Rozsudok Judgement was issued on Thursday, March 22, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 14Cpr/6/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213229639
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Štepániková
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1213229639.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Štepánikovou, v právnej
veci žalobcu: H.. O.. H. Š.O., C.., P. XXXX/X, T., zastúpený : Advokátska kancelária Ivan Syrový,
s.r.o., IČO: 47 232 765, Kadnárova 83, Bratislava, proti žalovanému: Národné poľnohospodárske a
potravinárske centrum, IČO:42 337 402,Hlohovecká 2, Lužianky, zastúpené: REKEN & PARTNERS Law
Firms.r.o.,advokátskakancelária,IČO:36783188,Tichá45,Bratislava,ourčenieneplatnostiskončenia

pracovného pomeru výpoveďou a náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. "Určuje sa, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou z pracovného pomeru, danou žalobcovi
žalovaným dňa 29.04.2013 je neplatné.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 58.765,53 EUR spolu s úrokmi z
omeškania nasledovne:
- mesačnú istinu 1.665,42 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 6,25 % odo dňa 10.12.2013, do

zaplatenia,
- mesačnú istinu 1.665,42 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 6,25 % odo dňa10.01.2014, do
zaplatenia,
- mesačnú istinu 1.665,42 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 6,25 % odo dňa 10.02.2014, do
zaplatenia,
- mesačnú istinu 1.665,42 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 6,25 % odo dňa 10.03.2014, do

zaplatenia,
- mesačnú istinu 1.665,42 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 6,25 % odo dňa 10.04.2014, do
zaplatenia,
- mesačnú istinu 1.665,42 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 6,25 % odo dňa 10.05.2014, do
zaplatenia,
- mesačnú istinu 1.665,42 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 6,25 % odo dňa 10.06.2014, do
zaplatenia,

- mesačnú istinu 1.665,42 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 6,15 % odo dňa 10.07.2014, do
zaplatenia,
- mesačnú istinu 1.665,42 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 6,15 % odo dňa 10.08.2014, do
zaplatenia,
- mesačnú istinu 1.665,42 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 6,05 % odo dňa 10.09.2014, do
zaplatenia,

- mesačnú istinu 1.665,42 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 6,05 % odo dňa 10.10.2014, do
zaplatenia,
- mesačnú istinu 1.665,42 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 6,05 % odo dňa 10.11.2014, do
zaplatenia,
- mesačnú istinu 1.665,42 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 6,05 % odo dňa 10.12.2014, do
zaplatenia,
- mesačnú istinu 1.665,42 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % odo dňa 10.01.2015, do

zaplatenia,- mesačnú istinu 1.665,42 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % odo dňa 10.02.2015, do
zaplatenia,
- mesačnú istinu 1.665,42 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % odo dňa 10.03.2015, do

zaplatenia,
- mesačnú istinu 1.665,42 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % odo dňa 10.04.2015, do
zaplatenia,
- mesačnú istinu 1.665,42 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % odo dňa 10.05.2015, do
zaplatenia,

- mesačnú istinu 475,83 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % odo dňa 10.06.2015, do
zaplatenia,
- mesačnú istinu 1.665,42 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % odo dňa 10.07.2015, do
zaplatenia,
- mesačnú istinu 1.665,42 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % odo dňa 10.08.2015, do
zaplatenia,

- mesačnú istinu 1.665,42 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % odo dňa 10.09.2015, do
zaplatenia,
- mesačnú istinu 1.665,42 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % odo dňa 10.10.2015, do
zaplatenia,
- mesačnú istinu 1.665,42 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % odo dňa 10.11.2015, do

zaplatenia,
- mesačnú istinu 1.665,42 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % odo dňa 10.12.2015, do
zaplatenia,
- mesačnú istinu 1.665,42 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % odo dňa 10.01.2016, do
zaplatenia,

- mesačnú istinu 1.665,42 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % odo dňa 10.02.2016, do
zaplatenia,
- mesačnú istinu 1.665,42 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % odo dňa 10.03.2016, do
zaplatenia,
- mesačnú istinu 1.665,42 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % odo dňa 10.04.2016, do

zaplatenia,
- mesačnú istinu 1.665,42 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % odo dňa 10.05.2016, do
zaplatenia,
- mesačnú istinu 1.665,42 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,00 % odo dňa 10.06.2016, do
zaplatenia,

- mesačnú istinu 1.665,42 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,00 % odo dňa 10.07.2016, do
zaplatenia,
- mesačnú istinu 1.665,42 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,00 % odo dňa 10.08.2016, do
zaplatenia,
- mesačnú istinu 1.665,42 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,00 % odo dňa 10.09.2016, do

zaplatenia,
- mesačnú istinu 1.665,42 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,00 % odo dňa 10.10.2016, do
zaplatenia,
- mesačnú istinu 1.665,42 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,00 % odo dňa 10.11.2016, do
zaplatenia. Úrok z omeškania je ročný úrok z omeškania.

III. Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a 100% náhrada trov konania.

