Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, May 4, 2018

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 11Csp/71/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7717204905
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2018:7717204905.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce sudkyňa JUDr. Tatiana Sabadošová v spore žalobcu Tatra banka, a.s., so

sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava IČO: 00 686 930, zastúpeného RASLEGAL, s.r.o. so
sídlom Mostová 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 855 561 proti žalovaným 1.) Z.. C. S., H.. XX.X.XXXX,
C. N. E. X. Z. XXX/X, zatupeného advokátkou JUDr. Kristínou Piovarčíovou so sídlom Štúrova 20, 040
01 Košice, IČO: 42 104 521, 2.) O. S., H.. X.X.XXXX, C. K. Č.. XXX, zastúpenej advokátkou JUDr. Ing.
Renátou Vorobeľovou so sídlom Lipová 1, 066 01 Humenné, IČO: 37 368 940, o zaplatenie 22.610,40
€ s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovanív1.a2.rade sú povinní zaplatiťžalobcovisumu21.661,63€spolusúrokomzomeškania

vo výške 9,05% ročne z tejto sumy od 20.10.2015 až do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti
rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia jedného z nich povinnosť
plniť druhým zo žalovaných.

II. Žalobu v časti o zaplatenie sumy 948,77 € z a m i e t a .

III. Priznáva žalobcovi náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v pomere 100%.

IV. Návrh žalovaného v 1. rade zo dňa 10.1.2018 doručený súdu 12.1.2018 na prerušenie konania do
právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 37C 44/2017 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 9.3.2017 domáhal proti žalovaným v 1. a v 2. rade aby súd
vydal platobný rozkaz, ktorým by im uložil povinnosť, aby mu zaplatili sumu 21.661,63 € spolu s úrokmi
z omeškania vo výške 9,05% ročne z tejto sumy od 20.10.2015 až do zaplatenia a nahradili mu trovy
konania. Zároveň, aby mu uhradili aj príslušenstvo pohľadávky spočívajúce v nákladoch na vymáhanie
pohľadávky vynaložených pred súdnym konaním vo výške 948,77 €. Čiže si uplatnil nárok jednak

zo zmluvy úverovej, ktorú uzavrel podľa ust. Obchodného zákonníka, ale zároveň aj príslušenstvo
pohľadávky podľa Občianskeho zákonníka ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, čiže dva nároky
v celkovej sume 22.610,40 €. Odôvodnil to tým, že dňa 3.5.2013 ako veriteľ uzavrel so žalovanými ako
dlžníkmi predmetnú zmluvu o splátkovom úvere č. Z. a Dohodu o ručení uzavretú podľa § 303 a nasl.
Obchodného zákonníka v spojení so Všeobecnými úverovými podmienkami Tatra banky, a.s. Zmluva
bola následne dňa 19.8.2014 modifikovaná Dodatkom č. 1, v ktorom bola upravená konečná splatnosť
poskytnutého úveru. Zdôraznil, že žalobca žalovanému v 1. rade poskytol úver na podnikateľské účely

a podľa článku 1 tejto Zmluvy, išlo o investičný úver. Preto tvrdil, že zmluvný vzťah sa preto spravuje ust.
Obchodného zákonníka a to tak pri postavení oboch žalovaných a to žalovaného v 1. rade ako dlžníka
a žalovanej v 2. rade ako ručiteľa. Poukázala na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Dietzinger
(C-45/96 rozsudok zo dňa 17.3.1998 Bayerische Hypotheken und Wechselbank proti Edgar Dietzinger)podľa, ktorého: „Zábezpeka, resp. ručiteľský záväzok, ktoré poskytla fyzická osoba, ktorá nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, nie je zahrnutá pod ochranu
poskytovanú spotrebiteľom, pokiaľ ide o záruku za vrátene úveru poskytnutého osobe, ktorá pri tomto

úkone vystupovala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.“
Súdny dvor EÚ dlhodobo a celkovo jednoznačne judikuje, že v prípadoch akým je aj prejednávaná vec
sa na ručiteľa spotrebiteľská ochrana nevzťahuje a to aj napriek tomu, že vystupuje v zmluvnom vzťahu
ako fyzická osoba a preto navrhol, aby súd bral tieto závery do úvahy. Čo sa týka samotnej zmluvy
uviedol, že žalovanému v 1. rade bol poskytnutý splátkový úver vo výške 35.000,- €, účel poskytnutia

úveru bol investičný, úroková sadzba v čase poskytnutia úveru bola Base rate + úroková marža 3,5%
p.a. floating, splatnosť úrokov vždy k ultimu mesiaca, výška splátky 973,- € mesačne, úrok z omeškania
25% p.a. Keďže žalovaný v 1. rade nedodržal povinnosti, ktoré mu vyplývali zo Zmluvy (článok VIII. Bod
8.1 Zmluvy) a dohodnuté splátky si neplnil riadne a včas, tak pristúpil žalobca k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru v súlade s ust. článku XIII. bod 13.2 písm. a) a bod 13.3 Všeobecných úverových
podmienok a osobitnými výzvami oboch žalovaných vyzval na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške

