Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 10, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/31/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719204051
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8719204051.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MonikyJuskovejačlenieksenátu

JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Marianny Hirkovej v spore žalobcu: N. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.
XXXX/XX, XXX XX O., právne zastúpený Mgr. Lucia Lorenčíková, advokátka, so sídlom Murgašova
86/1, 058 01 Poprad, IČO: 50 053 167, proti žalovanému: AUTO DISKONT, s.r.o., so sídlom Šenkvická
cesta 14/F, 902 01 Pezinok, IČO: 35 899 620, právne zastúpený Mgr. Marián Baláž, advokát, so sídlom
Tešedíkova 59, 841 06 Bratislava, IČO: 31 808 531, o zaplatenie 2.956,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 17C/37/2019-51 zo dňa 12.02.2020 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým,
že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„I. Žalobu zamieta.
II. Priznáva žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne
súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobným návrhom doručeným súdu 26.09.2019 žalobca
žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.956,- eur a na náhradu trov konania. Nárok
odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným dňa 03.03.2015 v prevádzkarni v Poprade uzatvoril kúpnu
zmluvu, predmetom ktorej bola kúpa osobného motorového vozidla P. M. 1,9 dCi, výrobné číslo Z
s dátumom prvej evidencie dňa 03.05.2004. Žalobca mal vedomosť, že kupuje auto staršieho dáta,
kupoval ho na účely svojej prepravy. Zamestnanec žalovaného mu potvrdil, že vozidlo má platnú STK do
konca roku 2017, je spôsobilé na jazdu na pozemných komunikáciách. Žalobca na základe vystavenej

faktúry splatnej 03.03.2015 pri podpise kúpnej zmluvy uhradil žalovanému sumu 2.956,- eur spočívajúcu
v kúpnej cene za automobil vo výške 2.629,- eur, bližšie nešpecifikovaný doplnkových službách a
zákazníckomservisevsume107,-eurapoisteniaCarlifeGarancie1hviezdavsume220,-eur.Motorové
vozidlo v deň nasledujúci po kúpe dňa 04.03.2015 začalo dymiť, padali otáčky, vypínal motor, auto bolo
ako nepojazdné odtlačené na parkovisko a následne odtiahnuté. Žalobca dňa 16.03.2015 reklamoval
vozidlo u žalovaného s vadami: poškodenie ložiska kľukovej hriadele, únik tlaku oleja cez olejový filter,
poškodený filter a poškodené turbo. Po 25 dňoch od vykonania reklamácie bol žaloba vyrozumený, že

automobil je opravený, dá sa na ňom jazdiť. Žalovaný ponúkal žalobcovi kompenzáciu v sume 500,- eur.
Priprevzatívozidlapodomnelomvybaveníreklamačnéhokonaniaautoponaštartovaníopätovnezačalo
dymiť nie žalobcovi, ale priamo zamestnancovi žalovaného. Ten inštruoval žalobcu, že má od zmluvy
odstúpiť. Následne bolo žalobcovi doručené zamietnutie reklamácie na základe odborného vyjadreniaznalca Ing. A. W. z 03.04.2015. Žalobca následne 13.05.2015 od zmluvy odstúpil, vyzval žalovaného na
vrátenie peňažného plnenia spočívajúceho v úhrade kúpnej ceny vo výške 5.956,- eur. Nárok žalobca
uplatňuje v zmysle ustanovení § 597 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 48 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka a 457 Občianskeho zákonníka.
Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný so žalobou nesúhlasil. Potvrdil uzatvorenie kúpnej
zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, aj to, že žalobca 16.03.2015 uplatnil reklamáciu z dôvodu
poškodenialožiskakľukovejhriadele,únikutlakuolejacezolejovýfilterapoškodenéhoturba,pričomtáto
reklamácia bola vybavená 13.04.2015. Odmietol, že by žalobcovi sám odporučil odstúpenie od kúpnej