IV. Štátu sa proti žalovanému p r i z n á v a 100% náhrada trov konania.

V. Súd určuje, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej
zamestnával.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojím návrhom a pripusteným rozšíreným návrhom domáhal voči žalovanému určenia
neplatnosti pracovného pomeru a náhradu mzdy. Vo svojom návrhu ďalej uviedol, že pracovný pomer so

žalovaným uzavrel 1.3.1996 najprv ako poradca riaditeľa a od 1.5.1996 ako námestník riaditeľa pre veduavýskumnadobuurčitú.Nazákladedosiahnutýchpracovnýchvýsledkov žalovanýuzavrelsožalobcom
dňa 31.12.2001 novú pracovnú zmluvu na dobu neurčitú na pracovnú pozíciu ,,námestník riaditeľa pre
vedu a výskum". Svoju prácu žalobca vykonával zodpovedne a mimoriadne úspešne a jeho zásluhou

sa zo žalovaného stala renomovaná, na Slovensku i vo svete uznávaná vedecká inštitúcia. Žalovaný
vďaka schopnostiam žalobcu získal mnoho projektov, ktoré mu umožnili mimoriadny finančný profit a
zásadným spôsobom zmodernizovať prístrojové vybavenie. Takúto výnimočnú projektovú úspešnosť
nemal žiadny iný zamestnanec žalovaného. V decembri 2011 žalobca podal na žalovaného žalobu
pre diskrimináciu, tento spor skončil zmierom. Dňa 19.11.2012 žalobca podal žalobu na tunajší súd v

právnej veci ,,porušovanie zásady rovnakého zaobchádzania a opakovanú diskrimináciu", vec sa vedie
na tunajšom súde pod spisovou značkou 50Cpr/5/2012. Okamžitou reakciou žalovaného na podanie
žaloby bolo, že žalobca dostal upozornenie na závažné porušenie pracovnej disciplíny. Žalobca konanie
žalovaného napadol žalobou ,,o zrušenie písomného upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny."
Konanie sa vedie na tunajšom súde pod spisovou značkou 17 Cpr /10/2012. Ako odpoveď na túto žalobu
žalovaný pristúpil dňa 1.3.2013 k účelovej organizačnej zmene. Táto organizačná zmena sledovala

jediný cieľ potrestať žalobcu za to ,že sa legitímne bránil porušovaniu zákonov SR voči jeho osobe.

2. Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že u žalovaného pracoval 16 a pol roka
vo funkcii námestníka pre vedu a výskum. Túto funkciu zvládal veľmi dobre a najmä jeho zásluhou
vzniklazpodpriemernejinštitúcieinštitúcia,ktorámalavynikajúcizvukvcelomsvete.Ponástupenového

štatutárneho zástupcu žalovaný začal voči nemu uplatňovať diskriminačné praktiky, ktoré sú predmetom
súdnych žalôb na tomto súde. Ako odpoveď na druhú žalobu pristúpil zamestnávateľ k fiktívnej
organizačnej zmene, keď účelovo zrušil jeho pracovné miesto aj napriek tomu, že jeho výkonnosť
spomedzi všetkých výskumných pracovníkov bola najlepšia. Súčasťou diskriminačných praktík bolo aj
jednostranné zrušenie časti jeho pracovnej náplne, čím si zamestnávateľ vytváral priestor preto aby

ho mohol vyhlásiť za nadbytočného. V rámci fiktívnej ponukovej povinnosti mu zamestnávateľ ponúkol
neexistujúce miesto na radového výskumného pracovníka, čo považuje za priamu diskrimináciu, pretože
zamestnávateľ zrušil dve miesta námestníkov, ale námestník ekonomický sa stal vedúcim, čiže zostala
mu vedúca funkcia. Žalobca poukázal na to, že má kvalifikáciu vedúci vedecký pracovník. V organizácii
existuje ešte jeden vedecký výskumný pracovník a tým je doktor P., ktorý zaujíma vedúce postavenie.

Keď bol v roku 2005 odvolaný riaditeľ ústavu, ktorý mal kvalifikáciu vedúci výskumný pracovník, tak
bol zaradený na vedúcu funkciu. Toto konanie žalovaného jasne naznačuje, že postupoval v rozpore s
ustanoveniami ZP a antidiskriminačným zákonom. Navrhol žalobe vyhovieť.

3. Právny zástupca žalobcu sa vo svojom prednese v plnom rozsahu pridŕžal svojich písomných

podaní a ústnych prednesov navrhol žalobe vyhovieť a priznať žalobcovi plný nárok na náhradu trov
konania, ďalej uviedol, že dôvodov neplatnosti bolo niekoľko a každý z nich je samostatne spôsobilý
vysloviť neplatnosť. Majú za to, že nebol dodržaný formálny postup pri organizačnej zmene, ktorá
bola predpokladom výpovede z organizačných dôvodov, ktorú dostal žalobca. Rovnako tak žalovaný
pred daním výpovede účelovo navodil situáciu ,kde odňal žalobcovi všetky projekty, aby vytvoril jeho

nadbytočnosť.

