Rozsudok – Majetok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 21, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 3T/58/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419010276
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Alman

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2020:1419010276.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, samosudcom JUDr. Ivanom Almanom v trestnej veci proti obžal. A. A. na

hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. mája 2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku súd obžalovaného

A. A., nar. XX.XX.XXXX v F.Á. M., trvale bytom L., P. XX/XXX,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava IV, sp. zn. 1Pv 220/18-1104-36, zo dňa 30.07.2019 pre
zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak,
ž e
vydávajúc sa za J. R., podnikateľa rakúskeho pôvodu, vylákal od poškodenej H. X. finančnú hotovosť
v celkovej výške 43.200,-Eur, pričom poškodená mu hotovosť v jednotlivých sumách odovzdávala
spravidla na adrese jej trvalého bydliska na ul. E. J. XXXX/X v Bratislave, pričom mu odovzdala
-dňa 28.10.2014 sumu 500,-Eur,

-dňa 25.02.2015 sumu 3.500,-Eur,
-dňa 01.03.2015 sumu 1.000,-Eur,
-dňa 07.03.2015 sumu 8.000,-Eur,
-dňa 26.03.2015 sumu 5.500,-Eur,
-dňa 16.04.2015 sumu 8.000,-Eur,
-dňa 01.05.2015 sumu 5.200,-Eur,
-dňa 15.05.2015 sumu 8.000,-Eur,
-dňa 09.06.2015 sumu 1.500,-Eur,

-a dňa 15.06.2015 sumu 2.000,-Eur,
pričom ako dôvod všetkých uvedených pôžičiek uvádzal, že je trestne stíhaný v Rakúsku, nakoľko ako
majiteľ autoservisu v Bratislave - Lamači dovážal z Ukrajiny na Slovensko motorový olej bez príslušných
dokladov a finančnú hotovosť potrebuje na zaplatenie súdnych trov a pokuty, pričom poškodenej H. X.
prisľúbil, že jej peniaze vráti hneď ako sa uvedený súdny

spor skončí a bude môcť opätovne začať prevádzkovať svoj autoservis a taktiež mal za uvedeným čelom

predať byt, ktorý mal údajne vlastniť na ul. S. XX v Stupave, pričom na základe uvedených skutočností
mu poškodená H. X. predmetnú finančnú hotovosť v jednotlivých pôžičkách dobrovoľne vydala v dobrej
viere, že menovaný je jej partnerom, pričom zistila, že tento nie je osobou, za ktorú sa vydáva a teda
nie je podnikateľom, nevlastní uvedený byt a v skutočnosti žije so svojou priateľkou, čím týmto konaním
poškodenej H. X. spôsobil škodu v celkovej výške 43.200,-Eur,

nakoľko žalovaný skutok nie je trestným činom. o d ô v o d n e n i e :

V trestnej veci proti obžal. A. A.É. súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného, ktorý
o takéto konanie požiadal. Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie prečítaním výpovede

obžalovaného z predsúdneho konania, výsluchom poškodenej H. X., výsluchom svedkov J. P., E. K., C.
Š., V. P., V. J., oboznámením listinných dôkazov.

Poškodená H. X. sa k trestnému konaniu s nárokom na náhradu škody nepripojila.

Obžalovaný A. A. požiadal o konanie v neprítomnosti a tak súd prečítal jeho výpoveď z predsúdneho

konania, kde uviedol, že s poškodenou sa zoznámil na Pokeci v sexzoznamke za účelom sexuálneho
vzťahu. Po čase sa začali stretávať. Poškodená po čase chcela niečo viac ako sex. On jej rozprával
o svojich plánoch, že by chcel otvoriť autoservis a poškodená mu sľúbila, že mu s tým pomôže a dala
mu peniaze v hotovosti. Pri odovzdávaní peňazí si s poškodenou nevystavovali žiadne potvrdenia,
poškodená ani nikdy od neho nepýtala občiansky preukaz. Poškodená vedela jeho meno, povedal, že

sa volá A., poškodená mu povedala, že je H.. Na Pokeci mal on meno J., poškodená vstupovala pod
menom Z.. Poškodená sa dozvedela ako sa v skutočnosti volá v apríli 2015, ale stále ho oslovovala
J. a stále mu dávala peniaze. S poškodenou komunikoval v slovenčine, aj keď on nevie po slovensky
dobre odpovedať, po slovensky rozumie. Počas toho ako sa s poškodenou stretával spolu vždy strávili
menej ako jednu hodinu. Stretávali sa maximálne dvakrát za týždeň. V byte poškodenej nemal ani svoje

