Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 30, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/15/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6219200051
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6219200051.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice

Kočičkovej a členov senátu JUDr. Alexandra Mojša a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobcu: Allianz
- Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700,
proti žalovanému G. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. XXX/XXX, XXX XX H., zastúpenému Mgr.
Andreou Legényovou, advokátkou, so sídlom Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš, o zaplatenie 3 737,97
€ s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 11C/1/2019-113 zo
dňa 25. 10. 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
3 737,97 €, a to v splátkach po 156 € mesačne, splatných vždy do 20. dňa v kalendárnom mesiaci pod
hrozbou straty výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich, počnúc splatnosťou prvej
splátky v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku až do úplného zaplatenia dlhu. O trovách
konania rozhodol okresný súd podľa ut. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len „CSP“) tak, že žalobca má nárok na náhradu trov

konania v plnom rozsahu voči žalovanému.

1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou podanou voči
žalovanému domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 3 737,97 € a nahradiť mu
trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 28. 01. 2016 došlo v Maďarsku v Budapešti k dopravnej
nehode, ktorú spôsobil žalovaný, ktorý uznal svoju zodpovednosť za škodu. Na motorové vozidlo,
ktorým bola spôsobená škoda sa vzťahovalo zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla v zmysle Poistnej zmluvy č. Q.. Žalobca k vozidlu Fiat Ducato EČV:
H poskytol prostredníctvom zahraničného partnera Allianz Hungária Biztosíto Zrt., PF náhradu škody
vo výške 654,22 € (202,992 Ft) poškodenému I. T. a vo výške 3 083,75 € (969 193 Ft) poškodenému
ALL TECHNIC PHONE KFT. Spolu, z dôvodu vyššie uvedenej poistnej udalosti poskytol žalobca
poškodeným v zmysle § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka poistné plnenie
v celkovej výške 3 737,97 €. Konštatoval, že žalovaný nesplnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu
z § 10 ods. 1, 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Zb. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z.“), pretože
nenahlásil vznik poistnej udalosti v zákonnej lehote do 30 dní od jej vzniku. Žalobcovi tak v zmysle § 12
ods. 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Zb. vznikol voči poistenému regresný nárok na náhradu poistného
plnenia, ktoré žalobca vyplatil poškodeným v súhrnnej sume 3 797,97 € z dôvodu škody spôsobenejprevádzkou motorového vozidla, ktoré v čase dopravnej nehody viedol žalovaný. Žalovaný teda porušil
svoje zákonné povinnosti bez dôvodov hodných osobitného zreteľa a poistnú udalosť nahlásil až dňa
13. 06. 2016 napriek listom žalobcu zo dňa 26. 05. 2016, 20. 06. 2016 a 19. 07. 2016.

1.2 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že
žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 20. 02. 2019 poprel žalobou uplatnený nárok. Uviedol,
že vznik poistnej udalosti oznámil žalobcovi na formulári, ktorý odoslal, a tiež telefonicky, čo preukazujú
listiny priložené k žalobe. Žalobca podľa žalovaného zneužíva zákon č. 381/2001 Z. z., pretože má

záujem preniesť povinnosť náhrady škody na ďalšie subjekty. Žalobca podľa žalovaného len využil,
že mu žalovaný neodoslal Hlásenie o poistnej udalosti doporučenou zásielkou, pričom žalobu podal
takmer tri roky po vzniku poistnej udalosti. Jedná sa o postup spojený so zneužitím práva, ktorý nepožíva
právnu ochranu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca nepreukázal, že došlo k vyplateniu
poistného plnenia poškodeným a nedoložil, že mu vznikla škoda z dôvodu porušenia právnej povinnosti
žalovaným, ktorým porušením právnej povinnosti bolo neoznámenie poistnej udalosti žalobcovi v lehote

30 dní od jej vzniku. Nevysvetlil tiež, prečo požaduje vyplatenie celého poistného plnenia a nielen jeho
časti. Žalobcovi neoznámením poistnej udalosti do 30 dní od jej vzniku nemohla byť podľa žalovaného
spôsobená žiadna škoda, pričom žalobca v tomto zmysle ani neuniesol dôkazné bremeno.

