Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 18, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 28CoE/15/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817204663
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8817204663.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov
senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Daniely Babinovej v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: Remedium
Legal,s.r.o.,sosídlomPajštúnska5,85102Bratislava,protipovinnej:M.I.,P..XX.X.XXXX,Y.A.D.XXX,
o udelenie poverenia, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k.

7Er/824/2017-21 zo dňa 5.9.2018 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že dojednanie
rozhodcovskej zmluvy k spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle

§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Odôvodnil to tým, že spotrebiteľská zmluva uzavretá
medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou nebola individuálne dojednaná a jej obsah
povinná nemohla ovplyvniť. Veriteľ mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy predložiť spor medzi
zmluvným stranami na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil, a vylúčiť tak všeobecný
súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu súd prvej inštancie vyhodnotil ako
nekalú a konštatoval, že rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc od neplatnej rozhodcovskej

zmluvy, v dôsledku čoho rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Ako dôvod uviedol, že v
posledných rokoch právny poriadok Slovenskej republiky v oblasti spotrebiteľského rozhodcovského
konania prešiel zásadnými zmenami vyžadovanými právom EÚ. Oprávnený sa všetkým legislatívnym
zmenám podrobil a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinným postupoval prísne podľa právnymi

predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov.
Uviedol, že v zmysle § 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej
len „ZSRK“), je rozhodcovská zmluva uzatvorená na samostatnom dokumente, obsahovo aj formálne
oddelenom od dohody o uznaní záväzku. Povinný rozhodcovskú zmluvu podpísal sám a dobrovoľne,
pričom jej podpisom nebolo podmienené poskytnutie úveru. Listina s názvom Rozhodcovská zmluva
neobsahovala žiadne iné dojednania okrem rozhodcovskej zmluvy. To znamená že spotrebiteľ ju mohol

odmietnuť, čím by zároveň neodmietol žiadne iné zmluvné ustanovenia, keďže v danej rozhodcovskej
zmluve sa nenachádzali. Zastal názor, že ak by bolo v úmysle zákonodarcu zakázať v spotrebiteľských
sporoch rozhodcovské konanie, neprijal by samostatný zákon na jeho úpravu. Vzhľadom k tomu, že
ZSRK umožňuje, aby boli spotrebiteľské spory za určitých podmienok prejednané na rozhodcovskom
súde zriadenom podľa tohto zákona, nie je potom možné pripustiť, aby rozhodcovský rozsudok
vydaný podľa tohto zákona nebol považovaný za exekučný titul, na podklade ktorého možno viesť

exekúciu. Poukázal na ust. § 3 ods. 6 ZSRK, v zmysle ktorého spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd, čo potvrdzuje, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvynemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky 3MCdo/11/2010, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a na nezákonný postup
exekučného súdu, ktorý svojím postupom znemožnil oprávnenému prístup k spravodlivosti, čím tak

došlo k neoprávnenému zásahu do práva na súdnu ochranu a k porušovaniu princípov právnej istoty,
keďže sa tak oprávnenému znemožnilo uspokojiť svoju pohľadávku voči povinnému v exekučnom
konaní. Rozhodnutie exekučného súdu oprávnený považuje za arbitrárne, bez riadnej právnej úvahy v
argumentácii. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362
ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 379 CSP a nasl., bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel
k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

4. S účinnosťou od 1.1.2015 je rozhodcovské konanie upravené v dvoch právnych predpisoch, a to
v závislosti od účastníkov konania. ZSRK zakotvil koncepciu právnej úpravy rozhodcovského konania
v slovenskom právnom poriadku. Predmetom úpravy ZSRK je prioritne spotrebiteľské rozhodcovské
konanie, ako aj s ním súvisiace hmotnoprávne a procesnoprávne inštitúty, zatiaľ čo predmetom Zákona

o rozhodcovskom konaní je nespotrebiteľské rozhodcovské konanie.

