Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 13, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/37/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115223752
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8115223752.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu

JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Mareka Košča, v sporovej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: T.H.H.. K. F., W.. XX.XX.XXXX, U.É. X,
XXX XX T., o zaplatenie 1.899,92 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č.k. 28C/337/2015-84 zo dňa 31.1.2018, takto

r o z h o d o l :

Pripúšťa späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie zmluvných úrokov do zosplatnenia v rozsahu 0,68 eur
a v časti o zaplatenie úrokov z omeškania do zosplatnenia v rozsahu 0,02 eur, v uvedenom rozsahu
rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti zrušuje a konanie o uvedenej

späťvzatej časti žaloby zastavuje.

Vo zvyšujúcej napadnutej časti o zamietnutí žaloby a o náhrade trov konania rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdzuje.

Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd odvolaním napadnutým rozsudkom žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť
žalobcovi poplatok za poistenie vo výške 1,46 eur v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku,

v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a napokon rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 50 %.

2. Tomuto rozhodnutiu predchádzal rozsudok súdu prvej inštancie v predmetnej veci zo dňa 8.6.2016
(č.l.39 spisu), ktorým súd uložil žalovanému (odporcovi) povinnosť zaplatiť žalobcovi (navrhovateľovi)
istinuvovýške1.730,81eurs5%úrokomzomeškaniaod31.7.2015dozaplateniav50,-eurmesačných
splátkachvždyk25-temudňuvmesiacipočnúcmesiacom,vktoromrozsudoknadobudneprávoplatnosť

až do úplného vyrovnania pod stratou výhody splátok. Ďalším výrokom súd v prevyšujúcej časti návrh
zamietol a zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania za zaplatený súdny
poplatok vo výške 113,50 eur v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Okresný súd nárok
žalobcu v časti zamietol s odkazom na ust. § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti musí obsahovať podľa písm. k) výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom táto špecifikácia v zmluve absentuje a
úver sa tak považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) cit. zákona. Okresný súd,

keďže nepovažoval za zrejmé, v akom rozsahu mesačná splátka zahŕňa splátku istiny a splátku úveru,
považoval úver za bezúročný a bez poplatkov, vyhovel návrhu žalobcu, ktorý si vzal úver vo výške
2.000,-eurazaplatilcelkovočiastku269,19eur,včastiistinyvovýške1.730,81euravprevyšujúcejčasti
návrh zamietol. Uvedený rozsudok zo dňa 8.6.2016 v časti zamietnutého nároku žalobcu Krajský súdv Prešove uznesením č.k. 12Co/149/2016-60 zo dňa 15.2.2017 zrušil, vrátane časti o trovách konania
a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí poukázal na
rozsudok Súdneho dvora vo veci C-42/2015 Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, v zmysle

ktorého nie je podmienkou presne uviesť, koľko zo splátky úveru sa započítava na vrátenie istiny a na
príslušenstvo pohľadávky, pričom nemusí byť uvedený dátum každej splátky, ak splatnosť splátky bez
ťažkostí je možné identifikovať spotrebiteľom. Ďalej okrem iného, aj keď bola uzavretá spotrebiteľská
zmluva, všeobecné náležitosti úverovej zmluvy podľa Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. majú byť
rešpektované, teda aj právo veriteľa požadovať od dlžníka dlžnú sumu s úrokmi. Poukázal na nesprávne

právne posúdenie nároku žalobcu na vrátenie úveru po zročnosti, pričom okresný súd považoval úver
za bezúročný a bez poplatkov. Odvolací súd v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
dokazovanie, pričom okresný súd musí zvážiť, či u žalobcu vznikol nárok na zaplatenie poplatku 100,-
eur, posúdiť tzv. RPMN, overiť výšku uplatneného úroku 75,58 eur, či platenie poplatkov za poistenie
1,46 eur.

3. Súd prvej inštancie následne v intenciách rozhodnutia krajského súdu opätovne preskúmal predmetný
spor, ktorého základom je sporovými stranami dňa 2.5.2014 uzatvorená spotrebiteľská úverová zmluva
č. XXXXXXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 2.000,-
eur, pri počte splátok 120, výške splátky 29,91 eur, priemernej RPMN 18,87 %, ďalej RPMN 15,4 %,
celkovej čiastke na zaplatenie 3.689,20 eur. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje

zmluvné podmienky, preto bol listom zo dňa 30.7.2015 vyzvaný na predčasné splatenie v lehote do
8.9.2015. Z predloženého prehľadu uhradených splátok žalovaného vyplýva, že žalobca zaplatil 9-krát
po 29,01 eur, teda celkovo sumu 269,19 eur. Citujúc ustanovenia § 7 ods.1 a 11 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľskom úvere a § 788 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie poukázal na
to, že z listinných dôkazov predložených žalobcom v danom prípade vôbec nevyplýva, žeby bol žalobca