1.3 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že vo veci nariadil na

deň 25. 10. 2019 pojednávanie, kde spor prejednal a rozhodol. Na pojednávaní vykonal dokazovanie,
v rámci ktorého sa oboznámil s obsahom nasledovných listinných dôkazov: s listinou o uzavretí
poistenia - s Poistkou č. XXXX - číslo návrhu X (č. l. 3 spisu), s poistnou zmluvou „Poistenie
vozidiel MOJE AUTO“ (č. l. 4-5 spisu), s listinou „Povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, príloha k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX (č. l. 6 spisu),

so stanoviskom z 07. 06. 2016 (č. l. 7 spisu), s Hlásením škodovej udalosti (č. l. 8-9 spisu), s listom
adresovaným žalobcom K. G. z XX. XX. XXXX a z 04. 04. 2016 (č. l. 11-12 spisu), s vyúčtovaním
nákladov zo dňa 19. 02. 2016 a zo dňa 21. 03. 2016 (č. l. 13-14 spisu), s formulárom Správa o nehode
(č. l. 15 spisu), s listom žalobcu zo dňa 26. 05. 2016, adresovaným žalovanému (č. l. 16 spisu), s
listom žalobcu z 20. 06. 2016, adresovaným právnej zástupkyni žalovaného (č. l. 17), s ďalším lisom

žalobcu z 19. 07. 2016, adresovaným žalovanému (č. l. 18 spisu), s výpisom z účtu žalobcu (č. l. 47
spisu), s vyúčtovaním nákladov z 19. 02. 2016 (č. l. 49-50 spisu), s výpisom z účtu žalobcu (č. l. 47 a
53 spisu), s dokladmi o refundácii agregovaného balíka poistných plnení prostredníctvom zahraničného
partnera žalobcu Allianz Hungária Biztosíto Zrt., označenými ako „detail poukazu“ (č. l. 48 a č. l. 54
spisu), s listinou vystavenou Allianz Hungária Zrt., (č. l. 55-56 spisu), s vyúčtovaním nákladov z 21.

03. 2016 (č. l. 57 spisu).

1.4 Na základe vykonaných dôkazov okresný súd zistil nasledovný skutkový stav: Dňa 22. 12. 2015
uzatvoril žalobca s K. G. (poistníkom) Poistnú zmluvu „Poistenie vozidiel MOJE AUTO“ v zmysle
poistného návrhu č. XXXXXXXXXXXXX. Predmetom povinného zmluvného poistenia bolo poistenie

zodpovednosti za škodu osobného motorového vozidla Fiat Ducato, EČV: VK784BS. Z prílohy k poistnej
zmluve vyplýva, že bol dojednaný štandardný limit poistného plnenia A za ročné poistné vo výške 187,43
€, so štvrťročnou splatnosťou po 38,74 €. Dňa 04. 01. 2016 bolo vystavené potvrdenie o uzavretí poistnej
zmluvy - Poistka č. XX. XXX XXXX. Z poistky vyplýva, že povinné zmluvné poistenie sa vzťahovalo
na označené motorové vozidlo so začiatkom poistenia od 28. 12. 2015 a s limitom poistného plnenia z

dôvodu škody na zdraví usmrtením v rozsahu 5 000 000 € a vecnej škody a ušlého zisku 1 000 000 €.
Poistná zmluva bola uzatvorená na neurčitú dobu so splatnosťou poistného vždy v prvý deň poistného
obdobia. Otázky neupravené poistnou zmluvou zmluvné strany podriadili úprave podľa Všeobecných
poistných podmienok PZP. Dňa 28. 01. 2016 došlo v Maďarsku v Budapešti k dopravnej nehode tým
spôsobom, že žalovaný, ktorý jazdil na motorovom vozidle Fiat Ducato, EČV: H pri vstupe do križovatky

išiel rýchlejšie a narazil do pred ním stojaceho osobného motorového vozidla , ktoré narazilo do ďalšieho
osobného motorového vozidla vpredu. Žalovaný uznal svoju zodpovednosť za vzniknutú dopravnú
nehodu (za vzniknutú škodovú udalosť). V nadväznosti na uvedené okresnýn súd v odôvodnení
odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že pri dopravnej nehode došlo ku poškodeniu osobného
motorového vozidla Renault Laguna, EČV: U.-XXX a osobného motorového vozidla Mazda Premancy,

