Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, August 28, 2020

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/113/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815010345
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2020:3815010345.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou na hlavnom pojednávaní dňa 28.

augusta 2020 v trestnej veci obžalovaného A. M. takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. M., D.. X.X.XXXX S. Č., H. N. Ž., D. Ľ. T. XXXX/XX,

je vinný, že

dňa 26.7.2010 o 12,30 hod. viedol v meste Bojnice, po miestnej komunikácii, označenej dopravnou

značkou ako vedľajšia cesta smerom od obce Opatovce nad Nitrou, osobné motorové vozidlo zn. Kia
Venga, evidenčné číslo R. XXXEJ, kde pri odbočovaní vľavo, na križovatke pri kúpalisku Čajka, na
hlavnú cestu č. III/05062 smerom na obec Nitrianske Rudno, okres Prievidza, nedal prednosť v jazde
motocyklistovi F. O., idúcemu na motocykli značky Honda CBF 600 evidenčné číslo A. XXXAD po hlavnej
ceste smerom od obce Nitrianske Rudno, čím porušil ustanovenie § 2 odsek 2 písmeno b) a § 20 odsek
1 Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v dôsledku
čoho motocyklista F. O. musel reagovať na danú situáciu intenzívnym brzdením, pričom počas tohto

brzdenia spadol na cestu a utrpel zranenia - zlomeninu rebier II. a VIII. vľavo, pomliaždenie srdca,
pomliaždenie pľúc, pomliaždenie ľavého kolena a traumatické prasknutie močovodu v oblasti hrádze,
ktoré ho obmedzovali v obvyklom spôsobe života 350 dní,

teda

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví závažnejším spôsobom konania - porušením
dôležitej povinnosť uloženej mu podľa zákona,

tým spáchal

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, s poukazom na
ustanovenie § 138 písmeno h) Trestného zákona,

a za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona,§ 39 odsek 1

Trestného zákona, k trestu odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov, výkon ktorého sa mu podľa §49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odkladá na
skúšobnú dobu v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodeného F. O., D.. XX.X.XXXX, H. N. A., P. XXX/X, a
poškodeného A.. T. G., D.. XX.X.XXXX, H. N. A., T. XXX/XX/X, s nárokom na náhradu škody odkazuje
na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného A. M. (ďalej len obžalovaný), vypočul svedka -
poškodeného F. O. (ďalej len poškodený), svedkov PaedDr. T. G., I. M., vypočul znalca doc. Ing. A. G.,

PhD, oboznámil sa so závermi znaleckého ústavu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi.

Obžalovaný vypovedal, že on bol daný deň vodičom, manželka sedela vo vozidle ako spolujazdec. Išli
po vedľajšej ceste, to si uvedomoval podľa dopravného značenia, pretože to miesto dobre nepoznal,
išiel pomalšie, odbočoval smerom na obec Hlboké, mal zapnutý ukazovateľ zmeny smeru doľava, pri

kúpalisku Čajka v Bojniciach zastavil asi 2 metre od pomyselnej hrany križovatky, stál, pozrel sa doľava,
doprava, cesta je tam tiahla, vzdialenosť, na ktorú v tom mieste dovidel, nevedel upresniť, možno na
vzdialenosť 50-60 metrov, nič nešlo, zaradil jednotku, snažil sa rozbehnúť a v tom momente zbadal, že
od obce Hlboké vybehol motorkár, už bol v balanse, bolo to v tom oblúku asi na úrovni kúpaliska, akou
išiel rýchlosťou, sa nevedel vyjadriť, pomaly nešiel, nevedel sa ani vyjadriť, či napríklad brzdil, išiel v

jeho jazdnom pruhu smerom na Bojnice - asi v strede pruhu. Manželka v tom čase tiež spomenula, že čo
ten robí, okamžite zastavil. Ak v prípravnom konaní vypovedal, že reagoval len na manželkine zvolanie,
uviedol, že na to si pre odstup času už nepamätá, nevie, prečo tak v prípravnom konaní vypovedal.
Pohol sa možno ani nie pol metra, išiel na jednotke, okamžite zastavil, veď prakticky stál. Myslí si, že on
ani do križovatky nevošiel. Motorkár bol v balanse, potom motorku položil a motorka ho šúchaním tlačila

pred sebou až k jeho vozidlu. Na akú vzdialenosť od vozidla motorkár motorku položil a na ktorú stranu,
sa nevedel vyjadriť. Spadol motorkár a súčasne reagovala jeho manželka. On vystúpil z vozidla, snažil
sa motorkára postaviť, ten v panike a v šoku behal po ceste. Manželka volala sanitku. V mieste neboli
ľudia, tí boli pri kúpalisku Čajka. Cesta bola prázdna, nešlo žiadne vozidlo. On teda motorkára videl, ako
sa šúcha k nemu, vtedy motorkára obchádzalo nejaké vozidlo, pokračovalo smerom na Bojnice. Polícia

na mieste zaznamenala ryhy po motorke. Vozidlo do príchodu polície neostalo na svojom mieste, on
obkreslil len hrany vozidla. Po vrátení veci súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie sa
obžalovaný vyjadril, že naďalej pracuje v pôvodnom zamestnaní, no pretože sa s manželkou rozviedol
a sám sa po opustení manželky spoločnej domácnosti stará o dcéru, finančné možnosti rodiny by mu
preto neumožňovali zaplatiť žiaden peňažný trest.