29.847,89 €. Poskytol im dodatočnú lehotu splatnosti 7 dní od dňa doručenia vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti. Žalovaní však odmietali so žalobcom komunikovať preto na zaplatenie dlžnej sumy žalobca
ichvyzvalprostredníctvomprávnehozástupcuazaslalimvýzvu„Poslednýpokusousporiadanieprávnej
veci“ zo dňa 3.2.2016. Aj napriek tomu však žalovaní k úhrade pristúpili len čiastočne. V zmysle výpisu
z bankovej knihy (aktuálny stav úveru) zo dňa 23.2.2017 bola vyčíslená pohľadávka voči žalovaných v

okamihu vyhotovenia tohto výpisu vo výške 21.661,63 € a postáva z dlžnej istiny vo výške 21.647,94 € a
dlžných úrokov vo výške 13,69 €. Poukázal na ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka t.j., že žalovaný
v 1. rade bol podnikateľom a jeho záväzkový vzťah pri jeho vzniku s prihliadnutím na všetky okolnosti
sa týkal jeho podnikateľskej činnosti. Žalovaný v 2. rade sa zaručil za záväzok podnikateľa, preto sa
na neho vzťahuje ust. § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka. S poukazom na ust. § 49 Obchodného

zákonníka, ktorý upravuje zmluvu o úvere, § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 365 ods. 1 prvej
vety Obchodného zákonníka a ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, týkajúci sa príslušenstva
pohľadávky a to sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením,
ktoré si žalobca v tomto spore uplatňuje. Vzhľadom k tomu, že si bol nútený žalobca uplatniť nárok v
tejto veci, keďže žalovaní dobrovoľne neplnili, tak má nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, bežných

úrokov z omeškania podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v zákonnej výške 9,05% ročne od
prvého dňa omeškania t.j. od 20.10.2015 kedy sa dostali do omeškania žalovaní so zaplatením celého
dlhu a t.j. „Oznámenie o vyhlásenie o mimoriadnej splatnosti“, ktoré bolo odoslané 8.10.2015 a do sféry
dispozície sa dostalo najneskôr 12.10.2015. Prvý deň omeškania nastal po márnom uplynutí 7 dní na
zaplatenie dlhu, až do zaplatenia (č.l. 4 spisu). Pokiaľ ide o náklady spojené s vymáhaním pohľadávky,

ktoré vynaložil a vznikli pred začatím konania v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka tak sa
jedná o trovy právneho zastúpenia za úkony právnej služby, prevzatie a príprava právneho zastúpenia
2.2.2016 a písomnosť adresovaná protistrane zo dňa 3.2.2016 „Výzva - posledný pokus o urovnanie
právnejveci“atietonákladypredstavujúsumu948,77€.Kžalobežalobcapripojillistinnédôkazy:Zmluvu
o splátkovom úvere, na ktorú sa odvolával, Dodatok č. 1 k tejto Zmluve zo dňa 19.8.2014 č.l. 14-15, úplné

znenie Všeobecných úverových podmienok platných ku dňu 1.2.2013, rozsudok EÚ Súdneho dvora, na
ktorý poukázal, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzvu na zaplatenie zo dňa 8.10.2015
adresované žalovaným v 1., 2. rade, Výzva - posledný pokus o mimosúdne urovnanie právnej veci č.l.
33-34 spisu, a kópia doručenky a podací hárok a Aktuálny stav úveru č.l. 37.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz dňa 27.4.2017 č.k. 11Csp 71/2017-45, ktorý sa však nepodarilo
doručiť do vlastných rúk žalovanej v 2. rade a z tohto dôvodu ho súd zrušil uznesením zo dňa 7.11.2017
č.k. 11Csp 71/2017-70.

3. Žalovaný v 1. rade podaním doručeným súdu 12.1.2018 navrhol, aby súd prerušil konanie a to do

právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 37C 44/2017, predmetom
ktorého sporu je konanie o vyporiadanie BSM a o určenie neplatností dohody o vyporiadaní BSM, ktoré
rozhodnutie v tejto veci podľa neho má následný význam pre rozhodnutie vo veci vedenej pred tunajším
súdom. V priebehu sporu prostredníctvom právnej zástupkyne potvrdil, že so žalovanou boli vo vzťahu
k žalobcovi vo viacerých zmluvných vzťahoch, mali uzavreté viaceré spotrebiteľské úvery s tým, že tieto

úvery sú splatené do výšky 8.500,- €. Čo sa týka konkrétne tohto záväzku tak považoval tento stav
za preukázaný a rozhodnutie vo veci týkajúce sa nároku na zaplatenia zostatku nesplateného úveru
ponechal na úvahu súdu s prihliadnutím na zistený skutkový stav. Navrhol však žalobu zamietnuť včasti nároku na zaplatenie sumy 948,77 €, ktorú sumu si žalobca uplatnil z titulu nákladov spojených
s vymáhaním pohľadávky.

4. Žalovaná v 2. rade vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 2.1.2018 navrhla, aby voči nej súd
žalobu zamietol ako nedôvodnú popierajúc skutkové tvrdenia protistrany. Tvrdila, že má vedomosť o
tom, že žalovaný v 1. rade dal súhlas žalobcovi k predaju nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX
k.ú. E. - K. Z., a že z výťažku z predaja tejto nehnuteľnosti mali byť uspokojené nároky žalobcu, ktoré
sú predmetom tohto sporu. Ďalej poukázala na to, že z listinných dôkazov, ktoré predložil žalobca a

to je Dodatok č. 1 k Zmluve o splátkovom úvere zo dňa 19.8.2014 je zrejmé v bode 3.5, že tento bol
vyhotovený v 2 rovnopisoch, ktorý bol určený len žalobcovi, žalovanému v 1. rade a nie však jej a táto
bolauvedenádoomylu.Tvrdila,ženemalavedomostiotom,žesaúvernavyšujeaževčaseuzatvárania
Dodatku už boli so žalovaným v 1. rade rozvedení, ktorú skutočnosť zrejme zatajil žalovaný v 1. rade
pred žalobcom. Ďalej tvrdila, že žalobca nepreukázal, že jej doručil Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti a výzvu na zaplatenie označenou dátumom 8.10.2015 a že či vôbec bola riadne oboznámená

