Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 29, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8701899867
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8701899867.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MonikyJuskovejačlenieksenátu

JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Marianny Hirkovej v spore žalobcov: 1) Z. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Z. XX, XXX XX Z., 2) E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX A., 3) A. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. 27XX/XX, XXX XX S. - Z., právne zastúpených: JUDr. Jaroslavom Sidorom, advokátom, so
sídlom Zdravotnícka 4373/6, 058 01 Poprad, proti žalovanej: B. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX,
XXX XX Z., právne zastúpenej JUDr. Marcelom Kohútom, advokátom, so sídlom Námestie sv. Egídia
95, 058 01 Poprad, o určenie vlastníckeho práva s prísl., o odvolaní žalobcov a žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Poprad č.k. 7C/688/2001-719 zo dňa 08.07.2019 takto

r o z h o d o l :

Odmieta odvolanie žalovanej voči výroku II., ktorým súd prvej inštancie vylúčil vzájomnú žalobu na
samostatné konanie.

Potvrdzuje rozsudok vo vyhovujúcom výroku I. a v súvisiacom výroku III. o trovách konania.

Nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

,,I. Určuje, že do dedičstva po nebohej Z. C., nar. XX.X.XXXX a nebohom B. C., nar. XX.X.XXXX,
obaja naposledy bytom Z. č. XX patrí spoluvlastnícky podiel vo veľkosti X z celku z časti pozemku C
KN, parc. č. XXX, ktorý je evidovaný Okresným úradom Poprad, katastrálnym odborom, na LV č. XX
k. ú. Z. na mene žalovanej B. R., rod. D., nar. X.X.XXXX, bytom Z. č. XX, a to na novovytvorených
pozemkoch registra C KN XXX/XX o výmere 754 m2, druh zastavaná plocha, C KN, parc. č. XXX/XX o
výmere 8 m2, druh zastavaná plocha, a C KN, parcela č. XXX/XX k. ú o výmere 14 m2, druh pozemku
zastavaná plocha, ktoré boli vytvorené z parcely C KN parcely č. XXX, na základe geometrického plánu

č.XXXXXXXX-XX/XXXX,vyhotoviteľaGEOTATRYIng.KristiánaSlimáka,úradneoverenéhoOkresným
úradom Poprad, katastrálnym odborom dňa 22.8. 2018, pod č. G1-719/18, ktorý tvorí neoddeliteľnú
súčasť rozsudku.
II. Vzájomnú žalobu zo strany žalovanej zo dňa 15.5.2019 vylučuje na samostatné konania.
III. Stranám sporu nepriznáva náhradu trov konania.“

V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobca v 1. rade vo svojej žalobe žiadal, aby

súd rozhodol o tom, že žalovaná nie je spoluvlastníčkou v jednej polovici pozemku parc. EN č. XXX -
dvor o výmere 2006 m2, zapísaného na LV č. XX k.ú. Z. a taktiež žiadal určiť, že spoluvlastnícky podiel
vo veľkosti X z celku nehnuteľnosti parc. EN č. XXX - dvor o výmere 2006 m2, zapísaného na LV č. XXk.ú. Z. patrí do dedičstva po neb. Z. C., nar. XX.XX.XXXX a B. C., nar. XX.XX.XXXX, obaja naposledy
bytom Z. XX.
Ďalej uviedol, že dňa 17.09.2010 rozhodol vo veci samej rozsudkom č.k. 7C/688/2001-447 s tým, že

žalobu zamietol z dôvodu, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na podanej žalobe.
Proti uvedenému rozsudku podali žalobcovia odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove dňa
24.03.2011 rozsudkom č.k. 6Co/27/2011-474. Týmto rozsudkom potvrdil napadnutý rozsudok v časti
negatívneho určenia vlastníckeho práva a vo zvyšnej časti vec zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie s tým, že je potrebné v konaní pokračovať s dedičmi neb. B. C.. Následne rozsudkom

sp. zn. 7C/688/2001-520 zo dňa 07.02.2012 súd prvej inštancie žalobu zamietol. Na základe odvolania
žalobcov Krajský súd v Prešove uznesením 6Co/94/2012-588 z 02.01.2014 zrušil rozsudok a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Žalobcovia dňa 05.09.2019 žiadali o zmenu petitu, ktorú súd pripustil dňa 07.06.2019. Žalovaná podala
dňa 15.05.2019 vzájomný návrh, nakoľko mala za to, že takto odstránila prekážku v tom, že súd nemôže
rozhodnúť nad návrh.

