Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 22, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoE/4/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8511202271
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8511202271.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a
členiek senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Barbora
Korenecová, advokátka so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, IČO: 421 749 02, proti povinnému:
T. V., Z. P. XXXX/XX, XXX XX U.Á. Ľ., IČO: 44 273 207, o vymoženie 1.785,27 Eur s príslušenstvom,

o žiadosti súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 5Er/198/2011-11 zo dňa
28.06.2011 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o zastavení exekúcie v časti
týkajúcej sa vymoženia zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.785,27 Eur od 04.11.2010
do zaplatenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý doručil súdu prvej inštancie dňa 20.05.2011 žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava proti
povinnému T. V., U. Ľ. o vymoženie sumy 1.785,27 Eur s príslušenstvom.

2. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 5Er/198/2011-11 zo dňa 28.06.2011 rozhodol tak, že cit.:

„Súd z a s t a v u j e exekučné konanie v časti týkajúcej sa vymoženia zmenkového úroku vo výške
0,25 % denne zo sumy 1 785,27 eur od 4.11.2010 do zaplatenia.

Súd z a m i e t a žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava, o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti týkajúcej sa trov právneho zastúpenia oprávneného
v exekučnom konaní prevyšujúcej 127,34 eur.

Súd n e p r i z n á v a trovy exekučného konania v zastavenej časti súdnemu exekútorovi JUDr.
Rudolfovi Krutému, Exekútorský úrad Bratislava.“

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 44 ods. 2; 57 ods. 2 Exekučného
poriadku, § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, § 265 Obchodného zákonníka.

4. Konštatoval, že rozhodcovským súdom priznaný zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne nemá oporu
v dohode účastníkov konania. Žiaden zmenkový úrok si strany nedohodli, resp. z predloženej zmluvy
o úvere žiaden takýto úrok nevyplýva. Ak tento má predstavovať úrok z omeškania, tak v zmysle bodu
06. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru si zmluvné strany dohodli úrok z omeškania vo výške
určenej v § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v platnom znení, čo predstavuje v danom prípade 9 %

ročne.Rozhodcovskýmrozsudkompriznanýúrokpredstavujepoprepočte91,25%ročne,tedaidepodľa
názoru súdu aj o plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a so zásadami poctivého obchodnéhostyku. Za jeden rok takýto úrok dosahuje takmer výšku istiny. Výška takýchto úrokov je absolútne
neprimeraná, je na hranici úžery a takéto úroky nepožívajú právnu ochranu. Súd preto zastavil exekučné
konanie v časti týkajúcej sa vymoženia zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 785,27

eur od 4.11.2010 do zaplatenia v zmysle § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
v spojení s § 45 ods. 1 písm. c) uvedeného zákona, a to aj bez návrhu účastníka. Keďže exekučným
titulom je rozhodcovský rozsudok, v súlade s cit. § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní má
súd právo preskúmať ho vo vyššie uvedených medziach a v prípade zistenia, že ide o plnenie právom
nedovolené, resp. v rozpore s dobrými mravmi (poctivým obchodným stykom), má súd možnosť zastaviť

exekučné konanie v časti, v ktorej takýto rozpor zistí. Tomuto podľa názoru súdu nebráni ani skutočnosť,
žerozhodcovskýrozsudokbolvydanýnazákladeoprávnenýmpredloženejzmenky,najmäakoprávnený
vypísal zmenku aj na príslušenstvo, ktoré v zmluve s povinným nemal dohodnuté.

5. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie zároveň zistil, že oprávnený žiada vymôcť aj trovy
právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 191,01 Eur.

6. Oprávnený má v zmysle § 200 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku nárok na trovy potrebné
na účelné vymáhanie nároku. Ako však vyplýva z ustanovenia § 200 ods. 1 veta druhá Exekučného
poriadku, musí ísť o účelné trovy, teda o trovy skutočne potrebné na vymáhanie svojho nároku. Trovami,
ktoré si oprávnený v exekučnom konaní môže uplatniť v zmysle § 200 ods. 1 druhá veta zák. č. 233/1995

Z.z., sú aj trovy právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní. Aj tieto však musia spĺňať
kritérium účelnosti ich vynaloženia.