osobné veci, ani v byte poškodenej neprespal, ani spolu netrávili víkendy. Poškodená potom chcela
od neho nejaké potvrdenie o pôžičke a tak išli k advokátovi a tam podpísal papiere. Potom ho bývalý
manžel poškodenej a jeden svedok zbili.
Peniaze od poškodenej chcel použiť na otvorenie autoservisu. Dal aj zálohu za priestory a nakúpil
cez internet aj súčiastky na realizáciu tejto veci. Súčiastky potom neskôr cez internet predal. Časť

poskytnutých peňazí od poškodenej použil aj sám na seba. V byte na S. N. v Stupave v minulosti býval
so svojou družkou J. P.. Tento byt patrí J. P. a v minulosti sa hovorilo v rámci rodiny J. P. o predaji tohto
bytu. Nakoniec ho však J. P. nepredala. Nebol trestne stíhaný v inom európskom štáte. V Rakúsku mal
koncom mája v roku 2015 menšiu nehodu a musel tam zaplatiť tým chalanom peňažnú pokutu, lebo
mu hrozili, že pôjde na súd a príde o vodičák. Poškodenej povedal, že má problém v Rakúsku. Peniaze

tým ľuďom v Rakúsku vyplatil vo výške 6000,-Eur z peňazí, ktoré mu dala poškodená. On mal pocit, že
poškodená mu dávala peniaze na autoservis preto, lebo si myslela, že to budú robiť spoločne. On jej
opakovane zdôraznil, že bude podnikať sám. Peniaze mal poškodenej vrátiť až keď sa mu to rozbehne.
Na žiadnom konkrétnom termíne sa s poškodenou nedohodli.

Svedkyňa-poškodená H. X. uviedla, že s obžalovaným sa zoznámila v septembri 2014 cez sociálnu sieť
Pokec, kde sa jej predstavil pod menom J. R., ona na sieti vystupovala pod menom Z.. Obžalovaný jej
hovoril že je Rakúšan, ona nemala dôvod to od neho počas vzťahu zisťovať.
Obžalovaný si od nej v mesiaci október 2014 požičal 500,-eur s tým, že jej vráti 700,-eur. Bola to bežná
pôžička, ktorú obžalovanému poskytla bez udania konkrétneho účelu. Obžalovaný jej peniaze však

nevrátil.
S obžalovaným sa nestretávala pravidelne, stretávali sa asi štyri krát do mesiaca na dve až štyri hodiny,
nebývali spolu, ani spolu netrávili víkendy, obžalovaný u nej nemal ani osobné veci.
Obžalovaný sa jej potom ozval v mesiaci január 2015 z iného telefónneho čísla ubezpečoval ju, že ju
miluje a chce s ňou žiť a mať dieťa.

Od februára 2015 do 15.6.2015 si začal od nej požičiavať peniaze s tým, že ich vráti po predaji bytu
v Stupave. Peniaze si požičiaval na súdne konania, ktoré sa mali konať v Rakúsku, na vyplatenie
nejakých pokút za prevoz nejakého paliva z Ukrajiny, vyplatenie právnikov. Uviedol, že je podnikateľ a
má autoservis v Lamači, ktorý má zavretý, že chce pokračovať v jeho prevádzke. Peniaze odovzdávala
obžalovanému v hotovosti. Peniaze mu poskytovala bez potvrdenky.

V mesiaci júl 2015 zistila pravú totožnosť obžalovaného a spísala s obžalovaným doklad o uznaní dlhu.
Obžalovaný jej sľúbil, že peniaze jej bude splácať splátkami.