Poškodený vypovedal, že išiel z Nitrianskeho Rudna, kde robil výcvik žiaka na motocykli (je inštruktor
autoškoly). Pri kúpalisku Čajka na križovatke videl z vedľajšej cesty z Opatoviec nad Nitrou vychádzať
do križovatky vozidlo zn. Kia, to išlo asi rýchlosťou 7-10 km/hod.. Podľa neho, predná časť vozidla bola
už za hranou križovatky. Ako sa snažil zabrániť stretu s vozidlom, tak začal brzdiť, dostal šmyk, spadol

na zem. Rozhodol sa intenzívne brzdiť, vyhodnotil, že keby nebol začal intenzívne brzdiť, tak by bol do
vozidlanarazil,možnobytodopadloeštehoršie,akokeďspadolsmotocyklomnazem.Týmintenzívnym
brzdením a i tým, že zákruta tam je mierne naklonená, dostal šmyk a spadol na zem. Išiel rýchlosťou asi
35-40km/hod.,neponáhľalsa,jazdilpripravomokrajivozovky,zákrutuprechádzalplynulo,nemalžiaden
balans, nebrzdil. Začal brzdiť až po tom, ako zbadal to vozidlo. Vozidlo, podľa neho, odhadol, že uvidel

na vzdialenosť 20 metrov, ako prichádzal do zákruty, sú tam i také kríky, tak zhruba vo vzdialenosti 20-25
metrov uvidel to vozidlo vychádzať z vedľajšej cesty. To vozidlo on registroval v pohybe, plynulo išlo.
Spadol s motocyklom aj v dôsledku brzdenia, stratil smerovú stabilitu, spadol na ľavú stranu, motorka
bola pred ním a takýmto spôsobom sa po chrbte šúchal k vozidlu. On vozidlo zn. Kia vôbec nevidel tam
stáť, nevidel tam ani žiadne iné vozidlo ani chodcov. Po nehode on ležal na zemi pri vozidle zn. KIA, asi

v jeho ľavej prednej časti, dotýkal sa ho strednou časťou motorky. Utrpel zranenie, ktoré je uvedené v
skutkovej vete obžaloby. Ako poškodený uplatnil nárok na náhradu škody, v súvislosti s ujmou na zdraví
a trvalé následky po nehode, škodu nemal na hlavnom pojednávaní vyčíslenú.

Svedkyňa I. M. vypovedala, že išla s obžalovaným, ktorý viedol vozidlo KIA Venga. Ona bola teda

spolujazdec, prišli na cestu ku kúpalisku Čajka (že tam je toto kúpalisko, sa dozvedela až po nehode,pretože tú cestu v čase nehody nepoznala). Bola tam dopravná značka „Daj prednosť v jazde“, aj ona
je vodičkou, tak vedela a vedel to (ako vodič) aj obžalovaný, že sú teda na vedľajšej ceste. Zastali v
križovatke, tá je tam dosť neprehľadná, pretože cesta vedie tak do kopca. Hovorila obžalovanému, pre

tútoneprehľadnosť,žebolobyvhodnépresprehľadnenietohovstupudokrižovatky,abytambolozrkadlo
alebo niečo také. Vtedy stáli, rozhliadali sa v križovatke obaja, cesta bola prejazdná, dosť bola široká, zo
spodnej strany bola i dosť viditeľná. Nič nešlo, obžalovaný preto v pohode išiel, zaradil jednotku a ako
sa začali pohýnať, ako sa dívali na ľavú stranu, tak ona spozorovala motorkára. Vtedy vlastne zacítila,
ako obžalovaný zabrzdil a ona mu povedala „Stoj“. Zastali druhýkrát. Podľa nej, pohli sa na tej jednotke,

to bol taký pohyb aj rýchlosť a mohli prejsť, ako sa hovorí, krok. Podľa nej, obžalovaný ani neprešiel za
pomyselnú hranicu križovatky, to bola sekunda a stál. Ona motorkára zbadala hneď, ako sú tam stromy,
ako vyšiel spoza tej zákruty, mohlo to byť tak 50 metrov. Podľa nej, motorkár išiel rýchlosťou 50-60 km/
hod.. Ona, keď zbadala motorkára, mala pocit, že sa nepozeral dopredu, ale sa díval doľava. V tom i
zastal, no ona videla, ako motorkár balansoval, išiel najprv plynulo, to bola tak sekunda, potom začal
hneď riadidlami balansovať, to bolo asi vo vzdialenosti 40 metrov. Chvíľu balansoval, tak dva - tri razy a

spadol. Spustil sa na ľavú stranu, kde ho ťahala - tlačila motorka. Motorka išla po zemi, mali nové auto,
a preto ešte ona povedala, že im rozbije auto. Šúchal sa až k nim. Na ceste nebolo vodorovné značenie,
teda biele čiary, ktoré by označovali križovatku.

Svedok PaedDr. T. G. vypovedal, že telefonicky mu bola oznámená dopravná nehoda. Prišiel na miesto

v čase, kedy sanitka odvážala poškodeného a začala polícia dokumentovať dopravnú nehodu. Na
mieste manželka vodiča uvádzala, že to nebolo určite v dôsledku rýchlosti, skôr hovorila, že to bolo v
dôsledku nepoznania miesta, nepozornosti a ďalej i uvádzala, že manžel zastal, až keď skríkla: „...Pozor,
stoj, motorka, si na vedľajšej ceste...“. Motorové vozidlo bolo podané dozadu a motocykel dávali na
chodník, boli vyznačené miesta polohy, on určite ničím nemanipuloval. Ako poškodený uplatňoval nárok

na náhradu škody - ako majiteľ motorky za poškodenie riadidiel a ľavej strany prevodovej časti motorky
- vo výške od 250 do 300 eur.