7. Súd pri posudzovaní účelnosti týchto trov vychádzal z toho, že ide o trovy právneho zastúpenia v
exekučnom konaní, ktoré vznikli počas exekučného konania a v súvislosti s ním (mimo úkonu príprava

a prevzatie zastúpenia, ktorý z logických dôvodov je uskutočnený pred začatím konania). veta zák. č.
233/1995 Z.z. Oprávnený pritom nedoložil žiaden doklad o jej vyhotovení a doručení povinnému, teda
žiaden doklad preukazujúci, že bola skutočne vyhotovená a zaslaná povinnému.

8. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd po preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie

dospel k záveru, že vymáhanie trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní nad sumu
127,34 Eur (t.j. nad sumu zahrňujúcu odmenu za dva úkony právnej pomoci, každý vo výške 54,78 Eur
s DPH a 2 režijné paušály á 8,89 Eur s DPH) od povinného je v rozpore so zákonom, preto v zmysle cit.
§ 44 ods. 2 EP rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

9. O trovách exekučného konania v zastavenej časti rozhodol súd analogicky podľa § 200 ods. 2 zák.
č. 233/1995 Z.z. tak, že súdnemu exekútorovi nepriznal trovy exekučného konania v zastavenej časti,
pretože žiadne trovy mu nevznikli. Trovy exekúcie v prevyšujúcej časti budú vymožené postupom podľa
Exekučného poriadku pri vymáhaní zvyšku dlžnej sumy.

10. Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku o zastavení exekúcie v časti vymoženia zmenkového úroku
podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

11. Oprávnený v odvolaní vecne argumentoval tým, že súd v prejednávanej veci aplikoval na zistený

skutkový stav ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, avšak konal tak bez toho, aby mal za preukázané
podmienky vzniku spotrebiteľského právneho vzťahu upravené v hypotéze príslušnej danej normy (§ 52
OZ). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje postup konajúceho súdu, na základe ktorého
dospel k záveru o aplikácii Občianskeho zákona (v časti upravujúcej ochranu spotrebiteľa) a Zákona
o spotrebiteľských úveroch. Súd sa v konaní vôbec nezaoberal splnením základnej podmienky pre

vznik spotrebiteľského vzťahu t.j. existencia spotrebiteľa a dodávateľa. V prejednávanej právnej veci
je povinný podnikateľom podľa ustanovenia § 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení
neskorších predpisov v spojení so zákonom č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Ustanoveniami
§ 52 ods. 4 OZ a § 2 písm. a/ Zákona o spotrebiteľských úveroch boli do právneho poriadku Slovenskej
republiky transponované viaceré predpisy komunitárneho práva (Smernica Rady 93/13/EHS. Smernica

Rady 85/577/EHS a ďalšie). Samotná skutočnosť, že povinný má postavenie podnikateľa a to, že úver
mu poskytnutý na účel podnikania alebo k výkonu zárobkovej činnosti, samo osebe odôvodňuje záver o
tom, že povinný nie je spotrebiteľom. Spotrebiteľom je podľa uvedených ustanovení právneho poriadku
len ten subjekt, ktorý koná za účelom svojej osobnej spotreby alebo spotreby iných osôb napr. manželky,detí a pod., pričom zároveň platí, že tento cieľ konania musí byť v posudzovanom právnom vzťahu
výraznejší ako iné zámery konajúcej osoby. V prípade, ak povinný koná ako podnikateľ - živnostník a
takto sa aj preukazuje v procese uzatvárania zmluvy a za týmto účelom aj vyhlási, že poskytnutý úvere

použije na podnikateľské účely (rozmnoženie zisku) a nie na vlastnú spotrebu.

12. Pokiaľ ide o posúdenie právneho vzťahu ako zmenkového právneho vzťahu, súd uviedol, že
zmenkový právny vzťah je abstraktným právnym vzťahom. Z uvedeného vyplýva, že jej platnosť nie
je možné posudzovať z náležitosti platnosti právneho vzťahu, ktorý zmenka zabezpečuje. Zmenka je

platnou v prípade, ak obsahuje všetky náležitosti podľa ust. § 1 a § 2 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb.
zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov. V prípade blankozmenky je súd oprávnený
posudzovať len to, či zmenka bola vypísaná v súlade s dohodou o vyplňovacom práve zmenky (§ 10
zákona č. 191/1950 Zb. ). Zmenkový úrok 0,25 % denne bol v blankozmenke už uvedený pri jej vystavení
dlžníkom (povinný z exekučného konania - zmenkový dlžník) a tento úrok teda ani nebol predmetom
vyplňovacieho práva. Skutočnosť, že zmenkový úrok nemá opodstatnenie v zmluve o úvere je bez