Svedkyňa J. P. na hlavnom pojednávaní uviedla, že vie o záväzku obžalovaného voči poškodenej. V
období rokov 2014-2015 mala s obžalovaným striedavý vzťah, raz spolu žili, raz spolu nežili. Nevie či v

uvedenom období obžalovaný pracoval. Pokiaľ ide o účel poskytnutých peňazí vie, že obžalovaný chcelzaložiť nejakú autodielňu, pneuservis, kupoval si na to nejaké veci, ktoré potom predal cez internet.
Pokiaľ sa týka bytu v Stupave, tento vlastní ona a v uvedenom období plánovala tento byt predať a kúpiť
dom, ale situácia sa v ich rodine zmenila a teraz v byte v Stupave bývajú jej rodičia. Obžalovaného pozná

od roku 2012, tento bol aj prihlásený na pobyt v Stupave. Nevie od koho si ešte obžalovaný požičiaval
peniaze.
Vie, že obžalovaný v uvedenom období chodieval do Rakúska, pomáhal odtiaľ voziť autá. V roku 2015
mal v Rakúsku dopravnú nehodu, ktorej účastníkmi mali byť nejakí tvrdší chlapci, ktorí to nechceli riešiť
cez políciu a chceli od obžalovaného peniaze. V uvedenom období spolu s obžalovaným uvažovali o

predaji bytu v Stupave a ak by k predaju došlo, tak by mu vedela z týchto peňazí pomôcť.

Svedkyňa E. K. uviedla, že obžalovaného pozná, boli spolu kolegovia v práci a tento si od nej začal
požičiavať menšie čiastky peňazí ako 20,-eur. Sľúbil, že jej peniaze vráti, ale jej ich nevrátil. Takto si
od nej požičal sumu asi 5.000 - 6.000,-eur. to bolo v rokoch 2011-2012. Pripustila, že tá suma môže
byť 2.000,-eur. S obžalovaným sa stretávala si 6-7 mesiacov, keď mu peniaze dávala nespisovala o

tom žiadnu potvrdenku. Uviedla, že sa stretla aj s poškodenou X. a tá jej hovorila, že obžalovanému
požičiavala peniaze za účelom ich spoločného bývania.

Svedkyňa C. Š. uviedla, že s obžalovaným sa zoznámila cez Pokec. Na facebooku našla článok od
poškodenej X., ona na tento príspevok reagovala. Keď sa s obžalovaným zoznámila, tento sa jej

predstavoval ako slobodný podnikateľ z Maďarska, ktorý kúpil v Stupave byt a hľadá si priateľku. Po
ich zoznámení začal obžalovaný od nej pýtať peniaze, že má nejaké problémy vo firme. Spolu požičala
obžalovanému 1.800,-eur. Obžalovaný sa jej predstavoval krstným menom A., priezvisko jej nepovedal.
Nepovedal jej ani konkrétny účel na čo potrebuje peniaze, len že má problémy v firme. S obžalovaným
sa stretávala len niekedy, boli to intímne stretnutia, nemali spoločné aktivity. Peniaze odovzdávala

obžalovanému bez potvrdenky.

Svedok V. P. uviedol, že niekedy v lete 2015 zakúpil od obžalovaného cez inzerát na „bazoši“ dvojstĺpový
zdvihák, dve prezúvačky kolies, jednu vyvažovačku a rôzne náradie a veci do pneuservisu spolu za
10.000,-eur.Kúpiltoodneho,lebotoobžalovanýpredávalzadobrúcenuaajmutodoviezol.Obžalovaný

mu veci predával nové, hovoril, že chcel sám otvoriť servis, ale ho neotvára a tak veci predáva. Potom a
už viac s obžalovaným nestretol. Neskôr toto tvrdenie opravil a uviedol, že raz s ním bol na jednej oslave.
Asi pred tromi rokmi ho kontaktovala sestra obžalovaného s tým, že obžalovaný má ohľadom tých vecí,
ktoré mu predal nejaké problémy a či môže na polícii uviesť jeho meno. So sestrou obžalovaného sa
stretáva aj dnes a boli spolu aj na dovolenke.

Svedkyňa V. J. uviedla, že od poškodenej sa dozvedela, ako sa zoznámila s obžalovaným, ako spolu
žili, že chceli mať dieťa. Obžalovaný si od nej požičal peniaze, ktoré jej nevrátil. Od poškodenej však
vie, že obžalovaný chodil k poškodenej iba na sex. Poškodená jej uviedla, že ona s bývalým manželom
vylákali obžalovaného k nej, pod nátlakom mu dali podpísať písomnosť v ktorej tento uznal svoj dlh,