so Všeobecnými úverovými podmienkami banky, na ktoré sa odvoláva žalobca v oznámení, ktoré boli
súčasťou Zmluvy o splátkovom úvere. V priebehu sporu žalovaná v 2. rade poukázala na to, že v čase
keď podpisovala Dodatok č. 1 k tejto úverovej zmluve zo dňa 19.8.2014 už boli so žalovaným v 1.
rade rozvedení, keďže sa rozviedli v marci 2014. Bolo to za takých okolností, že za ňou prišla do
práce pracovníčka banky s tým, že to má podpísať dodatočne, a že vlastne o nič nejde. Tvrdila, že jej

povedala, že už nie sú so žalovaným v 1. rade manželmi avšak pracovníčka banky jej tvrdila, že ide
len pretransformovanie úveru: žalovaná v 2. rade ale nepopierala, že to podpísala, avšak ako tvrdila
tak to podpísala len z toho dôvodu, že v tom čase už mali so žalovaným v 1. rade uzavretú dohodu
o vyporiadaní BSM, v ktorej sa zaviazal, že všetky tieto úvery, pretože mal viacero podnikateľských
úverov uhradí výlučne on sám. Nepopierala, že úverovú zmluvu nepodpísala, túto podpisovali spoločne

aj so žalovaným v 1. rade. K doručovaniu zásielok žalobcom uviedla, že v čase ich doručovania sa
už nezdržiavala na adrese, ktorú oznamovala banke, ale na adrese K., ale keďže pracuje v zahraničí
tak aj tak o ich doručovaní sa nemohla dozvedieť. Uviedla, že žalovaný jej niekoľkokrát telefonoval
do zahraničia, čiže ju mohol s týmto oboznámiť. Tvrdila, že o tom, že pohľadávka nie je splatená sa
dozvedela až neskôr. Ďalej poukázala na to, že žalovaný v 1. rade prepísal firmu aj všetok majetok

po rozvode na svoju priateľku a ďalej s ňou podniká a z podnikania ma príjem a jeho tvrdenia, že má
minimálny príjem nie je pravdivé.

5. Žalobca k vyjadreniu žalovanej v 2. rade uviedol:

K jej tvrdeniu, že žalovaný v 1. rade mu dal súhlas na predaj označenej nehnuteľnosti, aby boli
uspokojené aj nároky, ktorých sa domáha v tomto spore uviedol, že toto nemá právny význam v tejto
veci. Poukázal na to, že podpisom zmluvy a dohody o ručení žalovaná v 2. rade prevzala ručenie za
záväzok žalovaného v 1. rade, ktorý vyplýva zo zmluvy. V bode 6.6.1 Zmluvy sa uvádza: „veriteľ je
oprávnený vyzvať a domáhať sa zaplatenia zabezpečovanej pohľadávky od žalovaného v 2. rade (ako

ručiteľa) dokonca aj bez predchádzajúceho vyzvania žalovaného v 1. rade (ako dlžníka) a aj bez toho,
aby žalovanému v 1. rade (dlžníkovi) poskytol na plnenie ďalšiu primeranú lehotu“. Preto bolo len na
úvahe žalobcu aký postup si zvolí za účelom uspokojenia svojej pohľadávky. Uviedol, že táto pohľadávka
nebola uspokojená z výťažku z predaja tejto nehnuteľnosťou a nie je to dôvod na neuznanie jeho nároku
zo strany žalovanej v 2. rade. Nepoprel, že došlo k predaju predmetnej nehnuteľnosti s jeho súhlasom,

avšak výťažok z predaja nehnuteľnosti, ktorý predstavoval sumu 88.500,- € bol započítaný v celom
rozsahu na viaceré ďalšie splatné pohľadávky voči žalovanému v 1. rade, pretože bol výrazne zadlžený
a voči žalobcovi nemal len tento jeden záväzok. Započítaním došlo k splateniu 6 ďalších záväzkov, z
toho 3 pohľadávky boli voči žalovanému v 1. rade ako fyzickej osobe a predstavovali sumu 20.940,95 € a
zvyšná časť výťažku bola použitá na úhradu 4 ďalších záväzkov, 3 boli splatené úplne, jeden čiastočne.

V týchto zmluvných vzťahov so žalobcom vystupoval žalovaný v 1. rade ako podnikateľ pod obchodným
menom Mgr. C. S. BP PRESS, IČO: 37 315 609. Jednou z týchto pohľadávok bola aj pohľadávka zo
splátkového úveru, ktorý je vymáhaný v tomto konaní. Keďže nepostačoval tento výťažok z predaja
nehnuteľnosti na úhradu všetkých splatných záväzkov bol použitý na započítanie voči predmetnému
dlhu len čiastočne a to vo výške 8.186,26 €. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalovaného, došlo k

