Uznesenie Judgement was issued on Thursday, June 30, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/16/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817204936
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5817204936.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a
členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: N. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. Y. E. XXX, právne zastúpený JUDr. Miroslavom Bachyncom, advokátom so
sídlom E. XXX, proti žalovanému: D. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. Y. E. XXX, právne zastúpený
JUDr. Dušanom Serekom, advokátom so sídlom L. XXX/X, P., o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k.
1C/52/2017-178 zo dňa 19. novembra 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o n e c h á v a n e d o t k n u t ý m vo výroku I. o zamietnutí žaloby.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti p o t vr dz u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) zamietol žalobu,
ktorou sa žalobca domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam - pozemku
zapísanému na LV č. XXXX pre katastrálne územie A. Y. E. ako parcela registra „E“ č. 8156/1 -
orná pôda vo výmere 1345 m2, pričom v rámci pôvodnej žaloby žiadal, aby bola celá nehnuteľnosť
prikázaná do jeho výlučného vlastníctva a aby žalovanému bola uložená povinnosť vyplatiť za prikázaný
spoluvlastnícky podiel, ktorý predstavuje výmeru 113m2 sumu 17,70 eur. V priebehu konania žalobca

zobral svoju žalobu späť a žiadal konanie zastaviť, pričom ako dôvod uviedol možnosť uzavretia dohody
zámenou pozemkov, neskôr žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu nemožnosti reálneho rozdelenia spornej
nehnuteľnosti bez toho aby došlo k porušeniu zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na
usporiadanie vlastníctva k pozemkom. S uvedeným späťvzatím žaloby však nesúhlasil žalovaný, ktorý
žiadal zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k spornej nehnuteľnosti z dôvodu, že ani on nemá
záujem zotrvať v podielom spoluvlastníctve so žalobcom, pričom má na vyporiadaní pozemku záujem

nakoľko je na ňom postavená maštaľ, ktorú má v dlhodobom prenájme, a v ktorej maštali skladuje drevo
a krmivo pre hospodárske zvieratá, má tam odstavené nákladné auto a sklad materiálu. Žalovaný ďalej
tvrdil, že spornú nehnuteľnosť nepovažuje za pozemok poľnohospodársky na ktorý by sa vzťahoval
zákon č. 180/1995 Z.z., ale ju považuje za stavebný pozemok podľa § 43h zákona č. 50/1976 Zb., keďže
je už zastavaná existujúcou stavbou, ktorú má on v dlhodobom nájme od roku 2010.

2.Súd prvej inštancie späťvzatie žalobného návrhu na základe opísaného nesúhlasu žalovaného
nepripustil (§146 ods. 1,2 CSP).
3.Nadväzne konštatoval, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že na časti sporného pozemku
(355 m2) je umiestnená budova maštale, ktorá tam bola postavená právnym predchodcom súčasného
vlastníka stavby, subjektom „Orava“ podielnické poľnohospodárske družstvo, Nižná, IČO: 36 382
175 - za účelom chovu kráv, teda išlo nepochybne o objekt, ktorého spôsob využívania súvisí s

poľnohospodárkou výrobou, čo inak vyplýva aj z nájomnej zmluvy predloženej žalovaným. Ten uviedol,
že v budove maštale vykonáva podnikateľskú činnosť, pričom podniká tak v oblasti výroby a impregnáciidreva, zvozu a povozníctva dreva, ako aj v oblasti poľnohospodárskej činnosti, kde má registrovanú
farmársku činnosť už od 29.12.2010. Z uvedeného je podľa okresného súdu zrejmé, že ide o stavbu na
poľnohospodárske účely. Pokiaľ je aj pozemok pod maštaľou zapísaný v KN reg. „C“ ako zastavaná

plocha a nádvorie pod parc. č. 588/2 o výmere 355 m2 a to na LV č. XXXX, ide stále o pozemok
zastavaný stavbou slúžiacou na poľnohospodárske účely. Na základe toho okresný súd uzavrel, že
pozemok, ktorý je predmetom tohto konania - zapísaný na LV č. XXXX ako KN-E parc. č. 8156/1, orná
pôda o výmere 1345 m2 - s poukazom na aplikáciu ust. § 23 ods. 1 v spojení s § 21 ods. 1 z. č. 180/1995
Z.z., nie je možné reálne rozdeliť aj napriek tomu, že v zmysle vykonaného geometrického plánu, na

základe ktorého došlo k zápisu pozemku KN-C č. 588/2 popisným spôsobom, je táto reálne deliteľná.
Výnimky ustanovené v § 24 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z., kedy sa ustanovenia § 22 a 23 nepoužijú,
neboli v konaní zistené.

