Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, July 20, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/34/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512210703
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2512210703.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a JUDr. Petra Dumana v spore žalobcov: 1/ J. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX/
X, D., 2/ I. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX/X, D., obaja zastúpení JUDr. Pavlom Kvakom,
advokátom, Teplická 2282/42, Piešťany, proti žalovaným: 1/ Ing. Z. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
S. XXX/X, D., 2/ B. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX/X, D., obaja zastúpení splnomocnencom:
Hudec s.r.o., IČO: 36 855 260, Lazaretská 23, Bratislava, o určenie povinnosti odstrániť plot a vypratať
časť pozemku, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 19.
decembra 2019, č.k. 4C/174/2012-370, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaní 1/, 2/ majú voči žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov tohto konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil žalovaným 1/, 2/ povinnosť spoločne
a nerozdielne odstrániť plot postavený na pozemku parcele registra "C" č. 722/18, záhrada o výmere
747 m2, v katastrálnom území S., zapísanej na LV č. XXXX pre obec D. a katastrálne územie S.,
vedenom Okresným úradom Piešťany, katastrálnym odborom, ktorý plot je vyznačený červenou farbou
ako spojnica lomových bodov 2 (314-10) a 1 (314-11) na vytyčovacom náčrte hranice medzi pozemkami

p.č.722/18,722/25,47/2,46/1,/4,721/1,vyhotovenomgeodetomRomanomKlčomdňa10.05.2012pod
číslom objednávky: 127/2012, vytyčovací náčrt hranice medzi pozemkami je neoddeliteľnou súčasťou
tohto rozsudku, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.), zároveň určil žalovaným
1/, 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne vypratať časť pozemku parcely registra "C" č. 722/18, záhrada
o výmere 747 m2, v katastrálnom území S., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, ktorá časť tejto
neoprávnene užívanej parcely zodpovedá vo vytyčovacom náčrte hranici medzi pozemkami p.č. 722/18,
722/25, 47/2, 46/1, /4, 721/1, vyhotovenom geodetom X. D. dňa 10.05. 2012 pod číslom objednávky:

127/2012, ploche vymedzenej spojnicami medzi lomovými bodmi 2, 1 a 4, do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku (výrok II.). Žalobcom 1/, 2/ priznal proti spoločne a nerozdielne povinným žalovaným
1/, 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok III.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo,
že žalobcovia sa žalobou došlou súdu prvej inštancie dňa 14.09.2012 domáhali, aby súd žalovaným
1/, 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne odstrániť plot postavený na pozemku parc. č. 722/18
o výmere 747 m2 v k.ú. S. zapísanom na LV č. XXXX, vyznačený červenou farbou ako spojnica
lomových bodov 2 a 1 na vytyčovacom náčrte vyhotovenom geodetom R. D. dňa 10.05.2012 a tiež sa

domáhali vypratania časti pozemku parc. č. 722/18, ktorá zodpovedá vo vytyčovacom náčrte ploche
vymedzenej spojnicami medzi lomovými bodmi 2 (314-10), 1 (314-11) a 4 (69-2). Žalobu odôvodnili
tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetného pozemku, ktorý nadobudli kúpnou zmluvou
zo dňa 22.03.2004 od Obce D.. S týmto pozemkom susedí pozemok parc.č. 47/2, záhrada o výmere480 m2, zapísaný na LV č. XXX, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných, ktorí nadobudli
uvedený pozemok kúpnou zmluvou od manželov M.. Medzi pozemkami parc. č. 722/18 a parc. č. 47/2
bol približne v roku 1994 na nesprávnej hranici zhotovený plot s betónovým základom. Tento plot bol

zhotovený nesprávne a protiprávne na dnešnej parcele č. 722/18, v tom čase na pôvodnej parc. č.
722/4 a to mimo skutočnej hranice medzi pozemkami. Na základe požiadavky žalobcov geodet R. D.
dňa 10.05.2012 vyhotovil vytyčovací náčrt, ktorým boli okrem iného vymerané a vytýčené hranice medzi
parcelou č. 722/18, a parcelou č. 47/2. Hranicu medzi parcelou č. 722/18 a parc. č. 47/2 predstavuje
spojnica lomového bodu 2 a lomového bodu 4 vyznačená vo vytyčovacom náčrte hrubou čiernou farbou.

Existujúci plot medzi parcelou 722/18 a parc. č. 47/2 predstavuje spojnica lomového bodu 2 a lomového
bodu 1 vyznačená vo Vytyčovacom náčrte červenou čiarou. Z Vytyčovacieho náčrtu je teda zrejmé, že
zhotovený plot je nesprávne posunutý v smere do pozemku parc. č. 722/18 tak, že južný začiatok tohto
plota lomový bod 2 je totožný s južným začiatkom právnej hranice medzi pozemkami, avšak severný
koniec tejto hranice lomový bod 1 je neoprávnene posunutý o 2,9 m v smere do pozemku parc. č. 722/18.
Žalovaní neoprávnene užívajú časť pozemku parc. č. 722/18 tak, ako rozsah tejto neoprávnene užívanej

časti vymedzuje vytyčovací náčrt. O tom, že plot medzi parc. č. 47/2 a parc. č. 722/18 nezodpovedá
skutočnej právnej hranici medzi týmito parcelami sa žalobcovia rozprávali s právnymi predchodcami
žalovaných v roku 1996, keď žalobcovia odkúpili od Obce D. pozemky parc. č. 722/19, č. 722/22 a
č. 722/23 a od O. A. a jeho manželky kúpili pozemok parc. č. 722/21 k výstavbe rodinného domu. V
roku 2002 si dali žalobcovia vyhotoviť geodetom R. D. geometrický plán č.93/2002, na základe ktorého

následne odkúpili od obce D. kúpnou zmluvou zo dňa 22.03.2004 novovytvorenú parcelu č. 722/18.
Po vypracovaní geometrického plánu z roku 2002 boli žalovaní opätovne upozornení žalobcami na
skutočnosť, že neoprávnene užívajú týmto plotom ohradenú časť predmetnej parcely č. 722/18. Ústne
vyzvali žalovaných na odstránenie zhotoveného plotu a na vypratanie tejto neoprávnene žalovanými
užívanej časti parc. č. 722/18, avšak bezvýsledne. Žalobcovia poukázali tiež na to, že žalovaní a to ani