čiastočnej úhrade dlhu v tejto výške, o čom svedčí aj potvrdenie o prijatí úhrady a informácia o zúčtovaní
prostriedkov zo dňa 4.12.2015, ktorú súdu žalobca predložil. Čo sa týka tvrdenia žalovanej v 2. rade,
že nemala vedomosti o navýšení úveru a že ju uviedol do omylu poukázal na to, že Dodatkom č. 1 k
Zmluve zo dňa 19.8.2014 došlo k zmene konečnej splatnosti úveru poskytnutého na základe Zmluvya k jeho navýšeniu o sumu vo výške 14.000,- €. Z tohto dodatku je nepochybné, že žalovaná v 2.
rade bola s obsahom oboznámená a s jeho uzavretím súhlasila, v dôsledku čoho pripojila na tento
dodatok svoj podpis. Preukázateľne mala teda o ňom vedomosti, navyše jej vyhlásenie je pripojené

pod celým textom zmluvy osobitným vyhlásením, čo vylučuje aj dokonca akúkoľvek nevedomosť, či
nepozornosť zo strany žalovanej v 2. rade pri podpise, pretože podpis je viazaný na jednu ľahko čitateľnú
a významnú jasnú vetu. Pokiaľ ide o tvrdenú skutočnosť, že v čase uzavretia dodatku neboli už žalovaní
v 1. a 2.rade manželia tak tvrdil, že to nemá žiaden vplyv na ručenie a nie je to dôvod ani na zánik
ručenia žalovanej v 2. rade ako takého. Poukázal na to, že žalovaná v 2. rade sa zaručila za dlh

žalovaného v 1. rade v celom rozsahu, za záväzok žalovaného v 1. rade až do výšky 35.000,- € a hoci
bol úver navýšený o ďalšiu sumu 14.000,- €, o čom ako tvrdí žalovaná údajne nebola oboznámená,
bola uvedená do omylu tak žalobca žaluje len sumu 21.661,63 €. Poukázal na ust. § 307 ods. 2
Obchodného zákonníka, § 572 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že nielen že nedošlo k nahradeniu
pôvodného záväzku, ale žalovaná ako ručiteľ zo zmenou dokonca vyslovila súhlas a preto jej námietka je
nepochopiteľná a bez právneho významu. Pokiaľ ide o jej tvrdenie týkajúce sa nedoručenia oznámenia

o vyhlásení mimoriadnej splatnosti tak trval na tom, že toto jej bolo doručené. Poukázal na bod 9.1
Zmluvy,žepreúčelydoručovaniapísomnostiručiteľovi-žalovanejv2.radeplatíadresaručiteľauvedená
v hlavičke Zmluvy, ako korešpondenčná adresa bola žalovanou v 2. rade uvedené N. XXX, pričom
dodnes mu žalovaná neoznámila inú adresu na doručovanie a pôvodnú adresu ňou pretržite používa,
o čom svedčí aj to, že totožnú adresu uviedla sama vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 18.12.2017.

V zmysle Všeobecných úverových podmienok Tatra banky, a.s. platných a účinných ku dňu uzavretia
zmluvy platí bod 16.2 VÚP, že akékoľvek oznámenia, žiadosti alebo iná korešpondencia sa pre účely
úverových dokumentov budú zasielať na adresy a spojenia uvedené v úverových dokumentoch, resp.
na inú adresu a spojenia, za predpokladu, že zmenu adresy príslušná zmluvná strana našej spoločnosti
oznámi. Veriteľ, dlžník a ručiteľ si budú písomne oznamovať zmenu adries a spojení uvedených v

úverových dokumentoch, ak taká nastane a to vždy najneskôr do 30 dní odo dňa takejto zmeny. Pre
účely doručovania sa použije vždy posledná známa adresa alebo spojenie zmluvnej strany zistené podľa
tohto bodu VÚP. Samotný proces doručovania upravuje bod 16.3 VÚP tak, že oznámenia, žiadosti alebo
iná korešpondencia, doručované prostredníctvom doporučenej poštovej zásielky platia za doručené
tretím dňom nasledujúcim po dni ich odoslania. Žalovanej v 2. rade ako ručiteľovi zasielal Oznámenie o

vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzvu na zaplatenie zo dňa 08.10.2015 doporučene v zmysle Zmluvy,
t. j. na adresu ručiteľa uvedenú v hlavičke Zmluvy: N. XXX, XXX XX N. (zmenu adresy žalovaná v 2. rade
žalobcovi neoznamovala) a to dňa 08.10.2015, o čom svedčí podací hárok, ktorý žalobca predložil. V
zmysle pravidiel doručovania obsiahnutých vo VÚP sa tak toto oznámenie považuje za doručené už dňa
11.10.2015. Od tohto dňa tak plynula sedemdňová lehota na plnenie, t. j. omeškanie malo nastať dňa

19.10.2015.Vžalobevšakzaprvýdeňomeškaniauviedolaž20.10.2015(berúcdoúvahy,že11.10.2015
vyšlo na nedeľu). Napriek tomu žalobca Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzvu na
zaplatenie zaslal žalovanej v 2. rade aj na iné adresy, ktoré mu boli známe z jeho činnosti a to nad
rámec zákonných či zmluvných povinností. Uvedené oznámenie tak bolo preposlané dňa 22.10.2015
žalovanej v 2. rade aj na adresy:

- K. XXX, XXX XX K. (zásielka bola dňa 26.10.2015 uložená na pošte, pričom nebola prevzatá v odbernej
lehote - adresát bol teda na adrese známy a jej doručenie zmarila sama žalovaná v 2. rade, ktorá si
ju neprišla vyzdvihnúť),

- R. XX, XXX XX D. (príjem písomnosti na doručenke potvrdila dňa 26.10.2015 matka žalovanej v 2. rade
- nebolo v jeho moci zabezpečiť, aby zamestnanec pošty zásielku matke žalovanej v 2. rade nevydal a
dožadoval sa doručenia priamo žalovanej).

