Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 18, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/66/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6419010223
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6419010223.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov
JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a JUDr. Štefana Nováka, LL.M., v trestnej veci obžalovaného K. K.,
stíhaného pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a) Tr. zák. účinného
od 01.08.2019 a iné, na verejnom zasadnutí dňa 18. mája 2021, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn. 4T/33/2019, zo dňa 27.05.2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného K. K. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn. 4T/33/2019, zo dňa 27.05.2020
bol obžalovaný K. K. uznaný vinným v bode 1) až 4) napadnutého rozsudku z pokračovacieho prečinu
krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a) Tr. zák. účinného od 01.08.2019 a pokračovacieho
prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. účinného od 01.08.2019 a v bode 5)

napadnutého rozsudku z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a), b) Tr. zák.
účinného od 01.08.2019. Obžalovaný sa mal dopustiť trestnej činnosti tak, ako je uvedené pod bodmi
1) až 5) napadnutého rozsudku.

Za toto konanie prvostupňový súd u obžalovaného K. K. za skutky uvedené pod bodmi 1) až 4)
napadnutého rozsudku podľa § 44 Tr. zák. upustil od uloženia súhrnného trestu odňatia slobody, pretože

pokladal súhrnný trest odňatia slobody uložený obžalovanému skorším rozsudkom Okresného súdu Žiar
nad Hronom sp. zn. 2T/212/2007 zo dňa 05.12.2007, právoplatným dňa 05.12.2007 vo výmere 3 rokov
so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, na ochranu spoločnosti a
nápravu páchateľa za dostatočný.

Za skutok uvedený pod bodom 5) napadnutého rozsudku podľa § 44 Tr. zák. súd upustil od

uloženia súhrnného trestu odňatia slobody, pretože pokladal súhrnný trest odňatia slobody uložený
obžalovanému skorším rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 3T/161/2010 zo dňa
27.10.2010, právoplatný dňa 27.10.2010 vo výmere 3 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia, na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

V neposlednom rade prvostupňový súd podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému uložil povinnosť

nahradiť škodu poškodeným, a to:

- T. C., nar. XX.X.XXXX v R. D., trvale bytom Q. cesta XXXX/X, R. D., škodu vo výške 1.950,94 Eur.
- spoločnosti CBG s.r.o., so sídlom Stará Prievozská 2, Bratislava, IČO: 00896292, škodu vo výške
722,96 Eur,
- K. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. - T., Q. XXX, škodu vo výške 5.388 Eur,

- JUDr. A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., U. XXX/XX, škodu vo výške 1.839 Eur,
- Trenkwalder a.s., so sídlom Bratislava, Mickiewiczova 9, IČO: 35861169, škodu vo výške 19,92 Eur,- JUDr. O. D., nar. X.X.XXXX, trvale bytom U. nad H., D. S. XXX/X, škodu výške 249 Eur,
- Komunálnej poisťovni a.s. Viena Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO:
31595545, škodu vo výške 146,87 Eur,

- Mgr. O. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. H. XXX/X, U. nad H., škodu vo výške 447,77 Eur,
- Mestu Žiar nad Hronom, so sídlom Š. Moysesa 46, Žiar nad Hronom, IČO: 00 321 125, Žiar nad
Hronom, škodu vo výške 168,52 Eur.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodeného Labyrint s.r.o., so sídlom Bratislava, Karpatské námestie 10A

IČO: 36521183, odkázal s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote prostredníctvom svojho obhajcu podal odvolanie obžalovaný K.
K.. Z písomných dôvodov odvolania v podstate vyplynulo, že odvolanie smerovalo proti výroku o treste.
Podľa obhajoby mal súd zrušiť všetky rozsudky z predchádzajúcich odsúdení obžalovaného, ktoré mu
boli vyhlásené po spáchaní skutkov prejednávaných v tomto konaní. Obžalovaný je presvedčený, že

keby mu súd ukladal súhrnný trest a zrušil by všetky rozsudky z jeho predchádzajúcich odsúdení, tak
spolu so započítaním trestov z jeho predchádzajúcich odsúdení by mu vyšiel trest priaznivejší, ako trest,
ktorý mu bol uložený týmto napadnutým rozsudkom. V tejto súvislosti obhajoba poukázala na ust. § 2
ods. 1 Tr. zák., § 42 ods. 1, 2 Tr. zák., a preto navrhla, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a
vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Odvolanie písané vlastnou rukou súdu doručil aj samotný obžalovaný. Toto odvolanie smerovalo takisto
proti výroku o treste, ktorým súd nesprávne podľa § 44 Tr. zák. upustil od uloženia súhrnného trestu
odňatia slobody, avšak len k trestu odňatia slobody uloženého mu v rozsudku Okresného súdu Žiar
nad Hronom pod sp. zn. 3T/161/2010 zo dňa 27.10.2010 vo výmere 3 rokov, ktorý súd považoval za

dostatočný.

