Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 28, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/55/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120244986
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:6120244986.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v spore žalobcu: SetCar
sk, a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, Sučany, IČO: 50 387 189, právne zastúpený: JUDr. Tomáš
Zboja, advokát so sídlom E. X, Z. proti žalovanej: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance
Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zastúpená: JUDr. Felix Neupauer,
advokát, so sídlom M. H. X/A, C., o zaplatenie sumy vo výške 414,12 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 24C/46/2020-58 zo dňa 05. novembra 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaná je povinná do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 414,12 eur (výrok I.). Žalobcovi proti žalovanej priznal
nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (výrok II.).
2. Súd konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou voči žalovanej domáhal nároku na náhradu
nájomného za náhradné vozidlo počas opravy poškodeného vozidla, ktorý vznikol poškodenému (voči
žalovanej ako poisťovateľovi škodcu) v dôsledku škodovej udalosti. Svoj nárok žalobca odvodil od

zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej s poškodeným dňa 14.05.2019. Medzi stranami sporu bolo
nesporné, že dňa 18.01.2019 došlo k poistnej udalosti, na základe ktorej právnemu predchodcovi
žalobcu (poškodenému) vzniklo právo na náhradu škody, a to aj priamo proti žalovanej ako
poisťovateľovi škodcu na základe zákona o povinnom zmluvnom poistení, a že v rámci tohto práva
si právny predchodca žalobcu proti žalovanej uplatnil aj náhradu nájomného za náhradné vozidlo
vo výške 769,08 eur, pričom žalovaná poskytla žalobcovi túto náhradu len vo výške 354,96 eur.
Pohľadávku právneho predchodcu žalobcu proti žalovanej na náhradu nájomného za náhradné vozidlo

súd považoval za preukázanú, a to v uplatnenej výške, ktorú žalovaná žiadnym spôsobom nenamietala.
Žalovaná namietala platnosť postúpenia pohľadávky právneho predchodcu žalobcu na náhradu
nájomného za náhradné vozidlo žalobcovi. Právnemu predchodcovi žalobcu vznikla proti žalovanej
pohľadávka na náhradu škody pred jej postúpením žalobcovi. Právnemu predchodcovi žalobcu totiž
vzniklaškodaokamihomvznikujehozáväzkuprotižalobcovinazaplatenienájomného.Užvznikomtohto
záväzku vznikla na jeho majetku škoda - zmenšenie tohto majetku. Skutočné splnenie tohto záväzku -
zaplatenie nájomného za náhradné vozidlo nie je pre vznik pohľadávky na náhradu škody určujúce. K

zaplateniu nájomného za náhradné vozidlo pritom došlo pri postúpení pohľadávky na jeho náhradu, a to
započítaním proti pohľadávke právneho predchodcu žalobcu na odmenu za toto postúpenie. Postúpenie
pohľadávky je riadnym a plne odôvodneným inštitútom občianskeho práva a samo o sebe nie je možného považovať za neoprávnené podnikanie, a to ani v prípade, že k postúpeniu pohľadávky došlo vo
viacerých prípadoch.
Na záver súd uviedol, že námietky žalovaného o neúplnosti žaloby považoval za nedôvodné, pretože

prípadnú neúplnosť žaloby vyhodnocuje súd pred začatím konania vo veci samej a len ako podmienku
na ďalšie konanie. Ak súd náležitosti žaloby považuje za dostatočné na ďalšie konanie, v konaní musí
riadne pokračovať. Ak by aj náležitosti žaloby dostatočné neboli, súd je povinný žalobcu vyzvať na
ich doplnenie a o takto doplnenej žalobe ďalej konať. Keďže súd o žalobe žalobcu konal, a to aj so
žalovanou, jej náležitosti boli jednoznačne dostačujúce na toto konanie.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná a žiadala, aby
odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietala, že súd prvej
inštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniamajehorozhodnutie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prvoinštančný súd vyslovil právne závery, avšak
nevysporiadal sa so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a
rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil. Pritom
porušenie právnych noriem v dôsledku svojvôle alebo v dôsledku interpretácie, ktorá je v zjavnom
rozpore s princípmi spravodlivosti zakladá porušenie základných práv a slobôd. Žalovaná v prvom rade

namietala, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s námietkou aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu. Poukázala na skutočnosť, že došlo ku škodovej udalosti, ktorá mala byť spôsobená prevádzkou
motorového vozidla poisteného u žalovanej ako poisťovni. V dôsledku tohto mal byť poškodený nútený
užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného motorového
vozidla u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru

z 14.05.2019. Poškodený uzatvoril so žalobcom dňa 14.05.2019 zmluvu o postúpení pohľadávky,
ktorá vznikla z titulu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla. Zo súdom
uvádzaného zisteného skutkového stavu vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý
spočíval v neuhradenej faktúre. Poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené
preukazuje faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený a nie