akýmkoľvek spôsobom skúmal bonitu žalovaného z hľadiska jeho príjmov a výdavkov, preto z tohto
dôvodu považuje úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z..
Žalobca má teda právo len na vrátenie istiny, ktorú žalovanému na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere poskytol, bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov. Pretože o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť
istinu a úroky z omeškania pre právoplatnosť výroku už súd prvej inštancie nerozhodoval, žalobcovi

napokon nepriznal nárok na úroky a poplatky z úveru požadované žalobcom v žalobe, s výnimkou
poplatku za poistenie vo výške 1,46 Eur, ktorý súd nepovažoval za nárok z úverovej zmluvy, ale za nárok
z poistnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v zmysle § 788 Občianskeho zákonníka.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 31.1.2018 v časti zamietnutej žaloby a v časti náhrady

trov konania vo výške 50 % podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca písomným podaním zo dňa
7.3.2018, ktorým navrhol, aby odvolací súd rozsudok podľa § 388 CSP zmenil a vyhovel žalobe žalobcu
v celom rozsahu tak, že žalovaného zaviaže uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a
prizná žalobcovi náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych
poplatkov.

5. Odvolateľ sa s v rozsudku uvedenými argumentmi súdu prvej inštancie nestotožňuje a považuje
rozsudok v napadnutej časti za nesprávny. Podľa neho sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1
písm.a)CSP,nakoľkoodôvodnenierozsudkupovažujezanedostatočné.Dávadopozornostikonštantnú
judikatúru vo vzťahu k náležitému a správnemu odôvodňovaniu súdnych rozhodnutí, napr. uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/201/2010 zo dňa 9.11.2010, Ústavného súdu
SR ÚS/311/07, I.ÚS/33/2012. Napadnutý rozsudok nespĺňa vyššie uvedené judikatúrou formulované
náležitosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia, a teda je nedostatočne odôvodnený a z tohto dôvodu
nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku riadne neozrejmil svoje myšlienkové
pochody a vyvodené právne závery, najmä keď z predmetného rozsudku nie je zrejmé na základe akej

úvahy dospel k súd k záveru, žeby žalobca akýmkoľvek spôsobom skúmal bonitu žalovaného z hľadiska
jeho príjmov a výdavkov. Žalobca podal dňa 30.10.2017 vyjadrenie ku skúmaniu bonity žalovaného a
tiež doručil súdu reporty ako doklady o zisťovaní bonity klienta, a to report zo Sociálnej poisťovne a
report zo SRBI. Nie je možné považovať súdne rozhodnutie za dostatočne odôvodnené, jasné a určité,
ak svoje rozhodnutie odôvodňuje tým, že z listinných dôkazov nevyplývalo skúmanie bonity žalovaného.

Uvedené opätovne priložil k odvolaniu s tým, že je toho názoru, že ak súd považoval návrh za neúplný,
tak ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, mal žalobcu vyzvať na jeho doplnenie,
resp. opravu v zmysle § 129 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie rovnako nesprávne právne posúdil vec,
pretože zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 11 ods. 2 stanovuje, že ak veriteľ nekonals odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje

posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a
rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na
účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov. Banka je toho názoru, že si povinnosti v zmysle §
7 ods. 1 cit. zákona splnila. Pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať úver posúdila jeho príjmy a
výdavky na základe údajov uvedených v žiadosti o spotrebný úver a taktiež na základe údajov o výške

príjmužalovanéhozreportuzoSociálnejpoisťovneanazákladeúdajovzreportuzoSpoločnéhoregistra
bankovýchinformácií(SRBI).Vzmyslecitovaného§7ods.1bolpriposudzovaníschopnostižalovaného
splácať úver žalobca povinný zohľadniť najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku
spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru, čo dodržal. Z
dôkazov predložených súdu považuje odvolateľ za zrejmé, že podmienka hrubého porušenia povinností
nebola naplnená, nakoľko žalobca v žiadnom prípade neposudzoval schopnosť žalovaného splácať

úver bez akýchkoľvek údajov o jeho príjmoch, výdavkoch či rodinnom stave a ani bez nahliadnutia do
príslušnej databázy, s poukazom na už uvedené raporty.

6. Napokon žalobca v odvolaní konštatuje, že náhrada trov konania mu mala byt' priznaná v plnej výške.
Súd pri rozhodovaní o trovách konania postupoval nesprávne, keď pri určení hodnoty sporu neprihliadal

iba na žalovanú istinu. Ak sú úroky len príslušenstvom pohľadávky, pri posudzovaní miery úspechu sa
na ne neprihliada s poukazom na rozsudok KS Trnava č.k. 10/CoPr/2/2016 z 27.7.2016 a uznesenie NS
SR č.k. 6Obo/243/2007 z 27.11.2008. Súd nemal pri posudzovaní úspechu prihliadať na úspech v časti
príslušenstva a mal dospieť k záveru, že v konaní bol v rozsahu 91,10 % úspešný (žalobca pri sume
1.899,92 eur mal prisúdenú istinu 1.730,81 eur). Žalovaný bol úspešný v rozsahu 8,90 %, a teda čistý

úspech žalobcu predstavoval 82,20 %.

