Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 26, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25CoP/6/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2717205419
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2717205419.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudcov:
JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: F. R., nar.
XX.XX.XXXX bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
J., pracovisko J., dieťa rodičov - matka: I. R., nar. XX.XX.XXXX, adresa U., J. XX, zastúpená advokátkou:
JUDr.AlenaArbetová,sosídlomHolíč,Námestiesv.Martina3Aaotec:E.E.,nar.X.XX.XXXX,adresaH.

E. XX, zastúpený advokátom JUDr. Stanislav Brhel, so sídlom Hodonín, Masarykovo nám. 18, o návrhu
matky na zvýšenie výživného, na odvolanie matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k.
8P/198/2017-53 zo dňa 23.5.2018, t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zvýšil výživné otca na maloletú F. zo
sumy 80,- Eur mesačne na sumu 120,- Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa
toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou od 5.12.2017, výrokom II. nedoplatok na
zročnom výživnom za obdobie od 5.12.2017 do 31.5.2018 vo výške 234,84 Eur povolil otcovi splácať
v pravidelných mesačných splátkach po 30,- Eur spolu s bežným výživným k rukám matky počínajúc
mesiacom nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky

má za následok zročnosť celého plnenia, výrokom III určil, že týmto rozsudkom sa mení rozsudok
Okresného súdu Skalica č. k. 6P/33/2012-88 zo dňa 21.5.2012 v časti bežného výživného otca na
maloletú F. a výrok IV. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 26, § 62 ods. 1, 2 a 5, § 65 ods.
1, 2, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá zákona č. 36/2002 Z. z. o rodine, ako i § 52 Civilného

mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z. z., ďalej CMP). Vecne súd argumentoval tým, že
z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh matky
na zvýšenie výživného na mal. F. bol podaný dôvodne, vzhľadom na existenciu zmeny pomerov na
strane maloletej, nakoľko od poslednej úpravy výživného uplynula doba 6 rokov a táto zmena je
závažnejšieho a výrazného významu. Súd mal preukázané, že k zmene pomerov, ktoré odôvodňujú
zmenu predchádzajúceho rozhodnutia došlo na strane oprávneného, teda mal. F. v súvislosti s jej

prechodom do vyšších ročníkov, t.j. nástupom na prvý stupeň základnej školy. Maloleté pri poslednej
úprave výživného mala 4 roky, pričom nenavštevovala ani materskú školu. V súčasnosti má takmer 10
rokov a je žiačkou 3. ročníka základnej školy, t.j. na prvom stupni. Rovnako vzrástli náklady na maloletú
aj v súvislosti s jej zhoršeným zrakom (na pravom oku má 3 dioptrie), s čím sa zvýšili i náklady na okuliare
a rovnako aj náklady na zubný strojček, nakoľko je potrebné zrovnať maloletej zuby, ktoré nerastú
správne.Vsúvislostisprechodommaloletejdovyššíchročníkovškolskéhosystémunepochybnevzrástli

nákladynajejvýživu,školsképotreby,životnénákladyprimeranéveku,osobnépotreby,záľubyacelkový
rozvoj maloletej. Prechod medzi jednotlivými ročníkmi a stupňami školského systému je považovaný zaobjektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v zmysle
§ 78 ods. 1 Zákona o rodine.

3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinných,tedaobochrodičov.Nastranepovinného,tedaotcamaloletéhodieťaťataktiežnastalazmena
pomerov. Otec pri poslednej úprave výživného nepracoval bol bez príjmu, býval u priateľky v M. S. a
jeho mesačné výdaje predstavovali asi 300,- Eur. Príjem jeho priateľky bol cca 20.000,- Kč. V súčasnosti
pracuje v spoločnosti H. SK, s.r.o., J. ako obsluha čerpacej pumpy, v ktorej za obdobie posledných 12