Poukázal na to, že vo veci vykonal dokazovanie so zreteľom na zostávajúci predmet sporu, a to
výsluchom účastníkov konania, výsluchom B. T., E. H. a Z. N., znaleckými posudkami, a to znaleckým
posudkom č. 11/2003 súdneho znalca P.. A. C. a znaleckým posudkom č. 6/2006 súdneho znalca P.. N.
M., ohliadkou nehnuteľnosti, listinnými dôkazmi, a to kúpnou zmluvou zo dňa 25.01.1966, spísanou na
Štátnom notárstve v Poprade pod sp.zn. N 24/66, Nz 29/66, prídelovou listinou vydanou ONV v Poprade,

odborom lesného hospodárstva zo dňa 17.04.1978, listom vlastníctva č. XX k.ú. Z., pozemkovoknižnými
výpismi č. XXX a XXX k.ú. Z., identifikáciou parciel č. XXXX/XXXX, identifikáciou parciel č. XXX/
XXXX, identifikáciou parciel č. XXX/XX a dedičskými spismi súdu sp.zn. 4D 299/99, 3D109/97 a D
1000/80, znaleckým posudkom P.. R. č. 1/2016 zo dňa 27.01.2016, geometrickým plánom P.. E. K. zo
07.08.2018 a v intenciách uznesenia Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/94/2012-188 z 02.01.2014,

doplnil dokazovanie najmä žalobcami predloženým geometrickým plánom s výkazom výmer k tej časti
zemského povrchu, ktorú reálne využívali predchodcovia, spolu s výkazom výmer.
Mal za preukázané, že na základe rozhodnutia konfiškačnej komisie v Poprade zo dňa 10.02.1948
č. 25/1948-21, v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 104/1945 v znení nariadenia 64/1946 Zb. a nariadení
SNR, sa vložilo vlastnícke právo pre B. T., nar. XX.XX.XXXX k pozemkovoknižným nehnuteľnostiam

zapísaným v pozemkovoknižnej vložke č. XXX, k.ú. Z.. Uvedené nehnuteľnosti B. T. previedla kúpnou
zmluvou spísanou dňa 25.01.1966 na Štátnom notárstve v Poprade na právnych predchodcov žalobcov
B. C. a jeho manželky Z. C., rod. O., vrátane žalovanej parcely č. XXX o výmere 2006 m2. Na základe
prídelovej listiny Okresného národného výboru v Poprade, odboru vodného lesného hospodárstva a
poľnohospodárstva, zo dňa 17.04.1978, boli pridelené žalovanej a jej manželovi parcely evidované v

evidencii nehnuteľnosti ako parcely č. XXX do č. XXX, parc. č. XXX a parc. č. XXX k.ú. Z.. Na základe
uznesenia Štátneho notárstva v Poprade zo dňa 09.02.1981, ktorým sa vyporiadalo dedičstvo po neb.
N. R., sa žalovaná stala polovičnou spoluvlastníčkou žalovanej nehnuteľnosti.
Dospel k záveru, že po doložení geometrického plánu žalobcami v zmysle pokynu Krajského súdu v
Prešove v uznesení sp.zn. 6Co/94/2012-588 zo dňa 02.01.2014, je žaloba v znení pripustenej zmeny

petitu dôvodná, pretože predmetom tohto konania je len spoluvlastnícky podiel žalovanej vo veľkosti 1
na pozemku C KN parc. č. XXX k.ú. Z., čo napokon vyplýva i zo stanoviska znalca P.. B. R., ktorý vo
svojom podaní zo dňa 03.07.2017 konštatoval to isté.
Poukázal aj na závery uznesenia Krajského súdu v Košiciach 14Co/515/1996-60 z 28.10.1997 a
na relevanciu kúpnej zmluvy, ktorou B. T., rod. O., odpredala spornú nehnuteľnosť kúpnou zmluvou

spísanou notárskou zápisnicou v Poprade č. G., NZ XX/XX právnym predchodcom žalobcom. Právny
stav pôvodných pozemkovoknižných parciel mpč. XXX a XXX, ktoré boli evidované v S. zápisnici č. XXX
a mpč. XXX A XXX, ktoré boli evidované v S. zápisnici č. XXX, je zachytený v kópii pozemkovoknižnej
mapy (príloha doplnenia ZP č. 11/2003 P.. A. C. zo dňa 03.04.2004; príloha č. 12 ZP P.. M.). Ako je
zrejmé z kópie pozemkovoknižnej mapy, pozemkovoknižné parcely zapísané v PKN zápisniciach XXX a