7.Kodvolaniužalobcusapísomnýmpodanímzodňa11.4.2018vyjadrilžalovaný,ktorývyslovilnesúhlas
s navyšovaním dlhu voči banke s tým, že okresný súd vedel, na základe čoho rozsudok vyniesol.

8. Po predložení predmetnej veci na odvolacie konanie v dôsledku žalobcom podaného odvolania,
odvolací súd výzvou zo dňa 4.7.2018 s použitím ustanovenia § 378 ods. 1 § 150 ods. 2 CSP žalobcu
vyzval, aby svoje skutkové tvrdenia, či skutkové okolností, od ktorých odvádza zostatok žalobou
uplatneného nároku, a teda toho, čo by malo byť podľa jeho odvolania predmetom odvolacieho
konania, doplnil skutkovými tvrdeniami, z ktorých bude zrejmá a korešpondujúco ním predloženým

listinným dôkazom podrobná špecifikácia toho, čo zostalo predmetom odvolacieho konania po
nadobudnutí právoplatnosti odvolaním nenapadnutého výroku rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
28C/337/2015-39 zo dňa 8.6.2016 a odvolaním nenapadnutého výroku rozsudku Okresného súdu
Prešov č.k. 28C/337/2015-84 zo dňa 31.1.2018. Z obsahu predloženého spisu, v neposlednom rade
i z podaného odvolania vyplýva, že v rámci prostriedkov procesného útoku (procesnej obrany proti

uplatnenému nároku), žalobca poukazoval na to, že žalovaný ako úverový dlžník neplnil riadne a včas
voje povinnosti, preto došlo k predčasnému zosplatneniu úveru. V žalobnom návrhu žiadal o prisúdenie
istiny 1.899,92 eur, poplatku za poistenie 1,46 eur, skapitalizovaného úroku z úveru do zosplatnenia
vo výške 75,58 eur, úrokov z omeškania do zosplatnenia vo výške 0,68 eur, 12,9 % úroku z úveru
ročne zo sumy 1.899,92 eur od 31.7.2015 do zaplatenia, úrokov z omeškania 5 % ročne zo sumy

1.899,92 eur a z nezaplatených úrokov 75,58 eur od 31.7.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
Vydané rozhodnutia súdu nadobudli v odvolaním nenapadnutých výrokoch právoplatnosť. Podaným
odvolaním, ktoré je teraz predmetom odvolacieho konania žalobca žiada, aby odvolací súd zmenil
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie. Súd prvej
inštancie v dôvodoch svojho rozsudku, ktorý je teraz napadnutý odvolaním, urobil záver o tom, že úver

je bezúročný a bez poplatkov. Na základe takého právneho posúdenia veci v poradí svojim druhým
rozsudkom okrem priznania nároku na poistnom, žalobný návrh zamietol. Predchádzajúcim rozsudkom
bolo žalobe čiastočne vyhovené a vyhovujúci rozsudok nebol napadnutý odvolaním. V nadväznosti
na predložené listinné dôkazy je žiaduce, aby v zmysle ustanovenia § 150 ods. 2 CSP žalobca svoje
skutkové tvrdenia v podanom odvolaní doplnil nielen tvrdením o „požiadavke na vyhovenie zostatku

podaného žalobného návrhu“, ale aby skutočnosti týkajúce sa uvedenej „požiadavky“ aj náležite, určite
a presne konkretizoval. Žiada sa preto konkretizácia jednotlivých položiek uplatňovaných v odvolacom
konaní, ktoré by mali byť predmetom navrhovaného zmeňujúceho výroku. Každú jednotlivú položku
je žiadúce aj zdokladovať, či preukázať odkazom na už predložené listinné dôkazy. Žalobcu v záverepoučil, že nesplnenie výzvy odvolacieho súdu v lehote 10 dní môže mať za následok záver o nesplnení
procesného bremena skutkových tvrdení žalobcu.

