Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 24, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/99/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120011005
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2120011005.2

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaŽovincaasudcovMgr.Kristíny
Ferencziovej a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci proti obžalovaného I. D., nar. XX.XX.XXXX,
pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods. 2 písm. a), písm. b ) Trestného zákona
s použitím ustanovenia § 138 písm. a Trestného zákona a § 139 písm. c) Trestného zákona, o
odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 3.11.2020, č.k. 3T/35/2020-116,

na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.6.2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného I. D., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 3.11.2020, č.k. 3T/35/2020-116 uznal obžalovaného I. D. za
vinného, že
dňa 01. 05. 2020 v čase po 02.00 hod v obci Y. X. na dvore rodinného domu č. XXX pod vplyvom

alkoholu po predchádzajúcej slovnej výmene názorov, vulgárne nadával svojej družke T. P., následne
zobral do ruky kuchynský nôž a s nožom v ruke sa jej vyhrážal zabitím a podpálením jej domu, pričom
vyhrážky zabitím družke adresoval aj počas zásahu policajnej hliadky a nakoľko pod vplyvom alkoholu
bol agresívny, vzbudil u T. P. dôvodnú obavu, že vyhrážky zabitím zrealizuje,
teda inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a na chránenej osobe - blízkej osobe,

čím spáchal prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného
zákona s použitím ustanovenia § 138 písm. a Trestného zákona a § 139 písm. c) Trestného zákona.
Za to bol odsúdený podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného
zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť)
mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody
zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie iba obžalovaný, v zákonnej lehote, prostredníctvom svojho
obhajcu, podaním zo dňa 12.11.2020. Odvolanie podal proti výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a
pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku. Odôvodnil ho takto (skrátene):
3. Trestným rozkazom zo dňa 13.5.2020, sp. zn. 3T/35/2020, som bol uznaný za vinného zo spáchania
skutku, ktorý je uvedený v skutkovej vete tohto trestného rozkazu a bol mi uložený trest odňatia slobody
v trvaní 6 mesiacov nepodmienečne. Z hľadiska pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, bola

zistená rovnováha poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v pomere 1:1, nakoľko mi bola priznaná
poľahčujúca okolnosť podľa§ 36 písm. l) Trestného zákona a zároveň priťažujúca okolnosť podľa§
37 písm. m) Trestného zákona. Proti tomuto trestnému rozkazu som podal odpor, pretože uložený 6
mesacny nepodmienečný trest odňatia slobody som vzhľadom na okolnosti skutku a na moje osobné
pomery považoval za neprimerane prísny. Na hlavnom pojednávaní dňa 3.11.2020, som vyslovil súhlas
s konaním o dohode o vine a treste (pozn. podmienky na takéto konanie som v prípravnom konaní

splnil), ku ktorému nedošlo na základe nesúhlasného vyjadrenia prokurátora. Následne som urobil
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, že nepopieram spáchanie skutku, ktorý sami v obžalobe kladie za vinu. Neurobil som vyhlásenie o tom, že som vinný, pretože na všetky detaily
skutku si nepamätám. Súd moje vyhlásenie prijal a skutok sa tak nedokazoval. V záverečnej reči som
skutok úprimne oľutoval. V tejto súvislosti poukazujem na stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR

sp. zn. Tpj 55/2016. Uvedená právna veta naznačuje, že v prípade vyhlásenia ktoré som urobil na
hlavnom pojednávaní, je možné uvažovať u mňa o benefite v podobe mimoriadneho zníženia trestu. O
mimoriadne zníženie trestu som v konaní pred súdom prvého stupňa nežiadal, no som toho názoru, že
uvedené vyhlásenie je napriek tomu potrebné považovať za okolnosť, ktorá by mala vyznievať v môj
prospech.

4. Napadnutému rozsudku vytýkam, že pri ukladaní nepodmienečného trestu odňatia slobody vôbec
neprihliadal na to, že som na hlavnom pojednávaní najskôr súhlasil s dohodou o vine a treste na ktoré
konanie boli splnené podmienky a následne som urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku.
5. Súd mi v napadnutom rozsudku priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. 1) Trestného
zákona, nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť a v konečnom dôsledku mi prevážil pomer poľahčujúcich