Súd vypočul povereného zástupcu Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ako ústav
podali v prípravnom konaní znalecký posudok č. 97/2015, Doc. Ing. A. G., PhD, ktorý na ním

prednesených záveroch zotrval i v doplnku č. 1 (č.l. 509-538), o podanie ktorého súdom boli požiadaní
na návrh strany obhajoby a s ktorým sa súd prečítaním oboznámil. Znalec uviedol, že danú dopravnú
nehodu mohli riešiť len na podklade výpovedí, pretože jedno z vozidiel v čase zrážky (v danom prípade
vozidlo Kia) v okamihu zrážky už stálo, no znalec nie je schopný ustáliť, aký časový úsek tam vozidlo
stojí. Ďalej potom i uviedol, že na podklade stôp, ktoré boli na mieste dopravnej nehody zaznamenané,

brzdnej stopy motocykla, jej charakter vypovedal, že táto stopa veľmi rýchlo prechádza zo stopy brzdnej
k stope, kedy došlo k strate smerovej stability a na jej konci vidno jej prerušovanie, ktorá vzniká pri
páde. Z tejto stopy možno usudzovať, že k pádu motocykla došlo veľmi rýchlo po začiatku brzdenia. K
takémuto efektu dochádza vtedy, keď motocykel prechádza zákrutou (tak ako v danom prípade), keď
je zákruta klopená (tak ako v danom prípade), keď je motocyklistovi vytvorená prekážka, na ktorú on

považuje v danej situácii za potrebné náhle reagovať. Práve v poslednom prípade, keď motocyklista
potrebuje náhle reagovať bez ohľadu na to, že to môže viesť k pádu motocykla, motocyklista považuje
za potrebné v danom okamihu intenzívne brzdiť. Vtedy dochádza k efektu - veľmi rýchlemu zablokovaniu
kolies, veľmi rýchlej strate smerovej stability. Znalec i uviedol, že miesto dopravnej nehody, miesto
zrážky bolo jednoznačne za hranicou križovatky v smere pohybu motocykla a jednoznačne za hranicou

križovatky v smere pohybu vozidla, k zrážke došlo v križovatke. Motocyklista prechádzal oblasť mierne
pravotočivej zákruty, kde sa nachádza oblasť priechodu pre chodcov, pred priechodom pre chodcov
nemal možnosť vidieť situáciu na vedľajšej ceste, postupne, ako sa približoval k priechodu pre chodcov,
vplyvom porastov, ktoré sa nachádzali na pravej strane vozovky, sa mu postupne odkrýval výhľad a
približne v okamihu, keď bol na priechode pre chodcov, tak mal možnosť vidieť väčšiu vzdialenosť

cesty. Motocyklista následne vchádzal do oblasti križovatky, prešiel hranicou križovatky, od toho miesta
sa začína vozovka rozširovať, celý úsek je v ľavotočivej zákrute, aby tým úsekom prešiel, musel byť
naklonený na ľavú stranu, potom, keď začne brzdiť, automaticky musí dôjsť k jeho pádu na túto ľavú
stranu. Vplyvom toho, že dané miesto je rozšírené, križovatka je veľmi rozsiahla, je to v zákrute, tak
z pohľadu motocyklistu bolo veľmi ťažké vyhodnotiť, kde vozidlo presne stojí, či stojí tak, že zasahuje

už do hlavnej cesty alebo ešte nezasahuje. Vychádzajúc z výpovedí, poukazujúc na zobrazenie polohy
motocykla od vozidla, je to približne 18 metrov. Aj pre vodiča, idúceho z vedľajšej cesty, bolo veľmi ťažké
odhadnúť,kdemázastaviť,abynevstúpilnahlavnúcestu,aleabyajdobrevidel.Každývodičtoodhadne
inak a niekde zastaví. Vo vzniknutej situácii, kedy vodič motocykla má údaje vzdialenosť vozidla a svojurýchlosť, musí riešiť situáciu, či môže dostať prednosť v jazde, môže zastaviť pred miestom zrážky a čo
správne v danej situácii urobiť. Poškodený v danom momente videl vozidlo, ktoré sa rozbieha, vozidlo
je relatívne blízko na hlavnej ceste a záver, keď pôjde ďalej, nedostane prednosť v jazde. Bolo plne

opodstatnené zo strany motocyklistu (v snahe riešiť kolíznu situáciu) intenzívne brzdiť, napriek tomu, že
v tejto situácii, zákrute, klopený úsek vozovky, je veľký predpoklad pádu motocyklistu (k čomu i došlo).
Táto situácia sa ďalej menila, vodič nepokračoval ďalej ale zastavil, ale táto situácia sa zmenila po tom,
čo sa motocyklista rozhodol odvrátiť kolíznu situáciu. Technika vodiča vozidla nebola správna, pretože
navodil také podmienky, z ktorých vyplynulo, že motocyklista sa pohybuje takou rýchlosťou a je v takej

malej vzdialenosti, že už nedostane prednosť v jazde, preto rozjazd obžalovaného v danom mieste
nepovažovali za správny a považujú ho za kolízny, vzdialenosť motocyklistu od vozidla obžalovaného
(cca 25 metrov) bola nedostatočná pre uskutočnenie rozjazdu a vjazdu na hlavnú cestu na to, aby
vozidlo obžalovaného prešlo popred motocyklistu a nedošlo by ku kolíznej situácii. Techniku jazdy
poškodeného - ako vodiča motocykla považujú za správny, pretože - keď sa rozhodoval o tom, čo bude
robiť, tak nedostával prednosť v jazde a bolo správne, že túto situáciu chcel riešiť. To, že sa rozhodol

intenzívnym brzdením a to ho priviedlo k pádu, možno z technického hľadiska sa na to pozerať, že to
bolo z jeho strany zlé riešenie situácie, pretože v tom čase, keď sa rozhodoval, nemohol vedieť, že keď
nič neurobí, nič sa nestane. Pre popis deja - tak ako to na hlavnom pojednávaní uvádzal obžalovaný,
že reagoval na motocyklistu v stave, keď sa pohyboval v nejakej strate stability, odpovedalo by deju,
kedy motocyklista stratil smerovú stabilitu napr. prekročením rýchlosti, na mieste neboli dokumentované

stopy, ktoré by nasvedčovali tomu, že motocyklista prekročil rýchlosť, aby v dôsledku jeho rýchlosti došlo
k strate jeho smerovej stability, javí sa však tento variant pre zaistené stopy ako nepravdepodobný - tak z
pohľadu charakteru technických stôp - brzdnej stopy, ktorá veľmi rýchlo mení svoj smer, keď takáto stopa
vznikala, tak rýchlosť motocyklu nebola veľká, bola vypočítaná na 40,39 km/hod.. Korešpondovalo to aj s
rozhodnutímvodičanáhlerýchloreagovaťintenzívnymbrzdením.Situáciabybolariešenáúplnerovnako