EČV: G Žalobca získal poznatok o dopravnej nehode zo dňa 28. 01. 2016 z dokumentu Správa o
dopravnej nehode, ktorý mu bol odoslaný poškodenými prostredníctvom zahraničného partnera žalobcu
Allianz Hungária Biztosíto Zrt.. Žalobca následne na základe predmetnej poistnej zmluvy pristúpil
ku odškodneniu poškodených, tak že v sume 656,22 € (202 992 Ft) odškodnil poškodeného: I. T.(osobné motorové vozidlo Mazda Premancy, EČV: G a v sume 3 083,75 € (969 193 Ft) odškodnil
poškodenú spoločnosť ALL TECHNIC PHONE KFT (osobné motorové vozidlo Renault Laguna). Spolu
žalobca vyplatil poškodeným z dôvodu predmetnej škodovej udalosti sumu vo výške 3.737,97 €. Žalobca

vzniknutú škodu refundoval poškodeným v celom rozsahu prostredníctvom svojho zahraničného
partnera Allianz Hungária Biztosító Zrt., PF 660, 1439 Budapešť v rámci sumy agregovaného balíka
poistných plnení v celkovej výške 30.281,07 €, čo mal súd prvej inštancie preukázané výpisom z účtu
č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 21. 03. 2016 (č. l. 47 spisu). Rozsah poškodenia a vyčíslenie škody
mal okresný súd zistený listinou zo dňa 19. 02. 2016, z ktorej vyplýva rozsah poškodenia osobného

motorového vozidla Mazda Premancy EČV: G vo výške 202 992 Ft,. Rozsah poškodenia osobného
motorového vozidla Renault Laguna, EČV: U.-XXX vyplýva z vyúčtovania škody zo dňa 21. 03. 2016,
podľa ktorého bola škoda na uvedenom osobnom vozidle vyčíslená vo výške 962 193 Ft. Uvedené
čiastky boli nahlásené žalobcovi zahraničným partnerom žalobcu Allianz Hungária Biztosíto Zrt.,. Dňa
19. 02. 2016 a dňa 01. 03. 2016 vyzval žalobca poistníka (U.G.) k nahláseniu poistnej udalosti. Následne
ďalším listom zo dňa 14. 03. 2016 žalobca vyzval poistníka, aby uhradila regresný nárok z dôvodu

vyplateného poistného plnenia vo výške 654,22 € a z dôvodu nesplnenia si povinnosti podľa § 10 ods.
1 zákona č. 381/2001 Z. z.. Žalobca ďalej dňa 04. 04. 2016 vyzval poistníka, aby na účet žalobcu
uhradilačiastku3737,97€,ktorázodpovedávyplatenémupoistnémuplneniuzdôvoduškodovejudalosti
zo dňa 28. 01. 2016. Následne listom zo dňa 26. 05. 2016 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie
čiastky 3.737,97 €, pretože neoznámil vznik poistnej udalosti a bolo vyplatené 100 % poistného plnenia

poškodeným. Rovnako žalobca postupoval dňa 19. 07. 2016, kedy opätovne vyzval žalovaného na
úhradu dlžnej sumy a navrhol mu mimosúdne urovnanie sporu ( pokus o pokonávku). Dňa 13. 06.
2016 bol žalobcovi prostredníctvom právnej zástupkyne žalovaného doručený dokument - Hlásenie
škodovej udalosti pre poisteného, bez uvedenia dátum hlásenia poistnej udalosti, bez podpisu poistníka
a poisteného a bez označenia adresáta.

1.5Vnadväznostinauvedenéokresnýsúdvodôvodneníodvolanímnapadnutéhorozsudkukonštatoval,
že vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že dňa 28. 01. 2016 došlo v Meste
Budapešť v Maďarskej republike k dopravnej nehode, ktorú zavinil žalovaný, ktorý uznal svoju
právnu zodpovednosť za spôsobenú škodu. Nehoda bola spôsobená motorovým vozidlom, ktoré viedol

žalovaný a na ktoré sa vzťahovalo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu v zmysle Poistnej
zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 22. 12. 2015 so začiatkom poistenia od 28. 12. 2015. Žalobca
prostredníctvom svojho zahraničného partnera Allianz Hungária Biztosíto Zrt., odškodnil poškodených
sumou v celkovej výške 3 737,97 €. K odškodneniu na základe predmetnej poistnej zmluvy zo dňa
22. 12. 2015 žalobca pristúpil na podklade správy o nehode, predloženej poškodenými prostredníctvom