mesiacov dosahoval priemerný čistý mesačný zárobok 429,78 Eur vrátane odmien. Teda otec je už
zamestnaný a od februára 2018 došlo u otca k zvýšeniu zárobku na 447,- Eur v čistom. Aj v súčasnosti
býva u priateľky v M. S. ktorej prispieva na domácnosť, pričom jej mesačný príjem je rovnaký ako v
čase poslednej úpravy výživného. K zmene pomerov na strane otca v počte vyživovacích povinností
nedošlo, otec má stále dve vyživovacie povinnosti a to k mal. P. U., ktorá ma 17 rokov a k mal. F..
Otec na pojednávaní uviedol, že jeho výdavky sú 100,- Eur na domácnosť, 100,- Eur strava, 50,- Eur

úver, 750,- Kč výživné na mal. P., 80,- Eur výživné na mal. F. a 70 Eur na cigarety. Rovnako otec na
pojednávaní uviedol, že predal svoj podiel na dome v H. E. za sumu 7.000,- Eur. Rovnako uviedol, že
s družkou chovajú psov, pričom predávajú šteňatá za 2.500 - 3.000 Kč za jedno. Otec naviac požíva
výhody od svojho zamestnávateľa, má služobný telefón a služobné vozidlo, ktorým cestuje do práce
a späť. K výdavkom na úver a výdavkom na cigarety súd konštatuje, že výživné má prednosť pred

takýmito výdavkami rodičov, a preto pri rozhodovaní o zvýšení výživného neboli pre rozhodnutie súdu
rozhodujúcimi.

4. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery
matky, pričom prihliadal i na to, že matka je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o mal. dieťa. Súd pri

určovaní výšky výživného na maloleté dieťa prihliadol aj na tú skutočnosť, že u matky nastal od poslednej
úpravy výživného výrazný pokles v jej príjmoch, keď pri poslednej úprave výživného bol jej priemerný
mesačný príjem vo výške 320,- Eur, pričom matka je v súčasnosti z dôvodu nepriaznivého zdravotného
stavu na čiastočnom invalidnom dôchodku, ktorý poberá vo výške 172,10 Eur. Teda pokles príjmu u
matky je takmer o polovicu. Matka sa pokúšala zamestnať, avšak jej zdravotný stav jej nedovoľuje

pracovať. Naviac v apríli 2018 podstúpila operáciu krčnej chrbtice (výmena stavcov). Do dňa 29.4.2018
bola PN, ale už od tohto dátumu nemá nárok na nemocenské dávky. Od poslednej úpravy výživného sa
nezmenil u matky počet vyživovacích povinností. Matka v súčasnosti býva v nájomnom byte so svojím
manželom, ktorý jej prispieva na nájomné sumou 310,- Eur mesačne. V prípade potreby matke pomáha
aj jej najstarší syn a to sumou 200 - 350 Eur mesačne. Možno teda konštatovať, že príjmy domácnosti

matky v dôsledku jej čiastočnej invalidity výrazne poklesli, avšak je potrebné uviesť, že jej manžel hradí
náklady spojené s bývaním, teda v tejto časti matke odpadli náklady spojené s bývaním, čo je vzhľadom
na jej terajší príjem výrazná čiastka.

5. Súd prvej inštancie potom uzavrel, že vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal za to,

že je dôvodné zvýšiť výživné otca na mal. F. zo sumy 80,- Eur na sumu 120,- Eur mesačne s
účinnosťou od podania návrhu na súd, t.j. od 5.12.2017. Súd za zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu
predchádzajúceho rozhodnutia, tak ako popísal, považoval nástup maloletej do školského systému
- na prvý stupeň základnej školy a s tým súvisiace zvýšené výdavky na jej výživu, životné náklady
primerané veku, osobné potreby, záľuby, všestranný vývoj maloletého dieťaťa a tiež zvýšenie príjmu

