Rozsudok Judgement was issued on Monday, January 7, 2019

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12Csp/158/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217211556
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:2217211556.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobcu: Prima banka Slovensko,

a. s., Žilina, Hodžova 11, IČO 31 575 951, proti žalovanému: Q. T., N.. XX.XX.XXXX, C. A. M. W. XXX,
o zaplatenie 1.929,52 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 1.929,52 eur, úrok 92,88 eur, poistenie 1,70 eur a úrok z
omeškania 5% ročne zo sumy 2.022,40 eur od 03.05.2017 do zaplatenia v splátkach po 70 eur mesačne,
vždy do 25. dňa mesiaca, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, vo výške 115,50 eur, do 3
mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobca sa žalobou zo dňa 09.06.2017 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bol žalovaný zaviazaný
k zaplateniu istiny vo výške 1.929,52 eur, úroku 13,9% z istiny po zosplatnení úveru, úroku z omeškania
5% ročne a poplatku za poistenie a k náhrade trov konania s odôvodnením, že žalobca so žalovaným
uzavreli dňa 28.06.2016 úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver 2.000 eur.
Žalovaný nedodržal svoje zmluvné povinnosti, žalobca preto úver zosplatnil listom zo dňa 02.05.2017.

Nárok žalobcu predstavoval ku dňu zosplatnenia úveru (02.05.2017) nezaplatenú úverovú istinu
1.929,52 eur, úrok 92,88 eur, úrok z omeškania 0,95 eur, poplatky 60 eur (neuplatnené) a poplatky za
poistenie 1,70 eur.

(2) Písomným podaním zo dňa 14.12.2017 žalobca doplnil, že žalovaný na úverovej istine zaplatil 70,48
eur (inak celková zaplatená suma 215,13 bola započítaná aj na úrok v sume 139,55 eur a poistné 5,10
eur), do omeškania sa dostal so splátkou splatnou v januári 2017, následne už úver nesplácal vôbec.

Pripojil amortizačnú tabuľku s rozpisom aká časť ktorej splátky sa započítava na istinu a na úrok. K
nároku na úrok z úveru po jeho zosplatnení poukázal na § 502 ods. 1 a § 503 ods. 2 Obch. zák.

(3) Žalovanému bola žaloba doručená (cestou zamestnávateľa) riadne dňa 23.07.2018, k žalobe sa
napriek výzve súdu nevyjadril.

(4) Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné.

(5) Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav
veci:(6) Žalovaný dňa 28.06.2016 uzatvoril so žalobcom úverovú zmluvu. Jej predmetom bolo poskytnutie
bezúčelovéhoúveružalovanémuvovýške2.000eursúrokom13,9%ročneaspoplatkomzaposkytnutie

úveru 100 eur (ktorý za podmienok uvedených v bode 2.2 zmluvy mala banka vrátiť). Úver mal žalovaný
splatiť v 96 mesačných splátkach (od 26.07.2016) k 26. dňu mesiaca po 34,84 eur. Ročná percentuálna
miera nákladov (RPMN) v zmluve bola uvedená údajom 16,87%. Konečná splatnosť úveru bola určená
na 26.06.2024. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sa stali Všeobecné obchodné podmienky (VOP) a v
nich sú upravené podmienky poskytnutia úveru, ktoré v bode 9. odkazujú na osobitné OP pre úvery.

Podľa bodu 2.9 OP pre úvery bola banka oprávnená žiadať predčasné zaplatenie zostatku istiny úveru
s príslušenstvom z dôvodov uvedených v bode 2.8 OP. Zmluva bola opatrená podpisom žalovaného.

(7) Žalovaný poukázal na to, že peňažné prostriedky mu boli poskytnuté len vo výške 1.800 eur. Na
jeho tvrdenie reagoval žalobca písomným podaním z 26.11.2018 tým, že úver bol poskytnutý vo výške
2.000 eur, z toho žalovaný uhradil poplatok 100 eur, čo žalobca nepovažuje za neprimerané plnenie.