5. V dôsledku prijatia novej právnej úpravy spotrebiteľského rozhodcovského konania, prišlo aj k
zmenám Exekučného poriadku. V zmysle prechodných ustanovení Exekučného poriadku (§ 243d
ods. 1 a 2), pokiaľ išlo o rozhodcovské rozsudky v spotrebiteľských veciach, ktoré boli vydané do

31.12.2014, na ich podklade bolo možné začať exekučné konania len do troch mesiacov od účinnosti
zákona, pričom uplynutie tejto lehoty spôsobilo nemožnosť udelenia poverenia na vykonanie exekúcie
súdnemuexekútorovianáslednýzánikmateriálnejstránkyprávoplatnosti.Vprípadesplneniazákonných
podmienok § 243d ods. 1, 2 Exekučného poriadku, vznikla povinnosť súdu, preskúmavať rozhodcovský
rozsudok v spotrebiteľských veciach podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2014. Po tomto dátume sa

všetkyrozhodcovskékonania,vktorýchjeprítomnýspotrebiteľskýprvok,resp.spĺňajúnáležitostizákona
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní spravujú zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
V nadväznosti na novoprijatú právnu úpravu došlo k rozdeleniu tzv. všeobecného režimu prieskumu
exekučných titulov v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a tzv. osobitného režimu prieskumu
rozhodcovských rozsudkov v spotrebiteľských veciach v súlade s § 44 ods. 3 Exekučného poriadku.

6. Odvolací súd poukazuje na to, že predložená Dohoda o uznaní záväzku, uzatvorená medzi
oprávneným a povinnou dňa 14.9.2015, vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Uvedenú dohodu uzatvoril dodávateľ - oprávnený ako právnická osoba, pričom
pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľom

- povinnou ako fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd konštatuje, že aj na túto dohodu sa vzťahujú
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a povinnej musí byť zachovaná a poskytnutá ochrana, ktorú jej
ako spotrebiteľovi poskytujú normy spotrebiteľského práva. Súd prvej inštancie na základe uvedeného
postupoval správne, keď na vzťah účastníkov aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka

chrániace spotrebiteľa.

7. Správne súd prvej inštancie aj bez návrhu prioritne riešil otázku platnosti rozhodcovskej zmluvy
uzavretej súčasne s Dohodou o uznaní záväzku.

8. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej
a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Najvyšší súd už vo viacerých
rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy.
V rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.10.2011 sp.zn. 3Cdo/146/2011 a zo

dňa 18.1.2012 sp.zn. 6Cdo/143/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že pokiaľ oprávnený
v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný
súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednaťrozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

9.Súdprvejinštanciesprávnedospelkzáveru,žerozhodcovskázmluvanebolauzavretáplatne,pretože
nebola individuálne dohodnutá, v dôsledku čoho nemohla byť, a teda ani nebola založená právomoc
Stáleho rozhodcovského súdu.

10. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská doložka
obsiahnutá v článku II. Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy uzavretej zároveň s Dohodou o uznaní
záväzku dňa 14.9.2015, podľa ktorej všetky spory z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky
v splátkach budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, nebola medzi oprávneným a povinnou
uzavretá platne, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné
uzavretie rozhodcovskej zmluvy je základnou a nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej rozhodcovský

súd nie je oprávnený konať a rozhodovať.

11. Odvolací súd naviac zastáva v tomto smere názor, že o nekalú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak
spotrebiteľ má podľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym všeobecným súdom, ale
ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa (veriteľa), spotrebiteľ

by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej
zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil, komu, resp. ktorému
rozhodcovskému súdu, bude vec predložená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy
je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

12. Občiansky zákonník od 1.1.2008 v § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil aj dojednanie
vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

13. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27.9.2010.

14. Bez pochýb možno konštatovať, že obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva pred
nezávislým súdom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa. Ide o podmienku, ktorú odvolací súd s poukazom na ust. § 53 ods. 1 a ods.
4 písm. r) Občianskeho zákonníka považuje za neprijateľnú, čo v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka spôsobuje jej neplatnosť.