otca od februára 2018 o cca 40,- Eur mesačne. V danom prípade sa jedná o konanie, ktoré možno začať
i bez návrhu a súd nie je viazaný nielen požiadavkou na úpravu od konkrétneho požadovaného času, ale
ani požiadavkou konkrétneho výživného. Súd zohľadnil všetky vyššie uvedené okolnosti a má za to, že
výživné otca na maloleté dieťa je možné zvýšiť o sumu 40,- Eur mesačne. Súd však nevyhovel návrhu
matky v celom rozsahu, ktorá žiadala zvýšiť výživné na sumu 200,- Eur mesačne, pretože je potrebné

prihliadnuť nie len na zvýšenie nákladov na zabezpečenie životných potrieb maloletej F., príjem matky,
ale aj na príjem otca, ktorý sa od februára 2018 iba mierne zvýšil na sumu 447,- Eur mesačne. Súd pri
výpočte výšky výživného rovnako bral na zreteľ aj pravidelné mesačné náklady matky na mal. F. v sume
cca 150,- Eur, a preto zvýšil výživné otca na sumu vo výške 120,- Eur, ktoré je primerané schopnostiam a
možnostiam oboch rodičov, tak aj odôvodneným potrebám maloletej. Vzhľadom na zvýšenie výživného

od podania návrhu, t.j. od 5.12.2017, vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za obdobie od 5.12.2017
do 31.5.2018 v sume 234,84 Eur, ktorý súd výnimočne povolil zaplatiť otcovi v pravidelných mesačných
splátkach po 30,- Eur spolu s bežným výživným k rukám matky, pod následkom straty výhody splátok.6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP a žiadnemu z
účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

7. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala prostredníctvom právneho zastúpenia odvolanie
matka maloletého dieťaťa, nesúhlasila s výškou zvýšeného výživného a napadnutý rozsudok žiadala
zmeniť tak, že súd zvýši výživné otcovi pre maloletú zo sumy 80,- Eur na sumu 200,- Eur mesačne
s účinnosťou od dátumu podania návrhu alebo rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vec vráti
prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Ako odvolacie dôvody uviedla tie, ktoré vyplývajú z § 365

ods. 1 písm. b), g), a h) CSP s tým, že rozhodnutie primárne nechráni najlepší záujem dieťaťa, nakoľko
mu bezdôvodne bráni v podieľaní sa na životnej úrovni povinného (otca) a to v rozpätí v akom mu
to garantuje Zákon o rodine a o tento predpis sa opierajúca súdna prax. Najpodstatnejším zostáva,
že rozhodnutie určuje vyživovaciu povinnosť nie podľa otcových pracovných možností a schopností
ako to vyžaduje zákon, ale podľa potvrdenia o príjme, ktoré zjavne a dlhodobo nezodpovedá otcovým
pracovným skúsenostiam, ani jeho nákladom a ich zloženiu. Otec uviedol, že viac ako šesť rokov

pracuje u svojho bratranca za minimálnu mzdu, túto mu navýši iba v prípade, ak zo zákona príde k
zvýšeniuminimálnejmzdy.Otecinapriektomu,žejemožnosťpracovaťzavyššiumzduuinýchprávnych
subjektov,niejeochotnývykonaťnič,abyprišloknavýšeniujehozárobku,animeniťsvojuprácu,nakoľko
akosámuviedol,jemutotaktovyhovuje.Otecinapriekminimálnejmzdeaživotnýmnákladom,nadruhej
strane nemá žiadny problém kupovať si cigarety mesačne za sumu 70,- Eur, hradiť náklady na štyroch

psov, medzi ktoré určite patria náklady na očkovanie, čipovanie, odčervovanie, daň, správu, veterinára,
hygienu psov a podobne. Otázne je aj to, ako je možné, že otec sa s deklarovanými majetkovými
pomermi vôbec mohol stať ručiteľom svojmu synovi pri úvere na rodinný dom. Je nepravdepodobné,
že by peňažný ústav súhlasil s pozíciou otca ako ručiteľa, ak by ten dostatočne nepreukázal svoju
schopnosť uspokojiť dlh namiesto dlžníka. Sama má príjem vo výške 172,10 Eur, ktorý predstavuje jej