zmluvy, čo žalobca zrealizoval 13.05.2015. Žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku,
odstúpenie žalobcu od kúpnej zmluvy z 13.05.2015 sa do dispozície žalovaného dostalo 18.05.2015.
Dňa 19.05.2015 začala plynúť premlčacia doba. Žalobca posledný deň premlčacej doby 19.05.2017
podal na Okresný súd Poprad žalobu, o ktorej bolo vedené konanie pod sp.zn. 18C/13/2017 o vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 2.956,- eur. Konanie bolo zastavené uznesením z 23.08.2019, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 25.09.2019. Žalobca podal žalobu až 26.09.2019, po uplynutí premlčacej doby.

Žiadal preto, aby súd žalobu zamietol.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená kúpna
zmluva s dohodnutým predmetom ako žalobca uviedol v žalobe, od ktorej žalobca podľa § 48
Občianskeho zákonníka dňa 13.05.2015 odstúpil a odstúpenie od kúpnej zmluvy žalovaný prevzal
18.05.2015. Vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania žalobcom uplatneného práva

na vydanie bezdôvodného obohatenia predstavujúceho zaplatenú kúpnu cenu za osobné motorové
vozidlo zaoberal sa súd prvej inštancie relevantnosťou tejto námietky a dospel k záveru, že žalobca
uplatnil nárok na súde po uplynutí subjektívnej premlčacej doby. Uviedol, že pokiaľ dňa 18.05.2017
bolo žalovanému doručené odstúpenie od kúpnej zmluvy, dňa 19.05.2017 začala plynúť premlčacia
doba na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 Občianskeho zákonníka. Posledný deň

subjektívnej premlčacej doby, 19.05.2017, žalobca uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
na súde v konaní sp. zn. 18C 13/2017. Premlčacia doba spočívala od 19.05.2017 do 24.09.2019, keď
uznesenie o zastavení konania vo veci sp.zn. 18C/13/2017 nadobudlo právoplatnosť dňa 25.09.2019.
Žalobu v predmetnej veci žalobca podal 26.09.2019, pričom posledným dňom na podanie žaloby bol deň
25.09.2019, pretože od 19.05.2017 do 24.09.2019 premlčacia doba spočívala. Žalobca nepodal žalobu

v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe. Uplynutím subjektívnej premlčacej doby sa právo premlčí
bez ohľadu na plynutie objektívnej premlčacej doby. Pre premlčanie preto žalobu zamietol.
Pri právnom posúdení odkázal súd prvej inštancie na ustanovenia Občianskeho zákonníka - § 48 ods.
1, 2, § 457, § 107 ods. 1, 2, § 112.
Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, vychádzajúc z

úspechu žalovaného vo veci.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) Civilného
sporového poriadku. Uviedol, že nie je to tak ako to uviedol súd prvej inštancie, že by žalobu na súd
podal 26.09.2019. Podal ju 25.09.2019 o 15:42 hod. Vtedy bola konajúcemu súdu žaloba uložená do

schránky a toho istého dňa, teda 25.09.2019 o 15:53 hod., súd podanie prostredníctvom elektronickej
podateľne prijal a odosielateľovi zaslal automatickú správu o tom, že žaloba bola 25.09.2019 riadne
súdu doručená. Súd pravdepodobne vychádzal z toho, kedy personál žalobu ráno vzhliadol a opatril
ju pečiatkou o doručení. Žiadal preto, vzhľadom na uvedené, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Poukázal na to,
že v pôvodnom konaní, ktoré bolo vedené pod sp.zn. 18C/13/2017, žalobca aj so žalovaným navrhli
odročenie pojednávania, na základe čoho bolo pôvodné konanie uznesením č.k. 18C/13/2017-62 z
19.02.2019 prerušené. Následne bolo uznesením č.k. 18C/13/2017-63 z 23.08.2019 zastavené, pričom