XXX sú usporiadané šachovnicovo (mpč. XXX a XXX zo zápisnice č. XXX naprieč a mpč. XXX a XXX zo
zápisnice č. XXX tiež naprieč). V PKN zápisniciach bola majetková podstata evidovaná v celosti. Užívací
stav EN bol zachytený len graficky v mape bývalého pozemkového katastra (príloha č. 13 ZP Ing. M.)
a písomne v parcelnom protokole (príloha č. 18 ZP Ing. M.). Vlastníctvo evidované podľa pozemkovej
knihy v zápisniciach č. XXX a XXX nie je totožné s parcelou EN č. XXX, ktorá vyjadruje len užívací stav.

Spoluvlastníctvo k parcele EN XXX a jej dielom nevzniklo a toto založil len evidenčný orgán identifikáciou
parciel a následnými zápismi bez zodpovedajúceho právneho úkonu. Záväzným je zistenie, čo právny
predchodcažalobcovsmanželkouvroku1966kúpilizparcelyENč.XXX,avšakjepotrebnérešpektovať
šachovnicové usporiadanie parciel mpč. XXX a XXX evidovaných v zápisnici č. XXX. Stav parcely CKN XXX od roku 1966 nie je totožný so stavom právnym, a to aj preto, že parcela č. XXX, ktorá bola
vytvorená, nebola nikdy v podielovom spoluvlastníctve a ani právnymi úkonmi v roku 1966 a aktom
štátu v roku 1978 spoluvlastníctvo k nej nevzniklo. Bez geodetického zamerania nie je teda možné

spoľahlivo určiť aká časť patrí do dedičstva po právnych predchodcoch. V intenciách pokynu Krajského
súdu v Prešove došlo ku geometrickému zameraniu, ktoré v súčasnosti dáva reálny podklad pre takéto
rozhodnutie, ktoré následne povedie k dodatočnému dedičskému prejednaniu.
Uzavrel, že vzhľadom k potrebe a náležitému zisteniu procesných i hmotnoprávnych podmienok, čo aj
odvolací súd konštatoval, nemohol rozhodovať nad návrh, preto konanie o vzájomnom návrhu zo strany

žalovanej, ktorý bol predložený len 15.05.2019, vylúčil na samostatné konanie.
O trovách konania rozhodol podľa § 257 Civilného sporového poriadku. Z dôvodu pomerov strán sporu,
predmetu sporu a jeho špecifickosti náhradu trov konania stranám sporu nepriznal, nakoľko v týchto
dôvodoch súd vzhliadol osobitný zreteľ (sociálne pomery, vek účastníkov konania, zdravotný stav,
dlhodobo trvajúci susedský spor).

2. Proti tomuto rozsudku, a to v celom rozsahu, podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Poukázala na priebeh konania, na to, že o spore nedošlo k
mimosúdnemu riešeniu, na znalecký posudok Ing. R. na rozdelenie spornej parcely podľa skutočného
užívania, na to, že na jeho základe podala vzájomnú žalobu.
Namietala, že súd bezdôvodne napadnutým rozsudkom vzájomnú žalobu vylúčil na samostatné konanie

a keď doteraz vykonávané dokazovanie počas obdobia 24 rokov listinnými dôkazmi, výpoveďami
svedkov, znaleckými posudkami a geometrickými plánmi môže byť jednoznačne podkladom pre
rozhodnutie o tejto vzájomnej žalobe. V prípade, že by súd vzájomnej žalobe vyhovel, bolo by to presne
podľa záveru znaleckého posudku č. 1/2016 Ing. B. R., podľa skutočného užívania parcely C KN č. XXX
jednotlivýmiúčastníkmiapresnepodľaodôvodneniauzneseniaKrajskéhosúduvPrešoveobsiahnutého