invalidný dôchodok. Snaha o nájdenie si zamestnania naráža na zlý zdravotný stav. Na druhej strane
otec žiadne zdravotné problémy nemá, je zdravý a bez problémov môže pracovať, on však odmieta
pracovať podľa svojich schopností a možností a je spokojný s príjmom minimálnej mzdy. Pri určení
vyživovacej povinnosti, je vždy rozhodujúca životná úroveň povinného rodiča, ktorá sa dá zistiť napr. cez
náklady povinného, ale aj cez zloženie ich jednotlivých položiek. Dôvodom je skutočnosť, že v zmysle

právnej úpravy platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni povinného.
Pre posúdenie možností a schopností nie sú ani tak rozhodujúce otcove skutočné zárobkové pomery,
ale jeho reálne zárobkové možnosti. V rozhodnutí tak mal súd skúmať vyššie uvedené a neuspokojiť
sa len s tvrdeniami otca. V rozhodnutí tak nebola zohľadnená dlhodobá súdna prax, že pre určenie
vyživovacej povinnosti nie je až tak smerodajné, koľko si otec prácou zarobí, ale nakoniec ani to, či vôbec

pracuje. Oveľa väčšiu výpovednú hodnotu má totiž zistenie jeho potencionálnej životnej úrovne, ktorá
je limitovaná nielen otcovými majetkovými pomermi, ale aj jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie
uspokojenia jeho potrieb.

8. I otec maloletého dieťaťa podal odvolací návrh prostredníctvom právneho zástupcu, ktorým žiadal

zmenu v rozsudku súdu prvej inštancie tak, že návrh matky na zvýšenie výživného na maloletú sa
zamieta. Argumentoval tým, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nesprávny z dôvodu, že
súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Jeho čistý mesačný zárobok je 450,- Eur, z ktorého platí
mesačne úver vo výške 50,- Eur, podieľa sa čiastkou 100,- Eur na úhrade inkasa vo výške 200,- Eur a

platí výživné na ďalšie dieťa maloletú P. vo výške 750,- Kč, čo je asi 30,- Eur. Z uvedených skutočnosti je
zrejmé, že po úhrade nákladov za úver, inkaso a výživné na maloletú P. mu zostáva 270,- Eur. V prípade
zaplatenia výživného 120,- Eur na maloletú F. mu zostane suma 150,- Eur na úhradu všetkých svojich
nákladov spojených s jeho výživou, ošatením, cestovným do zamestnania a ďalších nákladov. Domnieva
sa, že potreby maloletého dieťaťa vo veku 10 rokov nedosahujú takej výšky ako potreby dospelého a

zamestnaného človeka. Ďalej poukazuje na skutočnosť, že vyživovaciu povinnosť má tiež aj matka, z
čoho je zrejmé, že výživné vo výške 120,- Eur mesačne z jeho strany je neprimerane vysoké.

9. K odvolaniu otca podala matka prostredníctvom právneho zástupcu písomné vyjadrenie
prostredníctvom právneho zástupcu, v ktorom uviedla, že na svojom odvolaní a jeho dôvodoch zotrváva,

s odvolaním otca nesúhlasí. Otec poukazuje na náklady, ktoré nie sú podľa dlhodobej súdnej praxe
pre určenie výživného rozhodujúce, aj naďalej neberie do úvahy záujem svojho dieťaťa, na prvé miesto
stavia svoj vlastný záujem. Pokiaľ aj namieta, že vyživovaciu povinnosť voči maloletej má aj ona, čím
nemá byť dôvod na zvýšenie výživného, nevie z čoho otec vychádzal, ale ona si svoju vyživovaciupovinnosť plní riadne a zodpovedne od narodenia maloletej a tiež zodpovedne by mal pristupovať
aj otec. Otec neberie vôbec do úvahy zdravotné problémy maloletej a ani jej zdravotný stav, keďže
sama má závažné zdravotné problémy, ktoré jej žiaľ nedovoľujú vykonávať pracovnú činnosť. Osobne