ich právni predchodcovia nesplnili žiaden z predpokladov vydržania, nakoľko neboli dobromyseľnými
užívateľmi po zákonom stanovenú dobu 10 rokov. Uviedli, že na spornej časti pozemku, ktorý žiadajú
vypratať, sa nachádza 1 strom orech vo veku 25 rokov, ďalej sa tam nachádzajú 3 mladé stromčeky
orechy vo výške 1,5 m, 1 malý stromček orech vo výške 2,5 m, natiahnutá celtovina na plote, fúrik, tehly
opreté o plot. Žalovaní 1/, 2/ so žalobou nesúhlasili, uviedli, že v roku 1999 kúpili od manželov M. rodinný

dom s oplotenou záhradou. Plot na severnej a západnej hranici pozemku je dodnes pôvodný, teda v
stave ako ho kúpili spolu s rodinným domom a pozemkom. Predmetom kúpy boli aj porasty, osobitne
dva orechy osadené pri zadnom plote, z ktorých jeden dodnes stojí. V čase kúpy, a ani nikdy neskôr
pozemky nepremeriavali, nemali na to žiaden dôvod. Predávajúci ich na žalobcami tvrdené nesprávne
osadenie severného plotu pred kúpou, v kúpnej zmluve, ani nikdy po nadobudnutí vlastníckeho práva

k pozemkom neupozornili. Oplotený pozemok považujú za svoj majetok a tak ho odo dňa 09.11.1999
až do 10.05.2012, kedy ich žalobca 1/ oslovil, aj nerušene užívali a užívajú ich dodnes. Uviedli, že
ak by sa aj potvrdila správnosť tvrdení žalobcov ohľadom nesprávne postaveného plota, svedčí im
vydržanie vlastníckeho práva, lebo pozemok po dobu 12,5 roka nerušene užívali ako svoj. Žalobcovia
už v roku 1996 podľa ich tvrdení mali mať vedomosť o nesprávne postavenom plote, pričom v roku 2002

a začiatkom roka 2003 im táto skutočnosť mala byť potvrdená tiež zisteniami geodeta D.. Považujú tak
za nepochopiteľné, prečo žalobcovia riešia hranicu pozemku až v máji 2012, teda 16 rokov potom, ako
sa údajne o nesprávne umiestnenom plote dozvedeli a 8 rokov potom, ako sa stali vlastníkmi susedného
pozemku parc. č. 722/18. Žalobca 1/ prvý krát žalovaných navštívil 10.05.2012 a žalovaného 1/ žiadal
o podpísanie súdu predloženého vytyčovacieho náčrtu; po odmietnutí jeho podpísania žalovaného 1/

žiadal o vypratanie tak, ako sa domáha aj predmetnou žalobou. Žalovaný 1/ nemal dôvod premeriavať si
pozemok, nakoľko plot pokračoval v jednej rovine u suseda X.. Súd vypočul svedka J. M., ktorý uviedol,
že sporný plot postavil on aj s pomocou suseda p. O. A. a p. Y. v r. 1994-1995, bez vymeriavania, na
základoch pôvodných. Odstránil staré pletivo a agátové stĺpy, starý plot bol zarastený, na mieste starého
plota vykopal základ na 15 cm, do hĺbky 25 cm a osadil a zabetónoval nové stĺpy, natiahol pletivo. Išiel

po starom plote, nik ho neupozorňoval na nesprávne umiestnenie plota. V čase, keď budoval plot, to
nikomu nevadilo. V lomovom bode 60-2 nenašiel žiadny betónový kamenný hranol. V lomovom bode
314-10 hraničný kameň bol. Poprel, že by ho žalobca 1/ upozorňoval na to, že sporný plot je nesprávne
umiestnený, nakoľko žalobca 1/ tam v tej dobe nebýval. S p. X. sa nikdy nestretol vo veci nesprávne
zhotoveného plotu. Svedkyňa C. M. uviedla, že s manželom postavili dom na pozemku, ktorý jej daroval

jej dedko. Boli tam staré hrdzavé zhnité ploty, ktoré jej manžel vymenil za nové, na mieste kde stál
predchádzajúci plot. Svedok O. A. uviedol, že bol pri tom, ako bol žalovaný 1/ v r. 2004 požiadať žalobcu
1/ o súhlas s prechodom k potoku, ktorý nedostal, pričom mu žalobca 1/ povedal, že hranica, plot nie
je v poriadku, teda že je to podľa mapy posunuté. Svedok B. X. uviedol, že od roku 1982 má vedomosťo hraničnom kameni o rozmere 15 cm x 15 cm v lomovom bode 69-2. Pri kupovaní pozemku od obce
(jednou zmluvou kupoval od obce aj žalobca 1/) bol robený geometrický plán a boli zistené nezrovnalosti
v hraniciach pozemkov. Uviedol, že sa s p. M. o tom bavili. Nepamätá si, kedy to bolo. Svedkyňa C.

D. vypovedala, že plot zhotovil p. M. na mieste, kde stál pôvodný plot. Žiadny hraničný kameň tam
nevidela. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil podľa § 124, § 123,
§ 126, § 132 ods. 1 OZ. Zistil, že žalovaní ani ich právni predchodcovia si pri nadobúdaní predmetnej
parcely č. 47/2 nedali pozemok zamerať geodetom a tak nemali vedomosť o tom, kde presne sú hranice
tohto pozemku. Nie je sporné, že žalovaní nadobudli kúpou pozemok parc. č. 47/2, záhrady o výmere