v predposlednej vete a v predchádzajúcich vetách, t.j. každý z účastníkov by mal svoj list vlastníctva k
svojmu pozemku v celosti, a to tak ako ho reálne on resp. jeho právni predchodcovia užívali.
Mala za to, že prekážku, že súd nemôže rozhodnúť nad návrh odstránila podaným vzájomným návrhom.
Ďalej uviedla, že A. C. zobrala návrh na začatie konania späť a navrhla celé konanie zastaviť. Od roku
2001 nikto s A. C. - spoluvlastníčkou predmetnej parcely ani ako so žalobcom, ani ako so žalovaným

nekoná. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok NS SR, sp.zn. 4Cdo/173/2006.
Poukázala tiež na účelové konanie žalobcu a rozpor napádaného rozsudku s vykonaným dokazovaním,
znaleckými posudkami a reálnym užívaním sporného pozemku, pretože v prípade, že by sa týmto
odvolaním napádaný rozsudok stal právoplatným, časť parcely C KN č. XXX, ktorú užívali právni
predchodcovia žalobcov, by patrila do dedičstva po týchto právnych predchodcoch a časť parcely, ktorú

užívala žalovaná by patrila do spoluvlastníctva žalovanej v podiele X/X , žalobcu v 1/rade v podiele 1/4
a jeho manželky v podiele 1/4, čím by žalobcovia získali de facto 3/4 z predmetnej parcely a nie 1, ktorá
im patrí.
Navrhla napadnutý rozsudok zmeniť, a to tak že odvolací súd vyhovie jej vzájomnému návrhu zo dňa
09.05.2019 v celom rozsahu alebo v prípade, že odvolací súd dospeje k názoru, že procesná neúčasť

A. C. je neodstrániteľnou prekážkou, žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietne.

3. Proti uvedenému rozsudku v časti výroku o trovách konania podali v zákonnej lehote odvolanie aj
žalobcovia. Namietali, že odôvodnenie dôvodov hodných osobitného zreteľa, je len veľmi stručné, je
pre žalobcov nezrozumiteľné, a preto napadnutý výrok je aj nepreskúmateľný, čím súd odňal žalobcom

možnosť konať pred súdom, a teda je tu daný odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b)
Civilného sporového poriadku. Súd prvej inštancie ignoroval zásadu úspechu žalobcov v tomto spore a
nepostupovalpodľaust.§255Civilnéhosporovéhoporiadku,hocipodľanázoružalobcovtakpostupovať
mal a mal žalobcom priznať náhradu trov konania podľa ust. § 255 CSP, lebo je nesporné, že žalobcovia
mali po zmene žalobného návrhu vo veci plný úspech. Z tohto dôvodu sa žalobcom rozhodnutie o

nepriznaní trov konania javí ako neprimeraná tvrdosť, keď v súvislosti s predmetom sporu vynaložili
neúmerne vysoké trovy konania, najmä na znalecké dokazovanie. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý
výrok o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedli, že považujú odvolacie námietky žalovanej za

nedôvodné a považujú napadnutý rozsudok za vecne správny, pričom si osvojujú dôvody napadnutého
rozsudku uvedené najmä v bode 17., kde súd dospel k záveru, že predmetom tohto konania je len
spoluvlastníckypodielžalovanejvoveľkosti1napozemkuCKNparc.č.XXXk.ú.Z.,čonapokonvyplýva
aj zo stanoviska znalca P.. B. R.. Pokiaľ žalovaná namieta nesprávnosť postupu súdu v tom, že vylúčil jejvzájomnú žalobu na samostatné konanie, tak tento postup súdu považujú žalobcovia za úplne správny,
pričom poukázali na odôvodnenie uvedené v bode 19. napadnutého rozsudku a dodali, že súd v tomto
konaní nemohol rozhodovať o vlastníckom práve žalovanej k tej časti sporného pozemku, ktorú užívala

žalovaná, lebo spoluvlastníkom tohto pozemku je aj A. C., ktorá ale účastníkom tohto konania v čase
rozhodovania napadnutým rozsudkom nebola.
Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal im nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

5. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov k jej odvolaniu uviedla, že A. C. bola pôvodne žalobcom
v 4/rade, neskôr žalobcom v 2. rade a podaním právneho zástupcu zo dňa 28.03.2001, doručeným súdu
dňa 30.03.2001 A. C. zobrala návrh na začatie konania späť a navrhla celé konanie zastaviť. Od roku
2001 nikto s A. C. - spoluvlastníčkou predmetnej parcely ani ako so žalobcom, ani ako so žalovaným
nekoná.Malazato,žesúdmalzdôvodu,žeA.C.niejeakospoluvlastníčkaparcelyúčastníčkoukonania
žalobu v celom rozsahu zamietnuť, alebo o žalobe rozhodnúť, ale zároveň aj pripustiť vzájomnú žalobu

a o tejto tiež rozhodnúť. Zopakovala svoj návrh, že odvolací súd by mal zmeniť napadnutý rozsudok
tak, že vyhovie jej vzájomnému návrhu v celom rozsahu, alebo v prípade, že súd dospeje k názoru, že
procesná neúčasť JX. C. je neodstrániteľnou prekážkou, žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietne.