by veľmi rada pracovala, ale z objektívnych dôvodov až do nového posúdenia zdravotného stavu po
operácii pracovať jednoducho nemôže. Navyše by si mal otec uvedomiť, že svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletej si plní i poskytovaním osobnej starostlivosti o maloletú, vecnými plneniami aj peňažným
plnením. Otec v odvolaní zabudol na svoje tvrdenia počas pojednávania, keďže ako náklady v tomto
svojompodaníuvádzadokoncaajcestovnédopráce,ktorévšakpodľajehovyjadreniazpojednávaniaje

bezplatné, poskytované mu jeho zamestnávateľom - bratrancom, majiteľom firmy s niekoľko miliónovým
obratom. Rovnako ako služobný telefón a prípadne ďalšie benefity. Navyše otec bez problémov si hradí
mesačne výdavky na cigarety v sume 70,- Eur. V konaní bolo preukázané, že životná úroveň otca
je vysoká, nakoľko otcove náklady sú iného ako nevyhnutného charakteru. V rozhodnutí tiež neboli
zohľadnené reálne zárobkové možnosti otca, ale výhradne len jeho zárobkové pomery, hoci životná
úroveň otca im celkom zjavne nezodpovedá. Otec by sa mohol uplatniť so svojou odbornosťou ako

čašník - kuchár, čo by však mohlo viesť k zvýšeniu príjmu, čo preukázateľne otec nechce.

10. Otec k odvolaniu matky zaujal písomne stanovisko v tom smere, že odvolanie matky považuje
za nedôvodné, jej požiadavka na zvýšenie výživného na sumu 200,- Eur je nereálny s ohľadom na
jeho príjem, ktorý predstavuje sumu 450,- Eur. Pokiaľ vezme do úvahy i to, že má ďalšiu vyživovaciu

povinnosť, nie je možné požiadavku matky na zvýšenie výživného akceptovať. V žiadnom prípade
nepopiera potreby maloletého dieťaťa, vyživovacia povinnosť však môže byť určená len v takej výške,
ktorá zodpovedá zárobkovým možnostiam a schopnostiam povinného. Sám využil právo voči rozsudku
sa odvolať s tým, že nie je schopný po úhrade všetkých nutných nákladov platiť ani stanovené výživné vo
výške 120,- Eur napadnutým rozsudkom. V tejto súvislosti odkazuje na dôvody, ktoré v odvolaní uviedol.

Odmieta tvrdenia matky, že nie je ochotný vykonávať inú prácu za vyššiu mzdu, súčasná situácia na
pracovnom trhu nie je tak jednoduchá ako matka uvádza. Mal záujem o výhodnejšiu prácu, ale doteraz
sa mu nepodarilo prácu s lepším ohodnotením si zabezpečiť. Navrhuje preto jej odvolanie zamietnuť.

11. V ďalšom svojom písomnom podaní matka prostredníctvom právneho zastúpenia k vyjadreniu otca

k jej odvolaniu zopakovala, že s odvolaním otca a ani s jeho vyjadrením k odvolaniu nesúhlasí, trvá na
svojom odvolaní a na dôvodoch v ňom uvedených.