480 m2. Žalovaným však nič nebránilo, aby si dali hranice nadobúdaného pozemku vytýčiť v teréne
a primeraná miera opatrnosti ich k tomu aj mala viesť, napriek tomu, že tento pozemok bol oplotený.
Žalovaní postavili svoju obranu na tvrdení, že spornú časť pozemku parc. č. 722/18, ktorej vypratania
sa žalobcovia domáhajú, nadobudli vydržaním. Vydržanie je originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva
priamo zo zákona, musia byť splnené podmienky a to: 1. musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, 2.
držba musí byť oprávnená a 3. držba musí byť nepretržitá po zákonom stanovenú dobu čo je v prípade

nehnuteľností doba 10 rokov. Oprávnená držba je faktické ovládanie veci späté s vôľou nakladať s ňou
ako so svojou, v dobrej viere, že držiteľovi vec patrí. Predpoklad, či je držiteľ v dobrej viere, je potrebné
vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska, teda z osobného presvedčenia samotného
účastníka. Je potrebné zobrať do úvahy, či držiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno s
ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu po každom požadovať, nemohol mať po celú vydržaciu

dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera žalovaných nevznikla, lebo
pozemok parc. č. 47/2 si nedali zamerať ani pri jeho nadobúdaní (boli nedbalí nadobúdatelia) a ani
pri zhotovovaní sporného plota na mieste predchádzajúceho starého plota, bez primeraného dôvodu
sa spoľahli na to, že oplotenie pozemku vytyčuje hranicu pozemku, keď nie je žiadnym tajomstvom,
že ploty nie vždy stoja na správnom mieste. Aj vytýčenie hraníc pozemkov parc. č. 722/18 a č. 47/2 v

sporovom konaní odmietali. Je potom na mieste vyžadovať primeranú opatrnosť od žalovaných, ktorí
nadobudli jestvujúci rodinný dom aj pozemok už oplotený a dať si hranicu svojho vlastníctva vytýčiť.
Žalovaní ale uvedený postup nedodržali, ani sa oň nesnažili, a to ani v tomto spore. Vytýčenie hraníc
nerealizovali ani právni predchodcovia žalovaných. Žalovaní vstúpili do držby pozemkov, ktoré boli
ohraničené plotom zo všetkých strán bez toho, aby sa presvedčili o správnosti takto vytýčeného plota. Z

vykonaného dokazovania vyplynulo, že nebol preukázaný objektívne vstup žalovaných do oprávnenej
a dobromyseľnej držby. Samotné užívanie nehnuteľnosti, ktorú nadobudli už s oplotením od právnych
predchodcov, samo o sebe nezakladá vydržanie a nadobudnutie vlastníckeho práva. Súd nemá
vedomosť o tom, že by žalovaní 1/, 2/, ktorí podľa ich tvrdenia vydržaním nadobudli vlastnícke právo k
časti v žalobe uvedenej - pozemku parc. č. 722/18 podnikli kroky k tomu, aby toto ich vlastnícke právo

bolo evidované v katastri nehnuteľností. V spore nebolo pochybností o tom, že sporná časť pozemku
parc. č. 722/18 je spôsobilá na vydržanie vlastníckeho práva, ale žalovaní nesplnili zákonnú podmienku
vydržania, neboli dobromyseľnými držiteľmi týchto nehnuteľností. Žalovaní netvrdili ani nepreukázali
opak správnosti, že Vytyčovací náčrt predložený žalobcami, ktorý definuje priebeh hranice pozemkov
žalovaných a žalobcov, a z ktorého vyplýva skutkový záver, že žalovaní majú plot na severnej hranici

ich pozemku posunutý do pozemku žalobcov parc. č. 722/18. Uvedený záver podporuje aj skutočnosť,
že žalovaní síce navrhli v spore vykonať znalecké dokazovanie, no neskôr na návrhu netrvali. Stranami
a súdom boli skúmané rôzne skutkové okolnosti súvisiace s vyhotovením sporného plota a užívaním
nehnuteľnosti, existenciou či neexistenciou hraničného kameňa. Z týchto produkovaných dôkazných
prostriedkov neboli zrejmé skutočnosti, ktoré by hodnoverným spôsobom vyvrátili tvrdenie žalobcov o

ich nároku. Naopak, z výsluchov svedkov ako aj žalovaných bolo nepochybné, že hranice pozemku
parc. č. 47/2, resp. správnosť osadenia sporného plota neboli nikdy verifikované odborne spôsobilou
osobou, ktorá by pred výstavbou tohto plota presne určila priebeh hranice a zabezpečila tak správnosť
tvrdenia žalovaných, že ich panstvo nad pozemkom, ktorý im patrí, je v prírode určené a ohraničené
práve týmto plotom. Súd tak mal za to, že žaloba bola podaná v celom rozsahu dôvodne, a preto jej

vyhovel. Žalobcom 1/, 2/ v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania proti
žalovaným 1/, 2/ v rozsahu 100%.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podali odvolanie žalovaní
1/, 2/. Uviedli, že sporným v konaní bola skutočnosť, že časť pozemku parc. č. 722/18 ohraničená

lomovými bodmi 314-10, 314-11 a 69-2, vyznačenými vo vytyčovacom náčrte zo dňa 10.05.2012, ktorý je
súčasťou rozsudku je vlastníctvom žalobcov alebo žalovaných. Túto otázku riešil súd prvej inštancie ako
prejudiciálnu, nakoľko základom ich procesnej obrany bolo a je vydržanie vlastníckeho práva k tejto časti
pozemku, teda časti ich záhrady. Podľa súdu prvej inštancie žalovaným nesvedčí vydržanie, nakoľkonepreukázali vstup do oprávnenej a dobromyseľnej držby. Dobrá viera im nevznikla už len tým, že si
pri nadobúdaní pozemku v roku 1999 nedali zamerať pozemok. Preto boli nedbalými nadobúdateľmi.
Na inom mieste súd pripúšťa, že nadobúdateľ nie je povinný pri nadobúdaní pozemku tento zamerať.