i v prípade reagovania vodiča motocykla na situáciu na blízko cesty nachádzajúceho sa parkoviska po
ľavej strane, keď odvráti zrak. I vtedy motocyklista včas a správne reaguje na vzniknutú situáciu, rozjazd
vozidla obžalovaného. Stopy intenzívneho brzdenia poškodeného na vozovke nemuseli a ani neboli
zanechané. Výhľad na mieste nehody obžalovanému dával možnosť dať prednosť v jazde, vyžadovalo
si to však zvýšenú pozornosť z ľavej strany. Do výhľadu vodiča mohol vstúpiť taký faktor, ako je

zakrytý výhľad stĺpikom, mohol existovať určitý časový okamih, kedy práve za týmto stĺpikom mohol mať
obžalovaný motocyklistu, no spolujazdkyňa ho mohla zo svojej polohy vo vozidle vidieť. Obžalovaný by
dopravnej nehode bol zabránil tak, keby tesne pred tým, ako sa pohne, by správne videl prichádzajúceho
motocyklistu, keby ho videl, je moc blízko, a preto sa nepohne. Tým, že následne zastal, tak už len
odvracal vzniknutú kolíznu situáciu. I to bolo z pohľadu toho, kedy to urobil, oneskorené rozpoznanie

tohto prichádzajúceho motocyklistu, bola to jeho správna reakcia, ale mal možnosť aj skôr cyklistu
spozorovať. Neexistencia vodorovného značenia ovplyvnila oboch účastníkov dopravnej nehody. Po
vrátenívecisúduprvéhostupňananovéprejednaniearozhodnutievzmyslerozhodnutiakrajskéhosúdu
bol súdom na hlavnom pojednávaní dňa 21.2.2020 dopočutý Doc. Ing. A. G., PhD, ktorý jednoznačne
zotrval na všetkých svojich v predchádzajúcom období prezentovaných záveroch a, okrem iného,

práve na otázky, ktoré ním mali byť v zmysle odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu zodpovedané i
skonštatoval, že už i na strane 41 znaleckého posudku je konštatované, že v čase, ktorý odpovedá asi 6
sekúnd pred zrážkou, sa mohli účastníci dopravnej nehody dňa 26.7.2010 vidieť, ich vzdialenosť vtedy
bola približne 57 m, ešte aj v malej vzdialenosti predtým sa mohli vidieť. Skutočnosť, v akej vzdialenosti
sa účastníci nehody videli, nie je však podstatná, lebo vtedy ešte nezačína nehodový dej, ale nehodový

dej začína až rozjazdom vozidla KIA. Už na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní znalec uvádzal, že
vodič motocykla (teda poškodený) mohol vidieť vozidlo skôr, to bol však veľmi krátky okamžik a nehral
žiadnuúlohuvsúvislostisposudzovanímavyhodnotenímnehodovéhodejadopravnejnehody.Rovnako
anirýchlosťnevstupovaladonehodovéhodejaanivsúvislostinavzdialenosť,naktorúsamohliúčastníci
nehody vidieť. Rýchlosť, ako sa obžalovaný pohyboval pred prvým zastavením (je to v súvislosti s

otázkou, akou rýchlosťou sa obžalovaný pohyboval pri príchode do križovatky), sa nedá nijako vypočítať,
tu teda možno vychádzať len z toho, ako to popisuje sám vodič, ale tento pohyb obžalovaného nijako
nevstupuje do technickej príčiny dopravnej nehody, nevstupuje to do nehodového deja. Práve preto sa
tejto rýchlosti ani nevenovali v pôvodnom znaleckom posudku. K zodpovedaniu otázky, či motocyklista
mohol správanie obžalovaného predvídať, uviedol, že predvídanie situácie, podľa názoru znalca, nie

je otázkou odbornou ale právnou, a preto nie je oprávnený na ňu odpovedať, no i napriek tomu
skonštatoval, že nie je nič neobvyklé, že na vedľajšej ceste stojí vozidlo a dáva prednosť v jazde a
na túto situáciu nie je potrebné nijakým spôsobom reagovať, až okamihom, keď toto vozidlo začína
rozjazd, je úplne opodstatnené, že až na túto situáciu vodič, idúci po hlavnej ceste, v tomto prípademotocyklista, začína reagovať. Rovnako je to i v prípade rozjazdu a predvídania následného zastavenia
po rozjazde, vodič motocykla v čase, keď situáciu rozoznal, nemohol vedieť, že vozidlo následne zastaví.
Preto motocyklista, keď bol s vozidlom vo vzájomnej vzdialenosti, že mohol zastaviť, do miesta zrážky

úplne správne reagoval na vzniknutú situáciu, opodstatnene reagoval, vykonal prvé úkony, no situácia
sa zmenila po tom, čo motocyklista vykonal prvé úkony, vozidlo zastavilo. Vysvetlil, že zákon stanovuje,
že v prípade, že nie je vyznačená hranica križovatky, hranicou križovatky je kolmica na zaoblenie, kde
zaoblenie začína. Vodorovné značenie v danom mieste križovatky v čase nehody na mieste nebolo,
čo obom účastníkom zhoršovalo vyhodnocovanie situácie, zhoršovalo to vyhodnocovanie situácie pre

poškodeného, či obžalovaný - ako vodič vozidla vošiel do vozovky a vodičovi vozidla KIA, v ktorom
mieste sa presne postavil. V okamihu, keď vodič vozidla KIA stál (znalec nevie identifikovať a vyhodnotiť,
ako dlho tam stál), nevedel znalec ani určiť, či v tom okamihu aj motocyklistu videl, no v momente
rozjazdu tam však už motocyklista bol a bolo možné danú situáciu vyhodnotiť a túto vyhodnotiť správne.
Znalec však nevylúčil, že motocyklista sa mohol nachádzať v mieste, kde z pohľadu vodiča vozidla
KIA mu bol krytý predným stĺpikom, no tu upozornil na skutočnosť, že vodič musí takúto situáciu