právnej relevancie, nakoľko jeho právny základ sa nachádza v zmenke samotnej ako samostatnom t.j.
od zmluvy o úvere odlišnom právnom titule. Súd síce poukazuje na existenciu zmenky (blankozmenky)
a dohody o vyplňovacom práve zmenky, avšak na takto správne zistený skutkový stav vôbec neaplikuje
príslušné ustanovenia zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový. Vyplnená zmenka je platná
aj v prípade, ak je vyplnená v rozpore s Dohodou o vyplňovacom práve. Teda aj prípade riadneho

alebo naopak excesívneho vyplnenia zmenky vzniká riadna zmenka a rozdiel spočíva v tom, že v
prípade excesívneho vyplnenia má zmenkový dlžník (povinný z exekučného konania) právo brániť sa
plneniu zo zmenky uplatnením námietok. Súd pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie nemôže z
úradnej povinnosti (ex officio) sám vzniesť námietku nedostatku dôvodu pre použitie zmenky, nakoľko
posudzovaný zmenkový právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským.

13. V dôsledku odvolania bol spis predložený odvolaciemu súdu, ktorý uznesením č. k.
6CoE/119/2011-24 zo dňa 25.10.2011 rozhodol tak, že cit.:

„I. V r a c i a vec prvostupňovému súdu na vykonanie dokazovania - výsluchu povinného a obchodného

zástupcu oprávneného na otázky, kto vypĺňal formulár zmluvy č. 705900016, či si povinný žiadal vyznačiť
účel úveru na "podnikanie", či mali díleri v tomto smere nejaké pokyny, či mohol živnostník namietať
označenie úveru na "podnikanie".

II. Dáva podnet na zastavenie exekúcie.“

14. Postupujúc podľa pokynu odvolacieho súdu, súd prvej inštancie predvolal na výsluch oprávneného
a povinného. Povinný sa na výsluch nedostavil. Súd z výsluch Tomáša Kuzára zistil, že celú zmluvu
vypisoval on, okrem podpisu žiadateľa o úver. Povinný nežiadal vyznačiť ako účel úveru „na podnikanie“
a na základe ďalšieho zisťovania jeho príjmov a jeho zamestnania bolo zistené, že je živnostníkom a účel

úveru bol vyplnený „na podnikanie“. Na základe pokynu z pobočky v Spišskej Novej Vsi, ak bol žiadateľ
o úver živnostníkom, bol automaticky vyplňovaný účel úveru na podnikanie, pretože si to spoločnosť
POHOTOVOSŤ s.r.o. takto vyžadovala. Živnostník mohol namietať účel úveru „na podnikanie“, ale nikdy
nikto nenamietal, čím vypočúvaný nevedel ďalší postup, keby bolo namietané označenie účelu úveru.

15.KrajskýsúdvPrešove(ďalejajako„odvolacísúd“)vrámcikompetenciívyplývajúcichzust.§2ods.1
CMP, v spojení s ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal
napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 CSP a contrario a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

16. Odvolací súd si osvojuje odôvodnenie napadnutého uznesenia, na ktoré poukazuje a len v súvislosti
s odvolacími námietkami a na potvrdenie správnosti uznesenia dopĺňa ďalšie dôvody.

17. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh
účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon

rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) aleboc) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

18. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku
alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1
písm. b) alebo c).

19. Odvolací súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach konštatoval, že nijako nespochybňuje význam

materiálnej právoplatnosti súdneho rozhodnutia, a to predovšetkým v záujme právnej istoty vyplývajúcej
z právoplatného súdneho rozhodnutia. Na druhej strane však materiálna právoplatnosť rozhodnutia
štátneho orgánu nie je bezvýnimočná a možno ju prelomiť v zákonom stanovených prípadoch. O takýto
prípad ide aj v ust. § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní („ZRK“), ktoré v odseku 2 dáva nie možnosť,
ale ukladá dokonca povinnosť zastaviť exekučné konanie, a to práve to, ktoré začalo na základe
rozhodcovského rozsudku. Zastavením exekučného konania teda exekučný súd prelomuje materiálnu

právoplatnosť rozhodcovského rozsudku a zaniká zároveň prekážka rozsúdenej veci. Pre oprávneného
zastavením exekučného konania podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní odpadá prekážka res
iudicatae na uplatnenie práva na súde.

20. Rovnako aj Európsky súd pre ľudské práva nevidel porušenie čl. 6 Dohovoru v prípade, že zo

závažných dôvodov došlo k prelomeniu účinkov veci právoplatne súdom judikovanej (porov. § 64
rozsudku Zehentner v. Rakúsko).

