na ich vek iná, ako v čase

posledných rozhodnutí o výživnom, avšak stále matka sama zabezpečuje starostlivosť primeranú veku
oboch detí a teda v inom rozsahu ako otec. Ako vyplynulo v priebehu konania, mal. M.Ó. nenavštevuje
otca vôbec, teda otec sa na osobnej starostlivosti o dcéru nepodieľa a syn ho navštevuje len cez víkendy.
Počas pracovného týždňa je teda starostlivosť o obe deti, zabezpečenie ich plynulej školskej dochádzky
a potrieb s tým súvisiacich len na matke.

16. Zdravotné problémy so sluchom deklaroval v konaní aj otec, ktorý pracuje ako hasič v K., avšak
neprešiel kvalifikačnou skúškou a súdu doložil rozhodnutie riaditeľa Krajského riaditeľstva hasičského a
záchranného zboru v K. zo dňa 21.10.2019, z ktorého vyplýva, že zo zdravotných dôvodov bol zaradený
mimo činnej štátnej služby a preto má znížený príjem na 70% v porovnaní s príjmom, ktorý by dosiahol,

ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby. Z jeho opisu mzdového listu vyplýva, že od 01/ -
12/2020 dosiahol čistý priemerný príjem vo výške 736,16 eur mesačne, za január 2021 vo výške 828,45
eur mesačne a za február 2021 vo výške 737,70 eur mesačne. To, že býva sám v 4-izbovom byte, čím
znáša vyššie náklady na bývanie a zaťažil sa úvermi, ktoré uviedol na pojednávaní dňa 03.03.2021 spolu
vo výške 163,- eur mesačne, nemôže byť na úkor výživného pre maloleté deti. Výživné má prednosť

pred akýmikoľvek inými výdavkami otca. Súd poukazuje na to, že v čase posledného rozhodovania súdu
o výživnom v roku 2015 bolo zo spisu 10P/353/2014 zistené, že jeho príjem bol v tom čase 726,83 eur
mesačne a splácal úvery vo výške 500,- eur mesačne. Z uvedeného vyplýva, že v roku 2021 je jeho
príjem aj po znížení na 70% vyšší ako bol v čase posledného rozhodnutia o výživnom a navyše mu klesla
výška splátky úverov zo sumy 500,- eur mesačne v roku 2015 na sumu 163,- eur mesačne v roku 2021.

Z uvedeného vyplýva, že aj napriek deklarovanému poklesu príjmu, je v schopnostiach a možnostiach
otca prispievať na výživu mal. detí, u ktorých došlo za posledných 8 a 5 rokov k podstatnej zmene v
pomeroch v tom, že vyrástli a prešli na druhý stupeň základnej školy vyšším výživným ako doteraz.
Súd podporne zohľadnil aj rozhodovaciu prax súdov Českej republiky v otázkach určovania výživného
a to s ohľadom na podobnosť právneho prostredia. Pri určovaní výšky výživného je potrebné zobrať do

úvahy materiál Ministerstva spravodlivosti ČR z roku 2010 pod názvom „Doporučená výchozí rozmezí
pro stanovení výše výživného za účelem sjednocení rozhodovací praxe soudů v otázkách výživného
na nezaopatřené děti“, podľa ktorého vekovej kategórii oprávneného dieťaťa 10-14 rokov zodpovedá
15-19 % čistého príjmu povinného rodiča. Po prepočte výšky výživného (130/737) percentuálny podiel
výživného na mal. K. predstavuje z celkového čistého príjmu otca 17,63 % a v prípade mal. M. po

prepočte (120/737) v danom prípade výživné predstavuje 16,28 % čistého príjmu otca, čo je v obidvoch
prípadoch v stanovenom rozmedzí 15 - 19 % z čistého príjmu otca.17. Na základe uvedených skutočností súd zmenil rozsudok Okresného súdu Humenné č. k.
15P/166/2013-45 zo dňa 21.11.2013 vo výroku o výživnom tak, že zvýšil výživné zo strany otca na mal.
K. zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 130,- eur mesačne od 18.12.2020 a zmenil rozsudok Okresného

súdu Humenné č. k. 10P/353/2014-71 zo dňa 14.07.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Prešove č. k. 21CoP/23/2015-92 zo dňa 31.03.2016 vo výroku o výživnom tak, že zvýšil výživné na mal.
M. zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 120,- eur mesačne 18.12.2020.

18. Dlžné výživné za čas od 18.12.2020 do 31.05.2021 súd vyčíslil na sumu 271,60 eur, lebo vzhľadom

na výšku zvýšeného výživného otec má zaplatiť za čas od 18.12.2020 do 31.12.2020 sumu 21,60 eur,
za čas od 01.01.2021 do 30.05.2021 sumu 250,- eur (50,- eur x 5 mesiacov), spolu 271,60 eur, ktorý
má otec zaplatiť do 31.12.2021.

19. Podľa § 23 Civilného mimosporového poriadku ods.1, konanie sa začína na návrh. Podľa ods. 2,
ak tento zákon neustanovuje inak, možno začať konanie aj bez návrhu. O začatí konania bez návrhu

súd vydá uznesenie.

20. Podľa § 40 Civilného mimosporového poriadku súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť
viac, než čoho sa domáhajú aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu. Sporové konanie
je ovládané dispozičnou zásadou, v súlade s ktorou je súd viazaný žalobou. Táto zásada sa uplatní

aj v konaniach mimosporových, avšak výhradne len v tých prípadoch, keď konanie možno začať aj
bez návrhu. V intenciách čl. 5 Civilného mimosporového poriadku je prelomená dispozičná zásada v
konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. Zároveň je uvedené prejavom vyšetrovacieho princípu,
keď súd musí z úradnej povinnosti vyšetrovať skutočný stav veci. Týmto vstupuje do popredia aj princíp
zakotvený v čl. 1, s ktorým prejednávanie a rozhodovanie o niektorých veciach nie je len v rukách

a v záujme účastníkov, ale naopak, je tu prítomný verejný záujem štátu. V konaniach, ktoré možno
začať aj bez návrhu, súd nie je viazaný návrhom účastníkov uvedených v návrhu na začatie konania.
Súd tak nie je viazaný navrhovanou výškou výživného vo veciach starostlivosti súdu o maloletých,
pričom pre aplikáciu tejto zásady nie je rozhodujúce, či sa konanie začalo na návrh účastníka konania,
alebo sa začalo vydaním uznesenia o začatí konania podľa § 23 ods. 2 CMP. Postačuje, že konanie

sa môže začať aj bez návrhu. Výrok rozhodnutia preto neobsahuje súčasne aj zamietavý výrok, lebo
z výroku samotného rozhodnutia je zrejmé, ako súd rozhodol inak, od petitu uvedeného v návrhu na
začatie konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Humenné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo
veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého
do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.