potom ho zbili. Poškodená jej povedala, že plánuje obžalovaného zničiť a zavraždiť a na ňu tlačila, aby
spolu obžalovaného zničili, aby na neho podali hromadné trestné oznámenie. Ona nemala potrebu
na obžalovaného podávať trestné oznámenie. Ona pozná obžalovaného od roku 2015. Zoznámili sa
na „pokeci“. Ona vystupovala pod prezývkou „J.“, obžalovaný pod prezývkou „L.“. Keď sa zoznámili
obžalovaný vystupoval pod menom J.. Obžalovanému dávala peniaze, ale iba ako dar, nechcela ich od

neho naspäť. Uviedla, že vie o tom, že obžalovaný mal v pláne otvoriť si nejakú dielňu na opravu áut.
O dopravnej nehode, ktorú mal mať obžalovaný v Rakúsku nič nevie, len keď už bola s obžalovaným
rozhádaná z počutia sa dozvedela, že mal mať nejakú autonehodu. Od poškodenej vie, že obžalovaný
chcel podnikať, že potreboval peniaze na advokáta, nakoľko mal nejaké problémy. Svedkyňa uviedla,
že nedala súhlas poškodenej, aby táto zverejňovala jej SMS správy, alebo preposlané správy od P..

Z listinných dôkazov súd na hlavnom pojednávaní oboznámil trestné oznámenie poškodenej zo dňa
28.10.2015 podľa ktorého sa poškodená mala zoznámiť s obžalovaným na Pokeci, tento sa jej predstavil
ako J. R., hovoril že žije a podniká v Rakúsku, sľuboval jej spoločný život, hovoril jej to, čo chcela počuť.
Uviedol, že má súdny spor v Rakúsku a pýtal od nej peniaze, aby sa vyhol väzeniu. Sľuboval jej, že

peniaze jej vráti, za tým účelom má byť predaný nejaký byt. 13.7.2015 sa jej priznal že sa volá A. A. a
ukázal jej svoj občiansky preukaz a podpísal uznanie dlhu. Poškodená uviedla, že obžalovaný si od nej
požičal od 28.10.2014 do 15.06.2015 43.200,-eur a to dňa 28.10.2014 sumu 500,-Eur, dňa 25.02.2015
sumu 3.500,-Eur, dňa 01.03.2015 sumu 1.000,-Eur, dňa 07.03.2015 sumu 8.000,-Eur,dňa 26.03.2015sumu 3.500,-Eur, dňa 16.04.2015 sumu 8.000,-Eur, dňa 01.05.2015 sumu 5.200,-Eur, dňa 15.05.2015
sumu 8.000,-Eur, dňa 09.06.2015 sumu 1.500,-Eur.(spolu:39.200,-eur)
Z listiny o uznaní dlhu vyplýva, že obžalovaný na rozdiel od tvrdenia poškodenej v trestnom oznámení

dňa 13.7.2015 uznal požičané sumy dňa 28.10.2014 sumu 500,-Eur, dňa 25.02.2015 sumu 3.500,-Eur,
dňa 01.03.2015 sumu 1.000,-Eur, dňa 07.03.2015 sumu 8.000,-Eur,dňa 26.03.2015 sumu 5.500,-Eur,
dňa 16.04.2015 sumu 8.000,-Eur, dňa 01.05.2015 sumu 5.200,-Eur, dňa 15.05.2015 sumu 8.000,-Eur,
dňa 09.06.2015 sumu 1.500,-Eur,dňa 15.06.2015 sumu 2.000,-Eur,( spolu 43.200,-eur).
Z SMS správ medzi poškodenou a obžalovaným vyplýva, že obžalovaný od poškodenej žiadal peniaze,

uvádzal, že v Rakúsku má súd, peniaze jej vráti keď H. predá dom. Z správ medzi poškodenou a
obžalovaným z júla 2015 vyplýva, že ešte v tomto mesiaci hovorila poškodená obžalovanému ako ho
ľúbi a už vedela jeho skutočné meno A. A..
Z podania trestného oznámenia zo dňa 20.04.2017 vyplýva, že H. X., V. J., E. K., Z. L. mali podávať
trestné oznámenie na neznámeho páchateľa - podozrivý A. A. pre trestné činy podvodu, vydierania,
hrubého nátlaku, nebezpečného vyhrážania, nebezpečného prenasledovania. Trestné oznámenie Z.