korigovať, pohyb hlavou tak, aby eliminoval takúto situáciu, inak nemôže vykonávať želané úkony.
Jednoznačne znalec skonštatoval, že pri správnom vyhodnotení situácie vodič vozidla KIA mal možnosť
vidieť motocyklistu, teda poškodeného, mal ho možnosť vidieť vo vzdialenosti 58 metrov, čo bolo v
oblasti, kedy sa motocyklista nachádzal v oblasti priechodu pre chodcov. Pre vzdialenosť uvádzanú
obhajobou, vzdialenosť 60-65 metrov (uvádzané obhajobou v odvolaní), kedy sa malo vozidlo KIA

začínať pohybovať, znalec skonštatoval, že to nevychádza z reálnych výpočtov a stôp na danom mieste
dopravnej nehody. Oni vo svojich záveroch vychádzali pri vypracovaní znaleckého posudku podľa
reálne zistených a dokumentovaných stôp a vzdialenosť určili na 20-25 metrov. K upresneniu stôp
uviedol, že kde sa nachádzal motocyklista v okamihu, keď sa vozidlo KIA začalo rozbiehať, možno
usudzovať podľa stôp, ktoré stopy zanechal, jeho rýchlosť vtedy nebola vyššia asi 40 km/hod., reagoval

náhlym spôsobom, čo korešpondovalo tomu, že reagoval na situáciu, na ktorú je potrebné reagovať,
na vzdialenosť 25 metrov. Aj pri stanovovaní rýchlosti vychádzali z objektívne zanechaných stôp, z
podkladov, ktoré sú objektívne a nie sú zaťažené subjektívnym vnímaním účastníkov nehodového
deja - brzdné stopy, rozloženie stôp po vozovke, rozsiahlosť poškodenia vozidiel. Nezhoda medzi
uvádzanými údajmi a nimi vypočítanými hodnotami je pochopiteľná, veď účastník nehody nemá presné

zaznamenávacie zariadenie. Len v prípade, že by nemali takéto objektívne podklady (čo v danom
prípade mali), by museli vychádzať napr. z výpovedí, no stanovovanie údajov podľa objektívnych
podkladov je určite presnejšie. Jednoznačne bližšie popísal stopy, z ktorých vychádzali, ako i stotožnil
ich pôvodcu - na strane 32 posudku, obrázok č. 5 - stopa č. 1, 2, 3, 5 - sú stopami po kolese motocykla,
3, 7 - drenie a šmýkanie po vozovke, obrázok č. 8 - stopy po motocykli. Pri každom výpočte je

možné pripustiť určité tolerančné rozmedzie asi 10 %, no toto rozmedzie nemá vplyv na celkové ich
závery. Na otázku obhajoby, ako vedeli určiť, kedy sa vozidlo KIA Venga pohlo, keď ani poškodený
nevidel stojace vozidlo, uviedol, že vychádzali z toho, že motocyklista uvádzal, že podnet na to, že
reagoval, bolo vozidlo KIA, súčasne vedia, že vozidlá došli do kontaktu, zohľadnili ich závery, že vozovka
nedávala podnet k tomu, aby motocyklista reagoval, vodič motocykla bol inštruktor autoškoly, išiel

rýchlosťou 40 km/hod., nie je tu potom žiaden predpoklad, aby sa dostal do smerovej nestability. Zo
stôp ďalej vyplýva, že motocyklista začal reagovať v pomerne malej vzdialenosti od vozidla KIA a od
charakteru stôp vyplýva, že vodič motocykla považoval za potrebné náhle brzdiť, oni zistili, že to bolo
opodstatnenéohľadneichvzdialenosti,akeďdajútietosúvislostidovzájomnejspojitostiaberúdoúvahy
i popis deja vozidla KIA, aj vodič vozidla KIA, a zastavil preto, že mu bol podnetom motocykel, dostali

logický dej, ktorého výsledkom je, kedy sa mohlo vozidlo KIA pohnúť, aby dej bol logický. Na otázku,
prečo nevychádzali pri záveroch z výpovede obžalovaného, ktorý popisoval, že videl poškodeného,
ktorý to, samozrejme, popiera, vychádzať v balanse, uviedol, že pre takto popisovaný priebeh deja
im nekorešpondujú zistené údaje. S takýmto popisom deja nekorešpondujú zistené fakty, čo naopak s
popisom deja poškodeným korešpondujú viaceré v jeho výpovedi uvádzané, zistené fakty. Keď by mal

posúdiť výpoveď, že motocyklista padá nezávisle od vozidla KIA, tomu nekorešponduje uvádzaný fakt
- intenzívne brzdenie, ak dochádza k strate smerovej stability, nereaguje vodič intenzívnym brzdením,
pretože vie, že hneď padne, zhorší si situáciu, vodič sa snaží smerovú stabilitu korigovať. On to ako
znalec nemôže úplne vylúčiť, tak ako nemôže vylúčiť, že na motocyklistu padol meteorit, a preto spadol.
Ako znalec sa snaží vyskladať nehodový dej z logických súvislostí a stôp. Jednoznačne vylúčili priebeh

deja tak, ako ho mali popisovať obžalovaný a svedkyňa, jeho vtedajšia manželka.