15. Odvolací súd nemal najmenší dôvod na to, aby vylúčil predloženú rozhodcovskú zmluvu spod

režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok. Ak mala byť rozhodcovská zmluva právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o
tom, čo konkrétna voľba znamená. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú rozhodcovskú
zmluvu, je nepochybne forma uzavretej rozhodcovskej zmluvy; typová zmluva v podobe formulára,

ktorá bola povinnému predložená zároveň s Dohodou o uznaní záväzku, bez možnosti zmeny jej
obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu, bez možnosti rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť.
Zmluvné dojednanie, ktoré nie je individuálne vyjednané, je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú
podmienku, pričom rozhodcovská zmluva uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným
právom osoby na súdnu ochranu.

16. Súdna kontrola je plne opodstatnená aj v prípadoch, ak sú hlavný zmluvný vzťah (v tomto
prípade Dohoda o uznaní záväzku nadväzujúca na skoršie uzavretú spotrebiteľskú zmluvu) a
vedľajší (rozhodcovská zmluva) vyjadrené na samostatných listinách. Nie je dôvod vylúčiť súdnu
kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine, keďže nebola hodnoverne

preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory vzniknuté v budúcnosti riešil
rozhodca, predformulovaný na tlačive predloženom dodávateľom. Charakteristickou črtou individuálne
nevyjednanejzmluvyjeskutočnosť,žebolavopreddodávateľom,poskytovateľomúverunaformulovaná,
bezmožnostizmenyobsahu,pričompovinnývpozíciispotrebiteľanemalmožnosťrozhodcovskúzmluvudojednať individuálne a s primeranou starostlivosťou zvážiť dôsledky tohto úkonu. To je spravidla prípad
typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis, pričom majú vyvolať
dojem, že si ich prvotne vyžiadal spotrebiteľ.

17.Charakteristickoučrtouformulárovýchspotrebiteľskýchzmlúvje,žepriuzatváranízmluvnéhovzťahu
sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva
nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická nerovnosť zmluvných strán. Rozhodcovská zmluva,
ktorá bola predformulovaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu,

navyše na geograficky neprijateľnom mieste, spĺňa charakteristiku nekalej zmluvnej podmienky. Tento
záver podporuje tiež stanovisko Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM
Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, ako uviedol aj exekučný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia.
Rovnakojemožnétakútozmluvnúpodmienkupovažovaťzauzavretúvrozporesdobrýmimravmi(IV.ÚS
55/2011, IV.ÚS 60/2011).

18. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou
možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa rozhodnutiu rozhodcovského
súdu, ktorý bol vopred určený veriteľom, nemôže ísť o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku,
pretože tá bola navrhnutá vopred jednou zmluvnou stranou, veriteľom, poskytovateľom služby, pričom
spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť podstatu takéhoto zmluvného ustanovenia v súvislosti s predbežne

formulovanou štandardnou zmluvou, resp. všeobecnými obchodnými podmienkami.

19. Odvolací súd konštatuje, že pre vykonanie exekúcie vo veci chýba základný predpoklad, právoplatný
a vykonateľný exekučný titul. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal
orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, vydaný rozsudok nemá právne účinky. Takýto

rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pred nariadenie
exekúcie. Oprávnený tak nedisponuje vykonateľným exekučným titulom, pričom na splnenie tejto
podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v
tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku
voči povinnému prostredníctvom žaloby podanej na všeobecnom súde nie sú dotknuté.

20. Postupom exekučného súdu nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkom konania, ani
k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, prípadne práva na súdnu ochranu
zaručeného Ústavou Slovenskej republiky. Naopak, nanútenie rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa

vo vzťahu k spotrebiteľovi, je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou Slovenskej
republiky. Posúdenie rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v súlade s ust. §
54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

21. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;

uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp.zn. III.ÚS 209/04). Odvolací súd so
zreteľom na neplatnú rozhodcovskú zmluvu nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími
námietkam, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

22. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie s osvojením si odôvodnenia ako vecne správne potvrdil

(§ 387 ods. 1, 2 CSP).

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).