okolnosti v pomere 1:0. Vo výroku o treste v napadnutom rozsudku oproti trestnému rozkazu „odpadla“
priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, pretože na hlavnom pojednávaní bolo
preukázané, že všetky predchádzajúce odsúdenia mám zahladené. Za takýchto okolností, ktoré na
hlavnom pojednávaní vyšli najavo v môj prospech, mi bol v napadnutom rozsudku uložený trest odňatia
slobody v trvaní 6 mesiacov nepodmienečne, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia, teda rovnako prísny trest, ako tomu bolo v trestnom rozkaze.
6. Je zrejmé, že z hľadiska dôkazného stavu na hlavnom pojednávaní vyšli najavo výlučne také
nové skutočnosti, ktoré svedčia v môj prospech. Medzi časom vydania trestného rozkazu a vydania
napadnutého rozsudku nevyšlo najavo nič nové, čo by vyznievalo v môj neprospech. Už pri vydávaní
trestného rozkazu, a pri ukladaní 6 mesačného nepodmienečného trestu odňatia slobody, súd pri

úvahách o druhu trestu a jeho výmere musel postupovať v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona, kedy
som mal v čase vydania trestného rozkazu vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Po
vykonaní hlavného pojednávania, mi však prevážil pomer poľahčujúcich okolností. Toto však nenašlo
odraz vo výroku o uložení trestu v tom zmysle, že mi bol opätovne uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody v trvaní 6 mesiacov. Súd pri uložení trestu odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov nepodmienečne

v napadnutom rozsudku neprihliadal v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona na skutočnosť, že pomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností sa zvýšil v môj prospech a neprihliadal na skutočnosť, že som na
hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Napadnutému
rozsudku vytýkam, že pri ukladaní trestu prihliada na predchádzajúce odsúdenia v môj neprospech, hoci
mám všetky predchádzajúce odsúdenia zahladené.

7. Konkrétne pri úvahách o nutnosti uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody súd argumentuje
tým, že žiadne z predchádzajúcich ôsmych podmienečných odsúdení neviedlo k mojej náprave a
práve preto mi ukladá nepodmienečný trest odňatia slobody. Tento podstatný argument považujem za
nesprávny a rozporný s právnymi predpismi. V tejto súvislosti namietam porušenie § 93 ods. 1 Trestného
zákona, v zmysle ktorého súd pri ukladaní trestu musí na mňa hľadieť ako keby som nebol odsúdený.

Nemôžetedaodvodzovaťúvahuonutnostiuloženianepodmienečnéhotrestuodzahladenýchodsúdení.
K uvedenému poznamenávam, že skutok za ktorý som bol odsúdený napadnutým rozsudkom, som
nespáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Všetky predchádzajúce odsúdenia z hľadiska
závažnosti, boli prečinmi, a to v základných skutkových podstatách toho ktorého trestného činu.
8. Nesprávnosť tvrdenia o tom, že predchádzajúce odsúdenia neviedli k mojej náprave vidím aj v tom,

že práve naopak, je zrejmé, že pri všetkých predchádzajúcich odsúdeniach som v skúšobných dobách
týchto odsúdení viedol riadny život, čoho dôkazom je skutočnosť, že mi nikdy nebol nariadený výkon
trestu odňatia slobody vo vzťahu k žiadnemu z predchádzajúcich odsúdení. Vykonal som aj tresty
zákazu činnosti, ktoré mi boli v minulosti uložené, pri poslednom odsúdení som splnil povinnosť zaplatiť
zameškané výživné v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Z týchto faktov, zistiteľných z odpisu z

registra trestov je teda zrejmé, že každé jedno predchádzajúce odsúdenie, som bral mimoriadne vážne a
správal som sa tak, aby nedošlo k nariadeniu výkonu trestu odňatia slobody, t.j. každé z týchto odsúdení
viedlo k mojej náprave.
9. Napadnutému rozsudku vytýkam aj rozporuplnosť úvah o uložení trestu odňatia slobody. Na jednej
strane je zrejmé, že súd mi uložil trest odňatia slobody v minimálnej výške 6 mesiacov. K takémuto trestu

na spodnej hranici súd dospel na základe argumentácie o tom, že: a) predchádzajúce odsúdenia mám
zahladené, b) nevedie sa proti mne iné trestné stíhanie, c) nebol som priestupkovo prejednávaný, d)
zistil u mňa prevahu poľahčujúcich okolností. Na strane druhej však napadnutý rozsudok argumentuje
potrebou uložiť mi výlučne nepodmienečný trest odňatia slobody. Rozporuplnosť úvah o uložení trestuvidím práve v tom, že napadnutý rozsudok vo svojom odôvodnení úvah o uložení trestu vyznieva
v značnej časti v môj prospech, čo sa prejavilo aj vo výroku o uložení najnižšie možného trestu v
zmysle upravenej trestnej sadzby, na druhej strane výrok o uložení nepodmienečného trestu vyznieva