6. Ďalej pokiaľ ide o námietky týkajúce sa Všeobecných úverových podmienok Tatra banky, a.s.

keď namietala žalovaná v 2. rade, že žalobca nepreukázal, že Všeobecné úverové podmienky boli
súčasťou zmluvy, a že s nimi žalovaná v 2. rade sa neoboznámila tak poukázal na bod 2.2 Zmluvy,
kde sa uvádza: ,,vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán bližšie nešpecifikované touto zmluvou
a Dohodou o ručení sa riadia Všeobecnými úverovými podmienkami Tatra banky, a.s. zo dňa 7.3.2008,
v znení neskorších dodatkov (ďalej len ,,Úverové podmienky“)“. Ďalej v bode 9.4 Zmluvy je uvedené

vyhlásenie oboch žalovaných, že sa pri uzavretí Zmluvy s VÚP oboznámili. VÚP sú nepretržite
zverejnené aj na webovej stránke žalobcu. Žalovaná v 2. rade tak mala a aj naďalej má k VÚP prístup
za účelom oboznámenia sa s ich obsahom bez akéhokoľvek časového obmedzenia. Keďže v samotnej
Zmluve vyhlásila, že s obsahom VÚP sa oboznámila nemal žalobca žiaden dôvod takéto jej vyhláseniespochybňovať alebo preverovať si či si VÚP skutočne pred podpisom prečítala. Z týchto dôvodov preto
žalobca trval na podanej žalobe v celom rozsahu a navrhol aby súd žalobe vyhovel.

7. Podľa § 261 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. Podľa § 507 Obchodného zákonníka, ak má dlžník poskytnuté peňažné prostriedky podľa zmluvy
použiť iba na určitý účel a dlžník ich použije na iný účel alebo ak ich na dohodnutý účel nemožno použiť,
je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil bez zbytočného odkladu použité

a nevrátené prostriedky s úrokmi.

10. Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

11. Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči

nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

12. Podľa § 304 ods. 1 Obchodného zákonníka, ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka
alebo jeho časť. Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok
spôsobilosti dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel.

13. Podľa § 307 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak je ručením zabezpečená iba časť záväzku, neznižuje
sa rozsah ručenia čiastočným plnením záväzku, ak záväzok zostáva nesplnený vo výške, v akej je
zabezpečený ručením.

14. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu (žalovanej v 2. rade) a listinnými dôkazmi
predloženými stranami sporu a zistil tento skutkový stav:

15. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca dňa 3.5.2013 ako veriteľ uzavrel Zmluvu o splátkovom
úvere č. Z.-XXXXXXXXXX uzatvorenú podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka a Dohodu o ručení

uzatvorenú v zmysle § 303 a nasl. Obchodného zákonníka so žalovaným v 1. rade, ktorý pri tomto
právnom úkone vystupoval ako podnikateľ s obchodným menom Z.. C. S. BP PRESS s miestom
podnikania N. XXX, 072 31 Vinné IČO: XX XXX XXX ako dlžníkom a žalovanou v 2. rade ako
ručiteľkou. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru vo výške 35.000,- € na investičné
účely s úrokovou sadbou Base rate + úroková marža 3,5% p.a. floating, splatnosť úrokov vždy k ultimu

mesiaca, výška splátky 973,- € mesačne, úrok z omeškania 25% p.a. Dňa 19.8.2014 bol uzavretý
medzi stranami Dodatok č. 1 k predmetnej úverovej zmluve, ktorého predmetom bola dohoda o zmene
úverovej zmluvy v rozsahu uvedenom v čl. II. Dodatku, podľa ktorého sa v Úverovej zmluve v článku
I. „Základné podmienky“ zmenila konečná splatnosť úveru na 31.7.2017. Ďalej medzi stranami nebolo
sporné, že žalovaný v 1. rade nedodržal povinnosti, ktoré mu vyplývali zo Zmluvy (článok VIII. bod 8.1

Zmluvy) a dohodnuté splátky si neplnil riadne a včas a tak pristúpil žalobca k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru v súlade s ust. článku XIII. bod 13.2 písm. a) a bod 13.3 Všeobecných úverových
podmienok a osobitnými výzvami oboch žalovaných vyzval na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške
29.847,89 €. Išlo o písomné Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzva na zaplatenie
zo dňa 8.10.2015, v ktorej žalovaným poskytol dodatočnú lehotu na zaplatenie celkovej pohľadávky

vyčíslenej žalobcom na sumu 29.847,89 k 7.10.2015 do 7 kalendárnych dní od dňa doručenia tohto
oznámenia. Zo žalobcom pripojeného podacieho hárku č. G. týkajúceho sa rozpisu zásielok vyplýva, že
toto oznámenie bolo doručované žalovaným (č.l. 32). Žalovaným pred podaním žaloby zaslal žalobca
prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodu, že došlo len k čiastočnému plneniu písomnú „Výzvu -
posledný pokus o usporiadanie právnej veci“ zo dňa 3.2.2016, v ktorej boli vyzvaní aby v lehote do 10

dní odo dňa odoslania výzvy zaplatili žalobcovi dlžnú sumu vo výške 21.732,80 z titulu poskytnutého
úveru na základe vyššie označenej úverovej zmluvy. Pokiaľ ide o doručovanie tejto výzvy tak žalobca
pripojil podací hárok č. G. týkajúci sa rozpisu zásielok, z ktorého vyplýva že táto výzva bola doručovaná
doporučene žalovaným (č.l. 36). Práve táto skutočnosť a to, že oznámenie o zosplatnení úveru a výzvaneboli doručené žalovanej v 2. rade bolo sporné, nakoľko táto tvrdila, že jej doručené neboli a preto
nevedela,žeúversanespláca,keďžesadomnievala,žežalovanýv1.radehosplácanazákladedohody
o vyporiadaní BSM, ktorú uzavreli. Na druhej strane však potvrdila, že v čase ich doručovania sa už