9. Žalobca na základe výzvy odvolaciemu súdu zaslal dňa 13.7.2018 vyjadrenie, ktorým doplnil
argumentáciu a špecifikáciu jednotlivých položiek uplatňovaných v odvolacom konaní. K preukázaniu
riadneho overenia bonity žalovaného doložil žalobca žiadosť žalovaného o poskytnutie spotrebného
úveru, v ktorej sú uvedené všetky údaje potrebné k posúdeniu bonity žalovaného. Žalobca ako doklady
o zisťovaní bonity klienta ďalej doručil report zo Sociálnej poisťovne, vytvorený v súlade s ustanovením §

170 ods. 19 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, podľa ktorého Sociálna poisťovňa overuje na
žiadosť banky a za úhradu informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa prostredníctvom súboru otázok.
Súbor otázok stanovuje vyhláška Ministerstva financií, aktuálne č. 11/2018 Z.z., ktorou sa stanovuje
súbor otázok súvisiacich s príjmom spotrebiteľa; ďalej doručil report zo SRBI, žiadosť o poskytnutie
úveru. V zmysle predložených listinných dôkazov je žalobca toho názoru, že bonita žalovaného bola
overená v súlade so zákonnými požiadavkami a je preto vylúčené, aby sa predmetný úver považoval

za bezúročný a bez poplatkov.

10. K špecifikácii úrokov upresnil nezaplatené úroky do zosplatnenia v sume 74,90 eur, ktoré predstavujú
dohodnutý úrok v zmysle zmluvy bod 1.2, ktorý bol žalovaný povinný splatiť v rámci anuitných
splátok poskytnutého úveru. Ďalej úroková sadza vo výške 12,9 % p.a. vyplýva zo zmluvy. Zmluva

bola uzatvorená na dobu určitú, t.j. do splatenia všetkých záväzkov klienta voči banke a preto sa
úroky počítajú až do úplného zaplatenia dlhu. Vyčíslený úrok je nakumulovaný nezaplatený úrok z
nezaplatených splátok do dátumu predčasného zosplatnenia úveru. Vypracoval aj tabuľku, v ktorej urobil
prehľad o splácaní istiny, úročení úveru, o zaplatení úroku i výpočet dlhu na úrokoch. Uviedol, že úrok
je vypočítaný tak, že úročená splátka, t.j. nezaplatená časť istiny za daný mesiac x počet dní do dátumu

úhrady časti istiny x denný úrok v %.

11. Aj k špecifikácii úrokov z omeškania vypracoval podobným spôsobom tabuľku s tým, že špecifikácia
úrokov z omeškania predstavuje úroky z omeškania vo výške 0,66 eur, ktoré sú nakumulované ako
neuhradené úroky z omeškania do dátumu zosplatnenia. Každá omeškaná dlžná splátka je odo dňa

nasledujúceho po jej splatnosti úročená aj úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. Úrok z omeškania
bol dohodnutý v zmluve v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Úrok z omeškania je vypočítaný
tak, že úročená splátka, t.j. nezaplatená časť splátky za daný mesiac x počet dní do jej úhrady x denný
úrok v %. Citujúc ustanovenia § 503 Obchodného zákonníka žalobca žiada, aby súd priznal úroky tak,
ako je uvedené v návrhu na vydanie platobného rozkazu, až do zaplatenia celého dlhu.

12. K nároku na poplatok za poskytnutie úveru žalobca uviedol, že žalovanému bol na základe úverovej
zmluvy poskytnutý úver vo výške 2.000,- eur, z ktorého žalovaný časť finančných prostriedkov vo
výške 100,- eur použil na úhradu poplatku za poskytnutie úveru započítaním na poskytnutý úver v
deň jeho poskytnutia v zmysle bodu 3.5 obchodných podmienok pre úvery občanom, účinných ku dňu

uzatvorenia zmluvy o úvere, ktoré boli priložené k žalobe. Použitie časti poskytnutej sumy žalovaným
na úhradu poplatku dohodnutého priamo v úverovej zmluve v ods. 1.2 Základné podmienky podľa
žalobcu nijako nespochybňuje výšku sumy úveru poskytnutej žalovanému žalobcom, ani neznižuje istinu
dlhu žalovaného. Žalobca poskytnutím úveru celkom jednoznačne poskytol žalovanému plnenie, a to
protiplnenie vo forme poskytnutia finančných prostriedkov, za ktoré mu prináleží protiplnenie, a to jednak

v podobe úrokov a jednak v podobe výslovne v zmluve dohodnutého poplatku, pričom v oboch prípadoch
ide o hlavný predmet plnenia z úverovej zmluvy. S poskytnutím úveru okrem toho žalobcovi reálne
vznikajú nevyhnutne súvisiace organizačné, administratívne a ostatné priame či nepriame náklady, na
pokrytie ktorých je určený aj uvedený poplatok za poskytnutie úveru. Podmienka úhrady poplatku za
poskytnutie úveru sa týka hlavného predmetu plnenia a bola v zmluve, ako aj v sadzobníku poplatkov

vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne, keďže poplatok za poskytnutie úveru bol v čase uzatvorenia
zmluvy riadne vymedzený v úverovej zmluve v ČI. 1 ods. 1.2, ako aj v sadzobníku poplatkov žalobcu
a žalovaný s ním bol riadne oboznámený a uzrozumený a vyjadril s ním uzatvorením zmluvy súhlas.
Poplatok za poskytnutie úveru je dohodnutý v súlade s právnymi predpismi a nie je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou s odkazom na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko sa týka hlavného