4. Právny zástupca žalovaného sa vo svojom prednese pridŕžal v plnom rozsahu svojich písomných aj
ústnych podaní, navrhol žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania. Poukázal na to,
že skončenie pracovného pomeru žalobcu prebehlo v súlade s právnymi predpismi, všetky formálna a

materiálne náležitosti boli dodržané. Organizačná zmena, ktorá bola dôvodom rozhodnutia žalovaného
o nadbytočnosti žalobcu prebehla riadne, bola riadne odsúhlasená so zriaďovateľom. Táto organizačná
zmena nemohla byť v žiadnom prípade fiktívna, nakoľko sa miesto žalobcu u žalovaného žiadnym
spôsobom nenahradilo ani nijakým skrytým spôsobom nevytvorilo. Rovnako táto zmena nemohla byť
žiadnym spôsobom diskriminačná, nakoľko ak by aj bol býval pracoval na projekte CEX II jeho práca

na tomto projekte by skončila ešte pred jeho skončením pracovného pomeru, nehovoriac o tom ,že
bolo v plnej kompetencii žalovaného rozhodnúť o výmene osôb v akýchkoľvek projektoch žalovaného. V
prípade ak by súd dospel k inému záveru ako navrhujú, navrhol aby súd eventuálne určil, že nemožno od
žalovaného spravodlivo požadovať, aby žalobcu ďalej zamestnával a rovnako, aby mu priznal náhradu
mzdy za obdobie maximálne 12 mesiacov.

5. SvedokS..H.J.vosvojejvýpovediuviedol,žeštatutáromžalovanéhosastalvroku2012vseptembri
alebo koncom augusta na základe vyhratého konkurzu. Následne bol predvolaný na Ministerstvo
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, predvolala ho generálna riaditeľka sekcie potravinárstva aobchodu O.. W. F., kde riešili okrem iného aj ďalšiu činnosť Výskumného ústavu potravinárskeho.
Bolo mu viac menej uložené zefektívniť činnosť pracoviska alebo ústavu vzhľadom na neustála sa
krátiaci rozpočet. Za posledných 5 rokov to bolo krátené o 50 %. Mal predložiť návrh zmien vrátane

organizačných zmien, ktoré postupne prerokovávali s pracovníkmi sekcie, konkrétne s O.. T., ktorý tým
bol poverený. Tak predložil návrh organizačnej zmeny, kde prišlo k zrušeniu jedného stupňa riadenia,
čiže námestníkov. Zrušil celý ten stupeň riadenia a urobil aj organizačné zmeny na úrovni ekonomického
oddelenia. Urobil to najmä preto, aby činnosť ústavu bola efektívnejšia nakoľko tá štruktúra bola na
pracovisku viac ako 30 rokov. Podľa jeho názoru tá organizačná zmena, ktorú vykonal bola v súlade so

zákonom. H.. Š. ponúkol inú vhodnú prácu, túto pozíciu odmietol, svojvoľne sa prestal dostavovať na
pracovisko, na radu právnika nechali uplynúť celú výpovednú lehotu, dostal odstupné a ukončili s ním
pracovný pomer. Žalobcovi ponúkli v rámci tejto organizačnej zmeny prácu výskumného pracovníka na
oddelení analytickej chémie. Mali len túto jednu variantu pracovnej ponuky, pretože Výskumný ústav
potravinársky ako príspevková organizácia nemá tabuľkové miesta.

6. Svedok O.. E. H., H.., vo svojej výpovedi uviedol, že prof. Š. pôsobil ako námestník pre vedu a
výskum na Výskumnom ústave potravinárskom. Ako člen zamestnaneckej rady má vedomosť ,že sa
tam jednalo o organizačnú zmenu v rámci ktorej bola pánovi profesorovi ponúknutá iná práca, malo
to byť miesto zodpovedajúce výskumnému pracovníkovi ktorú vlastne neprijal, tým došlo k rozviazaniu
pracovného pomeru.

7. Svedok O.. D. V. vo svojej výpovedi uviedol, že s titulu jeho pôsobenia v zamestnaneckej rade
má takú vedomosť, že zamestnávateľ sa rozhodol určitými racionalizačnými opatreniami rušiť prvú líniu
riadenia spoločnosti a k tomu bola prizvaná zamestnanecká rada. Pokiaľ si spomína žalobcovi bola
ponúknutápozíciavoddeleníanalytikyakosamostatnývedeckýpracovník,zamestnaneckáradavtomto

prípade trvala na tom, aby celkový funkčný plat ,ktorý dovtedy poberal mu zostal zachovaný. Ostatní
zamestnanci neboli takýmto štýlom prerokovávaní. Bol tam námestník pre ekonomiku, ktorý dovtedy tiež
pôsobil v námestníckej funkcii a po organizačnej zmene zastával už len funkciu vedúceho ekonomického
oddelenia, ktorú vykonával aj dovtedy. Nevie či mu zostal rovnaký plat, nemá takú vedomosť.