zahraničného partnera žalobcu. Poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uzavrela so žalobcom dňa 22.
12. 2015 K. G.. Žalovaný, ktorý zodpovedá za škodu v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
pretože zavinil dopravnú nehodu, má postavenie poisteného, pretože poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, označeného v poistnej zmluve. Na žalovaného sa tak
vzťahovala povinnosť vyplývajúca z ust. § 10 ods. 1 písm. b) zákona č 381/2001 Z. z., aby v zákonom
stanovenej lehote, t. j. v lehote do 30 dní po vzniku škody, ktorá vznikla mimo územia SR, oznámil
poisťovateľovi (žalobcovi) vznik škodovej udalosti. Dňa 13. 06. 2016 bolo žalobcovi doručené vyjadrenie
žalovaného prostredníctvom jeho právnej zástupkyne, v prílohe ktorého bolo Hlásenie o dopravnej

nehode v maďarskom jazyku. Doklady pripojené k vyjadreniu žalovaného zo dňa 13. 06. 2016 sú
však nekompletné a nie je zrejmé, komu boli vlastne adresované. Hlásenie o dopravnej nehode, ktoré
bolo vystavené v maďarskom jazyku neobsahuje tretiu stranu dokumentácie. Na základe uvedených
skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný si nesplnil vyššie uvedenú zákonnú
povinnosť riadne a včas, tak ako mu to ukladá zákon č. 381/2001 Z. z., pretože vznik poistnej udalosti

oznámil žalobcovi až po uplynutí 30-dňovej lehoty a doručenie oznámenia o vzniku poistnej udalosti
žalobcovi v zákonnej lehote nepreukázal. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že žalobca „odškodnil“
poškodených vo vzťahu ku škode, ktorá im vznikla v dôsledku dopravnej nehody, ku ktorej došlo
dňa 28. 01. 2016, napriek tomu, že tvrdí, že mu žalovaný nedoručil hlásenie o dopravnej nehode
riadne a včas, súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že postup

žalobcu vyplýval z nesporných tvrdení účastníkov dopravnej nehody (škodovej udalosti), čo je zrejmé
z bodu 14 správy o nehode (č. l. 90 spisu). Správa o nehode bola zaslaná žalobcovi prostredníctvom
spoločnosti Allianz Hungária Biztosíto Zrt.,. Od žalovaného však žalobca v čase poistného plnenia
poškodeným nemal žiadnu informáciu o škodovej udalosti. Žalovaný si predmetnú zákonnú povinnosťnesplnil včas, a to písomne a ani telefonicky napriek opakovaným výzvam žalobcu adresovaným
poistníkovi (manželke žalovaného) dňa 19. 02. 2016, 01. 03. 2016 a aj žalovanému dňa 26. 05.
2016 a dňa 19. 07. 2016. Doručenie správy o nehode žalobcovi v prílohe vyjadrenia žalovaného zo

dňa 13. 06. 2016, preto nemožno považovať za splnenie povinnosti v zmysle § 10 ods. 1 písm. b)
zákona č. 381/2001 Z. z.. Pokiaľ si teda žalobca uplatnil nárok na zaplatenie žalovanej sumy podaním
žaloby na súd, nejde o zneužite práva alebo o postup v rozpore s dobrými mravmi, pretože žalobca
bezprostredne po uplynutí zákonnej lehoty vo februári 2016 a v nadväznosti na to aj v ďalších
mesiacoch roku 2016, žalovaného konfrontoval so splnením zákonnej povinnosti a upozornil ho na

právne dôsledky porušenia tejto povinnosti. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení
odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že podstatou nároku podľa § 12 ods. 2 písm. g) zákona
č. 381/2001 Z. z. je náhrada poistného plnenia (regres), pričom nie je podstatné, či porušením
zákonnej povinnosti žalovaného vznikla žalobcovi aj škoda. Zmyslom uvedenej zákonnej úpravy je
viesť poisteného k riadnemu plneniu zákonných povinnosti z existujúceho právneho vzťahu poistenia.
Náhrada poistného plnenia podľa § 12 ods. 2 písm. g) zákona č. 328/2001 Z. z. predstavuje majetkový

postih za nesplnenie povinnosti vyplývajúcej poistenému z ust. § 10 ods. 1 písm. b) zákona č. 381/2001
Z. z.. Žalobca nebol povinný preukazovať dôvod, pre ktorý si uplatnil nárok v plnom rozsahu a nie iba
jeho časť. Výlučným oprávnením žalobcu bolo, aby si regresný nárok uplatnil podľa svojej vlastnej úvahy.
Naviac, žalovaný nepreukázal osobitný zreteľ, z ktorého porušil svoju zákonnú povinnosť, čo možno
usudzovať aj z tohto, že poisťovateľovi (žalobcovi) neoznámil vznik škodovej udalosti napriek tomu,