predmetu plnenia - odplaty a je dohodnutý určito, jasne a zrozumiteľné v prehľadnej tabuľke v bode
1.2. zmluvy. Žalobca poukazuje v danom aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici čk.
43Co/19/2017-103 zo dňa 29.11.2017, súčasťou ktorého je konštatovanie odvolacieho súdu, že žalobca
si poplatky, v žalobe vyúčtované v celkovej sume 60,- eur, v tamojšom súdnom konaní neuplatňuje.Poplatok za poskytnutie úveru je vlastne dohodnutá odplata za to, že žalovanému úver vôbec bude
poskytnutý, výška odplaty je v zmluve jasne dohodnutá tak, že spotrebiteľovi je táto výška jasná a
zrozumiteľná už pri uzatváraní úveru.

13. K nároku na zmluvný úrok po predčasnom zosplatnení, žalobcu uviedol, že nárok na zaplatenie
úrokutrváodposkytnutiapeňažnýchprostriedkovažpoichvrátenie,tedaajpopredčasnomzosplatnení.
Citujúc ustanovenia § 502 ods. 1, § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, s poukazom na komentár Iura
Edition, podľa žalobcu tvrdenie, že po zosplatnení úveru veriteľovi už neprislúcha nárok na odplatu

za poskytnuté peňažné prostriedky, nemá oporu v právnych predpisoch. Obchodný zákonník priznáva
veriteľoviprávonadohodnutýúrokodposkytnutiapeňažnýchprostriedkov,pričomstanovujelenmoment
vzniku tohto nároku, moment jeho zániku nestanovuje. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu dobu nároku
veriteľa na dohodnutý úrok ohraničiť, nepochybne by tak učinil. V uvedenom žalobca odkazuje aj na
rozsudok Krajského súdu v Žiline čk. 11Co/12/2017-90 zo dňa 31.1.2017, vydaný vo veci vedenej na
Okresnom súde Ružomberok pod č.k. 5C/26/2016. Vychádzajúc z ustanovenia § 497 Obchodného

zákonníka, obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré
nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov,
predstavujú cenu úveru, dlžník ich je povinný platiť od okamihu ich reálneho poskytnutia až do okamihu
ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv
omeškanie dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka,

samotný vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje. K nároku veriteľa na zákonný úrok z omeškania
žalobca odkazuje na aktuálnu rozhodovaciu prax, konkrétne na rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici č.k. 43Co/23/2017-92 zo dňa 29.11.2017 a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
43Co/28/2017-94 zo dňa 27.2.2018, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici čk. 43Co/7/2018 zo
dňa 31.5.2018, atď..

14. Napokon, žalobca v závere vyjadrenia oznámil odvolaciemu súdu čiastočné späťvzatie žaloby v
časti vyčíslených úrokov a vyčíslených úrokov z omeškania z dôvodu chyby v písaní, čím opravil výšku
vyčíslených úrokov a vyčíslených úrokov z omeškania, ktoré boli v žalobe vyčíslené pevnou sumou v
nesprávnej výške tak, že namiesto nesprávne uvedených zmluvných úrokov do zosplatnenia vo výške

75,58 eur má byť správne uvedené 74,90 eur, čím žalobca berie v tejto časti žalobu späť o 0,68 eur a
namiesto nesprávne uvedených úrokov z omeškania do zosplatnenia vo výške 0,68 eur má byť správne
uvedené 0,66 eur a žalobca berie v tejto časti žalobu späť o 0,02 eur. Žalobca berie žalobu čiastočne
späť v súlade s predmetnou opravou a žiada súd, aby konanie v tejto časti zastavil a v ostatnom ostáva
nárok žalobcu nezmenený.

15. Odvolací súd dňa 4.10.2018 opätovne vyzval žalobcu na doplnenie neúplnej odpovede, ktorou
žalobca nedal odpoveď na skutkové otázky, ktoré mu boli odvolacím súdom položené v predchádzajúcej
výzve. Okrem upresnenia uplatňovanej (skapitalizovanej) výšky úrokov z úveru a výšky úrokov z
omeškania do predčasnej splatnosti úveru, nedal žalobca odpoveď na to, o čom by mal na základe

ním podaného odvolania odvolací súd rozhodnúť po tom, čo už o časti podanej žaloby vyhovujúcimi
výrokmi, vydanými v predmetnej veci, bolo rozhodnuté. V žalobnom návrhu žalobca žiadal o prisúdenie
istiny 1.899,92 eur, poplatku za poistenie 1,46 eur, skapitalizovaného úroku z úveru do zosplatnenia vo
výške 75,58 eur, úrokov z omeškania do zosplatnenia vo výške 0,68 eur, 12,9 % úroku z úveru ročne zo
sumy 1.899,92 eur od 31.7.2015 do zaplatenia, úrokov z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.899,92 eur a