Súd sa oboznámi so znaleckým posudkom MUDr. U. N. na č.l. 118-123a, z ktorého vyplýva, že
poškodený utrpel pri dopravnej nehode dňa 26.7.2010 zranenia - zlomeninu rebier II.-VIII. vľavo,pomliaždenie srdca, pomliaždenie pľúc, pomliaždenie ľavého kolena, traumatické prasknutie močovodu
v oblasti hrádze, išlo o ťažké poranenie, určujúcim poranením bolo prasknutie močovej rúry v oblasti
hrádze, vyžiadalo si opakované operácie. Poškodený mal pol roka vyvedený umelý vývod moču priamo

z mechúra, neskôr mal 6 týždňov močový katéter a ďalšieho pol roka nasledovali dilatácie močovodu.
Obvyklý spôsob života poškodeného je naďalej ovplyvnený, pretože trpí občasným samovoľným únikom
moču a musí si občasne dilatovať močovú rúru. Zranenie si vyžiadalo liečbu a práceneschopnosť v
trvaní 350 dní.

Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi na č.l. 320-335, záznamom dopravnej nehody, dychovou
skúškou na č.l. 336.

Súd návrh obhajcu na doplnenie dokazovania čítaním znaleckého posudku znalca Ing. G. B. CSc., č.
56/2011, ako listinný dôkaz ako i vykonanie previerky výpovede poškodeného a obvineného na mieste
činu, odmietol, pretože tieto dôkazy vzhľadom na ostatné vykonané dôkazy ako i okolnosti - štádium

konania, v ktorom bol navrhovaný dôkaz zabezpečený (znalecký posudok č. 56/2011), nepovažoval za
potrebné k rozhodnutiu súdu, k jednotlivým svojim výrokom rozsudku.

Podľa § 123 odsek 1 Trestného zákona ujmou na zdraví sa na účely Trestného zákona rozumie
akékoľvek poškodenie zdravia iného.

Podľa § 123 odsek 2 Trestného zákona ublížením na zdraví sa na účely Trestného zákona rozumie také
poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie,
počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.

Podľa § 123 odsek 3 Trestného zákona ťažkou ujmou na zdraví sa na účely Trestného zákona rozumie
len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je
a) zmrzačenie,
b) strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti,
c) ochromenie údu,

d) strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva,
e) poškodenie dôležitého orgánu,
f) zohyzdenie,
g) vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu,
h) mučivé útrapy, alebo

i) porucha zdravia trvajúca dlhší čas.

Podľa § 123 odsek 4 Trestného zákona poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely trestného
zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v
trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob

života poškodeného.

Podľa § 2 odsek 2 písmeno b) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v platnom znení, dať prednosť v
jazde je povinnosť účastníka cestnej premávky počínať si tak, aby ten, kto má prednosť v jazde, nemusel
náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy.

Podľa § 20 odsek 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v platnom znení, vodič, ktorý prichádza
do križovatky po vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou "Daj prednosť v jazde" alebo "Stoj, daj
prednosť v jazde", je povinný dať prednosť v jazde vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky
prichádzajúcim po hlavnej ceste, okrem chodcov, ktorí neprechádzajú cez križovatku v organizovanom

útvare.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, dôkazy jednotlivo i súhrnne, z nich predovšetkým
vzhľadom na výpoveď poškodeného, čiastočne i výpoveď svedkyne M., závery znalcov, mal súd bez
akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na

zdraví závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,
čím tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, s poukazom na §
138 písmeno h) Trestného zákona. Obžalovaný svoju vinu, zodpovednosť za vznik dopravnej nehodypopiera, na svoju obranu uvádzal, že zastavil asi 2 metre od pomyselnej križovatky, stál, ako sa snažil
rozbehnúť, uvidel ako vodič motocykla zo zákruty vybehol, vychádzal už v balanse, no na druhej
strane sa nevedel vyjadriť, či brzdil, manželka spomenula, čo robíš, on okamžite zastavil. Takýto popis

priebehu udalosti, ktorá samotnej zrážke predchádzala, je však, podľa názoru súdu, v rozpore s popisom
priebehu udalosti poškodeným, ale možnosť jeho priebehu takýmto spôsobom vyvracajú i závery znalca
Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline - Doc. Ing. A. G., PhD. Preto súd výpoveď
obžalovaného hodnotí ako nevierohodnú, účelovú, motivovanú snahou zbaviť sa svojej trestnoprávnej
zodpovednosti. Poškodený poprel, že by išiel v akomkoľvek balanse, zákrutou prechádzal plynulo,

dôvodom jeho reagovania bolo vozidlo obžalovaného, ktoré bolo za hranicou križovatky, na situáciu
reagoval intenzívnym brzdením. Vozidlo obžalovaného bolo za hranicou križovatky, začal brzdiť až po
tom, čo toto vozidlo zbadal, to vozidlo išlo plynulo, registroval ho v pohybe. Vozidlo nevidel stáť, videl
ho až v pohybe. Aj svedkyňa I. M. vypovedala, že obžalovaný stál, obaja sa v križovatke rozhliadali,
zaradil jednotku a ako sa začali pohýnať, ako sa dívali na ľavú stranu, ona spozorovala motorkára,
vtedy zacítila, ako obžalovaný zabrzdil, ona mu i povedala: „Stoj!“. Zastali druhýkrát. Ani táto svedkyňa

nevypovedala o žiadnom balanse motocyklistu, ale jednoznačne vypovedala (to v konečnom dôsledku,
podľa názoru súdu, vyplýva aj z výpovede obžalovaného), že tento sa pohol do križovatky a reagoval
brzdením, teda musel byť v pohybe v križovatke až na vodiča motocykla, ktorý išiel v danom úseku po
hlavnej ceste. Jednoznačne zo záverov, ktoré súdu na hlavnom pojednávaní prezentoval Doc. Ing. A.
G., PhD, vyplýva, že kolíznu situáciu navodil a vznik dopravnej nehody spôsobil svojou technikou jazdy

obžalovaný, rozjazd obžalovaného v danom mieste nebol správny, bol kolízny, vzdialenosť motocyklistu
od vozidla obžalovaného (cca 25 metrov) bola nedostatočná pre uskutočnenie rozjazdu a vjazdu na
hlavnú cestu z vedľajšej cesty, bola nedostatočná na to, aby vozidlo obžalovaného prešlo popred
motocyklistu a nedošlo by ku kolíznej situácii. Miesto dopravnej nehody bolo za hranicou križovatky v
smere pohybu vozidla obžalovaného. Znalec síce pripustil, že v danom úseku nie je hranica križovatky