nezdržiavala na adrese, ktorú oznamovala banke, t.j. Vinné 478, ale na adrese Suché, ale keďže pracuje
v zahraničí tak aj tak o ich doručovaní sa nemohla dozvedieť. Uviedla, že žalovaný jej niekoľkokrát
telefonoval do zahraničia, čiže ju mohol s týmto oboznámiť. Tvrdila, že o tom, že pohľadávka nie
je splatená sa dozvedela až neskôr. Súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že zo Zmluvy (bod 9.1
Zmluvy) pre účely doručovania písomnosti ručiteľovi - žalovanej v 2. rade platí adresa ručiteľa uvedená

v hlavičke Zmluvy a ako korešpondenčná adresa bola žalovanou v 2. rade uvedené N. XXX, pričom
dodnes mu žalovaná neoznámila inú adresu na doručovanie a pôvodnú adresu ňou pretržite používa,
o čom svedčí aj to, že totožnú adresu uviedla sama vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 18.12.2017.
Aj na pojednávaní potvrdila žalovaná v 2. rade, že dodnes zmenu adresy žalobcovi neoznámila, pričom
ako aj sama potvrdila došlo k zmene tejto adresy na Suché č. 155, ktorú skutočnosť však žalobcovi
neoznámila. Z bodu 16.2 Všeobecných úverových podmienok Tatra banky, a.s. platných a účinných

ku dňu uzavretia zmluvy platí tak ako to žalobca uviedol, že akékoľvek oznámenia, žiadosti alebo iná
korešpondencia sa pre účely úverových dokumentov budú zasielať na adresy a spojenia uvedené v
úverových dokumentoch, resp. na inú adresu a spojenia, za predpokladu, že zmenu adresy príslušná
zmluvná strana našej spoločnosti oznámi. Veriteľ, dlžník a ručiteľ si budú písomne oznamovať zmenu
adries a spojení uvedených v úverových dokumentoch, ak taká nastane a to vždy najneskôr do 30 dní

odo dňa takejto zmeny. Pre účely doručovania sa použije vždy posledná známa adresa alebo spojenie
zmluvnej strany zistené podľa tohto bodu VÚP. Samotný proces doručovania upravuje bod 16.3 VÚP tak,
že oznámenia, žiadosti alebo iná korešpondencia, doručované prostredníctvom doporučenej poštovej
zásielky platia za doručené tretím dňom nasledujúcim po dni ich odoslania. Žalovanej v 2. rade ako
ručiteľovi zasielal žalobca Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzvu na zaplatenie zo dňa

08.10.2015 doporučene v zmysle Zmluvy, t. j. na adresu ručiteľa uvedenú v hlavičke Zmluvy: N. XXX,
XXX XX N. (zmenu adresy žalovaná v 2. rade žalobcovi neoznamovala) a to dňa 08.10.2015, o čom
svedčí podací hárok, ktorý žalobca predložil a v zmysle pravidiel doručovania obsiahnutých vo VÚP sa
taktotooznámeniepovažujezadoručenéuždňa11.10.2015.Žalobcapreukázalpredloženýmilistinnými
dôkazmi (fotokópiami doručeniek), že aj napriek tomu predmetné Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej

splatnosti a výzvu na zaplatenie zaslal žalovanej v 2. rade aj na iné adresy, ktoré mu boli známe z jeho
činnosti a to nad rámec zákonných či zmluvných povinností. Uvedené oznámenie tak bolo preposlané
dňa 22.10.2015 žalovanej v 2. rade (na adresu K. XXX, XXX XX K., ktorá zásielka bola dňa 26.10.2015
uložená na pošte, pričom nebola prevzatá žalovanou v 2. rade v odbernej lehote - adresát bol teda
na adrese známy a ul. R.X. XX, XXX XX D. s tým, že príjem písomnosti na doručenke potvrdila dňa

26.10.2015 matka žalovanej v 2. rade).

16. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné
záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

17. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

18. Podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná
samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku
alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť
registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu.

19. Podľa § 2 ods. 2 písm. a), b) Obchodného zákonníka, podnikateľom podľa tohto zákona je osoba
zapísaná v obchodnom registri, osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia.

20. Podľa § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli
prizabezpečeníplneniazáväzkovvzáväzkovýchvzťahoch,ktorésaspravujútoutočasťouzákonapodľa

predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s
dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.21. Ďalej medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade bolo sporné na základe akých právnych ustanovení sa
má posudzovať tento spor, keďže žalovaná v 2. rade tvrdila, že v tomto prípade predmetná zmluva o
úvere patrí pod režim spotrebiteľských zmlúv v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka a nasl., kde

poukázala na ods. 2, kde okrem iného je uvedené, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. Žalobca naopak tvrdil, že tento vzťah medzi stranami sporu založený
predmetnou úverovou zmluvou je vzťahom obchodno-právnym a vec bola nesprávne zaradená do
registra Csp a mala byť zaradená do klasickej obchodnej agendy Cb. Súd sa stotožňuje s týmto tvrdením