že bol k uvedenému kroku poisťovateľom opakovane vyzývaný. V uvedenej súvislosti okresný súd v
odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že v zmysle ustálenej súdnej praxe, poisťovateľ
má v takýchto prípadoch nárok na náhradu poistného plnenia v rozsahu 100 % vyplateného poistného
plnenia, pretože to či si poisťovateľ uplatní voči poistenému len časť zákonného nároku je založené
výlučne na jeho vlastnej úvahe. V tomto zmysle teda nejde o nepoctivé ani šikanózne a zneužívajúce

uplatnenie práva žalobcu voči žalovanému (uznesenie NS SR sp. zn. 4Obdo/38/2013 zo dňa 25. 11.
2014).

2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalovaný odvolal a v odvolaní uviedol, že
má za to, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal „s jeho pasívnou žalobnou legitimáciou v

tomto spore“, pretože „nie je pasívne legitimovaný na podanie tejto žaloby“, nakoľko nebol účastníkom
poistnej zmluvy uzavretej za účelom povinného zmluvného poistenia predmetného motorového vozidla.
Zároveň uviedol, že považuje za nesprávny aj ten názor súdu prvej inštancie, ktorý sa týka žalobcovho
tvrdenia, že mu žalovaný nedoručil oznámenie o dopravnej nehode. V uvedenej súvislosti žalovaný v
odvolaní uviedol, že poistník ohlásil žalobcovi vznik poistnej udalosti telefonicky a aj písomne (hoci nie

doporučene), preto nie je spravodlivé od žalovaného, ktorý nie je poistníkom a ktorý poistníkovi vznik
poistnej udalosti oznámil, požadovať aby zodpovedal za nesplnenie povinnosti ohlásiť žalobcovi vznik
poistnej udalosti. Zdôraznil, že sám žalobca súdu prvej inštancie ako dôkaz predložil hlásenie o poistnej
udalosti, ktoré mu bolo opakovane doručené právnou zástupkyňou žalovaného, keď žalobca začal
tvrdiť, že mu nebolo doručené. Ak žalobca tvrdí, že mu bolo doručené oznámenie o poistnej udalosti až

dna 13. 06. 2016, tak je podľa žalovaného otázne, prečo poškodeným poskytol poistné plnenie už 21.
03. 2016. Z týchto pri dokazovaní zistených skutočností je podľa žalovaného zrejmé, že žalobca musel
mať k dispozícii písomné hlásenie o poistnej udalosti už pred dňom 13. 06. 2016, „pretože by zrejme
nešiel do takého rizika, že by poškodeným poskytol poistné plnenie bez toho, že by mal k dispozícii
všetky doklady k poistnej udalosti“, preto trvá na tom, že žalobca podanou žalobou zjavne zneužil právo

a koná v rozpore s dobrými mravmi, keď si voči žalobcovi uplatňuje regresný postih za neohlásenie
poistnej udalosti, ktorá mu bola ohlásená. Žalobca ako profesionál v oblasti poistenia využil svoju znalosť
právnych predpisov a keď zistil, že mu žalovaný nedoručil doporučene oznámenie o poistnej udalosti
začal po poskytnutí poistného plnenia účelovo tvrdiť, že mu žalovaný takého hlásenie nedoručil. Aj z
viacerých súdnych rozhodnutí, ktoré v konaní predložil žalobca je podľa žalovaného zrejmé, že takéto

praktiky žalobca využíva veľmi často, pričom zakaždým je skutkový stav obdobný, teda žalobca tvrdí,
že mu oznámenie o poistnej udalosti nebolo doručené a žalovaní tvrdia, že mu doručené bolo, len nie
doporučene. Pritom žalobca tým, že si svoj nárok uplatní na súde tesne pred skončením premlčacej
doby, vytvorí u žalovaných dôkaznú núdzu, pretože je nemožné preukázať, že pred takmer 3 rokmi bolo
žalobcoviobyčajnoupoštovouzásielkoudoručenéoznámenieopoistnejudalosti.Nazákladeuvedených