Žalovaný následne uviedol, že nárok žalobcu nenamieta, žiadal o možnosť dlh splácať (má príjem 349
eur mesačne, vyživuje dve maloleté deti, žije v spoločnej domácnosti aj s partnerkou a jej dieťaťom).

(8) Zmluva o úvere, z ktorej žalobca svoj nárok vyvodzuje, je zmluvou o úvere upravenou v § 497
a nasl. Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák. medzi

tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu
účastníkov. Keďže však žalovaná uzavrela predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ, na daný právny vzťah
sa vzťahujú zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ZSÚ) a ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka (OZ) o spotrebiteľských zmluvách.

(9) Podľa § 9 ods. 1 zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

(10) Podľa § 11 ods. 1 zákona (platného v čase uzavretia zmluvy) poskytnutý spotrebiteľský úver sa

považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu
podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v
zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.
(11) Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 (v znení účinnom
od 01.05.2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

(12)Podľa§54ods.1OZzmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliťod
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré

mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

(13) Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa
§ 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

(14) Podľa § 497 Obch. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.(15) Podľa § 503 ods. 1 Obch. zák. záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité
peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok,
sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých

peňažných prostriedkov sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Podľa ods. 2 ak sa poskytnuté peňažné
prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

(16) V danom prípade mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli platne písomnú úverovú
zmluvu,ktorámalaslúžiťnaposkytnutiepeňažnýchprostriedkovprežalovaného.Podľatvrdeniažalobcu

žalovaný úver spotreboval, avšak riadne nesplatil. Žalovaný nárok žalobcu po vecnej (skutkovej), ani po
právnej stránke nesporoval. Vzhľadom k spotrebiteľskému charakteru zmluvného vzťahu súd z úradnej
moci preskúmal oprávnenosť nároku. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru,
že žaloba bola podaná dôvodne, nárok je však sčasti nie je oprávnený. Žalobca - banka má nárok
na úrok z úveru výlučne do času zosplatnenia úveru, vtedy nastal čas vrátenia zvyšku poskytnutých
peňažných prostriedkov a nastala splatnosť úrokov - od toho času je žalovaný v omeškaní a žalobca

má nárok na úrok z omeškania (v zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Obo/143/1998: „pri mimoriadnom
zosplatnení úveru veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov
kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje
stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku
čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie

obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Nastupuje tak
stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných
prostriedkov, teda
nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať,
niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej

držby prostriedkov spotrebiteľom. Keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť
jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a
počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným
predčasnýmzosplatnenímúveru.Sprotiprávnymstavomsaprirodzenespájajúvýhradnesankcie,keďže
spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom §

517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. ...“), preto súd priznal v
zmysle žalobného návrhu žalobcovi na nesplatenej úverovej istine 1.929,52 eur a úrok výhradne do času
zosplatnenia úveru, zároveň súd žalobcovi priznal aj nárok na úrok z omeškania (uplatnený v súlade so
zákonom) z priznanej úverovej istiny odo dňa navrhovaného žalobcom, keďže žalovaný sa s úhradou
preukázateľne dostal do omeškania. Vo zvyšku nároku súd žalobu zamietol.

(17) Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

(18) S prihliadnutím na finančnú a sociálnu situáciu žalovaného mu súd povolil splácať dlh v splátkach.
V prípade, že sa omešká s čo len jednou splátkou, stane sa jeho dlh splatný v celosti.

(19) Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) o nároku na

náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

(20) Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

(21) Súd žalobcovi ako úspešnej strane sporu (v podstatnom rozsahu - neúspech mal v časti

príslušenstva, z ktorého sa inak súdny poplatok ani neplatí) priznal nárok na náhradu trov voči
žalovanému v plnom rozsahu a v súlade s čl.17 CSP („Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola
čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez
zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.“) rozhodol zároveň, keďže ide o
vec „jednoduchého právneho posúdenia“, o výške trov. Žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov

konania vo výške zaplateného súdneho poplatku 115,50 eur.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri

všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)