6. Žalobcovia v reakcii na toto vyjadrenie žalovanej uviedli, že majú za to, že námietky žalovanej nie

sú dôvodné. Opätovne zdôraznili, že predmetom tohto konania je len spoluvlastnícky podiel žalovanej
k častiam pozemku C KN parc, č. XXX k.ú. Z..
Predmetom tohto konania nie je určenie vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu A. C.. Jej
spoluvlastnícky podiel na novovytvorených častiach sporného pozemku zostal výrokom rozsudku súdu
nedotknutý (súd o ňom nerozhodoval).

S poukazom na uvedené zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach a navrhli, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal žalobcom náhradu trov odvolacieho konania.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
vzhľadom na včas podané odvolania obidvomi sporovými stranami (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal

rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z dôvodov uvedených v odvolaniach, ako
aj konanie rozhodnutia súdu prvej inštancie predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. §
379 a nasl. CSP. Odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario),
vychádzajúc z toho, že nariadenie pojednávania vo veci nevyžadovala, vzhľadom na odvolacie dôvody,
potreba zopakovania ani doplnenia dokazovania, ani dôležitý verejný záujem.

Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný formulovanými dôvodmi podaných
odvolaní do tej miery, že zásadne nebol oprávnený preskúmať ho z iných dôvodov než z tých, ktoré
boli explicitne do uplynutia odvolacej lehoty uvedené (§ 380 ods. 1, 2 CSP); viazanosťou rozsahom a
dôvodmi odvolania sa obmedzuje preskúmavacia právomoc odvolacieho súdu maximálne na rozsah a
dôvody vymedzené v odvolaní. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej tabuli

ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 22.04.2021 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k
záveru o neexistencii dôvodov pre zmenu ani zrušenie napadnutého rozsudku.

8. Odvolanie žalovanej smerovalo voči celému rozsudku prvoinštančného súdu, čo výslovne
akcentovala, formálne argumentujúc odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP,

obsahovo však, vychádzajúc zo zdôraznenia existencie jej vzájomnej žaloby z 09.05.2019, namietala
„bezdôvodnosť“ vylúčenia tejto vzájomnej žaloby súdom prvej inštancie na samostatné konanie keďže
vykonané dokazovanie môže byť podľa nej podkladom pre rozhodnutie o vzájomnej žalobe.
Podľa žalovanej sa tak rozhodnutím vôbec nerieši skutočný predmet sporu, rozdelenie sporného
pozemku na časť reálne užívanú žalovanou a časť reálne užívanú žalobcami; konanie má viacero vád,

žiadala preto aby bolo jej vzájomnému návrhu vyhovené. Pozornosť upriamila tiež na to, že s A. C.,
ktorá je manželkou Z. C., sa nekoná ani ako so žalobkyňou, ani ako so žalovaným, je spoluvlastníčkou
parcely a návrh na začatie konania vzala späť.

9. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je odvolanie prípustné.
Výrokom II. vylúčil súd prvej inštancie vzájomnú žalobu žalovanej na samostatné konania (správne
zrejme konanie - pozn. odv. súdu), predmetný výrok má povahu uznesenia, ktoré nie je uznesením,
voči ktorému by bolo prípustné odvolanie v zmysle § 357 CSP, preto odvolací súd explicitne odvolaniežalovanej voči výroku II. rozsudku odmietol, aj keď, vychádzajúc z obsahu odvolania, nebyť tvrdenia
žalovanej o rozpore rozsudku s vykonaným dokazovaním a o nesprávnosti okruhu účastníkov konania,
podľa obsahu odvolania a petitu odvolacieho návrhu (podľa ktorého by mal odvolací súd vyhovieť

vzájomnému návrhu žalovanej z 09.05.2019) bol by dôvod na odmietnutie odvolania v úplnosti.