8. Svedok O.. O. H.P. vo svojej výpovedi uviedol, že koncom augusta 2012 nastupoval do vtedajšieho
Výskumného ústavu potravinárskeho na miesto ekonomického námestníka. Nastupoval ako námestník
a až neskôr mal vytvorenú dokumentáciu, že je aj vedúcim ekonomického oddelenia. Pracuje stále
u žalovaného, ako vedúci oddelenia zabezpečenia prevádzky s tým ,že bola vykonaná organizačná
zmena. Pán profesor bol tiež odvolaný z pozície námestníka, myslí ,že mu bola ponúknutá iná práca v

odbore vo výskume. Vie len, že následne pán Š.O. mal 2 alebo 3 mesiace prekážku v práci, a následne
myslí, že po vzájomnej dohode odišiel z ústavu.

9. Súd sa oboznámil z výpoveďou L. M., ktorá bola vypočutá ako svedok na tunajšom súde dňa
28.9.2016 v konaní 50Cpr/5/2012. H. M. vo svojej výpovedi uviedla, že u žalovaného pracovala v

pozícii účtovníčky a personalistky, v jej pracovnej náplni bola zmena pracovného dekrétu, dochádzka,
upozornenia, jednoducho všetky záležitosti týkajúce sa pracovného pomeru. Pracovala v čase keď
pán profesor bol námestník pre vedu a výskum a určitú dobu zastával aj funkciu riaditeľa ústavu. Po
nástupe pána J. sa správal normálne. Vzťahy medzi pánom profesorom boli osobné a vznikli skôr,
keď pán J. mu bol poriadený, avšak nedodržoval dochádzku do zamestnania. Nebolo mu podľa jej

vedomia udelené žiadne upozornenie, ale stalo sa, že ho požiadala, aby doplnil dochádzku, ktorá sa
evidovala, nemyslela to zle, načo sa pán J. urazil. Dochádzka bola evidovaná na základe čipov, ale
vedúci zamestnanci túto dochádzku nemuseli takto evidovať. Nový riaditeľ pán J. pri svojej funkcii
ostatných pracovníkov pri dochádzke nekontroloval. Osobitne však začal kontrolovať žalobcu, či potvrdil
príchod do zamestnania, aký dlhý čas bol na obede, či má odpracovaných 5 hodín, začal kontrolovať

aj jeho služobné cesty. Žalobca na základe zmluvy s vysokou školou v Brne na tejto škole prednášal a
opustenie tohto pracoviska sa vždy vyznačovalo ako pracovná cesta. Taktiež sa stalo, že pán J. chcel
udeliť pokarhanie v zmysle Zákonníka práce žalobcovi za to, že vykonal služobnú cestu bez jeho súhlasu
ona však pána J. upozornila, že služobnú cestu má ním žalobca podpísanú, načo jej povedal že s tým
nesúhlasí. Po tomto rozhovore vedela , že vyjadrila svoj názor s ktorým sa nestotožnila na vedení bola

pánom J. kritizovaná za to, že včas nezaevidovala dochádzky niektorých zamestnancov. Čo sa týka
projektov, tak tie boli pre ústav zdrojom príjmu, vysokoškolský pracovníci nemali vysoké platy avšak ,keď
participovali na projektoch boli odmeňovaní podľa podmienok stanovených európskymi fondami. Čo ona
vie ak niekto prišiel s myšlienkou vymyslieť nový projekt nikdy nebol z projektu odvolaný. Pán profesorpracoval a začal koordinovať projekt CEX2 , na ktorý ústav obdržal peňažné prostriedky. Na tomto
projekte celý čas robil. Po nástupe pána J. do funkcie prišiel za ňou a povedal jej, že by bolo dobré,
aby žalobca odišiel, chcel ho prepustiť. Pánovi J. uviedla, že to nie je možné ,je to štátna správa, že ho

nemôže prepustiť z hodiny na hodinu. Pracovný pomer môže zrušiť len pre nadbytočnosť, avšak ani tam
nevidela dôvod, pretože pán profesor pracoval na projektoch. Pán J. na to reagoval: ,,Aha, keď nebude
robiť na projektoch stane sa nadbytočným. Pracovný pomer u žalovaného ukončila 31.12.2012.

10. Svedkyňa O.. W. F. vo svojej výpovedi uviedla, že v súčasnosti zastáva pozíciu riaditeľky

Výskumného ústavu potravinárskeho v Národnom poľnohospodárskom a potravinárskom centre. Z
pozícieriaditeľkyVÚPmátietoinformáciesprostredkovane. Doc.J.juinformoval,vtomčasevykonávala
funkciu generálnej riaditeľky sekcie potravinárstva a obchodu na Ministerstve pôdohospodárstva
a rozvoja vidieka SR, že má v úmysle urobiť organizačne zmeny v ústave, najmä v dôsledku
krátenia finančných prostriedkov zo strany štátu. Samozrejme z tejto bývalej pozície doporučila pánovi
riaditeľovi, aby túto organizačnú zmenu pripravil. Dokument, ktorý dokladoval túto zmenu odsúhlasila

z vecného hľadiska. Tým vlastne jej kompetencia bola skončená. V tom čase konzultovali aj s
osobným úradom ministerstva, či sú potrebné ešte ďalšie kroky z pohľadu zriaďovateľa na odsúhlasenie
organizačnej zmeny, pričom zo strany zriaďovateľa neboli potvrdené žiadne ďalšie kroky. Výskumný
ústav potravinársky zrušil námestnícke miesta. Počas jej pôsobenia na ministerstve sa nestretla s tým,
aby boli vydávané rozhodnutia ministra k zmene organizačnej k zmene organizačnej štruktúry VÚP.

11. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi založenými do spisu oboma sporovými
stranami a to: Pracovnou zmluvou, pracovnou náplňou žalobcu, Uznesením tunajšieho súdu
51Cpr/2/2012,listom adresovaným C..J., Rozhodnutím zamestnávateľa o organizačnej zmene zo dňa
27.2.2013,pripomienkami k návrhu Organizačného poriadku, ponukou inej vhodnej práce, dohodou o

zmene pracovných podmienok, listom predsedníctva SAV zo dňa 20.12.1999, analytickým listom č.
18.14.01, 18.14.02, oznámením o neakceptovaní ponuky inej vhodnej práce, Výskumným zámerom
s dobou platnosti 2010-2014, Výpoveďou danou zamestnávateľom podľa § 63/1 písm. b) ZP
zo dňa 29.4.2013, oznámením zamestnávateľovi, oznámením zamestnávateľovi II, Organizačným
poriadkom VÚP účinným od 1.3.2013, dodatkom 2 k pracovnej náplni, aktualizáciou personálnej

matice projektu ITMS 26240120024, Rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka
zo dňa 26.11.2013, č. 4818/2013-250, Výpisom z registra organizácií, Zápisom z rokovania vedenia
ústavu zo dňa 19.2.2013, Žiadosťou o prerokovanie so zástupcami zamestnancov podľa § 237 ZP,
Zápisnicou o prerokovaní so zástupcami zamestnancov podľa § 237 ZP, Rozhodnutím zamestnávateľa
o organizačnej zmene č.1 zo dňa 27.2.2013, Oznámenie o výške a zložení funkčného platu

zo dňa 15.3.2013, oznámenie o vzniku prekážky v práci, Rozhodnutie zamestnávateľa č. 2 o
nadbytočnosti, rozhodnutím vo veci vedenej na tunajšom súde pod č. konania 17Cpr/10/2012,
prehlásením žalobcu zo dňa 15.3.2013, Výročnou správou o činnosti ústavu za rok 2013, Výročnou
správou o činnosti ústavu za rok 2012, Organizačným poriadkom Ministerstva pôdohospodárstva
a rozvoja vidieka SR z 29.11.2012, Informačnou brožúrkou o projekte, Dodatkom k pracovnej

náplni č.3, zápisom z rokovania ponukovej povinnosti zamestnávateľa a súvisiace náležitosti zo
dňa 15.3.2013, Organizačným poriadkom VÚP platným od 1.10.2007, menovacím dekrétom zo dňa
1.6.2007, rozhodnutím č.3 zamestnávateľa o nadbytočnosti zamestnanca, menovacím a odvolacím
dekrétom, dodatkom 1 k pracovnej zmluve, menovacím dekrétom z 29.11.2013, Výročnou správou
o činnosti ústavu za rok 2013, menovacími a odvolacím dekrétom O.. H., Zriaďovacou listinou zo

dňa 12.6.1996, rozhodnutím ministra pôdohospodárstva zo dňa 15.5.2007, 29.10.2008, 8.12.2008,
24.11.2009, 26.11.2013, Organizačným poriadkom VÚP platným od 1.2.2006, odpracovanými hodinami
na projekte ASFEU, listom ministra zo dňa 28.8.2012, aktualizáciou personálnej matice zo dňa 6.9.2012,
dodatkom 2 k pracovnej náplni žalobcu, časťou pracovného poriadku, listom zo dňa 17.9.2012,
životopisom žalobcu, sťažnosťou žalobcu adresovanou ministrovi na osobu riaditeľa,

zápisom z operatívnej porady riaditeľa zo dňa 10.9.2012, Smlouvou o spolupráci zo dňa 11.9.2007.

12. Podľa § 63/1 písm. b ZP Výpoveď daná zamestnávateľom ods.1 Zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné
rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o

znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách,
Podľa § 79 ods.1,2 ZP ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne
skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi,
že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, aksúd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej
zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí
zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na

ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru. Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť
mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci
12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36

mesiacov.

Podľa §13/ods.1,3 ZP zákonníka práce, zamestnávateľ je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný
zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre
oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých
oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný

zákon). Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych Vzťahov musí byť v súlade
s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka
pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s
výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného
zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.

Podľa § 252/1,2 ZP pracovné pomery, ktoré boli založené voľbou alebo
vymenovaním podľa § 27 ods. 3 až 5 Zákonníka práce
pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa
považujú za pracovné pomery vzniknuté pracovnou

zmluvou podľa tohto zákona. Pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas

Podľa zákona č. 365/2004 Z.z. § 2 ods.1 Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva
v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k
národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského

stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo
sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.

Podľa § 6 ods.1 zákona č. 365/2004 Z.z v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa v
pracovnoprávnych vzťahoch, obdobných právnych vzťahoch a v právnych vzťahoch s nimi súvisiacich

zakazuje diskriminácia osôb z dôvodov podľa § 2 ods. 1.