21.Ustanovenie§45ZoRK umožňujeexekučnémusúduskúmaťmateriálnusprávnosťrozhodcovského
rozsudku z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu. Z ustanovenia § 45

ZoRK preto možno vyvodiť, že na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského
rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v
rozhodcovskomkonaní,ktorétrpelovadouuvedenouv§40písm.a)alebob)ZoRK,anesmiezaväzovať
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď
rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, tieto jeho nedostatky predstavujú

hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe.

22. Z vyššie uvedeného plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 ZoRK
je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Exekučný súd je tak povinný od začiatku konania
prihliadať na to, či tu sú dôvody neprípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku uvedené

v § 45 ZoRK. Jediným obmedzením exekučného súdu v tejto fáze je, že vzhľadom na neúčasť povinného
v tejto fáze konania sa nemôže zaoberať tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadať
len na návrh [§ 45 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 ZoRK].

23. Zákon teda výslovne počíta s prelomením materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku a

z ustanovenia nemožno vylúčiť ani prípady zastavenia exekúcie v celom rozsahu.

24. Aj odvolací súd sa stotožňuje s prvoinštančným súdom, že ide o zjavne neprimeraný úrok, ktorý v
prepočte na rok (per anum) predstavuje 91,25 %. Niet sa ani čo čudovať, že pri tak astronomickom
úroku prvoinštančný súd skonštatoval rozpor s dobrými mravmi a bez ďalšieho exekučné konanie v tejto

časti zastavil. Aj to dostatočne vystihuje postoj súdu prvej inštancie a odvolací súd sa preto nestotožňuje
s odvolacími námietkami oprávneného. Európska komisia dokonca v jednom zo znepokojujúcich listov
vláde Slovenskej republiky na margo tak vysokého úroku vyjadruje pochybnosti, že sotva by útvary
komisie uverili tomu, že by bol niekto schopný považovať poplatky v takýchto rozmeroch za platné (http://
ekonomika.sme.sk/c/5645476/brusel-mate-problem-s-uzerou.html).

25. Tak vysoký úrok znamená pre povinného takmer 100%-né navýšenie dlhu za rok. Oprávnený
nijako rozumne neobhájil opodstatnenosť tak vysokého úroku (porov. článok Pôžička - zabezpečovací
prevod práva - dobré mravy v Bulletine SAK 7-8/209 .Podľaprevažujúcichnázorovsúdnejpraxeiprávnejliteratúrymožnopodpojmom„dobrémravy“

rozumieť pravidlá morálneho charakteru. V autoritatívnom diele prvej republiky k poznaniu vtedajšieho
slovenského obyčajového práva Komentár k obecnému zákonníku občanskému autori Vladimír Fajnor
a Peter Záturecký uvádzajú, že slovenské právo je zhodné s ustanovením § 879 ods. 1 vtedajšieho
všeobecného občianskeho zákonníka platného v českých krajoch, ktoré bolo čo do obsahu v podstatezhodné s dnešným ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka. V citovanom diele sa k obsahu tohto
ustanovenia uvádza, že dobré mravy uznali za dobré príslušná spoločnosť a sudca. Rozhodujúce
sú kultúrne normy národa, kde platí právny poriadok, obsahujúci odkaz na dobré mravy. Na základe

dovtedajšej judikatúry bolo možné vyčleniť v zásade šesť oblastí rozporu s dobrými mravmi:
zmluvy urážajúce sexuálnu morálku;
zmluvy ohrozujúce inštitút manželstva a rodičovstva;
zmluvy dotýkajúce sa náboženstva;
zmluvy nadmerne obmedzujúce osobnú alebo hospodársku slobodu jednotlivca;

zmluvy, ktoré viažu konanie, trpenie alebo opomenutie na peňažné plnenie, hoci na také viazanie podľa
dobrých mravov niet miesta;
iné prípady, medzi ktoré vtedajšia súdna prax zaradila napr. dohodnutú premrštenú províziu (rozsudok
NS sp. zn. Rv I 1607/22, uverejnený vo Vážneho zbierke pod č. 2548), ktorú v danom prípade súdy videli
v dojednaní provízie o 200 % vyššej ako obvyklej.