10. Vychádzajúc z listín tvoriacich obsah spisu, žalobcovia sa po pripustení zmeny petitu domáhajú
určenia, že do dedičstva po nebohej Z. C., nar. XX.XX.XXXX a nebohom B. C., nar. XX.XX.XXXX, patrí
spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 z celku z časti pozemku C KN, parc. č. XXX, ktorý je evidovaný

Okresným úradom Poprad, katastrálnym odborom, na LV č. XX k.ú. Z. na mene žalovanej, a to na
novovytvorených pozemkoch registra C KN XXX/XX o výmere 754 m2, druh zastavaná plocha, C KN,
parc. č. XXX/XX o výmere 8 m2, druh zastavaná plocha, a C KN, parcela č. XXX/XX k.ú o výmere 14
m2, druh pozemku zastavaná plocha, ktoré boli vytvorené z parcely C KN parcely č. XXX, na základe
geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX, vyhotoviteľa GEO TATRY Ing. Kristiána Slimáka, úradne
overeného Okresným úradom Poprad, katastrálnym odborom dňa 22.8. 2018, pod č. G1-719/18.

11. V rozsudku č.k. 6Co/27/2011-474 z 24.03.2011, ktorým bol pôvodný rozsudok prvoinštančného súdu
v predmetnej veci zo 17.09.2010 v časti zrušený, odvolací súd uviedol, že účastníkmi konania o určenie,
že vec patrí do dedičstva majú byť dedičia ako nerozluční spoločníci a preto mal súd prvej inštancie
konať s dedičmi po pôvodných žalobcoch, ktorí v priebehu konania zomreli, aj bez návrhu.

12. Z osvedčenia o dedičstve sp.zn. 4D/299/99, Dnot 99/99 zo dňa 26.08.1999, v dedičskej veci po
nebohom B. C., nar. XX.XX.XXXX; zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Z. XX, nepochybne vyplýva,
že účastníkmi dedičského konania boli deti poručiteľa, a to žalobcovia v 1. až 3. rade.
Z osvedčenia o dedičstve sp.zn. 3D/1009/97, Dnot 235/97 zo dňa 27.08.1998, v dedičskej veci po

nebohej Z. C., rod. O., nar. XX.XX.XXXX; zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Z., vyplýva, že
účastníkmi dedičského konania boli manžel poručiteľky (vyššie uvedený B. C.) a ich tri deti, a to
žalobcovia v 1. až 3. rade, s týmito osobami súd prvej inštancie, vychádzajúc z názoru odvolacieho súdu
v uznesení 6Co/27/2011 z 24.03.2011, konal.
Pokiaľ žalovaná v odvolaní namietala, že neúčasť A. C., rod. K., nar. XX.XX.XXXX v konaní mala byť

dôvodom pre zamietnutie žaloby, odvolací súd uvádza, že A. C. nebola účastníkom dedičských konaní,
ale predovšetkým to, že predmetom konania bolo určenie toho, že do dedičstva patrí spoluvlastnícky
podiel nehnuteľnosti a pre takto koncipovaný predmet konania platí, že vecnú legitimáciu v konaní má
iba dotknutý spoluvlastník podielu, o ktorý ide z dôvodu, že právnej sféry ďalších spoluvlastníkov sa
toto konanie netýka a výsledok konania (určenie práva ku konkrétnemu spoluvlastníckemu podielu)

nemôže mať na ich právny pomery žiaden vplyv, t.j. nemôže mať žiaden dopad na vymedzenie ich
práv a povinností týmto súdnym rozhodnutím. Účastníkmi konania o takomto návrhu nemusia byť všetci
spoluvlastníci spornej nehnuteľnosti.
Uvedený názor vyplýva z uznesenia NS SR z 28. októbra 2010, sp.zn. 3Cdo/51/2009, prijatého pod R
30/2011 na uverejnenie v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR, v ktorej v zmysle

§ 8 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch najvyšší súd zverejňuje právoplatné rozhodnutia zásadného
významu.
NeúčasťA.C.,rod.K.,nar.XX.XX.XXXX,ktoránebolaúčastníkomdedičskýchkonaní,taknepredstavuje
nedostatok, ktorý by mal byť dôvodom na zamietnutie žaloby ako namieta žalovaná.