L. bolo odmietnuté uznesením povereného príslušníka PZ OO PZ Galanta ORP-440/GA-GA-2017 zo
dňa 28.06.2017 právoplatným dňa 03.07.2017, lebo nie je dôvod na začatie trestného stíhania. Trestné
oznámenie V. J. bolo odmietnuté uznesením povereného príslušníka PZ OO PZ Dunajská Streda
ORP-464/DS-DS-2017 zo dňa 02.06.2017 právoplatným dňa 20.06.2017, lebo nie je dôvod na začatie
trestného stíhania. K tomu sú aj zápisnice o výsluchu J. a A. č.l. 632-633. Trestné oznámenie E. K.

bolo odložené uznesením povereného príslušníka PZ OO PZ Stupava ORP-365/SA-MA-2017 zo dňa
03.07.2017.
Z lekárskej správy zo dňa 13.09.2015 vyplýva, že poškodená sa intoxikovala Lexaurinom.
Dňa 08.09.2015 poškodená písala obžalovanému poslednú upomienku - pokus o zmier v súvislosti so
splátkami uznaného dlhu.

Z SMS správ na č.l. 85-246, 256-438, 492-539 nič podstatné k žalovanému skutku nevyplýva.
Z listín Okresného súdu Trebišov vyplýva, že v civilnom konaní 13C/1/2017 obžalovaný uviedol, že
poškodená mu poskytla pôžičku 43.200,-eur, túto sumu chcel použiť na podnikanie, chcel otvoriť
autodielňu, ale tieto plány mu stroskotali. Dlh sa zaviazal splácať, ale splátkový kalendár nemohol
dodržať. Rozsudkom zo dňa 31.05.2017 bol A. A.É. zaviazaný k zaplateniu sumy 43.200,-eur a úrokmi

z omeškania poškodenej H. X..
Z listu vlastníctva a záznamu vyplýva, že byt na S. N. v Stupave je vo vlastníctve J. P. a od 04.12.2013
do 29.07.2015 tam mal hlásený pobyt aj obžalovaný.
Z prehľadu použitia požičaných peňazí obžalovaným vyplýva, že časť týchto peňazí vo výške 25.000,-
eur použil na nákup strojov a prístrojov a zariadenia na pneuservis a časť vo výške 18.298,-eur pre

svoju potrebu.
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 2T/47/2018, zo dňa 18.02.2019 právoplatným dňa
06.03.2019 bola H. X. C. R.. oslobodení spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava IV sp.zn. 1Pv
425/17/1104 zo dňa 02.07.2018 pre zločin hrubého nátlaku podľa § 191 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného
zákona a iné, ktoré sa mali dopustiť voči A. A..

Z registra trestov a posudkov na obžalovaného vyplýva, že tento bol v minulosti dva krát súdne trestaný,
hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. Štrnásť krát bol postihnutý za spáchanie priestupku.

Súd odmietol na hlavnom pojednávaní vykonanie dôkazov predložených prokurátorkou na hlavnom
pojednávaní, nakoľko úradné záznamy operatívnych pracovníkov a nimi vytvorené vzťahové diagramy

po podaní obžaloby nie sú dôkazom v zmysle Trestného poriadku, boli umelo vytvorené operatívnymi
pracovníkmi. Na oboznámenie sms správ ako prejavov osobnej povahy nedala dotknutá osoba súhlas.
Pôvod a zdroj fotografií svedka P. nie je objektívne verifikovaný a svedok k svojmu vzťahu so sestrou
obžalovaného vypovedal vo svojej výpovedi.
Rovnako súd odmietol návrh obhajoby na skúmanie duševného stavu poškodenej, nakoľko to považuje

za nadbytočné.

V predmetnej veci bolo vykonané kontradiktórne dokazovanie všetkými dostupnými, zákonne získanými
a vykonateľnými dôkazmi.