viditeľne značená, to i mohlo spôsobiť nepresnosti aj v popise polôh toho - ktorého účastníka nehody
ako i pri vyhodnocovaní samotnej situácie. Znalec jednoznačne dospel k záveru, že v čase, kedy
obžalovaný (ako vodič vozidla) uskutočňoval rozjazd, pre nimi vypočítané vzdialenosti pri správnom
vyhodnocovaní deja musel poškodeného (ako motocyklistu) prichádzajúceho po hlavnej ceste vidieť.
Situácia a konanie obžalovaného pred samotným týmto rozjazdom pre posúdenie vzniku dopravnej

nehody nemá žiaden podstatný význam, pretože nemá podiel na samotnom nehodovom deji, preto sa
ani oni týmto nezaoberali a pri svojich záveroch nezohľadňovali. Znalec však nevylúčil, že z pohľadu
vodiča vozidla KIA mohol byť motocyklista krytý predným stĺpikom. No takúto situáciu potom vodič musí
korigovať pohybom hlavy. Závery znalca sa, podľa názoru súdu, tak ako to jednoznačne vyplynulo
z výpovede znalca, opierajú o jednoznačné nespochybniteľné dôkazy, akými sú na mieste dopravnej

nehody zaznamenané stopy, ktoré bral znalec do úvahy, logicky znalec pri svojom výsluchu na hlavnom
pojednávaní súdu objasnil. Nie sú to údaje, fakty, podľa názoru súdu, zaťažené subjektívnymi faktormi,
tak vo vzťahu k rýchlosti ako i vzdialenosti, ale vychádzajú z nevyvrátiteľných stôp dokumentovaných
na mieste po dopravnej nehody. Znalec súdu presne objasnil, z akých stôp, v akom smere potom
pri svojich záveroch aj prihliadali, jednoznačne súdu vysvetlil, že práve pre na mieste zaznamenané

stopy pri svojich záveroch nemuseli a ani nevychádzali z výpovedí účastníkov nehody, ale vychádzali
z nespochybniteľných dôkazov, akými sú stopy na mieste samom. Podľa názoru súdu znalec i
logicky vysvetlil záver dôvodnosti nepravdivosti tvrdenia obžalovaného o spôsobe prejazdu miestom
poškodeným „v balanse“, keď súdu znalec objasnil spôsob a techniku ako i výsledok reakcie a jeho
dôsledok na priebeh vedenia motocykla v prípade, že by dej nehody mal prebiehať tak, ako to popísal

obžalovaný, čo jednoznačne znalec z technického hľadiska uviedol, že je nevierohodné, rovnako ako
sú i nesprávne závery obhajoby ohľadne vzdialenosti motocykla od vozidla KIA, keď sa malo začať
pohybovať (súd ich podrobne uviedol v časti rozsudku, kedy rozobral výpoveď vypočutého znalca).
Rovnako znalec objasnil, prečo nepovažoval obranu obžalovaného ohľadne balansu motocyklistu ako
spôsobu jeho reakcie na vyvstanú situáciu za vierohodnú práve pre nelogickosť, až nebezpečnosť

predpokladanej takejto reakcie motocyklistu ako skúseného vodiča. Je pravdou, ako sa to i súdu
počas celého dokazovania ako aj v záverečnej reči snažila preukazovať obhajoba, že znalec pripustil,
okrem záveru o nesprávnej technike jazdy vodiča vozidla KIA, v dôsledku čoho došlo k tomu, že pri
jeho rozjazde z vedľajšej cesty v križovatke pri kúpalisku Čajka v Bojniciach nedal prednosť v jazde
poškodenému - ako motocyklistovi idúcemu po hlavnej ceste č. II/0562 a v dôsledku toho došlo k

vzniku dopravnej nehody, takéto však dôvody, predpoklady, ktoré by mali vplyv na vznik dopravnej
nehody, sú, keď sa súd pozerá na vyjadrenie znalca, skôr v špekulatívnej rovine ako reálne príčiny
vzniku kolíznej situácie. Je pravdou, že ich znalec pripustil, no v tej súvislosti hneď aj skonštatoval,
že pre niečo také sa ale ani nejavili žiadne reálne fakty. Pri svojich záveroch musia vychádzať aj zlogicky vyskladaného deja. Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline je súdnou autoritou,
uznávanou vo svojom odbore, ako na takúto autoritu sa obracia i svojimi úvahami i samotná obhajoba, a
preto súd nemá akékoľvek pochybnosti o záveroch udávaných týmto ústavom, resp. osobou poverenou

ústavom,nahlavnompojednávanívypočutou.To,žeobhajobemalobyťodobratéprávozabezpečovaťsi
kontrolný znalecký posudok práve týmto ústavom, pretože už v prípravnom konaní bol orgánmi činnými
v trestnom konaní ústav na podanie znaleckého posudku pribratý, ako na to obhajoba v záverečnej reči
poukázala, nespochybňuje relevantnosť záverov ústavu, práve opačne, vedie k záveru o sile dôvodnosti
argumentácie znaleckého ústavu. Rovnako súd konštatuje, že pri svojich záveroch musí vychádzať

len z dôkazov pred ním vykonaných, vykonaných v tomto konaní, nemôže prihliadať na dôkazy, ktoré
boli vykonané, i keď v súvislosti s objasňovaním totožného skutku, v inom konaní, napr. v štádiu vtedy
objasňovania priestupku. S prihliadnutím na tieto závery, vyššie uvedené dôkazy, z dôkazov vyvstaných
záverov potom súd dospel k záveru, že má bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že v dôsledku
dopravnej nehody, ku ktorej došlo v dôsledku toho, že obžalovaný - ako účastník cestnej premávky
si nepočínal tak, aby ten, kto má prednosť v jazde, nemusel náhle meniť smer alebo rýchlosť jazdy,

teda ako vodič, ktorý prichádzal do križovatky po vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou, bol
povinný ostatným účastníkom cestnej premávky, prichádzajúcim po hlavnej ceste, dať prednosť v jazde,
čo neurobil, nedal prednosť v jazde poškodenému - ako vodičovi motocykla, v dôsledku čoho poškodený
musel reagovať na danú situáciu intenzívnym brzdením, pri čom pri tomto brzdení spadol na cestu a
vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku MUDr. U.. N. utrpel poškodený zranenie, ktoré svojou

povahou napĺňa znaky ťažkej ujmy na zdraví.