z nezaplatených úrokov 75,58 eur od 31.7.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobcovi ako
sporovejstraneužrozsudkomč.k.28C/337/2015-39zodňa8.6.2016arozsudkomč.k.28C/337/2015-84
z 31.1.2018 bolo prisúdené vyhovujúcimi výrokmi rozsudku, ktoré žalovaný odvolaním nenapadol, čo
súd prvej inštancie v dôvodoch uvedených v rozhodnutí aj uviedol, na istine a na nákladoch poistenia.
Je preto na žalobcovi, aby skutkovou argumentáciou, opierajúcou sa o reálne skutočnosti a príslušné

dôkazy súdu objasnil to, čo podľa jeho odvolania, v nadväznosti na už právoplatné závery týkajúce
sa časti žalobnej požiadavky, má byť predmetom rozhodnutia odvolacieho súdu. Je na žalobcovi, aby
súdu ozrejmil príslušným skutkovým zdôvodnením, aj jednoznačnou špecifikáciou, čo má byť zostatkom
uplatňovanej istiny, úrokov a úrokov z omeškania. Tak, ako už bolo vo výzve zo 4.7.2018 uvedené, v
nadväznosti na predložené listinné dôkazy je žiaduce, aby žalobca v zmysle ustanovenia § 150 ods. 2

CSP svoje skutkové tvrdenia v podanom odvolaní doplnil nielen tvrdením o požiadavke na vyhovenie
zostatku podaného žalobného návrhu, ale aby skutočnosti, týkajúce sa uvedenej požiadavky aj náležite,
určite a presne konkretizoval. Každú jednotlivú položku je žiaduce aj zdokladovať, či preukázať odkazom
naužpredloženélistinnédôkazy.Odvolacísúddalžalobcovinavedomieto,ženapredchádzajúcuvýzvuodvolacieho súdu neodpovedal tak, ako to bolo od neho žiadané a žalobcovi bola poskytnutá lehota
na splnenie výzvy 10 dní pod následkom záveru súdu o nesplnení procesného bremena skutkových
tvrdení žalobcu.

16. Žalobca následne písomným podaním zo dňa 15.10.2018 uviedol špecifikáciu istiny tak, že
žalovanému bol dňa 26.10.2011 poskytnutý úver vo výške 1.000,- eur. Do dátumu zosplatnenia uhradil
žalovaný na istinu sumu 96,33 eur, na základe čoho dlžná istina ku dňu zosplatnenia predstavovala
sumu 903,67 eur, t.j. poskytnutá suma 1.000,- eur - splátky istiny 96,33 eur = 903,67 eur. Žalobca

nedisponuje výpisom z účtu žalovaného, avšak zaslal prehľad splácania, z ktorého je zrejmá celková
suma splátky, dátum splátky a aká suma bola započítaná na úrok a aká na istinu. Po zosplatnení
žalovaný nevykonal žiadne ďalšie úhrady. Opätovne v tabuľkovej forme spracoval prehľad splácania -
do predčasného zosplatenia, podľa ktorého celkový dlh na istine je 1.899,92 eur. Dodal, že v súlade s
bodom 2.5.1 obchodných podmienok pre úvery klient musí vrátiť -splatiť banke všetky prostriedky, ktoré
mu poskytla v súlade s podmienkami zmluvy o úvere.

17. Žalobca uviedol i to, že nezaplatené úroky 44,69 eur predstavujú dohodnutý úrok v zmysle zmluvy
bod 1.2, ktorý bol žalovaný povinný splatiť v rámci anuitných splátok poskytnutého úveru. Úroková
sadzba vo výške 13,12 % p.a. vyplýva zo zmluvy, ktorá bola uzatvorená na dobu určitú - do splatenia
všetkých záväzkov klienta voči banke a preto sa úroky počítajú až do úplného zaplatenia dlhu. Vyčíslený

úrok je nakumulovaný nezaplatený úrok z nezaplatených splátok do dátumu predčasného zosplatenia
úveru. Vypracoval i prepočet úrokov v tabuľkovej forme s tým, že dlh na úrokoch je 74,90 eur.

18. Podľa žalobcu nezaplatené úroky z omeškania 1,53 eur, predstavujú každú omeškanú splátku odo
dňa nasledujúceho po jej splatnosti úročenú aj úrokom z omeškania vo výške 9 %. Úrok z omeškania bol

dohodnutý v zmluve podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka. Úroky z omeškania sú nakumulované
neuhradené úroky z omeškania do dátumu zosplatnenia. Úrok z omeškania je vypočítaný ako úročená
splátka, t.j. nezaplatená časť splátky za daný mesiac x počet dní do jej úhrady x denný úrok v %. Stav
omeškaných splátok na úvere žalobca v danom prípade preukázal v tabuľkovom vyjadrení pre iného
klienta podľa mena, priezviska, čísla klienta, čísla úveru, nie žalovaného v spore.