významne v môj neprospech. Som toho názoru, že ak som mal byť potrestaný prísnejšie, mohol
mi byť uložený podmienečný trest odňatia slobody vo vyššej výmere, ako tomu bolo v napadnutom
rozsudku. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že nie je vylúčený postup podľa § 49 Trestného zákona,
t.j. prejednávaného skutku som sa nedopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Som toho
názoru, že s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania

vzhľadom na moju osobu a naokolnosti prípadu, na zabezpečenie ochrany spoločnosti a moju nápravu
nie je nevyhnutné uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody.
10.Uloženýtrestodňatiaslobodyvtrvaní6mesiacovnepodmienečnepovažujemzaneprimeraneprísny
aj vo vzťahu k okolnostiam spáchania skutku, aj vo vzťahu k mojim pomerom. Čo sa týka okolností
spáchania skutku, zo spisu je zrejmé, že skutku, ktorý napĺňa znaky stíhaného prečinu som sa dopustil
až potom, čo poškodená na mňa zavolala políciu. Práve táto skutočnosť ma nahnevala a preto boli

policajti aj očitými svedkami skutku. Nikdy by som poškodenej skutočne neublížil. Po spáchaní skutku,
ktorého som sa dopustil pod vplyvom alkoholu, som sa rozhodol podstúpiť dobrovoľne protialkoholickú
liečbu. Uvedomil som si, že ak by som v čase skutku nebol pod vplyvom alkoholu, určite by som
nekonal tak ako je uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Chcem v tomto smere svoj život
zmeniť. Od 9.6.2020 som začal navštevovať psychiatrickú ambulanciu MUDr. E. B., a to za účelom

liečby závislosti na alkohole, pričom liečba stále trvá. Od tejto doby alkoholické nápoje nepožívam.
Lekárske správy potvrdzujúce túto okolnosť, som predložil už v konaní pred súdom prvého stupňa,
pričom som ich navrhol prečítať ako listinný dôkaz. Na hlavnom pojednávaní dňa 3.11.2020, súd podľa §
272 ods. 3 Trestného poriadku odmietol vykonať tento navrhnutý dôkaz z dôvodu, že ho nepovažoval za
podstatný pre rozhodnutie. S takýmto postupom sa nestotožňujem. Odmietnutie vykonania tohto dôkazu

považujem za porušenie môjho práva na obhajobu. Navrhujem aby odvolací súd prečítal ako listinný
dôkaz lekárske správy od MUDr. E. B., ktoré som predložil v rámci podania označeného ako „Vyjadrenie
k obžalobe“ z 29.10.2020. S poškodenou od spáchania skutku nebývam v spoločnej domácnosti. V
súčasnosti bývam na adrese môjho trvalého bydliska J. č. XXX spolu s mojou matkou. Reálne nie som
s poškodenou v kontakte.

11. Z uvedených dôvodov mám za to, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody je
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj uloženie trestu odňatia slobody
s podmienečným odkladom výkonu trestu. Vzhľadom k všetkým uvedeným skutočnostiam navrhujem,
aby odvolací súd doplnil dokazovanie prečítaním lekárskych správ, ktoré som predložil v konaní pred
súdom prvého stupňa a vydal rozsudok, ktorým podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c), písm.

d), písm. e) Trestného poriadku zruší výrok o treste a o spôsobe jeho výkonu a podľa § 322 ods. 3
Trestného poriadku rozhodne tak, že vo výroku o treste uloží trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov,
s podmienečným odkladom výkonu trestu a s určením primeranej skúšobnej doby.
12. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd.
O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
13. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v
zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods.3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti
výrokomotresteaspôsobejehovýkonu,akoajprotikonaniu,ktoréimpredchádzalo,protiktorýmjetento
opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutých výrokov, v rozsahu podaného odvolania a

konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie obžalovaného nie
je dôvodné.
14. Argumentácia obžalovaného, ktorú uviedol vo svojom odvolaní, smeruje proti uloženiu
nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý považuje za neprimerane prísnu trestnú sankciu a má
za to, že je možné mu uložiť aj trest odňatia slobody, ktorého výkon bude podmienečne odložený na

skúšobnú dobu.
15. Prvostupňový súd odôvodnil výrok o treste tým, že prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného
činu a jeho následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a
na osobu obžalovaného, jej pomery a možnosti jeho nápravy. Nakoľko u obžalovaného bola prevaha
poľahčujúcich okolností (znižuje sa horná hranica o jednu tretinu), uložil mu trest odňatia slobody v trvaní
6 mesiacov nepodmienečne, (t.j. na samej spodnej hranici trestnej sadzby trestného činu podľa 360