13. Čo sa týka odvolacej námietky o rozpore výsledkov rozhodnutia s vykonaným dokazovaním, je
potrebné uviesť, že z odvolania nevyplýva konkretizácia tvrdeného rozporu, v odvolaní je poukázané
len na to, ktoré dôkazy boli v konaní vykonané, opísaná je inštrukcia odvolacieho súdu pre ďalší postup
súdu a výhrady žalovanej z uznesenia z 02.01.2014 založené na tvrdení o tom, že tieto dôkazy mohli
byť podkladom pre rozhodnutie o vzájomnej žalobe.

Za tejto situácie, pri absencii tvrdenia konkrétnych pochybení pri hodnotení výsledkov dokazovania
súdom prvej inštancie nebol odvolaciemu súdu vytvorený priestor pre posúdenie údajného rozporu,
resp. pochybenia súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania; odvolací súd
je pritom, ako už bolo uvedené, oprávnený preskúmať len tie dôvody, na ktoré bol odkaz v odvolaní
a ktoré boli v odvolaní objasnené v zmysle ich obsahovej, nie len formálnej konkretizácie. Odvolací

súd preto len konštatuje, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z rozsiahleho dokazovania
a vychádzajúc z dôkazov a procesnej aktivity strán sporu vo veci rozhodol. Ostatné námietky žalovanej
budú predmetom konania o vzájomnej žalobe, ktorá bola vylúčená na samostatné konanie.14. Čo sa týka odvolania žalobcov, ktorí napadli rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti výroku o trovách
konania, ktorý vzhliadol osobitný zreteľ v sociálnych pomeroch, veku účastníkov konania, zdravotného
stavu žalovanej a dlhotrvajúceho susedského sporu, a preto stranám sporu náhradu trov konania

nepriznal, odvolací súd uvádza:

15. Zásada procesnej zodpovednosti za výsledok konania sa uplatňuje pre každé konanie. Použitie
ustanovenia § 257 CSP znamená odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a
zodpovednosti za zavinenie, pretože má dopad na toho, kto by mal inak právo na náhradu trov konania.

Aplikácia ustanovenia prichádza do úvahy, keď sú v konaní naplnené zákonné predpoklady na priznanie
práva na náhradu trov konania, avšak z osobitných dôvodov súd náhradu trov neprizná.

16. Aplikácia § 257 CSP je možná v prípade existencie zákonom bližšie nešpecifikovaných dôvodov
hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na stranách
sporu. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu

a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť
voči strane a aby neodporovalo dobrým mravom.

17. Z obsahu súdneho spisu nepochybne vyplýva, že v danom prípade ide o dlhotrvajúci susedský
spor a obe strany sporu vynaložili nemalé finančné prostriedky na uplatňovanie, resp. bránenie svojich

práv. Ani odvolací súd nepovažuje za spravodlivé, aby trovy konania znášala len žalovaná, ktorá je
89 ročná starobná dôchodkyňa a je poberateľkou starobného a vdovského dôchodku v úhrnnej výške
487,30 eura. Na druhej strane, žalobcovia sú traja súrodenci, ktorí znášajú trovy konania solidárne,
a môžu si ich pomerne rozdeliť, a preto ich výška nebude pre nich natoľko zaťažujúca. Odvolací súd
poznamenáva ale aj to, že žalobcovia dosiahli úspech až na základe návrhu na zmenu petitu žaloby zo

dňa 03.09.2018, na podklade znaleckého posudku, teda návrh na zmenu bol podaný až po 17 rokov od
podania pôvodnej žaloby čo samé osebe vytvorilo predpoklad pre záver o výnimočnosti dôvodov, pre
ktoré súd prvej inštancie aplikoval § 257 CSP, t.j. o nároku na náhradu trov konania rozhodol správne.
Navyše je potrebné dodať, že susedský spor strán sporu nie je ešte definitívne ukončený, keďže súd
prvej inštancie vylúčil vzájomnú žalobu na samostatné konanie.

18. Odvolací sud je presvedčený že nepriznaním náhrady trov inak úspešnej strane sporu nedôjde k
porušeniu práv odvolateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd.
Je potrebne poukázať na to že obsahom práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

(resp. základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy), nie je právo na rozhodnutie v
súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne napr.
II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08).

19. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

20. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o
trovách konania ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1 CSP, podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalobcovia ani žalovaná neboli vo svojich odvolaniach úspešní, a

preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznal.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.