19. Žalovaný sa k podaniu žalobcu v odvolacom konaní a k jeho doplneniu nijako nevyjadril.

20. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa §
34 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“),

vzhľadomnavčaspodanéodvolanieoprávnenouosobou(§359vspojenís§362ods.1CSP)preskúmal
rozsudok v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z
ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), pričom dospel k
záveru, že v zostávajúcej napadnutej časti vo výroku o zamietnutí žaloby uplatnené odvolacie dôvody,
ani realizované úkony žalobcu na výzvy odvolacieho súdu neumožňujú zrušenie, či zmenu rozsudku

súdu prvej inštancie.

21. Podľa § 370 ods. 1, 2, 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Podľa ods. 2 súd
späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby

pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť
sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

22. Odvolací súd vzhľadom na dispozičný úkon žalobcu s rozsahom žalobného návrhu v priebehu
odvolacieho konania, a to jeho čiastočné späťvzatie v časti vyčíslených úrokov a vyčíslených úrokov z

omeškania, ktoré boli v žalobe vyčíslené pevnou sumou v nesprávnej výške tak, že namiesto nesprávne
uvedených zmluvných úrokov do zosplatnenia vo výške 75,58 eur má byť správne uvedené 74,90 eur a
namiesto nesprávne uvedených úrokov z omeškania do zosplatnenia vo výške 0,68 eur má byť správne
uvedené 0,66 eur, pripustil toto späťvzatie žaloby v časti tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku, keďže v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie nenadobudol právoplatnosť, v uvedenej časti

zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a konanie v tejto časti zastavil postupom podľa § 370
CSP.23.Predmetomvecnéhoprieskumuodvolaciehosúdunazákladeobsahuodvolaniapodanéhožalobcom
následne zostal uplatnený nárok žalobcu v rozsahu jeho zamietnutia súdom prvej inštancie po
rozhodnutí o pripustení čiastočného späťvzatia, zrušení rozsudku v späťvzatej časti a zastavení konania

v tomto späťvzatom rozsahu. Výrok rozsudku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené v časti poplatku
za poistenie vo výške 1,46 eur, ktorý odvolaním napadnutý nebol, tak v odvolacom konaní nepodlieha
preskúmavaniu a ako taký nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).

24. Pri preskúmavaní odvolaním napadnutej rozsudku súdu prvej inštancie bol odvolací súd viazaný

dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený preskúmavať rozsudok z iných dôvodov,
než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ
by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

25. V zmysle ustanovenia § 215 ods. 1, 2 CSP skutkovým základom súdneho rozhodnutia je súhrn
skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým zisteniam súd dospieva

posúdením, resp. vyhodnotením skutkových poznatkov. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné,
aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení
o relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach. Relevantné a rozhodujúce skutkové tvrdenia žalobcu
by mali byť obsiahnuté v jeho žalobe, resp. v replike a duplike. Skutkové tvrdenia žalobcu v zmysle
ustanovenia § 150 ods. 1 CSP sú prostriedkami procesného útoku. Povinnosť tvrdiť podstatné a

rozhodujúce skutočnosti sa v právnej teórii označuje ako povinnosť substancovane tvrdiť, resp. uviesť
substancované tvrdenia. Súd má v zmysle ustanovenia § 150 ods. 2 CSP právo realizovať výzvu
pre stranu sporu na doplnenie skutkových tvrdení bez ohľadu na to, či má strana sporu bremeno
tvrdenia k predmetnej skutočnosti alebo či má toto bremeno protistrana. V klasickom sporovom konaní
súd nevystupuje v pozícii aktívneho vyšetrovateľa, ale v pozícii arbitra, ktorý zistí skutkový stav len

z komponentov, ktoré do konania dodali sporové strany. Úlohou súdu teda nie je aktívne vyhľadávať
skutkové zistenia a snažiť sa o poznanie „objektívnej“, či „materiálnej“ pravdy, ale zistiť skutkový stav
v miere primeranej procesnej aktivite sporových strán. Súd vyzýva stranu sporu, ktorá má bremeno
tvrdenia na doplnenie tvrdení najmä vtedy, keď strana sporu predložila nedostatočne substancované
tvrdenia. Odvolateľ napriek výzve odvolacieho súdu nekonkretizoval v žiadúcom rozsahu to, čo by

malo mu byť podľa jeho odvolania odvolacím súdom prisúdené, okrem toho, čo už mal v konaní
právoplatne priznané. Vyvinul snahu na vyčísľovanie úrokov do zaplatenia (ich skapitalizovaním), a tiež
skapitalizovaním úrokov z omeškania, čo ho viedlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby, ale to, čo by mu
malo byť súdom priznané žiadaným zmeňujúcim rozsudkom nekonkretizoval. Žiadal pri „všeobecne“
formulovanej požiadavke prisúdenia zostatku zamietnutej žaloby. Za takéhoto stavu odvolaciemu súdu

zostalo pre účely tohto konania zodpovedať otázky týkajúce sa námietky nedostatočného zdôvodnenia
napadnutého rozsudku a námietky proti záveru o nedostatočnom skúmaní bonity, a s tým len záveru o
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

26. Odvolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnený, a teda

nepreskúmateľný a spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový
stav a dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny, resp. náležitý právny predpis, alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery.