odsek 2 Trestného zákona, keď trest mohol ukladať v sadzbe od 6 mesiacov do 26 mesiacov (pôvodná
sadzba od 6 mesiacov do 3 rokov,)), pričom podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného
na výkon trestu odňatia slobody súd zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,
nakoľko obžalovaný ešte nebol vo výkone nepodmienečného trestu. Súd ukladal nepodmienečný trest z
dôvodu, že spáchaný skutok obžalovaný spáchal prakticky po mesiaci a pol ako mu skončila skúšobná

doba predchádzajúceho podmienečného odsúdenia (23.03.2020 a skutok spáchal dňa 01.05.2020).
Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že ani predchádzajúce podmienečné odsúdenia, ktorých bolo
celkovo už osem, nemalo na obžalovaného odstrašujúci a prevýchovný účinok, pričom po tom, ako mu
skončila skúšobná doba niektorého z podmienečných trestov, opätovne páchal trestnú činnosť rôzneho
charakteru.

16. Odvolací súd má za to, že prvostupňový súd vychádzal zo správne zistených skutočností, ktoré sú
rozhodujúce pre uloženie trestu a tieto skutočnosti aj správnym spôsobom vyhodnotil.
17. Pokiaľ obžalovaný namieta, že pri rozhodovaní o spôsobe výkonu uloženého trestu odňatia
slobody, nemal prvostupňový súd prihliadať na jeho predchádzajúceho odsúdenia, ktoré sú v súčasnosti
zahladené, s týmto názorom odvolací súd nesúhlasí. Zahladenie predchádzajúcich odsúdení má za

následok, že tieto odsúdenia mu nemôžu byť zohľadnené ako priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m)
Trestného zákona, ktorá by potom mohla mať vplyv na úpravu trestnej sadzby, v zmysle ustanovení § 38
Trestného zákona. Samotná skutočnosť, že obžalovaný v minulosti spáchal trestnú činnosť, za ktorú bol
právoplatne odsúdený, však zahladením nezaniká a súd ju môže zohľadňovať pri úvahe o treste, ktorý
je primeraný osobe páchateľa a ktorý je zároveň spôsobilý naplniť účel trestu sledovaný v ustanovení

§ 34 ods. 1 Trestného zákona. Z odsúdenia, o ktorom platí fikcia, že sa na páchateľa hľadí, ako keby
nebol odsúdený, nemožno vyvodzovať nijaké následky pre páchateľa a nemožno ho hodnotiť na ťarchu
páchateľa pri výmere trestu. Táto fikcia však nebráni, aby súd pri hodnotení osoby páchateľa prizeral na
skutočnosť, že páchateľ v minulosti už spáchal trestný čin a vyvodil z tejto skutočnosti príslušné závery
z hľadiska sklonu páchateľa k trestnej činnosti, jeho vzťahu k spoločenským hodnotám chráneným

trestným zákonom, možnosti jeho nápravy a pod. Ak právna fikcia, že sa na páchateľa hľadí, ako
keby nebol odsúdený, znamená v podstate právny zánik skutočnosti odsúdenia, neznamená to i zánik
skutočnosti, že páchateľ spáchal trestný čin. Takéto rozlišovanie týchto dvoch právnych skutočností nie
je umelé, pretože ide o skutočnosti s rozdielnym obsahom, ktoré majú rozdielny význam a dosah pri
výmere trestu. Ak páchateľ v minulosti už spáchal trestný čin, môže súd zo zhodnotenia konkrétnych

okolností minulého a terajšieho trestného činu vyvodiť príslušné závery pokiaľ ide o postoj páchateľa
k spoločenským hodnotám chráneným trestným zákonom, či páchateľ má sklony k páchaniu trestnej
činnosti alebo či spáchanie obidvoch trestných činov je v inak poriadnom živote páchateľa len náhodné,
aký je stupeň a povaha mravného narušenia páchateľa, aká je možnosť jeho nápravy a pod. Avšak ak
bol páchateľ za trestný čin už aj odsúdený, môže súd okrem uvedených skutočností hodnotiť aj ďalšie

skutočnosti a robiť z nich ďalšie závery, totiž aký účinok malo na páchateľa odsúdenie a uloženie trestu,
prípadneajvýkonuloženéhotrestu.Ztýchtoskutočnostímôžesúdrobiťužomnohokonkrétnejšiezávery
o možnosti nápravy páchateľa určitým druhom alebo výmerou trestu a pod.
18. Úvahy uvedené v predchádzajúcom odseku, ktoré sa vzťahujú k zohľadneniu predchádzajúcich
odsúdení obžalovaného pri rozhodovaní o výške trestu a spôsobe jeho výkonu, aplikoval primeraným