12. Otec k vyjadreniam matky k jeho odvolaniu tiež zotrval na svojich doterajších stanoviskách.

13. Posledným písomným podaním matka poukázala na to, že je to nakoniec sám otec, ktorý svoju
dobrú finančnú situáciu v konaní opakovane potvrdil a sám uviedol, že jemu príjem na úrovni minimálnej
mzdy stačí. Tým potom sám potvrdil, že hoci jeho schopnosti a možnosti by mu lepšie ohodnotenú prácu
umožnilivykonávať,onjujednoduchonechce.Suvedenýmprístupomotcasa súdnapraxužopakovane
vyporiadala, avšak nikdy nie v prospech otca. Výpovednú hodnotu má nakoniec aj zistenie životnej

úrovne povinného, ktorá je limitovaná práve aj jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojenia
jeho potrieb. Otec sa snaží dlhodobo vyhnúť zvýšeniu výživného tým, že pracuje za minimálnu mzdu,
hoci v regióne je priemerná mzda vo výške viac ako 1.000,- Eur v čistom. Otec nemá žiadne zdravotné
problémy,tedamuničnebránivtom,abysinašiellepšiehodnotenúprácu,ajkeďjehoaktuálnupracovnú
činnosť nevie jeho bratranec lepšie ohodnotiť. Ak povinný rodič robí všetko pre vyhnutie sa povinnosti

platiť výživné, uprednostňuje svoje potreby a jeho náklady dokazujú ďaleko vyššiu životnú úroveň ako
deklaruje, súd nemôže potreby dieťaťa a jeho právo podieľať sa na životnej úrovni nebrať do úvahy.
Právo má chrániť dieťa a nie rodiča.

14. Procesný opatrovník maloletej samostatný odvolací návrh nepodal, k odvolaniam a písomným

stanoviskám otca a matky, ktoré mu boli doručené sa písomne nevyjadril.

15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenými subjektmi - účastníkmi, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (359 CSP), proti

rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia
použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolaní (§ 66 CMP), sprihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré
ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že nie

sú splnené podmienky ani pre potvrdenie ani pre zmenu napadnutého rozsudku, v dôsledku čoho je
potrebné rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec mu podľa § 391
ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý v danom prípade ani nie je viazaný rozsahom a

dôvodmi odvolania, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie dodržal zákonom stanovený procesný postup a
o výživnom (jeho zvyšovanej výške) pre maloletú určenom platiť otcovi rozhodol správne.

17. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústavy“), každý sa môže domáhať
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch
ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

18. Podľa čl. 48 ods. 2, vety prvej ústavy, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

19. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a

v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

20. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd), ak súd koná vo veci
uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods.1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným

zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/94).

21. Citovaný čl. 46 ods.1 ústavy (podobne aj čl. 6 ods. 1 dohovoru) je primárnou ústavnou bázou pre
zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie
právnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu

ochranu, zakotvených v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (čl. 46 až 50 ústavy) normujúcich rámec,
v ktorom je možné domáhať sa jeho rešpektovania ( pozri I. ÚS 22/03).

22. Obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno
brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom

upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením
ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94).
K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto
(„každý“) domáha svojho práv na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže
byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj III. ÚS 7/08).

23. Právo na spravodlivé prejednanie veci zahŕňa v sebe najmä princíp „rovnosti zbraní“, princíp
kontradiktórnosti konania, právo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia a ďalšie požiadavky spravodlivého súdneho konania. Konaním súdu sa rozumie jeho
procesný postup. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom

ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Procesný postup súdu pri konštituovaní
rozhodnutia, ktorý nenachádza oporu v zákone, je preto potrebné považovať za závažnú vadu
nenaplňujúcu materiálnu stránku práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces, ktorá v
konečnom dôsledku objektívne bráni riadnemu (účinnému a efektívnemu) uplatneniu dôležitých
procesných práv účastníkov konania, ktoré (práva) slúžia na ochranu ich práv a oprávnených záujmov

v občianskom súdnom konaní.