Z odôvodnenia rozsudku však vyplýva, že žalovaní takúto povinnosť mali. Podľa ustálenej judikatúry
možno vydržať aj časť pozemku pokiaľ sa držiteľ s držbou vlastného pozemku chopí aj držby časti
susedného pozemku a s ohľadom na všetky okolnosti je dobromyseľný v tom, že mu patrí aj táto
časť. Pod pojmom s ohľadom na všetky okolnosti treba rozumieť nielen výmeru takto zabranej časti
pozemku ale aj okolnosti jeho zabratia, postup prevodcu alebo nadobúdateľa v súvislosti s prevodom

a chopením sa držby aj časti susedného pozemku. V týchto prípadoch držiteľ nebude mať žiaden titul
na uchopenie držby a jeho držba tak bude spočívať predovšetkým na omyle. Pri posudzovaní jeho
dobromyseľnosti ide v podstate o posúdenie, či takýto omyl je ospravedlniteľný, alebo nie. Judikatúra
v tejto súvislosti vychádza z toho, že samotný rozdiel kupovanej a užívanej výmery dokonca o 50%
automaticky nevylučuje dobromyseľnosť držiteľa. Takisto dobromyseľnosť držiteľa nevylučuje chýbajúce
zameranie alebo chýbajúce vytýčenie pozemkov. Naopak, zahradenie časti pozemku k inému pozemku

oplotením a to o to viac, ak takéto oplotenie bolo na pozemku od nepamäti, nikto proti nemu nenamietal,
prístup na zahradenú časť pozemku je len z pozemku držiteľa a pod. V konaní produkovali celý
rad tvrdení, všetky podporené dôkazmi podporujúcimi ich záver o dobromyseľnosti s prihliadnutím
ku všetkým okolnostiam, v zmysle ktorých obdĺžnikový tvar ich oploteného pozemku sa zhoduje s
tvarom parciel registra „C“ č. 47/2 a 47/1 vedeným v grafickej časti katastrálneho operátu. Súčasné

oplotenie je na rovnakom mieste ako bol starý plot ešte z roku 1937. Oplotenie plynulo pokračovalo
smerom na západ, t.j. nebol v oplotení odskok, ktorý by mal nasvedčovať nesprávnemu oploteniu.
Tvar a stav pozemku vrátane porastov 2 orechy na spornej časti pozemku bol tiež od roku 1992
zálohou v prospech Slovenskej sporiteľne a jeho stav bol dokumentovaný znalcom Ing. Gabčom v
roku 1992. Tvar a stav pozemku bol tiež dokumentovaný pri jeho prevode na žalovaných znalcom

Kresánkom v roku 1999. Kúpa pozemku v roku 1999 bola obstaraná za účasti právnika. Výmera, o
ktorej žalobcovia tvrdia, že je ich vlastníctvom, predstavuje podľa údajov katastra 3,8% výmery celého
pozemku. Ide o tolerovateľný rozdiel. Držby sa žalovaní ujali spolu s ostatnými pozemkami a rodinným
domov. Už svedkyňa M., ich právna predchodkyňa nadobudla pozemok oplotený tak ako je dodnes,
ešte v roku 1985. Na nesprávnosť oplotenia žalovaní ani ich právni predchodcovia neboli upozorňovaní.

Vtedajší užívatelia susednej záhrady rovnako ako vtedajší vlastník (obec D.) nikdy nevzniesli výhrady
k stavu oplotenia. Všetci v dotknutom území, vrátane žalobcov, existujúci stav vytvorený sporným
oplotením až do začatia sporu v roku 2012 rešpektovali a voči nemu nenamietali. Súd prehliadol ust.
§ 130 ods. 1 OZ, ktoré ustanovuje predpoklad existencie dobromyseľnosti, ktoré vôbec neaplikoval.
Preto napádaný rozsudok žalovaní hodnotia predovšetkým za rozhodnutie spočívajúce na nesprávnom

právnom posúdení ustanovení § 130 ods. 1 a § 134 OZ. Samotné užívanie nehnuteľnosti, ktorú žalovaní
alerovnakoajichprávnapredchodkyňapaniM.nadobudli,uchopilisadržbyužkúpouoplotenejzáhrady,
zakladá dobromyseľnú držbu. Súd rovnako nedôvodne prehliada tiež konanie samotných žalobcov. Tí
vlastníctvo žalovaných až do mája 2012 nespochybňovali a to napriek tomu, že žalobca 1/ tvrdí, že
dotknuté územie pozná do detailov a už od roku 1995 vie o nesprávnom plote. Samotní žalobcovia

ešte dňa 22.03.2004 uzavreli s obcou D. kúpnu zmluvu, na základe ktorej mali nadobudnúť aj spornú
časť pozemku, hoci je táto skutočnosť žalobcovi 1/ známa, neobsahuje kúpna zmluva z 22.03.2004
ani zmienku o takejto disproporcii medzi deklarovaným a skutočným stavom. Rovnako žalobcovia po
nadobudnutívlastníctvanepodnikliďalších8rokovžiadnekrokyktomu,abysaujalidržbynimitvrdeného
nadobudnutéhopozemku.Žalobca1/dokoncarešpektovalhranicu,ktorútvoríprávepredmetnýplotešte

v roku 2010, keď žalovaných žiadal o orezanie orecha nachádzajúceho sa v rohu žalovaných záhrady
tak, aby mu orechy nepadali na pozemok. Ďalej poukázali na nesprávne skutkové zistenia súdu prvej
inštancie. Súd uviedol, že svedok A. bol pritom, ako mal žalobca 1/ v roku 2004 informovať žalovaného
o nesprávne umiestnenom plote. Z celej svedeckej výpovede zo dňa 07.03.2018 a jej doplnenia
zo dňa 08.03.2019 ale skôr vyplýva, že rozhovor medzi žalobcom 1/ a žalovaným nepočul, preto je

prekvapením, ako môže potvrdiť obsah rozhovoru. Svedok najskôr povedal, že v roku 1992, po oprave
2004, sa pri bicyklovaní za žalobcom 1/ zastavil žalovaný 1/ a žalobca 1/ mu povedal, že ten pozemok
neni hranica, neni ako plot na poriadku. Následne svedok povedal, že sa po odchode žalovaného 1/
žalobcu pýtal, čo chcel sused. Na výslovnú otázku od kedy svedok vie o nesprávnom umiestnenom
vysunutom plote opakovane uviedol, že od roku 2012, kedy začali spory. Opakovane uviedol, že sa

nestaral do toho, či je to vysunuté. Samotný svedok sa vyjadril, že so žalovanými nemá dobrý vzťah.
Hodnovernosť svedeckej výpovede spochybňuje aj jeho angažovanie sa v roku 2012 pri kontaktovaní
žalobcu 1/ so svedkyňou M.. Ak svedok sa až v roku 2012 dozvedel o údajne nesprávne zhotovenom
ploteanieužvroku2004znamenáto,ženemoholpočuťto,čouviedolsúdu.Inakbypredsamaloúdajnenesprávne zhotovenom plote vedieť už od roku 2004 z údajného rozhovoru o plote medzi žalobcom 1/
a žalovaným 1/. Svedeckú výpoveď svedka A. tak hodnotia ako nevieryhodnú z dôvodov jej vnútornej
rozpornosti. V závere uviedli, že žalobcovia sa domáhali vypratania časti parcely. Od počiatku sporu