Štátchrániživotazdravieakojednyznajdôležitejšíchspoločenskýchhodnôt,chrániichpredpáchateľmi,
ktorí ich svojím konaním narúšajú. Obžalovaný svojím konaním porušil tento záujem spoločnosti.

Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi, z ktorých vyplýva charakteristika osoby obžalovaného, vyplýva
z nich, správa na č.l. 565, evidenčná karta vodiča zo dňa 14.5.2018, že obžalovaný bol postihnutý za
priestupky, a to na úseku cestnej premávky v roku 2017, napomenutím, keď porušil - nerešpektoval
dopravné značenie zákaz vjazdu a jeden priestupok v roku 2009 pokutou 30 eur za rýchlu jazdu.
Oboznámil sa súd s odpisom registra trestov, z ktorého vyplýva, že obžalovaný nebol súdne trestaný.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34
odsek 1 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu,
aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje

morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Zohľadniac ustanovenie § 34 odsek 1 Trestného zákona pri
určovanídruhuavýmerytrestu,uobžalovanéhosúdnevzhliadolžiadnupoľahčujúcuokolnosťvzmysle§
36 Trestného zákona, nevzhliadol však ani žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona,
zohľadnil spôsob spáchania činu, okolnosti, za akých došlo k spáchaniu trestného činu, jeho následok,
berúc do úvahy i ostatné okolnosti, vyplývajúce z ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného zákona, súd však

nemohol prehliadnuť i okolnosť, ktorá nemá podstatu v osobe obžalovaného, a to skutočnosť, akou je
právo obvineného na prejednanie jeho veci v primeranej lehote a v tej súvislosti doba, ktorá uplynula
od samotného spáchania skutku, je to doba 10 rokov, a i samotná podaná obžaloba prokurátorom
bola podaná skoro po 5 rokoch od samotného spáchania skutku, spôsob života obžalovaného v tejto
lehote, kde tak v predchádzajúcom období, tak pred samotným skutkom ako i po jeho spáchaní možno

konštatovať, že viedol riadny život, dopustil sa len menších priestupkov. Vzhľadom na túto skutočnosť,
ostatné správy k osobe obvineného potom súd dospel k záveru, že vzhľadom na mimoriadne okolnosti
a pomery na strane obvineného, okolnosti prípadu, doba od spáchania skutku, by ukladanie trestu vo
výmere ukladanej v trestnej sadzbe uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona, bolo pre obžalovaného
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje i trest pod zákonom ustanovenú

trestnú sadzbu, a preto pri ukladaní trestu použil i ustanovenie § 39 odsek 1 Trestného zákona a potom
dospel k záveru, že účel trestu splní i trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, výkon ktorého sa mu
podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona podmienečne
odloží na skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov. Pre ukladanie iného alternatívneho trestu nemal
súd splnené zákonné podmienky, napr. ukladanie peňažného trestu by malo u obžalovaného väčšie

represívne účinky, pretože by to mohlo vážne zasiahnutie do existenčných možností jeho osoby a aj jeho
rodiny, pretože - ako z jeho samotnej výpovede na poslednom hlavnom pojednávaní vyplynulo, síce je
zamestnaný, no na jeho príjem je odkázaná i jeho dcéra, s ktorou žije, i keď s už bývalou manželkou
majú určenú k dcére striedavú starostlivosť, dcéra je len u neho, je zaťažený i úverom a starostlivosťouo celý chod domácnosti. Súd dospel rovnako k záveru, že je na dosiahnutie účelu trestu nie potrebné na
obžalovaného pôsobiť i trestom zákazu činnosti, tak ako to vo svojej záverečnej reči navrhol prokurátor,
i keď len kratšieho trvania, teda na spodnej hranici trestnej sadzby, ako to v záverečnej reči navrhol

prokurátor,pretoževzhľadomnadobu,ktoráuplynulaodspáchaniaskutku,spôsobomživotaobžalovaný
preukázal, že nie je na jeho prevýchovu ale ani ochranu spoločnosti potrebné na neho pôsobiť i takýmto
trestom. Takto uložený trest, po tak dlhej dobe od spáchania skutku, kde dĺžku konania nezavinil svojím
konaním obžalovaný, by bol v rozpore s účelom trestu, aký má na mysli Trestný zákon. Vyššie uložený
trest potom súd považoval za zákonný, primeraný a spravodlivý, ktorý v dostatočnej miere splní účel

trestu tak z pohľadu generálnej ako i individuálnej prevencie.

Poškodení F. O. ako i PaedDr. T. G. boli so svojimi nárokmi na náhradu škody odkázaní na civilný
proces, pretože poškodení svoj nárok v trestnom konaní na úvod hlavného pojednávania síce uplatnili,
ale jeho výšku v trestnom konaní žiadnym relevantným dôkazom súdu nedokladovali, nepreukázali, bolo
by nad rámec adhézneho konania, aby tento nárok, jeho výšku v trestnom konaní dokazoval súd, trestné

konanie by sa tým predĺžilo, a preto boli so svojimi nárokmi v zmysle § 288 odsek 1 Trestného poriadku
odkázaní na civilný proces.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehote15(pätnásť)dníododňa oznámeniarozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.