uznesenie nadobudlo právoplatnosť 25.09.2019. Podľa žalovaného v súvislosti s konaním, ktoré bolo
vedené pod sp.zn. 18C/13/2017 nedošlo k spočívaniu premlčacej doby v zmysle § 112 Občianskeho
zákonníka, keďže žalobca nepodal návrh na pokračovanie v konaní v čase, keď bolo konanie vedené
pod sp.zn. 18C/13/2017 prerušené. Žalobca mal najneskôr v posledný deň 6-mesačnej lehoty, kedy
bolo pôvodné konanie prerušené, podať návrh na pokračovanie, čo však nespravil. Keďže žaloba voči

žalovanému bola na súd v konaní vedenom pod sp.zn. 18C/13/2017 podaná v posledný deň premlčacej
lehoty, v deň nasledujúci po uplynutí 6-mesačnej lehoty prerušenia pôvodného konania, t.j. 23.08.2019,
premlčacia lehota na uplatnenie nároku žalobcu voči žalovanému začala znova plynúť a uplynutím tohto
jednéhodňapremlčacialehotaajuplynula.Pokiaľžalobcanamieta,ženovúžalobupodalnie26.09.2019ale 25.09.2019, toto tvrdenie žalobcu nemá žiadny vplyv na skutočnosť, že jeho nárok voči žalovanému
bol už aj dňa 25.09.2019 premlčaný. Podľa žalovaného odvolanie žalobcu tak nie je dôvodné, napadnutý
rozsudok je vecne správny. Žiadal, aby ho odvolací súd potvrdil a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť

žalovanému trovy odvolacieho konania; žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu
uviedol, že zotrváva na obsahu podaného odvolania.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou osobou (§ 359 CSP) preskúmal

rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z dôvodov uvedených v odvolaní, aj konanie
rozhodnutiu súdu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP.
Odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), vychádzajúc z toho,
že nariadenie pojednávania vo veci nevyžadovala potreba zopakovania ani doplnenia dokazovania, ani
dôležitý verejný záujem.
Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej

miery, že nebol oprávnený rozsudok preskúmať z iných dôvodov než z tých, ktoré boli explicitne do
uplynutia odvolacej lehoty uvedené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku
zverejnil na úradnej tabuli, ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 03.06.2021 (§ 219
ods. 3 CSP) a dospel k záveru o tom, že odvolanie dôvodným nebolo.
Odvolacia argumentácia žalobcu bola založená na jedinom tvrdení spočívajúcom v tom, že nie je

správnym záver súdu prvej inštancie o premlčaní jeho nároku na bezdôvodné obohatenie pokiaľ mal
za to, že žaloba, bez hrozby premlčania, mala byť podaná na súd najneskôr 25.09.2019, keďže bola
podaná 26.09.2019, nebola podaná včas.

5. Zo spisu vyplýva relevantnosť tvrdení žalobcu vo vzťahu k správnosti dátumu kedy sa na súde prvej

inštancie pod sp.zn. 17C/37/2019 začalo konanie o jeho žalobe na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Z listiny na č.l. 14 spisu - doručenky informujúcej o tom kedy bola súdu elektronicky doručená žaloba
vyplýva, že sa tak stalo 25.09.2019 o 15:52 hod. Ak je na žalobe vyznačené doručenie žaloby dňa
26.09.2019 ide o údaj nesprávny, nezodpovedajúci rozhodujúcej skutočnosti.
Tvrdenie žalobcu o nesprávnosti toho kedy podal súdu žalobu zodpovedá listinám zo spisu, t.j. toto

tvrdenie bolo správne, čo však neznamená, že bolo aj spôsobilé ovplyvniť správnosť výroku rozhodnutia
prvoinštančného súdu o zamietnutí žaloby pre premlčanie.