žalovaní upozorňovali, že parcela je len grafické zobrazenie pozemku v grafickej časti katastrálneho
operátu. Parcelu preto nie je možné vypratať. Súd napriek tomu, že žalobný návrh žalobcovia nezmenili
rozhodol o vyprataní pozemku. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam namietajú nesprávne právne
posúdenie predbežnej otázky vydržania vlastníckeho práva k spornej časti pozemku pre arbitrárnosť
rozhodnutia, súčasne čiastočne pre nesprávne skutkové zistenia a tiež inú vadu spočívajúcu v porušení

§ 216 ods. 1 CSP. Navrhli napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať
im náhradu trov konania.

3. Žalobcovia 1/, 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedli, že v danom prípade nemožno hovoriť
o splnení podmienky dobromyseľnosti, ani o splnení podmienky nepretržitej dobromyseľnej držby po
dobu 10 rokov. Predmetný plot s betónovým základom medzi lomovými bodmi 2 a 1 zhotovil J. M. po

kolaudácii rodinného domu v roku 1994 - 1995, kde sa však nachádzal údajný starý, zhnitý, rozpadnutý
plot z agátových kolov a niečo bolo iba zarastené chŕščie, bolo to viacmenej zhnité, nebolo jednoznačne
preukazne a dôveryhodne v konaní preukázané. Aj svedeckými výpoveďami svedka B. X., A. X., O.
A., ako aj ohliadkou na mieste samom v D., bolo jednoznačne preukázané, že hraničný kameň v bode
69-2 tam od nepamäti bol a teda, že bol tam aj v čase, keď pán M. zhotovoval plot medzi lomovými

bodmi 314-10 a 314-11. Kameň bolo vidieť, a ho aj videl, nakoľko ho pri zhotovovaní plotu s betónovým
základom zámerne zhora čiastočne zalial s betónom. Takže pán M. zhotovil plot medzi parcelami č.
47/2 a 722/18 vedome úmyselne zle tak, že zabral časť cudzej parcely č. 722/18. O takúto vedomú
okupáciu cudzieho pozemku nemôžu oprieť svoju dobromyseľnosť ani žalovaní 1/, 2/, ani si nemôžu
dobu okupácie tejto zabratej časti započítať do svojej doby držby. Ani u žalovaných 1/, 2/ nemožno

hovoriť o dobromyseľnosti potrebnej pre nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľným veciam, a to ani v
čase kúpy, nakoľko bolo zrejmé už z kópie z katastrálnej mapy zo dňa 26.10.1999, ktorá tvorila súčasť
znaleckého posudku č. 257/1999 zo dňa 29.10.1999 znalca Ing. Kresáneka, ako prílohy kúpnej zmluvy,
že hranica medzi parcelou č. 47/2 a parcelou č. 722/4 vo vlastníctve obce na tejto mape v porovnaní so
skutočným stavom nesedí, že tvar a uhly parc. č. 47/2, parc. č. 722/4 a parc. č. 722/18 podľa citovanej

mapyvporovnanísreálnymstavomnesedia.Vkonaníbolopreukázané,žežalobca1/upozornilajvroku
2003 pri betónovaní chodníka pred svojim domom žalovaného 1/ na protiprávne posunutý plot, že tento
plot je nesprávne posunutý do parc. č. 722/18, čo potvrdil svojou výpoveďou aj svedok O. A.. Majú za to,
že žalovaný 2/ a svedok J. M., svedkyňa C. M. a C. D. nevypovedali pravdivo. S námietkou žalovaných
spočívajúcou v údajnej arbitrárnosti rozsudku pre absenciu náležitého zdôvodnenia sa nestotožňujú.

Rozsudok súdu prvej inštancie považujú za dostatočne a riadne odôvodnený. Navrhli preto, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

4. Žalovaní 1/, 2/ k vyjadreniu žalobcov k odvolaniu uviedli, že z napádaného rozsudku nevyplýva, že
by súd ustálil, že kameň, na ktorý žalobcovia po prvý raz upozornili dňa 18.05.2016, teda 4 roky po

podaní žaloby a ktorý sa nachádza v záhrade suseda X., je kameňom hraničným, i preto nie, že súd sám
na pojednávaní dňa 08.03.2019 výslovne uviedol, že kameň nepovažuje za hraničný kameň. Svedok
M. bol pri zhotovovaní sporného oplotenia upozornený na jeho nesprávne umiestnenie. Žalovaný 1/
bol žalobcom 1/ v marci 2003 upozornený na nesprávne umiestnenie sporného oplotenia. S ohľadom
k uvedenému je prekvapením pre žalovaných, prečo žalobcovia venujú polovicu zo svojho vyjadrenia

odvolaciemu súdu téme hraničný kameň, ktorú vniesli do konania 4 roky po jeho začatí. Podľa ich názoru
z kópie katastrálnej mapy dnes, ani v roku 1999, nie je a ani nemôže byť na prvý pohľad zrejmé, kde v
teréne sa v mape zakreslené čiary (hranice parciel) nachádzajú. Ak by to bolo zrejmé na prvý pohľad,
musel by znalec Ing. Gabčo pri ocenení dnes už ich majetku v roku 1992 zistiť, že 2 odrastené orechy sa
nachádzajú na cudzom pozemku a že ocenené oplotenie je nesprávne umiestnené. Znalec Kresánek pri

ocenení majetku v roku 1999 by musel zistiť, že 2 orechy sa nachádzajú na cudzom pozemku a JUDr.
D. pri vypracovaní kúpnej zmluvy a katastrálnom konaní v roku 1999 zistiť, že 2 orechy sa nachádzajú
na cudzom pozemku. Nikto z menovaných však to, čo má byť zrejmé na prvý pohľad, nezistil. V teréne
nie je, a ani nikdy nebola viditeľná hranica parciel, ktorú žalobca označuje zelenou farbou. Jedinou v
teréne viditeľnou hranicou bola hranica oplotenia, ktoré bolo približne v miestach vyznačených žalobcom