4.Nakoľko reálne rozdelenie veci (pozemku) nie je možné, okresný súd v ďalšom mienil pristúpiť k
posudzovaniu možnosti druhého spôsobu vyporiadania - prikázania veci za primeranú náhradu jednému

zo spoluvlastníkov.
5.Keďževšakzistilexistenciudôvodovosobitnéhozreteľa,žalobuozrušenieavyporiadaniepodielového
spoluvlastníctva zamietol. Záujem žalobcu ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený sa totiž v
porovnaní so záujmom žalovaného zrušiť podielové spoluvlastníctvo súdu javil ako významnejší, keď
pozemok,ktoréhoväčšinovýmspoluvlastníkomježalobca(kedyvzhľadomnaveľkosťspoluvlastníckeho

podielu 11/12 -in jeho výmera činí 1232 m2, výmera podielu 1/12-iny žalovaného činí potom 113 m2)
je síce ako celok zapísaný ako orná pôda, no v skutočnosti je sčasti zastavaný poľnohospodárskou
stavbou - maštaľou o výmere 355 m2, ktorú má zase v dlhodobom nájme žalovaný, ktorý ju využíva
na farmárske/poľnohospodárske podnikateľské účely ako sklad. Za uvedeného stavu by tak z hľadiska
účelného využitia veci - poľnohospodárskeho pozemku svedčilo právo na prikázanie veci v celosti za

primeranú náhradu žalovanému. Žalobca by potom za svoj spoluvlastnícky podiel obdržal náhradu ako
za poľnohospodárky pozemok, žalovaný by získal zase celú nehnuteľnosť o výmere 1345 m2, aj keď v
reáli túto nevyužíva ako celok (keďže využíva iba časť o veľkosti 355 m2 nachádzajúcu sa pod skladom
maštale)aaničasťspornéhopozemkunepotrebujekvstupudoskladu maštale,ktorúmáprenajatú.Súd
mal tak za to, že v tomto prípade je významnejší a prednejší záujem žalobcu ponechať mu doterajšie

spoluvlastníctvo pozemku, ktorý ho môže využívať, resp. začať využívať pre svoje účely ako väčšinový
podielový spoluvlastník, než ako ho oň pripraviť aj keď za náhradu (ktorá sa však žalobcovi nejavila z
hľadiska charakteru pozemku primeranou), a teda ponechanie spoluvlastníckeho stavu je nad záujmom
žalovaného, ktorému podľa názoru súdu išlo len o vyriešenie otázky užívacích vzťahov a otázka zániku
spoluvlastníctva pre neho nemala prioritu ani praktický význam práve vzhľadom na zistenú skutkovú

situáciu ohľadne spôsobu súčasného užívania sporného pozemku.

6.O trovách konania súd rozhodol okresný súd s poukazom na ust. § 257 CSP, podľa ktorého možno
výnimočne nepriznať náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Za takéto
považoval povahu prejedávanej veci a najmä to, že návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva mohol podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, pričom v tomto konaní súd nie je viazaný
návrhom strán a môže rozhodnúť aj inak ako bolo navrhované.

7.Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o trovách konania, podal odvolanie žalobca a domáhal sa
priznania mu náhrady trov konania v rozsahu 100%. Pôvodne podaný žalobný návrh o zrušenie a

vysporiadanie podielového spoluvlastníctva zobral späť z dôvodu zistenia, že k reálnemu rozdeleniu
pozemku nemôže dôjsť bez toho, aby nebol porušený zákon č. 180/1995 Z.z. So späťvzatím žalobného
návrhu aj napriek uvedenej skutočnosti nesúhlasil žalovaný, ktorý tvrdil, že sporný pozemok nepovažuje
za poľnohospodársky pozemok. Súd späťvzatie nepripustil a ďalej konal len na základe tvrdení a
dôkazov predkladaných žalovanou stranou. Až po niekoľkých pojednávaniach vo veci však dospel

súd k rovnakému záveru ako žalobca, teda že k reálnemu rozdeleniu pozemku nemôže dôjsť bez
toho, aby nebol porušený zákon č 180/1995 Z.z. Uvedené bolo žalovanému dobre známe už od
momentu písomného späťvzatia žaloby a teda skutočnosť, že robil kroky, ktorými došlo k nadbytočnému
vykonávaniu úkonov v súdnom konaní a navyšovaniu trov konania, bola dostatočným spôsobom
preukázaná. Minimálne od momentu spaťvzatia žalobného návrhu a vysloveniu nesúhlasu žalovaného

so späťvzatím žaloby tak vznikol žalobcovi nárok na priznanie náhrady trov konania.