spôsobom aj prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Podľa názoru odvolacieho
súdu, prvostupňový súd správne prihliadol najmä na skutočnosť, že obžalovaný spáchal aktuálne
prejednávaný trestný čin prakticky po mesiaci a pol po tom, ako mu skončila skúšobná doba
predchádzajúceho podmienečného odsúdenia. Rovnako ako prvostupňový, aj odvolací súd považujeza veľmi dôležité, že obžalovaný bol v minulosti celkovo 8 krát súdne trestaný, čo poukazuje na to, že
jeho aktuálne prejednávaná trestná činnosť nie je len ojedinelým vybočením z inak riadne vedeného
spôsobu života. Uvedené dôvody majú za následok, že účel takzvanej individuálnej prevencie je v

prípade obžalovaného, ako recidivujúceho páchateľa trestnej činnosti, možné naplniť iba uložením
nepodmienečného trestu odňatia slobody.
19. V odvolaní namietané skutočnosti, ktoré sa týkajú prevahy pomeru poľahčujúcich okolností nad
priťažujúcimi, našli, podľa názoru odvolacieho súdu, dostatočný odraz vo výške ukladaného trestu,
keď prvostupňový súd uložil obžalovanému trest v minimálnej výmere, t. j. 6 mesiacov. Rozdiel medzi

situáciou, ktorá existovala v čase vydania trestného rozkazu, kedy pomer poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností bol vyrovnaný a situáciou, pri vydaní napadnutého rozsudku, kedy poľahčujúce okolnosti
prevažovali nad priťažujúcimi, neznamená automaticky, že napadnutý výrok o treste je nesprávny
alebo nezákonný. Pri vydávaní trestného rozkazu súd svoje rozhodnutie neodôvodňuje a preto nie
je možné zistiť v tomto štádiu trestného konania, akými úvahami sa spravoval okresný súd v čase,
keď vydával trestný rozkaz, ktorý bol neskôr, na základe odporu podaného obžalovaným, zrušený.

Naopak, prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku zrozumiteľným spôsobom vysvetlil,
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení zistených skutočností, vrátane pomeru poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností. Pokiaľ aj prvostupňový súd, po vydaní trestného rozkazu a jeho následnom
zrušení, zmenil svoj názor na ukladanie trestu, na takýto postup má súd právo. Posúdenie prípadu na
základe preštudovania vyšetrovacieho, respektíve súdneho spisu, môže byť odlišné od jeho posúdenia

po vykonanom hlavnom pojednávaní. Ak by nastala situácia, že za rovnakých alebo podobných
skutočností, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, došlo pri vydaní trestného rozkazu a pri
následnom vydaní rozsudku po vykonaní hlavného pojednávania k výraznému rozdielu v meritórnych
výrokoch, mal by obžalovaných právo poznať dôvody, ktoré viedli súd k vydaniu výrazné rozdielnych
rozhodnutí.Vtomtoprípadevšakotakútosituáciunešlo.Odpadnutiejednejpoľahčujúcejokolnostinemá

na rozhodnutie o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody zásadný vplyv.
20. Rovnako tiež správanie sa obžalovaného po spáchaní skutku (absolvovanie psychiatrickej liečby),
nemá vplyv na rozhodnutie, že obžalovanému nebude podmienečne odložený výkon trestu odňatia
slobody. Vo svetle jeho predchádzajúcich odsúdení, vníma odvolací súd toto konanie obžalovaného
skôr ako snahu vyhnúť sa uloženiu nepodmienečného trestu, než ako dôkaz o tom, že si uvedomil

nesprávnosť svojho konania a snaží sa napraviť svoje správanie do budúcnosti tak, aby sa nedostával
do stretu so zákonom.
21. Obžalovaným namietanú chybu - nevykonanie listinných dôkazov (odsek 10), napravil odvolací súd,
keďvtomtorozsahudoplnildokazovanienaverejnomzasadnutí,pričomvšakvýsledkytohtodoplneného
dokazovanianemalivplyvnasprávnosťnapadnutýchvýrokovotresteaspôsobejehovýkonu,zdôvodov

uvedených v predchádzajúcich dvoch odsekoch.
22. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení, odvolací súd vyhodnotil odvolanie obžalovaného v celom
rozsahu ako nedôvodné a preto ho zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.