červenou farbou, ktorú práve preto všetci považovali za hranicu pozemkov. Preto nie je pravdou, že
by bol opísaný rozdiel evidentný. Uhol medzi úsečkami označenými žalobcami zelenou farbou je 165
stupňov, vyznačený červenou farbou je 161 stupňov, rozdiel medzi oboma uhlami je 4 stupne. Ide orozdiel, ktorý bežný človek nevie postrehnúť a rozhodne nejde o úplne iný uhol, ani o diametrálne odlišné
línie, ako to tvrdia žalobcovia.

5. Žalobcovia 1/, 2/ vo vyjadrení k odvolacej replike žalovaných k vyjadreniu žalobcov k odvolaniu uviedli,
že súd svoje rozhodnutie vo veci oprel o skutočnosť, že žalovaní rovnako ako ich právni predchodcovia
neboli pri užívaní časti parcely dobromyseľní a to od počiatku. Súd sa preto ani nezaoberal ďalšou
podmienkou vydržania vlastníctva k nehnuteľnosti, nepretržitosťou dobromyseľnej oprávnenej držby
po zákonom stanovenú lehotu. Podľa názoru žalobcov je však existencia hraničného kameňa v bode

69-2, rovnako ako aj v bode 314-10 taktiež podstatná. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že aj
kameň v bode 69-2 je hraničný kameň, ktorý sa v danom bode nachádzal aj pri zhotovovaní plotu
pánom M. v roku 1994 a ktorý hraničný kameň pán M. zalial sčasti betónom pri zhotovovaní plotu.
Tento kameň je ďalším dôkazom o nedobromyseľnosti už právnych predchodcov žalovaných pri užívaní
nimi bezdôvodne neoprávnene zabratej a okupovanej časti parcely č. 722/18. Trvajú na tom, že v
konaní nebolo bez pochybností preukázané, kde presne sa nachádzal údajný starý plot. V konaní bolo

preukázané však, že žalobca 1/ upozornil žalovaného 1/ aj v roku 2003, keď mala dcéra žalobcov M. vek
1 rok, pri betónovaní chodníka pred svojím domom na protiprávne posunutý plot medzi lomovými bodmi
314-10 a 314-11, že tento plot je nesprávne posunutý do parcely č. 722/18 k potoku G., čo potvrdil vo
svojej výpovedi aj svedok O. A.. Znalec Ing. Gabčo vypracoval v roku 1992 pre svedkyňu M. znalecký
posudok č. 025/92 ako posudok ocenenie nehnuteľnosti a porastov pre účely ocenenia nehnuteľnosti a

porastov, pričom sa nezaoberal ani nehodnotil správnosť zhotovenia existujúcich plotov. Takisto znalec
Kresánek vypracoval v roku 1999 pre svedkyňu M. znalecký posudok o cene nehnuteľnosti. Nezaoberal
sa otázkou, či hranice pozemkov a na nich umiestnené ploty sú správne. Nie je žalobcom známe, kto
vypracoval predmetnú kúpnu zmluvu v roku 1999, ani aké podklady a informácie mal k dispozícii. Pokiaľ
hranica medzi parcelami 47/2 a 722/18 nebola nikdy geodeticky zameraná a ploty na tejto hranici boli

robené svojvoľne, a mal by o tom JUDr. D. vedomosť, mohol predávajúcim aj kupujúcim odporučiť
presné geodetické zameranie hraníc a možno to aj urobil. V každom prípade žalovaní, ako aj ich
právni predchodcovia manželia M., by mali vinu za tento stav hľadať v sebe, keď tento protiprávny
stav spôsobili oni. Pritom tento stav mohol byť napravený bez nákladov žalovaných na odstránenie
nesprávne zhotoveného plota a na zhotovenie plota na správnej hranici, keď im žalobcovia 1/, 2/ toto

ponúkli vykonať na vlastné náklady.

6. Žalovaní vo vyjadrení k odvolacej duplike žalobcov uviedli, že nie je pravdou, že by súd prvej inštancie
ustálil, že kameň, na ktorý žalobcovia po prvý raz upozornili súd 4 roky po začatí sporu, sa nachádzal
presne v bode 69-2. Rovnako nie je pravdou, že by prvoinštančný súd ustálil, že svedok M. zhotovil

sporný plot vedome a úmyselne zle. Naopak, jednoznačne uzavrel, že plot bol postavený na rovnakom
miesteakostaršíplot.Všetkyostatnéargumentyavýhradyžalobcovozavádzajúcichtvrdeniachnáležite
prezentovali v odvolaní, ako aj v odvolacej replike. Domnievajú sa, že neustále vyjadrenia žalobcov
sledujú len zahmlenie podstaty sporu a právnej otázky, ktorú súd nesprávne posúdil, t.j. nedostatok
dobromyseľnosti spočívajúci primárne v tom, že žalovaní 1/, 2/ pri nadobudnutí oploteného pozemku

nadobúdaný pozemok nedali zamerať.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana
sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný
(§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach

daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaných je dôvodné.

8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 4C/174/2012 je určenie povinnosti
žalovaným 1/, 2/ odstrániť plot postavený na parcele č. 722/18 záhrady o výmere 747 m2, v katastrálnom

území S., zapísanej na LV č. XXXX, ktorý je vyznačený červenou farbou ako spojnica lomových bodov
2 (314-10) a 1 (314-11) na vytyčovacom náčrte hranice medzi pozemkami vyhotovenom geodetom X.
D. dňa 10.05.2012 a zároveň určenie povinnosti žalovaným 1/, 2/ vypratať časť parcely č. 722/18, ktorá
časť neoprávnene je užívaná a zodpovedá vo vytyčovacom náčrte ploche vymedzenej spojnicami medzi
lomovými bodmi 2, 1 a 4.

9. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené, teda žalovaným 1/, 2/ bola určená povinnosť odstrániťsporný plot a vypratať časť pozemku, p. č. 722/18, plochu vymedzenú vo vytyčovacom náčrte zo dňa
10.05.2012 spojnicami medzi lomovými bodmi 2, 1 a 4.

10. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že kúpnou zmluvou zo dňa 2. novembra 1999 kúpili
žalovaní 1/, 2/ do svojho bezpodielového spoluvlastníctva od C. M. nehnuteľnosti, parcelu č. 47/1
zastavané plochy o výmere 657 m2 a parcelu č. 47/2 záhrady o výmere 480 m2 zapísané na LV č.
XXX pre obec D., katastrálne územie S., spolu s trvalými porastami a od C. M. a J. M. kúpili rodinný
dom č. súpisné XXX postavený na parcele č. 471 spolu s oplotením, studňou, vonkajšími úpravami.

Predmetná kúpna zmluva bola na Okresnom úrade Piešťany, katastrálnom odbore zavkladovaná dňa
8.11.1999 pod č. V 2201/99. Kúpnou zmluvou zo dňa 22. marca 2004 kúpili žalobcovia 1/, 2/ od Obce
D. nehnuteľnosť, parcelu č. 722/18 o výmere 747 m2. Vklad vlastníckeho práva na základe tejto kúpnej
zmluvy bol povolený dňa 19. októbra 2004 pod č. V 783/04. Pozemky parcela č. 47/2 vo vlastníctve
žalovaných a parcela č. 722/18 vo vlastníctve žalobcov sú susediacimi pozemkami, ktoré oddeľuje plot s
betónovým základom postavený niekedy v roku 1994-1995 p.M.. Z vytyčovacieho náčrtu vyhotoveného

geodetom X. D. dňa 10.05.2012 pod číslom objednávky 127/2012 vyplýva, že plot medzi parcelami č.
47/2 a 722/18 postavený medzi lomovými bodmi 2 (314-10) a 1 (314-11) nie je na hranici pozemkov,
ktorá hranica prebieha medzi lomovými bodmi 2 (314-10) a 4 (69-2), teda plot je posunutý do parcely č.
722/18. Výmera časti pozemku parc. č. 722/8, ktorá je oplotená a užívaná žalovanými 1/, 2/ predstavuje
3,8% výmery celého pozemku. Žalovaní 1/, 2/ sa v konaní bránia proti žalobe tvrdením, že k spornej časti

pozemku, ktorú žalobcovia 1/, 2/ žiadajú vypratať, nadobudli vlastnícke právo vydržaním, keď od roku
1999doroku2012tútočasťpozemkunerušenevdobrejviereužívali.Žalobcovia1/,2/tvrdia,žežalovaní
1/, 2/ neboli dobromyseľní, lebo v roku 2003 žalobca 1/ upozornil pri betónovaní svojho chodníka pred
rodinným domom žalovaného 1/ na protiprávne posunutý plot, ktorý je nesprávne posunutý do parcely
č. 722/18 k potoku G., čo potvrdil svojou výpoveďou aj svedok O. A..

11. Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

12. Predpokladom vzniku vlastníckeho práva vydržaním je, že musí ísť o spôsobilý predmet vydržania,

držba musí byť oprávnená a musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby. Oprávnená
držba je faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva späté s vôľou nakladať s nimi ako so
svojimi v dobrej viere, že držiteľovi veci alebo vykonávateľovi práva tieto patria. Pri oprávnenej držbe
musia byť splnené náležitosti: a) faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva, b) vôľa nakladať
s vecou alebo s právom ako so svojim, teda správať sa k veci tak, akoby držiteľovi vlastnícky

patrila, c) dobrá viera, že mu vec alebo vykonávanie práva patria. Tú skutočnosť, či držiteľ veci
je dobromyseľný alebo nedobromyseľný, treba vždy hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho
hľadiska, z hľadiska osobného presvedčenia samotného držiteľa veci. Dobromyseľnosť ako vnútorný
psychický stav nemožno priamo dokázať. Možno o nej usudzovať iba z okolností, v ktorých sa tento
psychický stav navonok prejavuje. Subjekt, ktorý sa bude dovolávať súdnej ochrany, podľa § 130 ods.

2 OZ bude musieť okrem iného tvrdiť, resp. preukázať okolnosti, z ktorých možno usudzovať na jeho
dobromyseľnosť, teda okolnosti svedčiace o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia veci, nie samu
dobromyseľnosť ako vnútorné presvedčenie - psychický stav. V prípade pochybností o tom, či ide o
držbu oprávnenú sa predpokladá - platí vyvrátiteľná právna domnienka, že držba je oprávnená. Tvrdenie
držiteľa o tom, že mu vec patrí, a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi

okolnosťami z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné.

13. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaní 1/, 2/ kúpili do BSM parcelu č. 47/2
záhradu o výmere 480 m2 (spolu aj s rodinným domom a pozemkom pod domom), ktorá bola riadne
oplotená plotom s betónovým základom a následne sa ujali držby tohto oploteného pozemku. Oplotenie

plynulopokračovalosmeromnazápad,nebolvoploteníodskok,ktorýbymalnasvedčovaťnesprávnemu
oploteniu a ďalej oddeľovalo vtedajší pozemok svedka X. parcela č. 48/2 (teraz 48/3) od parcely č.
722/4 (teraz 722/25). Žiaden právny predpis neukladá povinnosť dať si pozemok pred kúpou geodeticky
zamerať, všetky podmienky pre zápis kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností žalovaní 1/, 2/ splnili.
Takže možno mať za to, že žalovaní 1/, 2/ ako držitelia pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno

s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu požadovať, nemohli mať dôvodné pochybnosti pri
vstupe do užívania spornej časti pozemku o tom, že im táto patrí. Takže odvolací súd dospel k odlišnému
záveru ako súd prvej inštancie a to, že dobrá viera žalovaných, napriek tomu, že si pri kúpe pozemku
tento nedali zamerať vznikla, nakoľko v čase kúpy nič nenasvedčovalo tomu, resp. neexistovala žiadnapodstatná skutočnosť, ktorá by mohla vzbudiť u žalovaných pochybnosť o tom, že riadne oplotený
pozemok, ktorý kúpili, má plot postavený mimo priebehu hranice pozemkov.