Pri hodnotení vykonaných dôkazov súd pripomína, že nie je povinnosťou obžalovaného preukazovať
svoju nevinu, ale je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní jeho vinu preukázať.Obžalovaný A. A. v predsúdnom konaní uviedol, že s poškodenou sa zoznámil za účelom sexuálneho
vzťahu. Toto poškodená nepoprela.
Poškodenej rozprával o svojich plánoch, že by chcel otvoriť autoservis a poškodená mu sľúbila, že mu

s tým pomôže a dala mu peniaze v hotovosti. Pri odovzdávaní peňazí si s poškodenou nevystavovali
žiadne potvrdenia. Dal aj zálohu za priestory a nakúpil cez internet aj súčiastky na realizáciu tejto veci.
Súčiastky potom neskôr cez internet predal. Časť poskytnutých peňazí od poškodenej použil aj sám na
seba. Toto jeho tvrdenie potvrdil svedok P. a tvrdenie obžalovaného nebolo hodnoverným spôsobom
vyvrátené žiadnym vykonaným dôkazom. Sama poškodená uviedla, že obžalovaný jej tvrdil, že je

podnikateľ a má autoservis v Lamači, ktorý má zavretý, že chce pokračovať v jeho prevádzke. Úmysel
obžalovaného založiť si autodielňu potvrdila aj svedkyňa J. P.. Obžaloba nepredložila žiadny dôkaz,
ktorý by toto tvrdenie obžalovaného vyvrátil.
Obžalovaný uviedol, že v Rakúsku mal koncom mája v roku 2015 menšiu nehodu a musel tam zaplatiť
tým chalanom peňažnú pokutu, lebo mu hrozili, že pôjde na súd a príde o vodičák. Poškodenej o tom
povedal.Totopotvrdilapoškodená,ktoráuviedla,že obžalovanýsipožičiavalnasúdnekonania,ktorésa

mali konať v Rakúsku, na vyplatenie právnikov. Túto skutočnosť potvrdila svedkyňa J. P., ktorá uviedla,
že obžalovaný v uvedenom období chodieval do Rakúska, pomáhal odtiaľ voziť autá. V roku 2015 mal
v Rakúsku dopravnú nehodu, ktorej účastníkmi mali byť nejakí tvrdší chlapci, ktorí to nechceli riešiť cez
políciu a chceli od obžalovaného peniaze. Obžaloba nepredložila žiadny dôkaz, ktorý by toto tvrdenie
obžalovaného vyvrátil.

Pokiaľ poškodená uvádzala, že obžalovaný si od nej pýtal peniaze na právnikov na súdny proces v
Rakúsku na pokutu za prevoz oleja, na autoservis. Vôbec neuvádzala, že by si mal obžalovaný od
nej pýtať peniaze na ich spoločné bývanie. Poškodená však svedkyni E. K. výslovne uvádzala, že
obžalovaný si od nej pýtal peniaze na ich spoločné bývanie. Poškodená potom klamala buď pred súdom,
alebo klamala svedkyni K., čo nesvedčí na jej vierohodnosť.

Obžalovaný uviedol, že v rozhodnom období mal možnosť požičané peniaze od poškodenej vrátiť, ak
by sa predal byt v Stupave, ktorý patril J. P.. J. P. potvrdila, že uvažovala o predaji tohto bytu a uviedla,
že ak by k predaju došlo, tak by vedela z týchto peňazí obžalovanému pomôcť. Skutočnosť že tento
byt skutočne patril J. P. a že tam aj býval obžalovaný je potvrdený listinnými dôkazmi. Sama poškodená
uviedla, že jej obžalovaný uviedol, že peniaze jej vráti po predaji bytu v Stupave. Bol teda preukázaný

zdroj financií s ktorým mohol obžalovaný počítať ako so zdrojom na vrátenie peňazí poškodenej už v
čase ich požičania. Tento fakt obžaloba nijako nevyvrátila.
Obžalovaný uviedol, že poškodená si nikdy od neho nepýtala občiansky preukaz. Peniaze mu
odovzdávala bez potvrdenky. Uviedol, že s poškodenou komunikoval v slovenčine, aj keď on nevie po
slovensky dobre odpovedať. Ani obžalovaný, ani poškodená nehovorili, že by komunikovali v nemeckom

jazyku. Poškodená uviedla, že nemala dôvod zisťovať, či je obžalovaný Rakúšan a napriek tomu mu
dávala peniaze. To svedčí jednoznačne o naivite poškodenej a o tom, že si musela byť vedomá toho,
že obžalovaný nie je Rakúšan, alebo tento fakt mohla ľahko zistiť bez vynaloženia väčšej námahy.
Sama poškodená uviedla, že sa s obžalovaným nestretávala pravidelne, jednalo sa len o náhodné
stretnutia asi štyri krát do mesiaca na dve až štyri hodiny, nebývali spolu, ani spolu netrávili víkendy,