skutočností má žalovaný za to, že takéto konanie žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, a teda v
rozpores§3ods.1a„§39Občianskehozákonníka“.Súdprvejinštancie pretopodľanázoružalovaného
nesprávne vyhodnotil skutkové tvrdenia sporových strán a predložené dôkazy, keď konštatoval, že
žalobcovi nebolo oznámenie o poistnej udalostí zaslané v 30 dňovej lehote.2.1 Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že podľa jeho názoru regresný nárok by mohol žalobcovi vzniknúť
iba v tom prípade, ak by preukázal, že neskorým doručením oznámenia o poistnej udalosti žalovaným

došlo k sťaženiu jeho práce v súvislosti s vybavovaním predmetnej poistnej udalosti, čo žalobca
nepreukázal. V nadväznosti na uvedené žalovaný súdu prvej inštancie v odvolaní vytkol, že nevzal do
úvahy tú skutkovú okolnosť, že poistná udalosť sa stala v zahraničí, čo samo o sebe sťažuje a predlžuje
riešenie poistnej udalosti. V závere odvolania žalovaný uviedol, že žiada, aby odvolací súd rozsudok
Okresného súdu veľký Krtíš č. k. 11C/1/2019-238 zo dňa 25. 10. 2019 zmenil tak, že žalobu zamietne,

alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že mu nie je zrejmý dôvod odvolania
žalovaného, pokiaľ namieta „pasívnu žalobnú legitimáciu“ v tomto spore, keď má za to, že „nie je pasívne
legitimovaným na podanie žaloby, pretože nebol účastníkom poistnej zmluvy na predmetné motorové
vozidlo, ktorým spôsobil dopravnú nehodu“. V uvedenej súvislosti žalobca vo vyjadrení k odvolaniu

žalovaného uviedol, že pojem „pasívnu žalobnú legitimáciu“ a „pasívnu legitimáciu na podanie žaloby“
platné právo nepozná. Je možné namietať aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby žalobcom a
pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, čo však v predmetnom spore je irelevantné, nakoľko účastníci
sporu sú označení správne. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal ďalej na ust. §
2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z., ďalej na ust. § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., na ust. §

12 ods. 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z. a tiež na ust. § 10 ods. 1 a 2 zákona č. 381/2001
Z. z., v zmysle znenia ktorého „poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej
udalosti a) do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky, b) do 30 dní po jej vzniku,
ak vznikla mimo územia Slovenskej republiky“. Z citovaných ustanovení podľa žalobcu jednoznačne
vyplýva, že žalovaný je poisteným, ktorý bol povinný do 30 dní od vzniku škodovej udalosti oznámiť

poisťovateľovi škodovú udalosť, pričom z dôvodu nesplnenia tejto povinnosti má poisťovateľ - žalobca
proti poistenému - žalovanému nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré za neho uhradil poškodeným.
Z uvedených dôvodov neobstojí podľa žalobcu odvolacia námietka žalovaného, ktorá sa týka nedostatku
vecnej pasívnej legitimácie na strane žalovaného a ani námietka žalovaného týkajúca sa nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie, ktorú žalovaný zmätočne namietal vo svojom odvolaní, a aj to oneskorene. Z

uvedených dôvodov žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žiada, aby odvolací súd
s poukazom na ust. § 366 CSP na tieto zmätočné a neopodstatnené odvolacie námietky žalovaného
neprihliadal. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného, že oznámenie o poistnej udalosti žalobcovi zaslal,
žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný tak v priebehu prvoinštančného
konaniaako anivpríloheodvolanianepredložilsúdužiadny dôkaznapreukázanietohtosvojhotvrdenia.

Žalovaný teda žiadnym spôsobom nepreukázal, že by žalobcovi včas, t. j. v zákonnej lehote oznámil
vznik poistnej udalosti. Oznámenie o poistnej udalosti, ktoré bolo pripojené k žalobe bolo žalobcovi
doručené až na základe jeho písomnej výzvy prostredníctvom právneho zástupcu žalovaného dňa 13.
06. 2016, teda po uplynutí 30 dňovej zákonom stanovenej lehoty a až po poskytnutí poistného plnenia.
Uvedené oznámenie je navyše nekompletné, neobsahuje podpis žalovaného, teda nespĺňa ani potrebné