Takto zvolená forma pri určovaní druhu trestu, a to upustením od uloženia súhrnného trestu zjavne
zhoršuje postavenie a situáciu jeho osoby. Ďalej obžalovaný vysvetlil odvolaciemu súdu aplikáciu ust.
§ 44 Tr. zák. vo vzťahu k jednotlivým bodom napadnutého rozsudku (body 1 až 5). V tomto smere

obžalovaný vysvetlil, aký trest mu mal súd uložiť a za čo mal byť páchateľ potrestaný. V neposlednom
rade obžalovaný poukázal na právnu kvalifikáciu skutkov, ktoré prvostupňový súd chybne právne
kvalifikoval.

Z uvedeného dôvodu navrhol, aby odvolací súd vo veci sám rozhodol a uložil mu súhrnný trest, resp.

úhrnný, súhrnný spoločný trest vo vzťahu ku všetkým trestom uloženým mu skoršími rozsudkami, alebo
napadnutý rozsudok sp. zn. 4T/33/2019-649 totiž už teraz javí procesné pochybenia, ktoré zakladajú
nielen dôvody odvolania, ale aj dôvody dovolania.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pridržiava písomného odvolania, ako aj

odvolania písaného rukou obžalovaného, preto navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v
celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, alternatívne navrhol,
aby krajský súd po zrušení veci rozhodol sám.

Prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že podľa jeho názoru bol prvostupňový súd k obžalovanému

veľmi zhovievavý, keď upustil od uloženia súhrnného trestu, keďže dozorujúci prokurátor nepodal
odvolanie, neostáva mu nič iné, len požiadať, aby odvolací súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné
zamietol.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že si váži toho, ako súd rozhodol, napriek tomu požaduje,

aby napadnutý rozsudok bol zrušený, aby mu bol uložený nový trest v novom rozsudku, pričom
prvostupňový súd pri ukladaní trestu porušil zásadu ukladania trestov tak, ako to uvádza Najvyšší súd
SR, o ktorých zásadách sa dočítal v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR. Chce, aby mu bol uložený vyšší
trest, a aby boli zrušené rozsudky z rokov 2007, 2010 a 2017.

KrajskýsúdvBanskejBystriciakosúdodvolacínazákladeodvolaniapodanéhoobžalovanýmpreskúmal
v zmysle ust. §317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku, proti ktorému
obžalovaný podal odvolanie, a to aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom dospel
k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.V tomto smere krajský súd poukazuje na vyhlásenie obžalovaného urobené v zmysle § 257 ods. 5 Tr.
por. súd prijal v zmysle ust. § 257 ods. 7 Tr. por., a preto vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom

pre rozhodnutie o druhu a výmere trestu.

Z uvedeného dôvodu odvolací súd v napadnutom rozsudku preskúmal výrok o treste a zistil, že okresný
súd nepochybil, keď obžalovanému za jeho konanie neuložil súhrnný trest, ale v zmysle § 44 Tr. zák. pod
bodom 1) až 4) upustil od uloženia súhrnného trestu odňatia slobody vzhľadom k rozsudku Okresného

súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2T/212/2007 zo dňa 05.12.2007, právoplatným dňa 05.12.2007 vo
výmere 3 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, na ochranu
spoločnosti a nápravu páchateľa ho považoval za dostatočný. Vo vzťahu k skutku uvedenému pod
bodom 5) napadnutého rozsudku tak isto podľa § 44 Tr. zák. súd upustí od uloženia súhrnného trestu
odňatia slobody vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 3T/161/2010 zo dňa
27.10.2010, právoplatným dňa 27.10.2010 vo výmere 3 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu

so stredným stupňom stráženia, na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa ho takisto považoval
za dostatočný. V tomto smere správne vyhodnotil osobu obžalovaného, ako aj okolnosti prípadu, za
ktorých trest ukladal. Z odôvodnenia výroku o treste v napadnutom rozsudku str. 7 až 8 je zrejmé, k
akým skutočnostiam prvostupňový súd prihliadal pri ukladaní trestu obžalovanému. V tejto súvislosti
sa odvolací súd nestotožnil s tvrdením obhajoby obžalovaného, že keby mu súd ukladal súhrnný trest

a zrušil by všetky rozsudky z jeho predchádzajúcich odsúdení spolu so započítaním trestov z jeho
predchádzajúcich odsúdení, vyšiel by mu priaznivejší trest, ako trest, ktorý mu uložil súd v napadnutom
rozsudku. V prvom rade je potrebné uviesť, že obžalovanému v prejednávanej veci v napadnutom
rozsudku nebol uložený žiadny trest za skutky spáchané pod bodmi 1) až 5) napadnutého rozsudku,
keďže mu prvostupňový súd prejavil dobrodenie a upustil od uloženia súhrnného trestu vo všetkých

týchto bodoch napadnutého rozsudku. Obžalovaný na jednej strane na verejnom zasadnutí požadoval
uloženie prísnejšieho trestu, ktorej požiadavke odvolací súd nemohol vyhovieť, pretože odvolanie vo
veci nepodal okresný prokurátor v neprospech obžalovaného, a preto odvolací súd už nemohol uložiť
obžalovanému prísnejší trest. Navyše platí zásada, že obžalovaný v svoj neprospech nemôže podať
odvolanie, toto môže urobiť len prokurátor.

Na druhej strane obžalovaný požadoval tiež uloženie súhrnného trestu za súčasného zrušenia všetkých
trestov uložených v predošlých rozsudkoch a týmto sa domáhal uloženia priaznivejšieho trestu, čo tiež
nebolo možné, keďže z ust. § 42 ods. 2 Tr. zák., veta druhá vyplýva, že súhrnný trest nesmie byť
miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom.

Navyše odvolací súd sa nemohol stotožniť ani s výkladom zásad ukladania trestov obžalovanému pri
ukladaní súhrnných trestov, resp. pri upustení od ukladania súhrnných testov.

Z písomných dôvodov odvolania písaných rukou je zjavné, že obžalovaný tejto problematike nerozumie,

nemá právnické vzdelanie, napriek tomu poučoval súd, ako má rozhodnúť s poukazom na prípad iného
obžalovaného, ktorý bez ďalšieho prirovnával k svojmu prípadu.

V závere odvolania obžalovaný spochybnil právnu kvalifikáciu svojho konania, čo v konečnom dôsledku
odvolací súd musel vyhodnotiť ako právne neúčinné, keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa

05.02.2020 urobil vyhlásenie o vine, preto prvostupňový súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. toto vyhlásenie
prijal. Vyhlásenie obžalovaného o vine je neodvolateľné a nespochybniteľné, z tohto dôvodu nemôže
do budúcna obžalovaný spochybňovať výrok o vine v tejto trestnej veci. O tejto skutočnosti bol pred
vyhlásením riadne poučený.

V ostatnom sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením výroku o treste str. 7 až 8 napadnutého rozsudku,
a aby sa neopakoval, v podrobnostiach naň poukazuje. V danom prípade postup okresného súdu, keď
obžalovanému neuložil súhrnný trest, ale od tohto upustil, zodpovedá podmienkam pre individuálnu, tak
aj generálnu prevenciu. Preto sa odvolací súd stotožnil so záverom prokurátora, že v tomto prípade bol
okresný súd k obžalovanému veľmi zhovievavý, keď upustil od uloženia súhrnného trestu. Dozorujúci

prokurátor nepodal odvolanie, preto nebolo možné v tejto veci obžalovanému ukladať nijaký prísnejší
trest. Pre úplnosť je potrebné dodať, že ak obžalovaný mal pocit, že mu niektorý súd pri ukladaní
trestu nezarátal niektoré skutočnosti, ktoré mal, má obžalovaný právo požiadať o započítanie týchtoskutočností do výkonu trestu. Túto možnosť upravuje ust. § 414 Tr. por., z ktorého vyplýva, že o
započítaní trestu rozhoduje predseda senátu uznesením a nie rozsudkom.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Za týchto okolností, keď Krajský súd v Banskej Bystrici nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku,
odvolanie obžalovaného K. K. ako nedôvodné zamietol

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.