obžalovaný u nej nemal ani osobné veci. Je zarážajúca naivita poškodenej, ktorá takémuto neznámemu
človeku bez potvrdenia odovzdáva peniaze a stačí jej na to len tvrdenie obžalovanému že ju miluje.
Pokiaľ ide o sumy poskytnutých pôžičiek, uvedených v podanej obžalobe, súd poukazuje na to, že
poškodená v trestnom oznámení neuvádzala sumu 2.000,-eur zo dňa 15.06.2015, je tu teda rozpor so
sumou, ktorú uvádzala v trestnom oznámení a sumou, ktorá je uvedená v podanej obžalobe. Okrem

toho, ako vyplýva z výpovede samotnej poškodenej, suma vo výške 500,-eur poskytnutá obžalovanému
dňa 28.10.2014 nebola ničím podmieňovaná ani zo strany poškodenej, ani zo strany obžalovaného. Ani
jeden neuvádzal že má byť táto suma použitá na určitý účel, ani jeden z nich neuvádzal dôvod požičania
tejto sumy. Jedná sa o prostú pôžičku, ktorej žiadanie a poskytnutie nemôže byť postihované trestným
právom.

Z výpovedí svedkýň E. K., C. Š., V. J., vyplýva, že obžalovaný sa zoznamoval so ženami, vystupoval
buď pod svojim menom, alebo prezývkami, niekedy sa vydával za podnikateľa z Maďarska, využíval
ich priazeň a naivitu a požičiaval si od nich peniaze. Takéto konanie však nie je a nemôže byť trestným
činom podvodu. Napokon pri týchto osobách, kde je modus operandi konania obžalovaného totožný ako
pri poškodenej X., príslušné orgány zhodne skonštatovali, že takéto konanie nie je trestným činom.

Z listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že obžalovaný nepopieral, že si uvedené peniaze od
poškodenej požičal a nepoprel ani svoju snahu tieto vrátiť. Z jeho konania nie je zrejme preukázaný
úmysel pripraviť poškodenú o peniaze tým, že ju uvedie do omylu. Bolo vykonaným dokazovaním
preukázané,žepoškodenácelkomzjavnenaivneabezpotrebnejmieryopatrnostidávalaobžalovanémupeniaze na ním uvedený účel, ktorý nebol vyvrátený žiadnym vykonaným dôkazom. Z celého spisového
materiálu vyplýva nadmerná a enormná snaha poškodenej za každú cenu postaviť obžalovaného
pred trestný súd, lebo sa snažila podať hromadné trestné oznámenie, pričom všetky podania bývalých

priateliek obžalovaného, ktoré poskytovali obžalovanému peniaze boli buď odmietnuté, alebo bol podnet
odložený. Obdobne to bolo aj v tejto trestnej veci, kde bol pôvodne podnet poškodenej odmietnutý.

Zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona sa dopustí ten, kto na škodu
cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl

a spôsobí tak na cudzom majetku značnú škodu.
Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca 266 eur, značnou
škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy.

Žalovanýzločinpodvodujeúmyselnýmtrestnýmčinom.Nanaplneniezákonnýchznakovtohtotrestného
činu sa vyžaduje úmyselné konanie páchateľa, ktorým uvádza niekoho do omylu, alebo využíva niečí

omyl a takéto konanie musí byť spojené s tým, že páchateľ v dôsledku tohto omylu poškodeného seba,
lebo iného obohatí.

Na jednej strane je to teda páchateľ, ktorý klame, poskytuje také nepravdivé informácie, ktoré nie sú
v súlade so skutočnosťou a na druhej strane je tu poškodený, ktorý je klamaný, ktorému sú uvádzané

nepravdivé okolnosti a ktorý nevie, že tieto uvádzané okolnosti nie sú v súlade so skutočnosťou.
V trestnom konaní sa podľa právnej praxe pre vyvodenie právnej zodpovednosti zisťuje to, či páchateľ
klamal poškodeného a či toto klamstvo bolo v príčinnej súvislosti s majetkovou dispozíciou a následnou
škodou. Opomína sa však zisťovanie, či klamaná strana pri realizácii majetkovej dispozície dodržala
potrebnú mieru opatrnosti, ktorá mohla omyl celkom ľahko eliminovať. Teda či klamaný nemohol bez

väčšej námahy, klamanie zistiť, t.j. či klamaná osoba nemohla svojmu omylu jednoducho zabrániť
a to dodržaním potrebnej miery opatrnosti, prípadne, či dodržanie obvyklej miery opatrnosti nebolo
povinnosťou na strane klamanej osoby.