6. Predmetom konania bol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 457 Občianskeho
zákonníka z dôvodu zrušenia zmluvy uzavretej medzi stranami sporu v dôsledku odstúpenia

realizovaného žalobcom písomnosťou z 13.05.2017, ktorá sa do dispozičnej sféry žalovaného dostala
18.05.2017.

7. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

8. Žalobca podal prvýkrát žalobu s totožným nárokom na súd dňa 19.05.2017, konanie o ktorom
bolo na Okresnom súde Poprad vedené pod sp.zn. 18C/13/2017. Z dôvodu podľa § 163 ods. 1
CSP bolo uznesením č.k. 18C/13/2017-62 z 20.02.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť 22.02.2019
prerušené, uznesením č.k. 18C/13/2017-63 z 23.08.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25.09.2019
bolo zastavené z dôvodu, že v zákonnej 6-mesačnej lehote nebol v zmysle § 163 CSP podaný návrh

na pokračovanie v konaní.

9. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného
príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobukonania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u
iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

10. Základným všeobecným princípom premlčacej doby je to, že ak začne plynúť, k čomu dochádza bez
ohľadu na vôľu účastníka, jej uplynutím nastávajú následky spojené s jej uplynutím.

11. Citovaným zákonným ustanovením, § 112 Občianskeho zákonníka, je upravená výnimka, spočívanie
premlčacej doby, právnym dôvodom spočívania premlčania je podanie žaloby na súd. Zákon konštruuje

tento právny dôvod ako zloženú právnu skutočnosť, pri ktorej musia byť kumulatívne splnené dva
predpoklady, uplatnenie práva na súde alebo inom orgáne a riadne pokračovanie v konaní pričom iba
splnením oboch predpokladov dochádza k právnemu následku vo forme spočívania premlčacej doby.
V konaní riadne pokračuje ten procesný subjekt, ktorý svojím konaním neobštruuje priebeh a výsledok
konania. Príkladom procesnej situácie keď nie je možné konštatovať riadne pokračovanie v konaní je
aj nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní tam, kde to zákon vyžaduje. Z hľadiska hypotézy § 112

Občianskeho zákonníka tak v týchto situáciách nikdy k spočívaniu premlčacej lehoty nedošlo a táto
plynie ďalej i počas súdneho konania (Občiansky zákonník, komentár, nakladateľstvo C.H.Beck, 2019,
str. 779, 780, obdobne Občanský zákoník, Velký akademický komentář, Linde Praha, a.s., 2008, str.
444, tiež R 22/1979).

12. Z listinných dôkazov vyplýva, že subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia
začala plynúť 19.05.2015. Žalobca podal žalobu, o ktorej sa viedlo konanie na Okresnom súde Poprad
pod sp.zn. 18C/13/2017 voči žalovanému na súd dňa 19.05.2017, predmetné konanie bolo však
zastavené z dôvodu, že nebol žiadnou zo strán sporu podľa § 163 ods. 2 CSP podaný návrh na
pokračovanie v konaní, čo znamená, že počas konania 18C/13/2017 nedošlo k spočívaniu premlčacej

doby v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka ako mylne uviedol súd prvej inštancie. Ak žalobca podal
na súd novú žalobu s tým istým nárokom voči tomu istému subjektu dňa 25.09.2019, podal ju v čase
keď subjektívna premlčacia doba už uplynula, uplynula 19.05.2017, žalovaný kvalifikovane vzniesol
námietku premlčania, na ktorú bol súd prvej inštancie povinný prihliadnuť.
Ak pre premlčanie súd prvej inštancie žalobu zamietol, je jeho rozhodnutie vo výroku o zamietnutí žaloby

správne, odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP vrátane správneho
výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania potvrdil.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v
spojení s § 262 ods. 1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto

mu odvolací súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %,
t.j. v plnom rozsahu. Kvantifikáciu trov zrealizuje súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP. Existencia
dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady trov odvolacieho konania nebola v zmysle § 257 CSP
tvrdená a ani zo spisu nevyplynula.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.