Podľa §13 zákona 365/2004 Z.z zamestnávateľ a príslušný orgán odborovej organizácie, ktorí uzavreli
kolektívne zmluvy podľa osobitného predpisu, sú povinní uviesť ustanovenia kolektívnych zmlúv do
súladustýmtozákonomdošiestichmesiacovododňaúčinnostitohtozákona;tátopovinnosťsavzťahuje

aj na vnútorné predpisy, na vydávanie ktorých je zamestnávateľ oprávnený.

13. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca pracoval u žalovaného od
1.3.1996 v nasledovných pracovných pozíciách :
- 1.3.1996 - 16.10.2006 námestník riaditeľa pre vedu a výskum

- 17.10.2006 - 15.12.2006 riaditeľ VÚP
- 16.12.2006 - 15.10.2009 námestník riaditeľa pre vedu a výskum
- 16.10.2009 - 28.2 2010 riaditeľ VÚP
- 1.3.2010 - 16.9.2010 námestník riaditeľa pre vedu a výskum
- 17.9.2010 - 31.1.2011 riaditeľ VÚP

- 1.2.2011 - 23.4.2012 námestník riaditeľa pre vedu a výskum
- 24.4.2012 - 29.8.2012 riaditeľ VÚP
- 30.8.2012 námestník riaditeľa pre vedu a výskum.

Dňa 31.12.2001 žalovaný uzatvoril so žalobcom pracovný pomer na dobu neurčitú pre pracovnú

pozíciu námestník riaditeľa pre vedu a výskum. Medzi pracovné náplne žalobcu okrem iného patrilo
- zodpovednosť za vedeckovýskumnú a odbornú činnosť v ústave v rozsahu svojho zadelenia,
pripravovanie, riadenie a kontrolovanie úloh výskumu , vývoja a poradenstva, organizovanie,spracovávanie, posudzovanie a odporúčanie návrhov projektov výskumu a objednávok a zodpovedanie
za ich vecné plnenie.
Dňa 27.2.2013 žalovaný prijal rozhodnutie o organizačnej zmene č.1, z dôvodu zníženia stavu

zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce, optimalizáciu a racionalizáciu vnútornej štruktúry
zamestnávateľa. V zmysle tejto organizačnej zmeny došlo k zrušeniu pozície námestníka pre vedu a
výskum, zrušeniu pozície ekonomického námestníka a zmenu jeho funkcie na vedúceho ekonomického
oddelenia, zmenu v stupňoch riadenia, zrušeniu oddelenia hospodárskej správy a jeho zmenu ne útvar,
zrušenie doškolovacieho zariadenia Modra a jeho zmenu na útvar a to s účinnosťou od 1.3.2013.

Dňa 1.3.2013 ponúkol žalovaný žalobcovi inú vhodnú prácu podľa § 63/2 ZP a to pracovnú pozíciu
vedeckovýskumného pracovníka. Žalobca túto ponuku neakceptoval.
Dňa 29.4.2013 bola žalobcovi zo strany žalovaného daná výpoveď podľa § 63/1 písm. b. ZP.
Listom zo dňa 6.9.2012 oznámil riaditeľ VÚP Agentúre Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR
pre štrukturálne fondy EÚ aktualizáciu personálnej matrice projektu ITMS 26240120024 s tým, že por.č.
3 v personálnej matrici, číslo položky v rozpočte 2.C.1.1., pozícia odborný riešiteľ 1/ koordinátor aktivity

2.1. aktivita 2.1 Zvyšovanie kvality riešenia vedecko-výskumných a realizačných projektov, doterajší
pracovník prof. O.. H. Š., C..: nový pracovník: C.. S.. H. J., B.. Zo zdôvodnenia tohto listu vyplýva, že prof.
O.. H. Š., C.. Bude plnou kapacitou vyťažený na nových projektoch spolufinancovaných zo zdrojov EÚ.
Dňa 1.4.2010 uzavrel žalobca so žalovaným Dodatok k pracovnej náplni č.2 podľa, ktorého začal
vykonávať činnosti súvisiace s riešením projektu ITMS 26240120024 ,, Centrum exelentnosti pre

kontaminujúce látky a mikroorganizmy v potravinách, a to ako odborný riešiteľ a koordinátor aktivít a
manažér publicity, a to v období 1.4.2010 - 31.3.2013.

14. Žalobca pracoval u žalovaného, ako to vyplýva z predchádzajúceho odstavca od 1.3.1996
striedavo v pozíciách riaditeľ alebo námestník riaditeľa pre vedu a výskum na základe písomne uzavretej

pracovnej zmluvy, ktorej súčasťou sa stala aj písomne uzavretá pracovná náplň akceptovaná oboma
sporovými stranami. Dňa 1.4.2010 bol medzi žalobcom a žalovaným uzatvorený Dodatok k pracovnej
náplni č. 2 v zmysle ktorého bolo uložené žalobcovi vykonávať činnosti súvisiace s riešením projektu
ITMS 26240120024. Čiže dodatok 2 k pracovnej náplni bol uzatvorený riadne písomnou formou. Podľa §
54 ZP dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno meniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec

dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne. Podľa
§ 43/1 písm. a) ZP v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné
náležitosti, ktorými sú: druh práce na ktorý sa zamestnanec prijíma a jeho stručná charakteristika. V
dodatku 2 k pracovnej zmluve bol špecifikovaný ďalší druh práce, ktorý mal žalobca vykonávať a aj
vykonával do 6.9.2012 kedy vtedajší riaditeľ VÚP rozhodol jednostranne listom adresovaným Agentúre

Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, že novým pracovníkom projektu ITMS 26240120024
je C.Z.. S.. H. J. B.. Keďže dodatok 2 k pracovnej zmluve sa týkal práve prác na tomto projekte mal
vtedajší riaditeľ po dohode so žalobcom uzavrieť písomný dodatok k pracovnej náplni. Keďže písomný
dodatok uzatvorený nebol, žalovaný nepostupoval v súlade so zákonníkom práce, a preto nebolo možné
nahradiť na prácach na predmetnom projekte žalobcu iným pracovníkom.

15. Žalovaný vznikol na základe Zriaďovacej listiny č. 2587/1995-100 vydanej zriaďovateľom
Ministerstvom pôdohospodárstva SR dňa 12.6.1996. Podľa zákona č.523/2004 Z.z. patril do
zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Z Organizačného
poriadku Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR zo dňa 29.11.2012 a to bodu 11. a 11.6

vyplýva, že vedúci služobného úradu predkladá ministrovi na podpis návrh rozhodnutia ministerstva
týkajúce sa zmien zriaďovacích a zakladacích listín, výšky kmeňového imania, organizačných zmien
organizácií v zriaďovateľskej alebo v zakladateľskej pôsobnosti ministerstva, návrhov na zápis do
obchodného registra SR štátnych podnikov, štatúty dozorných rád štátnych podnikov a ich rokovacích
poriadkov; zmeny štatútov organizácií. Z výpovede svedka C.. J. vyplynulo, že organizačnú zmenu

prerokoval s generálnou riaditeľkou sekcie. Svedkyňa O.. F. vo svojej výpovedi uviedla, že v
čase keď vykonávala funkciu generálnej riaditeľky sekcie potravinárstva a obchodu na Ministerstve
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka ju riaditeľ C.. J. informoval, že má v úmysle urobiť organizačné
zmeny vo VÚP. Dokument, ktorý dokladoval túto zmenu odsúhlasila z hľadiska vecného, tým vlastne
jej kompetencia skončila. V tom čase konzultovali s osobným úradom ministerstva, či sú potrebné

ešte ďalšie kroky, ďalšie kroky potrebné neboli. Z citovaného ustanovenia Organizačného poriadku
Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR však jednoznačne vyplýva, že na vykonanie
organizačných zmien v organizáciách, ktoré sú v zriaďovateľskej alebo zakladateľskej pôsobnosti
ministerstva je potrebné rozhodnutie ministerstva. Organizačná zmena, ktorá sa uskutočnila užalovaného prebehla na základe rozhodnutia riaditeľa VÚP, avšak bez riadneho písomného rozhodnutia
ministerstva ako zriaďovateľa. Pokiaľ zriaďovateľ nedal s takouto zmenou súhlas organizačná zmena,
ktorá bola vykonaná u žalovaného je neplatná. Na základe takto uskutočnenej organizačnej zmeny

ponúkol riaditeľ VÚP žalobcovi miesto vedeckovýskumného pracovníka, hoci mal vedomosť o tom, že
žalobca má priznaný komisiou SAV stupeň I- vedúci vedecký pracovník. Žalobca túto ponúknutú prácu
neprijal. Dňa 29.4.2013 bola daná žalobcovi výpoveď podľa § 63/1 písm. b) ZP. Keďže organizačné
zmeny vo VÚP boli uskutočnené v rozpore s organizačným poriadkom zriaďovateľa, ktorý ako jediný
bol kompetentný na uskutočnenie takýchto zmien, výpoveď, ktorú dal žalovaný žalobcovi dňa 29.4.2013

je neplatná.

16. Súd v zmysle § 79/2 ZP zaviazal žalovaného na náhradu mzdy žalobcovi. Súd priznal žalobcovi
náhradu mzdy za 36 mesiacov a to aj z dôvodu, že konanie bývalého riaditeľa žalovaného od počiatku
smerovalo k tomu aby sa zbavil žalobcu čo preukazujú jednotlivé kroky; najskôr odňal jednostranne
prácu na projekte ITMS 26240120024, potom vykonal organizačnú zmenu bez súhlasu zriaďovateľa

na základe ktorej dal žalobcovi predmetnú výpoveď. Šikanózne správanie riaditeľa žalovaného voči
žalobcovipotvrdilavosvojejvýpovediajsvedkyňaL.M..NajvyššiehosúduSRvodôvodnenírozhodnutia
č.k 1M/Cdo13/2009 uviedol nasledovné: ,,Vzhľadom na prekážku v práci na strane zamestnávateľa
nebolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať, aby sa dostavovala na pracovisko a zotrvávala na
ňom po celý pracovný čas, hoci jej žalovaný nemal akú prácu prideľovať. Podľa názoru dovolacieho súdu