24. Základným právom účastníka je, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti (tiež čl. 38 ods.
2 Ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, obdobne
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Civilný mimosporový poriadok zabezpečuje toto právo vo

vytvorenomzákonnomrámcitak,žeukladásúdu,akzákonnestanovujeinak,abynariadilnaprejednanie
veci samej pojednávanie, ak tento zákon neustanovuje, že vec sa môže prejednať bez pojednávania,
na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná.25. Z obsahu spisu bolo zistené, že súd prvej inštancie určil na prejednanie veci pojednávanie na deň
23.5.2018 o 10.00 hod., na ktoré riadne predvolal všetkých účastníkov konania, ktorí sa na pojednávanie
dostavili. Súd prvej inštancie vec na uvedenom pojednávaní prejednal, vykonal výsluch účastníkov

konania, ktoré výsluchy oboch rodičov ale neboli dôsledné, pretože z nich nie je možné vyvodiť všetky
pre vec rozhodujúce skutkové okolnosti pre zistenie ich pomerov, potom s možnou potrebou vykonania
i ďalšieho dokazovania, čím súd prvej inštancie nemal splnené zákonné podmienky pre meritórne
rozhodnutie vo veci, z čoho nepochybne vyplýva jeho predčasnosť a tým aj samotná nepreskúmateľnosť
jeho dôvodov.

26. Civilný mimosporový poriadok identifikuje rozsah zisťovania skutkového základu (podkladu)
rozhodnutia tak, že súd je povinný zistiť v konaniach podľa tohto zákona, akým je aj predmetné
konanie, skutočný stav veci, ktorý je mierov čo najbližšieho priblíženia sa hmotnoprávneho rozsahu
práv, povinností a právom chránených záujmov (§ 35 CMP). Pri zisťovaní skutočného stavu veci súd
nie je obmedzený zákonnou ani sudcovskou koncentráciou (§ 34 CMP). Súd je povinný vykonať aj

iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci (§ 36 CMP)
Dôkazné bremeno teda má súd, a to bez ohľadu na to či konanie začal ex offo, alebo na návrh.
Treba pritom zdôrazniť, že ani v mimosporových konaniach táto procesná aktivita súdu, suplujúca
pasivitu účastníkov, nemôže byť vnímaná absolútne. Súd supluje aktivitu účastníkov vtedy a v takej
miere, aká je potrebná na zistenie skutočného stavu veci. Predmetnou zásadou sa ale súd prvej

inštancie dostatočne neriadil, predovšetkým pokiaľ ide o zisťovanie všetkých rozhodujúcich skutočností
potrebných na zistenie pomerov na strane oboch rodičov maloletej cez ich dôsledné vypočutie zamerané
aj na zistenie ich potenciálnych zárobkových schopností a možností, ich životnej úrovne, vedenia a stavu
ich domácností a následné.

27. Na strane povinného sa prihliada najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho
možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav,
kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce.
Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných, pričom aj tento druh
majetkovej hodnoty je rozhodujúcim činiteľom pre určenie výživného. Táto kategória zahŕňa jednak

majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Na uvedené súd prvej
inštancie pri vedení dokazovanie opomenul.

28. Pri posudzovaní potencionality príjmov, teda príjmov, ktoré by povinný rodič mohol dosahovať pri
existencii objektívne preukázaných skutočností, musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky

relevantné okolnosti, ktoré sa v konaní preukážu, pričom za týmto účelom je súd povinný aj sám vykonať
náležité dokazovanie. U otca maloletej je pritom zrejmé, že už dlhoročne pracuje za minimálnu mzdu,
pričom ide o zdravého muža, ktorého vzdelanie je potrebné osvedčiť (podľa matky je otec vyučený
kuchár - čašník). Je pritom všeobecne známe, že aktuálna nezamestnanosť v Trnavskom kraji je veľmi
nízka, všeobecne je veľký dopyt po zamestnancoch, pričom mnohé výrobné spoločnosti sú vzhľadom na