27. Podstata odvolacích argumentov žalobcu spočíva v neodôvodnenom závere súdu o neskúmaní
bonity žalovaného z hľadiska jeho príjmov a výdavkov zo strany žalobcu s tým, že žalobca namietal, že
ho súd mal vyzvať na doplnenie, ak jeho návrh považoval za neúplný.

28. Odvolací súd sa však stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, vrátane jeho dôvodov,
týkajúcich sa zamietnutia uplatneného nároku žalobcu. K dôležitosti ochrany spotrebiteľov, ktorá je
spojenáajspovinnosťouveriteľapreveriťúverovúbonitudlžníka,savyjadrilajSúdnydvorEÚvrozsudku
z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais, C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53. Nedostatočným v

danom prípade je konanie žalobcu, na ktoré sa odvoláva v tejto súvislosti, keď bonitu žalovaného pred
poskytnutím spotrebiteľského úveru preveroval prostredníctvom údajov z reportu zo spoločného registra
bankových informácií, resp. Sociálne poisťovne, keď žalobca zároveň neskúmal konkrétne výdavky
dotknutého spotrebiteľa, sociálnu a osobnú situáciu. Za neunesenie bremena tvrdenia možno považovaťvšeobecný odkaz v žalobe i ďalších podaniach žalobcu, že veriteľ preveril schopnosť spotrebiteľa
splácať úver podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. bez ďalšieho preukázania tohto tvrdenia
žalobcom. Nevymedzenie žiadnych konkrétnych skutočností, týkajúcich sa zisťovania bonity klienta

pred poskytnutím úveru je potrebné kvalifikovať ako hrubé porušenie danej povinnosti veriteľom, čo
má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru (§ 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.) tak,
ako to vecne správne konštatoval súd prvej inštancie. K náprave a k zmene skutkových okolností
žalobcom nedošlo ani v priebehu odvolacieho konania a to ani po opätovnej výzve odvolacieho súdu,
ktorou súčasne odvolací súd odvolateľa vyzval na špecifikáciu odvolacieho petitu v uvedenom kontexte.

Nedostatočné alebo nekvalifikované preverovanie schopnosti spotrebiteľa splácať úver je z hľadiska
jeho dôsledkov identické s nezisťovaním bonity spotrebiteľa vôbec. K odvolacej námietke žalobcu,
tykajúcej sa nesprávneho vyhodnotenia spotrebiteľského úveru za bezúročný a bezpoplatkový, odvolací
súd rovnako opätovne poukazuje na správne odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie tykajúcej sa
uvedeného. Ani prípadné iné rozhodnutia iných súdov vzhľadom na judikatúru krajského súdu, ako aj
Najvyššieho súdu SR neodôvodňujú potrebu odkloniť sa od doterajšej rozhodovacej praxe. Vzhľadom

na vyhlásenú bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného spotrebiteľského úveru, odvolací súd už
ďalšie námietky žalobcu, týkajúce sa nároku na poplatok za poskytnutie úveru, na zmluvný úrok po
predčasnom zosplatnení a pod. nepovažoval za potrebné vyhodnocovať, nepovažujúc ich následne za
relevantné.

29. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zvyšujúcej časti o
zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

30. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie rovnako potvrdil aj v napadnutom výroku o nároku na
náhradu trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP. Žalobca odvolaním napadol

aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, namietajúc
nesprávny postup súdu a žiadajúc priznané nároku v plnej výške. Potvrdenie rozhodnutia v meritórnej
časti zakladá vecnú správnosť aj od neho závislého výroku o náhrade trov konania, pričom odvolací
súd v tomto prípade konštatuje, že súd prvej inštancie náležite aplikoval zásadu pomerného úspechu
v spore vzhľadom na doterajší priebeh konania, keď žalovaná istina nebola medzi sporovými stranami

sporná, resp. žalovaný túto nepopieral a súd konal ďalej vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke žalobcu,
predstavujúcej nezaplatené poplatky, úroky a úroky z omeškania, ktoré predstavovali samostatne
uplatniteľný nárok v značnom rozsahu.

31. V odvolacom konaní žalobca úspešným nebol a plne úspešný žalovaný, ktorému tým vznikol nárok

na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP si náhradu
trov neuplatnil, pričom podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v konaní nevznikli. Preto odvolací
súd sporovým stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal s poukazom na čl. 17
základným princípov Civilného sporového poriadku.

32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov, § 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).