Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 12, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/37/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514010360
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Príbelský, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3514010360.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a sudcov JUDr.
Jozefa Janíka JUDr. Petra Tótha v trestnej veci proti obžalovanému K. D., nar. XX.XX.XXXX v J., bytom
I. XXX, stíhaného pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods.1, ods.2 písm. a) Trestného zákona, prejednal
odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp. zn.: 1T/136/2014
z 10.11.2014 a na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. novembra 2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku sa odvolanie obžalovaného K. D.
z a m i e t a,
pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom rozsudkom sp. zn.: 1T/136/2014 zo dňa 10.11.2014 uznal
obžalovaného K. D. za vinného zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods.1, ods.2 písm. a) Tr.

zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 20.1.2014 okolo 06.15 hod., za zníženej viditeľnosti (tmy a dažďa), ako vodič viedol v k.o. Nové
Mesto nad Váhom po ceste I/61 (Piešťanská ulica) v smere na obec Považany, nákladné motorové
vozidlo zn. Iveco Eurocargo ev. č. NM-XXXCF, pričom v k.o. Nové Mesto nad Váhom v km 98,8 v mierne
tiahlej pravotočivej zákrute pri dome č. XXXX/XX v dôsledku neprispôsobenia rýchlosti jazdy vozidla
poveternostnýmpodmienkamarozhľadupredvozidlom,voblastipravéhookrajavozovkynarazilpravým

predným rohom kabíny svojho vozidla do ľavého boku tela rovnakým smerom jazdiaceho osvetleného
a reflexnými prvkami označeného cyklistu A. C., čím porušil ustanovenie § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009
Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri
ktorej zrážke A. C. utrpel ťažké zranenia - roztrhnutie krčnej miechy s roztrhnutím krčných väzov, ťažké
poranenia hrudníka a brucha, zlomeniny rebier na viacerých miestach a viacerých sériách vpravo aj
vľavo, vpredu aj vzadu, trieštivé zlomeniny panvy a lonovej kosti, na následky ktorých zranení A. C. na

mieste dopravnej nehody zomrel.

Za to mu bol podľa § 149 ods.2, § 36 písm. l), § 38 ods.2, ods.3, ods.8 Tr. zákona uložený trest odňatia
slobody v trvaní 2 roky, ktorého výkon mu bol podľa § 49 ods.1 písm. a) a § 50 ods.1 Tr. zákona
podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 4 roky.

Podľa § 61 ods.1, ods.2 Tr. zákona mu bol zároveň uložený trest zákazu činnosti v trvaní 4 roky.

Poškodená bola podľa § 288 ods.1 Tr. zákona odkázaná s nárokom na náhradu škody na občianske
súdne konanie.

Uvedený rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote odvolaním napadol
obžalovaný vo výroku o treste. V písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že spáchanie trestného činuľutuje, to čo sa stalo sa stať nemalo. Poukázal však na to, že najvyššiu predpísanú rýchlosť neprekročil
a poškodenému ihneď po nehode poskytol pomoc. Ľútosť vyjadril aj manželke poškodeného. Ak súd
prvého stupňa bral pri rozhodovaní o treste do úvahy i jeho priestupky, tak v tomto smere obžalovaný

uviedol, že je vodičom z povolania. Z tohto dôvodu je logické, že keďže ako vodič z povolania trávi
vedením vozidla viac času ako iní vodiči, existuje väčšia pravdepodobnosť, že poruší pravidlá cestnej
premávky a bude mu uložená prípadne i pokuta. Zároveň poukázal i na skutočnosť, že vedením vozidla
si zaobstaráva prostriedky na hmotné zabezpečenie rodiny.
Na základe uvedených skutočností potom podľa neho bude v jeho prípade postačujúce uloženie

podmienečného trestu odňatia slobody s odkladom na primeranú skúšobnú dobu a tiež uloženie trestu
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere nepresahujúcej 3 roky.
Na základe uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v časti výroku o
treste a sám vo veci rozhodol tak, že mu popri podmienečnom treste odňatia slobody uloží i trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere nepresahujúcej 3 roky.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že je toho názoru,

že rozsudok okresného súdu je zákonný a dôvodný, a preto navrhol odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné zamietnuť.
Obhajca obžalovaného sa na verejnom zasadnutí pridržal dôvodov uvedených v písomnom odôvodnení
odvolania a napadnutý rozsudok navrhol zrušiť vo výroku o treste a popri podmienečnom treste odňatia
slobody uložiť trest zákazu činnosti v kratšej výmere.