náležitosti riadneho oznámenia o škodovej udalosti. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného ďalej
uviedol, že považuje za podstatné uviesť, že poskytnutie náhrady škody poškodeným z povinného
zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v prípade
nespochybniteľného priebehu dopravnej nehody, nie je podmienené oznámením škodovej udalosti
poisteným, preto domnienka žalovaného, že žalobca musel disponovať oznámením o poistnej udalosti

už pred poskytnutím náhrady škody poškodeným, je bezpredmetná. Žalobca poskytol poškodeným
náhradu škody - poistné plnenie na základe správy o nehode, ktorá mu bola doručená zo strany dvoch
účastníkovdopravnejnehody,priktorejdošlovMaďarskejrepublikekpoškodeniu osobnýchmotorových
vozidiel, z ktorej bodu 14 vyplýva, že žalovaný si svoje zavinenie, a teda zodpovednosť za vznik škody
priznáva. V danom prípade sa nemôže jednať o zneužitie práva zo strany žalobcu, tak ako to vo

svojom odvolaní uvádza žalovaný, pretože žalobca viackrát vyzval žalovaného na poskytnutie plnenia
v dôsledku porušenia jeho povinnosti. Žaloba bola podaná na súde prvej inštancie včas, „v rámci lehôt
ustanovených zákonom na uplatnenie predmetného nároku“. Z uvedeného dôvodu sa podľa žalobcu
nemôžejednaťozneužitiepráva,pretouvedenáodvolacianámietkažalovanéhojeúplnebezpredmetná.
Zarovnakobezpredmetnúoznačilvovyjadreníkodvolaniužalovanéhožalobcaajtú odvolacianámietku

žalovaného, v rámci ktorej žalovaný tvrdil, že žalobcovi vznikne voči nemu regresný nárok len v
tom prípade, ak preukáže, že v dôsledku neskorého doručenia oznámenia o škodovej udalosti došlo
k nejakému sťaženiu jeho práce, nakoľko predmetom uplatneného nároku zo strany žalobcu nie je
náhrada škody. Žalobca nemusí preukazovať vznik škody, samotná škoda mu ani nemusí vzniknúť anie je podmienkou pre uplatnenie daného regresného nároku. Podstatnou pre posúdenie regresného
nároku je podľa žalobcu samotná skutočnosť, že zo strany žalovaného nedošlo k splneniu povinnosti
uloženej mu zákonom. V nadväznosti na uvedené žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol,

že v zmysle ust. § 12 zákona č. 381/2001 Z. z. ide o osobitné postihové právo v rámci existujúceho
záväzkového vzťahu, ktoré nemá charakter nároku na náhradu škody. V závere vyjadrenia k odvolaniu
žalovaného poukázal žalobca na dve rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 54/2009 zo dňa
31. 08. 2010 a sp. zn. 3Cdo/257/2009 zo dňa 14. 03. 2011 a uviedol, že má za to, že súd prvej inštancie
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a že vec správne právne

posúdil, pokiaľ žalobe vyhovel. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu a z dôvodov
daných ust. § 379 a ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP (a
contrario) a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako

vecne správny potvrdil.

5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska
odvolacích námietok žalovaného, ktorý súdu prvej inštancie v odvolaní podľa obsahu odvolania vytkol,
že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f)

CSP) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365
ods. 1 písm. h) CSP).

6. Podľa § 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie poisteným ten, na
koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti.

7. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

8. Podľa § 10 ods. 1 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z., poistený je povinný písomne oznámiť

poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 30 dní po jej vzniku, ak vznikla mimo územia Slovenskej
republiky.

9. Podľa § 12 ods. 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je
poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody

spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov
hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4.

10. Po prejednaní odvolania žalovaného z hľadiska odvolacích dôvodov uplatnených žalovaným v
zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP, dospel odvolací súd k záveru, že odvolaním napadnutý

rozsudoksúduprvejinštanciejevecnesprávnyatoznasledovnýchdôvodov:Pokiaľžalovanýsúduprvej
inštancie v odvolaní vytýka nesprávne skutkové zistenia vo vzťahu k záveru o nedoručení hlásenia o
dopravenej nehode v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote, odvolací súd uvádza, že zákon č. 381/2001
Z. z. v ustanovení § 10 ods. 1 písm. b) jasne a striktne vymedzuje povinnosť poisteného oznámiť
poisťovateľovi vznik škodovej udalosti v lehote 30 dní od jej vzniku (pokiaľ k nej došlo mimo územia