26. Z citovaných prameňov možno vysledovať, že právna prax na území Slovenskej republiky prijímala
ako súčasť dobrých mravov okrem iného aj pravidlo hospodárskej vyváženosti postavenia zmluvných
strán dvojstranných právnych úkonov a najmä z posledné uvedeného rozhodnutia možno tiež vyvodiť,
žesúčasťoudobrýchmravovjeajzásada,ženiktosanesmienemorálne(beználežitéhohospodárskeho
alebo iného zreteľného dôvodu) nadmerne obohacovať na úkor iného.

27. Oprávnený nemôže s úspechom obstáť s tak extrémnym úrokom ani s poukazom na princípy
zmenkového práva. Odvolací súd nijako nespochybňuje význam zmenky vrátane blankozmenky.
Zmenka je tiež len inštitútom súkromného práva a ustanovenie § 45 ZRK prikazuje súdu zastaviť
exekučné konanie, ak by išlo inter alia o vymáhanie plnení v rozpore s dobrými mravmi.

28. Odvolací súd bežne vybavuje obdobnú agendu a len sotva by uveril, že tak drobné sumy si úverujú
solventné subjekty a vôbec už nie podnikatelia. Práve naopak z okolností jednotlivých prípadov je
zrejmé, že drobné úvery si berú sociálne slabší jednotlivci. Akékoľvek násobky dlhu spôsobované
neprimeranými sankciami veľmi vážne zasahujú do rozpočtov takýchto ľudí. Je preto neprijateľné aj pre

odvolací súd, aby len ako keby mal ,,odklepnúť“ vymáhanie nemravných plnení priznaných arbitrom,
a to plne platí aj pre neuveriteľný 91,25 %-ný úrok vrátane jeho obsiahnutia v rámci subsidiárneho
zabezpečovacieho zmenkového inštitútu. Tým, že sa dohoda o vyplnení zmenky stála súčasťou
štandardnej formulárovej zmluvy, plne sa na ňu musí aplikovať ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými
podmienkami a v rámci pravidiel verejného poriadku (pre porov. čl. 50 uznesenie súdneho dvora

C-76/10; ,,vždy za každých okolností“).

29. Oprávnený v odvolaní ďalej uvádza, že ,,povinný uviedol, že poskytnutý úver bol určený na
podnikanie, resp. výkon inej zárobkovej činnosti a z toho dôvodu sa nejedná o spotrebiteľský úver a
spotrebiteľský právny vzťah“. K tejto odvolacej námietke odvolací súd poukazuje na vyjadrenie dealera,

z ktorého jednoznačne vyplýva, že v prípade, ak bol dlžník živnostníkom, oprávnený vyžadoval, aby sa v
zmluve označil ako účel úveru „na podnikanie“, čo je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku.

30. Aj zmenky sa musia podrobiť režimu pravidiel súdnej kontroly vo svetle princípu dobrých mravov.
Odvolací súd považuje za nesprávne, ak by mal súd najprv v rozpore s právom Európskej únie

(Charta základných práv EÚ) pripustiť poškodenie osoby so zreteľom na abstraktné prvky zmenky a po
poškodení následne mu poskytnúť ochranu. Takáto prax by bola zjavne v rozpore s princípom prednosti
práva EÚ (rozsudok Simmenthal).

31. Odvolací súd nemohol preskúmať vec nad rámec vyplývajúci z napadnutého uznesenia. Súdny dvor

v uznesení vo veci C-76/10 (bod 51) uviedol, že „vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený
výkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia, musí podľa vnútroštátnych procesných pravidiel aj
bez návrhu preskúmať rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného
poriadku, musí takisto preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom
6 uvedenej smernice hneď po tom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami

potrebnými na tento účel (pozri v tomto zmysle rozsudky Pannon GSM, už citovaný, bod 32, ako aj
Asturcom Telecomunicaciones, už citovaný, bod 53)“.32. Pochybnosti o tom, či v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, vyplynuli z veci, pričom v rámci
iných konaní spotrebitelia signalizovali, že sa v núdzi podrobujú neprimeraným tlakom obchodných
zástupcov, aby sa vyznačil účel úveru na podnikanie bez ďalšieho len preto, že spotrebiteľ je držiteľom

živnostenského listu. V tomto smere odvolací súd dáva do pozornosti uznesenie OS Prešov vo veci
17C 45/2011 o povinnosti oprávneného zdržať sa nekalej obchodnej praktiky pri vnucovaní účelu úveru
záujemcom o úver.

33. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že oprávnený neuviedol vo svojom odvolaní

žiadnu takú relevantnú skutočnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého
rozhodnutia.

34. Preto odvolací súd rozhodnutie v jeho napadnutej časti v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako
vecne správne potvrdil.

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).