nemožno za porušenie pracovnej disciplíny považovať, ak sa zamestnanec, ktorému zamestnávateľ
neprideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy, nedostavil do zamestnania a po dobu trvania tejto prekážky
v práci na strane zamestnávateľa sa na pracovisku nezdržiaval. S názorom generálneho prokurátora,
že dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť, len ak sa zamestnávateľ a zamestnanec
dohodnú na jeho zmene (§ 54 Zákonníka práce), pričom zamestnávateľ nemôže zamestnanca nútiť

k takejto dohode a zamestnanec nemá ani povinnosť dohodnúť sa na zmene druhu práce, súhlasí
aj najvyšší súd. V preskúmavanom prípade je zo spisu zrejmé, že žalobkyňa po jej odvolaní s
funkcie nesúhlasila so zmenou dohodnutého druhu práce a žalovaný nepreukázal, že by k takejto
zmene došlo. Keď súdy za uvedeného skutkového stavu konanie žalobkyne právne kvalifikovali ako
závažné porušenie pracovnej disciplíny zakladajúce dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru

žalovaným, nerozhodli správne.´´

Vzhľadom k vyššie uvedenej citácii z rozhodnutia NSSR má súd za to, že odvolaním z funkcie
žalobcu nastala situácia keď povinnosť zamestnávateľa prideľovať prácu ale aj povinnosť zamestnanca
vykonávať prácu zodpovedajúcu funkcii do ktorej bol menovaný zanikla a iná práca ktorú by bol

zamestnávateľ povinný zamestnancovi prideľovať nebola dohodnutá a teda zamestnanec nebol povinný
prácu vykonávať. Na strane zamestnávateľa vznikla prekážka v práci. Pri určení výšky náhrady mzdy
za jednotlivé mesiace súd vzal do úvahy funkčný plat žalobcu za mesiac marec 2013 pretože prekážka
v práci na strane zamestnávateľa nastala dňa 1.3.2013 bola určujúca, trvala neprestajne až do konca
výpovednej doby t.j do 31.7.2013

Žalovaný vzniesol k uplatnenej časti náhrady mzdy námietku premlčania, súd mal za to, že k premlčaniu
časti náhrady mzdy nedošlo nakoľko výpoveď bola daná žalobcovi 29.4.2013 a súd pripustil rozšírenie
petitu ohľadom náhrady mzdy na návrh právneho zástupcu žalobcu dňa 11.2.2015 na pojednávaní.

17. Rozhodnutiu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR číslo: 4818/2013-250 zo dňa
26.11.2013 bola zrušená bez likvidácie s účinnosťou od 31.12.2013
štátna príspevková organizácia Centrum výskumu rastlinnej výroby Piešťany, IČO: 42 157 005
2. štátna príspevková organizácia Centrum výskumu živočíšnej výroby Nitra, IČO :42 122 007
3. štátna príspevková organizácia Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy, IČO: 167 151

4. štátna príspevková organizácia Výskumný ústav potravinársky, IČO: 167 240
5. štátna príspevková organizácia Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva,
IČO: 00 167 274,
6. štátna príspevková organizácia Technický a skúšobný ústav pôdohospodársky SKT 106, IČO: 31 827
951

7. štátna rozpočtová organizácia Agentúra Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied, IČO: 34 014
551a zriadená s účinnosťou 1. januára 2014 štátna príspevková organizácia - právny nástupca splynutím
zanikajúcich organizácií vyššie uvedených - Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum zo
sídlom Hlohovecká 2, 951 41 Lužianky.

Vzhľadom k tomu, že týmto rozhodnutím došlo k splynutiu pôvodne žalovaného zamestnávateľa
Výskumný ústav potravinársky do novej nástupníckej organizácie a to súčasného žalovaného Národné
poľnohospodárske a potravinárske centrum zo sídlom Hlohovecká 2, 951 41 Lužianky súd vyhovel
návrhu žalovaného a určil že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať aby zamestnanca

naďalej zamestnával.

18. Vzhľadom k vyššie uvedenému ako aj k vykonanému dokazovaniu s prihliadnutím na listinné
dôkazy ako aj výpovede svedkov ako aj citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku

19. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalovaný mal vo veci
plný úspech priznal súd žalovanému proti neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania v 100% výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 Civilného sporového poriadku
nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie
so súhlasom strany podľa § 359 CSP. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia
intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do
konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Ak bolo vydané opravné

uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy,
písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127
ods. 1 Civilného sporového poriadku uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje a podpis, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva a spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového
poriadku aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci

samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie
dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní

pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a)sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Podľa § 373 ods. 4 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia
podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.

Podľa § 263 ods. 1 ,2 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená
advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania
advokáta. Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená viacerými advokátmi, súd určí za prijímateľa
náhrady trov konania jedného z nich.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez

návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového o výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podľa §
376 ods. 1 Civilného sporového poriadku podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (personálna

exekúcia). Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že
naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len "oprávnený"). Oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na
vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd,

ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).