Obžalovaný sa k návrhu obhajcu pripojil.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Krajský súd preskúmajúc napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania zistil, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.
Okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného
konania uvedené v § 2 Tr. por., najmä však zásady zákonného procesu - § 2 ods.7 Tr. por., práva

na obhajobu - § 2 ods.9 Tr. por., voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods.12 Tr. por., i rovnosti strán
(kontradiktórnosti) - § 2 ods.14 Tr. por. Krajský súd preto konštatuje, že súd prvého stupňa dospel
k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými procesnými
ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.
Keďže rozsudok bol napadnutý len vo výroku o treste tak krajský súd konštatuje, že pri ukladaní trestu

okresný súd správne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti,
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. Plne sa pritom stotožňuje s odôvodnením súdu
prvého stupňa uvedeného v napadnutom rozsudku.
Z hľadiska spôsobeného následku možno uviesť, že spáchaním žalovanej trestnej činnosti prišlo

k porušeniu jedného z najdôležitejších objektov chránených trestnoprávnymi normami, ktorým je
ochrana života fyzických osôb. Je potrebné uviesť, že nebohý A. C. bol počas jazdy na bicykli riadne
označený bezpečnostnými prvkami a neporušil žiadne ustanovenie regulujúce premávku na pozemných
komunikáciách. Naopak, obžalovaný ako vodič z povolania, neprispôsobil rýchlosť jazdy vozidla, ktoré
viedol poveternostným podmienkam a rozhľadu pred vozidlom.

Námietky obžalovaného, že neprekročil povolenú rýchlosť, po nehode poskytoval nebohému prvú
pomoc a ospravedlnil sa jeho rodine, nemajú vo vzťahu k výške uloženého trestu zákazu činnosti žiadnu
relevanciu. Priznanie i oľutovanie mu totiž bolo riadne priznané ako poľahčujúca okolnosť. Súd prvého
stupňa bral pri ukladaní trestu do úvahy tiež skutočnosť, že obžalovaný nebol dosiaľ súdne trestaný a
preto mu bol uložený len podmienečný trest odňatia slobody.

Vo vzťahu k uloženému trestu zákazu činnosti a dĺžke jeho trvania poukazuje krajský súd, v zhode
so súdom prvého stupňa, že obžalovaný napriek tomu, že je vodič z povolania, bol vodičom
nedisciplinovaným - svedčí o tom 11 postihov za priestupky v doprave. Pritom práve profesionálni
vodiči musia z hľadiska jednak svojich profesionálnych skúseností ako i dennodennej prítomnosti na
dopravných komunikáciách, viesť vozidlo s omnoho väčšou zodpovednosťou. Neplatí preto priama

úmera, teda čím vyšší počet jázd, tým väčšia pravdepodobnosť postihu za priestupok. Profesionálny
vodič totiž svojou väčšou prítomnosťou na pozemných komunikáciách pri vedení vozidla môže spôsobiť
viacero nežiaducich následkov a preto sa u neho vyžaduje vyššia miera opatrnosti.Z hľadiska priestupkovej minulosti obžalovaného musí potom krajský súd konštatovať, že bolo zrejme už
len otázkou času, kedy nedisciplinovanosť obžalovaného pri vedení vozidla naberie väčších rozmerov
a vyústi do trestnoprávneho následku.

Vzhľadom na tieto všetky uvedené skutočnosti potom krajský súd uvádza, že uložený trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu nie je zrejme neprimeraný, ale práve
naopak,vyhovuje všetkým požiadavkám na generálnu i individuálnu prevenciu, ako i ochranu
spoločnosti.

Z týchto dôvodov odvolanie obžalovaného odvolací súd nepovažoval za dôvodné, a preto ho podľa §
319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.