8.V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaný navrhol napadnutý výrok o trovách
prvoinštančného konania potvrdiť. Mal za to, že úspech a neúspech strán v spore je približne 50%-ný.Žalobca totiž opomína zásadnú skutočnosť a síce, že on podaním zo dňa 22.02.2019 zobral žalobný
návrh späť, čo by z procesného hľadiska, pokiaľ by žalovaný so späťvzatím nesúhlasil, viedlo k priznaniu
nároku na náhradu trov konania žalovanému voči žalobcovi. Žalovaný po nesúhlase so späťvzatím

žaloby navrhoval súdu iný spôsob vysporiadania žalovanej nehnuteľnosti, pričom aj jeho návrhu, tak
ako je zrejmé z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie v merite veci, nevyhovel a napokon žalobný
návrh zamietol. Ani u jednej zo strán sporu preto nemožno pripísať úspech v prevažujúcej časti veci.

9.Napokon, v písomnom stanovisku k vyjadreniu žalovaného žalobca zopakoval svoju argumentáciu

a zdôraznil, že do procesného postavenia účastníka konania, ktorý zapríčinil pokračovanie v súdnom
konaní, sa dostal žalovaný.

10.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
strana strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v
rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP

a contrario) rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny.

11.Hoci súd prvej inštancie v konečnom dôsledku (vecne) správne pristúpil k aplikácii § 257 CSP,
neobstojí jeho tvrdenie, že dôvodom hodným osobitného zreteľa - pre účely výnimočného nepriznania

náhrady trov konania - je (práve a len) samotná povaha prejednávanej veci, t.j., že návrh na zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov. Takýto paušálny
záver by sa nepochybne prejavil v explicitnej úprave zákonodarcu v podobe ustanovenia o nepriznávaní
náhrady trov pri takýchto žalobách, čo však nezodpovedá relevantnej právnej úprave. Zároveň aplikačná
prax súdov už vymedzila/ustálila niektoré východiská, ktoré môžu byť určitým vodítkom hodnotenia

širších hľadísk obdobných sporových konaní.

12.Predovšetkým pri posudzovaní úspechu strán v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva platí, že len ak podielový spoluvlastník dosiahol v súdnom konaní zrušenie podielového
spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu s presne takým vyporiadaním, na akom sa márne

pokúšal s druhým spoluvlastníkom dohodnúť a aký následne navrhol v súdnom konaní, bol v súdnom
konaní v plnom rozsahu úspešný (bližšie napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 M Cdo 10/2012
zo dňa 26.7.2012).
13.V okolnostiach súdenej veci je úplne nepochybné, že o takomto úspechu žalobcu nie je možné
hovoriť, nakoľko konanie (právoplatne) skončilo zamietnutím žaloby - t.j. procesným neúspechom

žalobcu. Okolnosť, že žalobca v priebehu konania neúspešne vyvinul procesnú aktivitu ma zastavenie
konania späťvzatím žaloby (z dôvodu subjektívneho presvedčenia, ku ktorému dospel v priebehu
konania o reálnej nedeliteľnosti spoločného pozemku - predmetu konania) na tomto určujúcom závere
nič nemení, nakoľko by žalobcu i v prípade zastavenia konania (ako náležite argumentuje žalovaný)
zaťažovalo procesné zavinenie zastavenia konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP, zakladajúce (opäť) nárok

žalovaného na náhradu trov.

14.Nadruhejstranevšakpožiadavkehľadaniaspravodlivéhousporiadaniavecizodpovedáajrelevantné
zohľadnenie skutočnosti akcentovanej žalobcom/odvolateľom, že v štádiu po jeho späťvzatí žaloby už
dotknuté súdne konanie prebiehalo (a ďalšie trovy konania vznikali) iba v spojitosti s postojom/názorom

žalovaného, ktorý sa v rámci svojej procesnej obrany (naďalej po nesúhlase so späťvzatím žaloby)
domáhal rozdelenia sporného pozemku, ktoré stanovisko však - obdobne ako v prípade žalobcu -
neviedlo k úspechu v spore (v zmysle odôvodnenia právoplatnej/meritórnej časti rozsudku).
15.Možno preto zhrnúť, že vo vzťahu k zrušeniu/vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva ani jedna
zo strán (výlučný) ne/úspech nedosiahla. Nadväzne rozoberaným skutkovým/procesným okolnostiam

najviac korešponduje napadnutý výrok okresného súdu o nepriznaní náhrady trov žiadnej zo strán.

16.O trovách odvolacieho konania (o nároku na ich náhradu) rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1
CSP v spojení s § 255 ods. 1 v spojení s 396 ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalobca nebol v odvolacom konaní
úspešný, preto je povinný nahradiť žalovanému odvolacie trovy v plnom rozsahu. O konkrétnej výške

týchto trov po (ich) vyhodnotení v zmysle hľadísk uvedených v § 251 CSP rozhodne v zmysle § 262
ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

17.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie n i e j e prípustné.