žalobcu a s tým, že žalovaný v 1. rade vystupoval v čase uzavretia zmluvy ako fyzická osoba - podnikateľ
pod obchodným menom Z.. C. S. BP PRESS IČO: XX XXX XXX a nesporne takto bol aj v zmluve
označený a podnikateľskú činnosť ukončil až 1.1.2017. Nesporne žalobca a žalovaný v 1. rade boli v
čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy podnikateľmi a zároveň sa ich vzťah týkal ich podnikateľskej
činnosti (úver bol poskytnutý na účely podnikania). Čo sa týka žalovanej v 2. rade táto nesporne uzavrela
so žalobcom Dohodu o ručení predmetom, ktorej bolo zabezpečenie tohto záväzku - ručenie za záväzok

podnikateľa - žalovaného v 1. rade vyplývajúceho z predmetnej úverovej zmluvy a preto aj všeobecne
platí, že zabezpečovacie záväzky sa zásadne spravujú režimom hlavného záväzku, čo vyplýva z ich
akcesorickej povahy v zmysle vyššie cit. ust. § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka a teda aj na ňu sa
vzťahuje tiež právny režim Obchodného zákonníka. Súd poukazuje na rozhodnutie NS SR Rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. mája 2000 sp. zn. 4 Obo 115/99: „Vzťahy, ktoré vznikajú pri

zabezpečení záväzkov z úverovej zmluvy, sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka. Použitie
Obchodnéhozákonníkanatietovzťahyúčastnícinemôžudohodouvylúčiť.“Súdsastotožňujestvrdením
žalobcu, že Súdny dvor EÚ dlhodobo a celkovo jednoznačne judikuje, že v prípadoch akým je aj
prejednávaná vec sa na ručiteľa spotrebiteľská ochrana nevzťahuje a to aj napriek tomu, že vystupuje
v zmluvnom vzťahu ako fyzická osoba. Vyplýva to aj z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-45/96 zo dňa

17.3.1998 Bayerische Hypotheken und Wechselbank proti Edgar Dietzinger, na ktoré žalobca poukázal,
podľa ktorého: „Zábezpeka, resp. ručiteľský záväzok, ktoré poskytla fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, nie je zahrnutá pod ochranu
poskytovanú spotrebiteľom, pokiaľ ide o záruku za vrátene úveru poskytnutého osobe, ktorá pri tomto
úkone vystupovala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.“

22. Ďalej medzi žalovanou v 2. rade a žalobcom bolo sporné, že táto tvrdila, že nebola riadne
oboznámená so Všeobecnými úverovými podmienkami Tatra banky, a.s. nakoľko tieto neboli súčasťou
úverovej zmluvy. Súd sa aj v tomto prípade stotožňuje s tvrdením žalobcu, že z bodu 2.2 Zmluvy vyplýva,
že vzájomné práva a povinnosti strán, ktoré nie sú bližšie špecifikované touto zmluvou a Dohodou

o ručení sa riadia Všeobecnými úverovými podmienkami Tatra banky, a.s. zo dňa 7.3.2008 v znení
neskorších dodatkov. Takisto aj v bode 9.4 Zmluvy vyhlásili žalovaní, že sa oboznámili s týmito VÚP.
To, že si ich žalovaná neprečítala je preto právne irelevantné, keďže podpisom zmluvy potvrdila aj toto
vyhlásenie, že sa s nimi oboznámila. Sporné medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade bolo ďalej, že
žalovaná v 2. rade tvrdila, že nemala vedomosti o navýšení úveru a že ju žalobca uviedol do omylu tak

takisto sa súd stotožňuje s tvrdením žalobcu, že s obsahom Dodatku č. 1 k Zmluve zo dňa 19.8.2014,
na základe ktorého došlo k zmene konečnej splatnosti úveru poskytnutého na základe Zmluvy žalovaná
v 2. rade bola nesporne oboznámená a s jeho uzavretím súhlasila, čo potvrdila svojim podpisom, ktorý
pripojila na tento dodatok. Túto skutočnosť, že ho podpísala potvrdila aj na pojednávaní pred súdom.
Skutočnosť, že v tom čase už žalovaní neboli manželmi tak ako to žalobca tvrdil nemá žiaden vplyv na

ručenie a nie je to dôvodom ani na zánik ručenia žalovanej v 2. rade ako takého.

23. Súd preto vychádzajúc zo žalobcom predložených listinných dôkazov a to z výpisu z bankovej knihy
(aktuálny stav úveru) zo dňa 23.2.2017, ktorým bola vyčíslená pohľadávka voči žalovaných v okamihu
vyhotovenia tohto výpisu vo výške 21.661,63 € a postáva z dlžnej istiny vo výške 21.647,94 € a dlžných

úrokov vo výške 13,69 € mal za preukázané, že ku dňu rozhodnutia súdu žalovaní neuhradili zostatok
úveru v tejto sume a preto súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 21.661,63 € a uložil žalovaným
túto dlžnú sumu uhradiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného
zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia jedného z nich povinnosť plniť druhým zo žalovaných. Čo sa
týka žalovanej v 2. rade tak v spore bolo preukázané tvrdenie žalobcu, že sa zaručila za dlh (záväzok)

žalovaného v 1. rade v celom rozsahu.24. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.

25.Podľa§369ods.1Obchodnéhozákonníka,akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

26. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník
je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

27. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej

sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania
zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas
celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

28. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., namiesto úrokov z

omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe,
ktorásarovnázákladnejúrokovejsadzbeEurópskejcentrálnejbanky1)platnejkprvémudňuomeškania
zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby
omeškania.