Len uvedenie určitých nepravdivých skutočností nie je možné, samo o sebe, považovať za „uvedenie

do omylu“ v zmysle základnej skutkovej podstaty trestného činu podvodu, pretože „uvádzanie, či
deklarovanie nepravdy“ nič nehovorí o tom, či tieto nepravdivé skutočnosti boli alebo mohli byť aj
objektívne spôsobilé oklamať klamanú osobu (ide o posudzovanie spôsobilosti, či nespôsobilosti
použitého prostriedku oklamať poškodeného), respektíve, či oklamaniu poškodeného došlo len preto,
že ten celkom (hrubo) zanedbal svoju povinnosť a zjavne konal bez dodržania obvyklej miery opatrnosti

( v takomto
prípade možno hovoriť o tom, že k škode na majetku poškodeného došlo výhradne v príčinnej súvislosti
s porušením povinnosti na strane poškodeného, t.j. s porušením obvyklej miery opatrnosti, pretože
za jej bežného dodržania by bolo vylúčené oklamanie poškodeného, teda išlo o konanie nespôsobilé
uviesť niekoho do omylu a spôsobilým sa stalo len a výlučne vďaka zjavnému porušeniu obvyklej miery

opatrnosti zo strany poškodeného).

Obyčajné klamstvo nie je uvádzaním do omylu, kde tvrdenie podlieha preskúmavaniu a kde mimo lživé
konanie nebolo urobené nič, čím by sa preskúmavanie sťažilo.
Uvedenie obyčajného klamstva, bežnej nepravdy, nie je trestným činom podvodu. Bežná nepravda

je bežne odhaliteľná bežnou ľudskou činnosťou či skúsenosťou. Nejde o bežnú nepravdu, ale o
kvalifikovanú nepravdu len vtedy, ak klamaný nemohol uvádzanie nepravdivých okolností zistiť, alebo
ak klamaný musí vynaložiť špeciálne, osobitné (nie bežné) úsilie na zistenie nepravdivých okolností, čo
v obdobných prípadoch nie je bežné.

Pri posudzovaní trestného činu podvodu je dokazovanie dodržania, či nedodržania obvyklej miery
opatrnostinastraneklamanéhopodstatnéadôležité,pretožemôžebyťaždôvodomnenaplneniaznakov
objektívnej stránky trestného činu podvodu a pôjde len o občianskoprávnu problematiku.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na

zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti ( aj povinnosti uvedenej v § 415 Občianskeho zákonníka).Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená zavinením poškodeného, znáša škodu
pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Jediná preukázaná nepravda z konania obžalovaného voči poškodenej je v tom, že tento na sociálnej
sieti nevystupoval pod svojim menom, ale pod prezývkou (konala tak napokon aj sama poškodená) a to,
že nepravdivo tvrdil poškodenej, že ju miluje. V tomto konkrétnom prípade poškodená pri poskytovaní
finančných pôžičiek obžalovanému postupovala bez potrebnej miery opatrnosti a zodpovednosti, s
celkom zjavnou naivitou, pričom nepravdu ktorú hovoril obžalovaný mohla odhaliť celkom jednoducho

bez potreby nadmerného úsilia.

Súd v predmetnej veci konštatuje, že prokurátor neuniesol v konaní pred súdom dôkazné bremeno a
nepreukázal, že žalovaný skutok je trestným činom. Po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní
neboli zo strany obžaloby produkované žiadne relevantné, uveriteľné a nespochybniteľné priame
dôkazy, ktoré by preukazovali to, že konanie obžalovaného možno podriadiť pod niektorú zo skutkových

podstát trestných činov uvedených v Trestnom zákone. Neboli produkované ani žiadne nepriame
dôkazy, ktoré by tvorili ucelenú reťaz usvedčujúcich dôkazov preukazujúcich to, že žalované konanie
obžalovaného je trestným činom. Nakoľko nebolo dokázané, že žalovaný skutok je trestným činom, súd
obžalovaného spod obžaloby oslobodil.