nedostatok zamestnancov nútené dovážať ich dokonca zo zahraničia. Otec pritom žiadnym spôsobom
nepreukázal, a ani netvrdil, že pri súčasnej situácii na trhu práce by mala existovať nejaká prekážka, pre
ktorú by bol odkázaný na súčasné zamestnanie s odmenou za vykonanú prácu len na úrovni minimálnej
mzdy, navyše s prihliadnutím na to, že stále má dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom. Pričom
údaje o štruktúre priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca podľa klasifikácie zamestnaní, či

vzdelania, ako aj iných kritérií pre územie Slovenskej republiky, každoročne spracováva Štatistický úrad
Slovenskej republiky. Tu nemohlo uniknúť odvolaciemu súdu ani to tvrdenie matky, že otec vystupuje ako
ručiteľ úveru čerpaného treťou osobou, ktorú skutočnosť je potrebné preveriť, teda zistiť či sa zakladá na
pravde, ak áno o úver v akej výške ide a aký príjem bol otcom pre potreby ručenia deklarovaný veriteľovi.

29. Súd prvej inštancie nezisťoval životnú úroveň rodičov, na ktorej dieťa má právo sa podieľať. Táto
kategóriapritomzahŕňajednakmajetokrodičov(tusúduprvejinštancieušlopozornosti,žeotecmaloletej
premenil svoj nehnuteľný majetok na finančnú hotovosť, bez zistenia ako s ňou bolo naložené) a
jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú (trávenie voľného času, cestovanie, užívanie
motorových vozidiel a pod.)

30. Súd prvej inštancie sa nezameral ani na charakter čiastočnej invalidity matky a jej schopnosť sa
pre zdravotné problémy zamestnať, ktorá skutočnosť musí byť tiež nielen zisťovaná ale aj hodnoverne
podložená. To znamená, že je potrebné zistiť v čom je matka obmedzená, či je vedená na príslušnom
úrade práce, aké zamestnanie vôbec môže vykonávať, či ho hľadá, resp. si ho hľadala.31. V zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

32. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona, zákonným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia
okrem iných je i existencia vady konania, ktorá sa prejavila v takom nesprávnom procesnom postupe,

ktorým súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v odvolacom konaní.
Medzi čiastkové práva, ktoré tvoria obsah práva na spravodlivý proces patrí okrem iných aj právo na
prístup k súdu a právo na spravodlivé prejednanie veci. V danom prípade tým, že súd prvej inštancie
nedodržal zákonný postup tým, že prejednal vec bez dôsledného vypočutia účastníkov konania a bez
náležitého zistenia skutočného stavu veci, došlo k vážnemu porušeniu práva na spravodlivý proces v

podobe porušenia práva na prístup k súdu a spravodlivé prejednanie veci. Takéto závažné pochybenie
a tým potom i odopretie práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, nemôže účinne napraviť súd v
druhej inštancii.

33. Odvolací súd preto musel napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s použitím ustanovenia § 389

ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.
34. Povinnosťou súdu prvej inštancie, viazaného vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu
(§ 391 ods. 2 CSP), bude v ďalšom konaní uskutočniť dôsledný a vyčerpávajúci výsluch oboch
rodičov, zabezpečiť si všetky dôkazy (§ 35 a § 36 CMP) potrebné pre komplexné posúdenie možností,

schopností, majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, vykonané dôkazy riadne vyhodnotiť,
následnespoužitímpríslušnýchhmotnoprávnychustanovenívovecivýživnéhopremaloletúF.opätovne
rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s § 220 ods. 2 CSP odôvodniť.
35. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov konania, včítane náhrady trov
tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP a § 58 CMP).

36. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Oprávnenýmôžepodaťnávrhnavykonanieexekúciepodľazákonač.233/1995Z.z.Exekučnýporiadok,
ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z.). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a

ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona
č. 233/1995 Z.z.).
Podľa štvrtej časti CMP (§ 370 až 391) sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh

na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez
návrhu (§ 376 ods. 2 CMP). Podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých upravuje vyhl. MS
SR č. 207/2016 Z.z.