29. Podľa § 1 ods. 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ak veriteľ požaduje úroky
z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania
počas celej doby omeškania.

30. Žalobca si uplatnil v tomto konaní voči žalovaným aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Úrok

z omeškania je sankciou za to, že dlžník mešká so splnením peňažného záväzku, dôsledkom čoho
je, že veriteľ nemôže disponovať svojimi peňažnými prostriedkami a dlžník ich zasa neoprávnene, bez
súhlasu veriteľa, využíva vo svoj prospech. Povinnosť platiť úroky z omeškania vzniká pri omeškaní
so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti. V tomto prípade žalovaní sa dostali s plnením dlhu
do omeškania od 20.10.2015 vychádzajúc z Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, ktoré bolo

žalobcomodoslané8.5.2015adosférydispozíciežalovanýchsadostalonajneskôr12.10.2015stým,že
prvý deň omeškania nastal po márnom uplynutí sedemdňovej lehoty, ktorú poskytol žalobca žalovaným
na zaplatenie tohto dlhu a v ktorej lehote žalovaní tento neuhradili. Súd preto vyhovel žalobe aj v tejto
časti a priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,05% ročne z priznanej
sumy 21.661,63 € a uložil povinnosť žalovaným tieto uhradiť.

31. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

32. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a

účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

33. Predmetom sporu bol aj samostatný nárok žalobcu voči žalovaným na zaplatenie sumy 948,77 €
z titulu príslušenstva pohľadávky a to nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktoré ako tvrdil
žalobca vynaložil a vznikli pred začatím konania v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a jedná

sa o trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby - prevzatie a príprava právneho zastúpenia
a predžalobná výzva písomnosť adresovaná protistrane zo dňa 3.2.2016 „Výzva - posledný pokus o
urovnanieprávnejveci“(2xtarifnáodmenaá386,74€,2xrežijnýpaušálá8,58€+20%DPH158,13€)a
tieto náklady predstavujú sumu 948,77 €. Žalovaní zhodne navrhli, aby súd v tejto časti žalobu zamietol.
Súd poukazuje na ust. § 251 CSP, z ktorého ustanovenia jednoznačne vyplýva, že priznanie výdavkov,

ktoré vznikli pred začatím konania v rámci náhrady trov konania je vylúčené samotným znením tejto
normy a preto v tejto časti žalobu zamietol.34. Podľa § 162 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku, súd konanie preruší, ak rozhodnutie
závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.

35. Podľa § 162 ods. 3 Civilného sporového poriadku, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd
rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

36. Žalovaný v 1. rade písomným podaním zo dňa 10.1.2018 doručeným súdu 12.1.2018 navrhol, aby
súd prerušil toto konanie do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp.

zn. 37C 44/2017, ktorej predmetom je určenie neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM a o vyporiadanie
BSM žalovaných v 1. a 2. rade tvrdiac, že rozhodnutie v označenej veci, ktoré konanie nie je doposiaľ
právoplatnerozhodnuté vedenejnaoznačenomsúdemázásadnývýznamprerozhodnutievpredmetnej
veci. Odôvodnil to tým, že v označenom konaní o vyporiadanie BSM súd nie je viazaný návrhmi strán
sporu ako má vyporiadať BSM a predmetom vyporiadania je aj pohľadávka, ktorá je predmetom tohto
sporuapretobytomohlomaťprávnyvýznampretotokonanieakobudevyporiadanáajtátopohľadávka.

37. Podľa § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, že určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutiami ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Súd je ďalej viazaný rozhodnutím

príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.

38. Podľa tvrdenia žalovaných na Okresnom súde Košice I prebieha konanie pod sp. zn. 37C 44/2017,

ktorého predmetom je určenie neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM a vyporiadanie BSM žalovaných
v 1. a 2. rade, v ktorom konaní sa aj rieši predmetná pohľadávka, keďže je pasívom, ktoré by malo byť
predmetom vyporiadania BSM. Súd však zdôrazňuje, že v tomto spore súd nie je viazaný rozhodnutím
súdu o vyporiadaní BSM teda o vyporiadaní aj tejto pohľadávky, ktorá patrí alebo nepatrí do predmetu
vyporiadania čo sa zrejme v označenom konaní bude riešiť a prípadne ako sa aj medzi bývalými

manželmi - žalovanými vysporiada, t.z. ktorý zo žalovaných jeho zostatok splatí. V tomto spore sa rieši
vzťah žalobcu - veriteľa a žalovaných - dlžníka a ručiteľa z úverovej zmluvy a banka - veriteľ (žalobca)
nie je viazaný rozhodnutím súdu o vyporiadaní BSM, v ktorom sa rozhodne aj o tomto záväzku (pasíve)
manželov-žalovanýchaktoznichhoprípadnezaplatíbanke,avšakbankutotorozhodnutienezaväzuje.
Súd preto z tohto dôvodu návrh na prerušenie zamietol.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

41.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že keďže žalobca mal vo veci

plný úspech tak mu priznal náhradu trov konania voči neúspešným žalovaným v pomere 100 %. Po
právoplatnosti tohto rozsudku o ich výške rozhodne samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
(§ 256 ods. 1 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho doručenia

na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní musí byť uvedené, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa
ním sleduje a e/ podpis a uvedenie spisovej značky konania (§ 127 CSP).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(§ 365 ods. 1
CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči
žalobcovi vzájomnou žalobou (§§ 371, 372 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - Exekučný poriadok (§ 220 ods. 1 CSP).