Slovenskej republiky). Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov správne ustálil, že pokiaľ
žalovaný doručil žalobcovi Hlásenie o dopravnej nehode, ku ktorej došlo na území Maďarskej republiky
dňa 28. 01. 2016, až v prílohe vyjadrenia zo dňa 13. 06. 2016, tak si žalovaný povinnosť, ktorá mu
vyplýva z ust. § 10 ods. 1 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. riadne a včas nesplnil, čo znamená,
že žalobcovi vznikol voči nemu v zmysle ust. § 12 ods. 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z. nárok na

náhradu poistného plnenia, pričom je vo vzťahu k dôvodnému uplatneniu uvedeného nároku zo strany
poisťovateľa - žalobcu voči žalovanému- poistenému irelevantné, že žalobcovi oznámili poškodení
prostredníctvom zahraničného partnera žalobcu vznik škodovej udalosti skôr ako žalovaný, ktorá
skutočnosť nemá na existenciu povinnosti vyplývajúcej žalovanému z ust. § 10 ods. 1 písm. b) zákona č.
381/2001 Z. z. žiadny vplyv. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že je na žalovanom, aby v rámci

uneseniadôkaznéhobremenanapreukázaniesvojichtvrdenípreukázal,žežalobcoviakopoisťovateľovi
oznámil vznik škodovej udalosti riadne a včas a pokiaľ toho nie je schopný, pretože tak ako tvrdí
vznik škodovej udalosti neoznámil žalobcovi doporučenou poštovou zásielkou, nachádza sa z vlastnej
viny v dôkaznej núdzi, ktorá skutočnosť však z hľadiska procesného nezaťažuje žalobcu, ktorý svojetvrdenie o tom, že mu žalovaný oznámil vznik škodovej udalosti po uplynutí zákonom stanovej lehoty -
až dňa 13. 06. 2021, tak ako to vyplýva z obsahu spisu, preukázal. Súd prvej inštancie dospel potom k
správnemu skutkovému záveru, že „žalovaný si svoju zákonnú povinnosť nesplnil riadne a včas, pretože

vznik poistnej udalosti oznámil poisťovateľovi až po uplynutí 30-dňovej lehoty a oznámenie v zákonnej
lehote nepreukázal, preto súdu prvej inštancie nemožno ohľadom žalovaným tvrdených nesprávnych
skutkových zistení vytknúť žiadne pochybenia. S uvedenými správnymi skutkovými zisteniami úzko
súvisí záver o správnom právnom posúdení, pretože z hľadiska správnej interpretácie a aplikácie
príslušných ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z. (ust. § 10 ods. 1 písm. b) a ust. § 12 ods. 1 písm. g))

nie je podstatné, tak ako tvrdí v odvolaní žalovaný, že on poistnú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení
osobného motorového vozidla Fiat Ducato, EČV: H prevádzkou ktorého bola dňa 28. 01. 2016 na území
Maďarskej republiky spôsobená škoda, neuzatváral (uzatvorila ju ako poistník jeho manželka), pretože
z ust. § 12 ods. 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z. vyplýva, že poisťovateľ, ktorým je v tomto prípade
žalobca, má nárok na náhradu poistného plnenia voči poistenému, nie voči poistníkovi. V uvedenej
súvislosti, pokiaľ ide o vymedzenie pojmu poistený, odvolací súd uvádza, že pod pojmom poistený sa

rozumie každý, koho riziká sú poistením kryté. Môže to byť samotný poistník alebo tretia osoba. Podľa
ust. § 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. poisteným je ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti,
teda nielen samotný poistník, ale aj vodič poisteného motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola
spôsobená škoda, inými slovami povedané: poistenie zodpovednosti za škodu sa vzťahuje na každého,
kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. (§

4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.).

11. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil konštatujúc, že zákon č. 381/2001 Z. z. v
ustanovení § 12 ods. 2 písm. g) nelimituje poisťovateľa uplatniť si za určitých zákonom vymedzených

podmienok len časť nároku na náhradu poistného plnenia, preto je len na úvahe poisťovateľa či si
vzhľadom na konkrétne okolnosti toho - ktorého prípadu uplatní nárok na náhradu poistného plnenia
v celom rozsahu alebo len v jeho určitej časti, čo nie je povinný žiadnym spôsobom zdôvodňovať, tak
ako sa nesprávne domnieva v odvolaní žalovaný.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pretože v odvolacom konaní úspešnému
žalobcovi preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.

2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).