14. Žalovaní 1/, 2/ predmetný pozemok nerušene užívali od roku 1999 až do roku 2012, kedy
žalobcovia 1/, 2/ dňa 10.05.2012 ako spoluvlastníci susedného pozemku parcely č. 722/18 navštívili
žalovaných 1/, 2/ s tvrdením, že hranica susediacich pozemkov v katastrálnom území S. parcely registra
„C“ č. 47/2 záhrady o výmere 480 m2 a parcely č. 722/18 záhrady o výmere 747 m2 nie je v teréne
vyznačená správne a žalovaní 1/, 2/ tak užívajú časť pozemku vlastnícky patriacu žalobcom 1/, 2/, ktorú

časť žalobcovia žiadajú vypratať. Žalobcovia tvrdia, že už v roku 2003 žalobca 1/ upozornil žalovaného
1/ na nezrovnalosti v oplotení. Spornou skutočnosťou teda je, či boli žalovaní 1/, 2/ po dobu desať rokov
dobromyseľní držitelia časti pozemku a či bolo upozornenie žalobcu 1/ v roku 2003 spôsobilé narušiť
dobromyseľnosť žalovaných.

15. Žalobca 1/ na odvolacom pojednávaní uviedol, že ešte v roku 2003, keď mal v štádiu riešenia

odkúpenie nehnuteľnosti parcely č. 722/18, sa stretol s pánom D., ktorý prišiel za ním s požiadavkou,
aby mu dovolil spraviť si bránku v spornom plote, aby mal prístup na jeho pozemok a k potoku. Toto
mu nedovolil, vtedy mu povedal, že plot nie je na správnom mieste. Bolo to za prítomnosti pána A..
Keď to žalovanému 1/ oznámil, ten sadol na bicykel a odišiel. Následne, keď kupoval nehnuteľnosť v
roku 2004 od obce, vedel, že je plot posunutý a tým pádom nesedí výmera. Vtedy však s obcou, ani so

žalovaným 1/ žiadnym oficiálnym spôsobom posunutý plot neriešil, okrem uvedeného jedného stretnutia
so žalovaným 1/. Svedok O. A. na pojednávaní dňa 07.03.2018 uviedol, že žalovaný prišiel za žalobcom
1/, či by si mohol vzadu on, silný rybár, spraviť prechod k potoku. Žalobca mu hovoril že nie sused,
ja s tým nesúhlasím, nedovolím, lebo ešte sa stretneme, že ako plot nie je na poriadku. Na otázku,
čo konkrétne nemalo byť na poriadku svedok uviedol, že podľa mapy, že je to vysunuté von, ako do

obecného, to bolo kedysi obecné, žalobca 1/ to kúpil od obce.

16. Z výpovedi žalobcu 1/ i svedka O. A. vyplynulo, že pri náhodnom stretnutí, keď prišiel žalovaný
1/ sa žalobcu 1/ niečo spýtať v roku 2003, keď žalobca 1/ nebol ešte vlastníkom parcely č. 722/18, mu
žalobca 1/ povedal, že plot nie je na správnom mieste. Následne v roku 2004 pri uzatváraní zmluvy, ani

potom, až do roku 2012 napriek tvrdeniu, že o zlom priebehu plota vedel od roku 1995 to žalobca 1/
oficiálne neriešil. Svedok potvrdil, že žalobca 1/ povedal, že plot nie je na poriadku, pričom na otázku
čo nemalo byť na poriadku, povedal, že podľa mapy je to vysunuté von ako do obecného. Z uvedeného
vyplýva, že za obdobie od roku 1999 do roku 2012 žalobca 1/ iba jedenkrát v čase, keď ešte nebol
vlastníkomparcelyč.722/18prináhodnomstretnutívroku2003,kedyprišielzanímžalovaný1/riešiťinú

záležitosť, povedal žalovanému 1/, že plot nie je na poriadku, o čom mal podľa jeho tvrdenia vedomosť
už od roku 1995 a následne podpísal kúpnu zmluvu s obcou bez toho, aby uvedený problém vyriešil
a ďalších 8 rokov žalobca 1/ rešpektoval nerušené užívanie pozemku žalovanými 1/, 2/. Odvolací súd
mal za to, že toto jediné oznámenie žalobcu 1/ v roku 2003 vetou, že plot nie je na poriadku, nemožno
považovaťzakvalifikované,keďženebolkonkrétneuvedenýrozsah,ktorýpodľažalobcu1/maližalovaní

užívať protiprávne, ani upresnené kadiaľ správne ide hranica medzi pozemkami a kadiaľ by malo ísť
aj oplotenie, ani konkrétne okolnosti a doklady, na základe ktorých prišiel k takémuto záveru, preto
odvolací súd toto oznámenie žalobcu 1/ nepovažoval za spôsobilé narušiť dobromyseľnosť žalovaných
a to vzhľadom aj na následné správanie sa žalobcu 1/, jeho nečinnosť a rešpektovanie držby spornej
časti pozemku žalovanými.

17. Keďže žalovaní 1/, 2/ nerušene dobromyseľne užívali od roku 1999 do roku 2012 pozemok parcelu
č. 47/2 tak, ako ho kúpili oplotený, tak mal za to, že nie je dôvodné odstraňovať plot a vypratávať časť
pozemku, pretože žalovaní vydržali vlastníctvo k tejto časti pozemku. Z tohto dôvodu potom nebolo
potrebné zaoberať sa držbou a dobromyseľnosťou právnych predchodcov žalovaných, ani hraničným

kameňom, ktorý sa nenachádza na pozemku žalovaných, o ktorého existencii žalovaní nevedeli a v
konaní ani nebolo tvrdené, že by o ňom mali mať vedomosť.

18. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd podľa § 388 CSP
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

19. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešným žalovaným 1/, 2/ priznal ich náhradu v celom rozsahu.20. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).