žalovaná. S poukazom na uvedené skutočnosti a na znenie ust. § 524 Občianskeho zákonníka, ktorý
upravuje možnosť postúpenia pohľadávky, nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol
so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy tak
nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, ale došlo k postúpeniu záväzku
poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Inými slovami

uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k
postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s ust. § 524 Občianskeho zákonníka. K úhrade
faktúry pritom nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného v predloženej Zmluve
o postúpení. Z tejto zmluvy jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k
cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu vzájomných pohľadávok. Ak teda poškodený nebol

majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu
a kauzálne žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty
za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny

potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania v rozsahu 100%. Tvrdenia žalovanej v podanom odvolaní
označil za neopodstatnené. Vzhľadom na skutkové okolnosti a vykonané dokazovanie mala aktívnu
vecnú legitimáciu. Ďalej uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je dostatočne
zrozumiteľné a vyčerpávajúce. To, že žalovaná akceptovala postúpenie pohľadávky je zrejmé aj z
toho, že čiastočné poistné plnenie poukázala práve na jeho účet ako postupníka. Pokiaľ sa žalovaná

nestotožnila s názorom súdu prvej inštancie nemožno iba na základe tejto skutočnosti hovoriť o
arbitrárnosti a svojvôle súdu pri rozhodovaní. Pokiaľ ide o namietanú absolútnu neplatnosť zmluvy
o postúpení pohľadávky, skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a
súčasnekúhradepredmetnejfaktúrynespôsobujerozporsustanovením§524Občianskehozákonníka,
či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Uvedené

zastrešuje jeden dokument a to predložená zmluva o postúpení pohľadávky, v zmysle ktorého došlo
k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne
vynaložených za prenájom náhradného vozidla voči žalovanej tak zostáva zachovaný, zmenila sa len
osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Na podporu svojej argumentáciežalobca vo vyjadrení poukázal na viaceré rozhodnutia týkajúce sa problematiky postúpenia pohľadávky
medzi žalobcom a poškodeným v obdobných prípadoch.

5. Ďalšie vyjadrenia strán sporu vo veci neboli dané.

6. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (§ 379 a
§ 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok
okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania žalovanej, vyjadrenia žalobcu a
obsahu spisu, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania, dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie v potrebnom rozsahu a z vykonaného dokazovania správne zistil skutkový stav veci, ktorý
následne i správne právne posúdil. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám
uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, preto odvolací súd podľa § 387 ods. 2 CSP, konštatujúc správnosť

týchto dôvodov, v podstatných bodoch na ne odkazuje, bez potreby ich opakovania.

8. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1
CSP), zaoberal sa pri posudzovaní veci iba podstatnými námietkami uvedenými v odvolaní žalovanej a
procesnýmpostupomsúduprvejinštancie,ktorýpredchádzalvydaniunapadnutéhorozsudkuzhľadiska,

či nedošlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

9. Žalovaná v odvolaní v prvom rade namietala, že napadnutý rozsudok je nesprávny, nezákonný a
arbitrárny, postihnutý nepreskúmateľnosťou.

10. V nadväznosti na uvedenú námietku žalovanej odvolací súd uvádza, že riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom
vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci
podstatné a právne významné. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi/stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvoinštančného, ale
aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver
o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka/strany na spravodlivý proces.

11. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd odvolaciu námietku žalovanej o arbitrárnosti, nesprávnosti
a nepreskúmateľnosti rozhodnutia vyhodnotil ako neopodstatnenú. Súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne

normy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil právne závery, ktoré vysvetlil.
Odôvodnenie rozsudku súdu obsahuje odpovede na všetky otázky uvádzané žalovaným v odvolaní.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie preto zodpovedá požiadavkám ust. § 220 ods. 2 CSP.

12. V ďalšom žalovaná namietala nesprávne posúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorú

námietku odvolací súd rovnako vyhodnotil ako nedôvodnú.

13. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom okresného súdu o aktívnej vecnej legitimácii
žalobcu v prejednávanej veci. Táto legitimácia vyplýva nielen zo zmluvy o postúpení pohľadávky, ale
aj zo samotného správania sa žalovanej, ktorá časť poistného plnenia na základe zmluvy o postúpení

pohľadávky zaplatila žalobcovi, čo je v zásadnom rozpore so súčasnou obranou žalovanej spočívajúcou
v tvrdenej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, a teda nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu. Odvolací súd poukazuje na to, že poškodený úhradu nájomného považoval za škodu, na
zaplatenie ktorej mu vznikol nárok z povinného zmluvného poistenia voči žalovanej v zmysle § 4 ods.
2 písm. c) zák. č. 381/2001 Z. z., a ktorú si mohol voči žalovanej ako poisťovateľovi uplatniť priamo.

Na základe tohto zákona tak vznikol záväzkovo-právny vzťah medzi poškodeným a poisťovateľom
(žalovanou), kde na jednej strane vystupuje poisťovateľ ako subjekt povinný poskytnúť plnenie a
poškodený ako subjekt oprávnený na prijatie takéto plnenia. Tento nárok (pohľadávka) je spôsobilý
byť predmetom postúpenia v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. Prípady, kedy pohľadávka nie jespôsobilá na postúpenie upravuje ust. § 525 Občianskeho zákonníka, pričom v konaní nebolo tvrdené
a ani preukázané, že by tu existovali takéto zákonné dôvody vylučujúce postúpenie. Z vykonaného
dokazovania bolo tiež preukázané, že poškodený uhradil nájomné žalobcovi titulom zmluvy o prenájme

dopravného prostriedku formou započítania (čo je aj jeden zo zákonných spôsobov zániku záväzku,
resp. spôsobov úhrady podľa § 580 Občianskeho zákonníka v spojení s § 581 ods. 3 Občianskeho
zákonníka). V zmluve o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky, a
to nárok poškodeného na odplatu za postúpenie pohľadávky a nárok žalobcu na úhradu nájomného
za náhradné vozidlo sa navzájom započítajú. Skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom

a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry započítaním, nespôsobuje rozpor s ust. § 524
Občianskeho zákonníka, či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla. Zmluva o postúpení pohľadávky zahŕňa úhradu faktúry a zároveň postúpenie pohľadávky
poškodeného voči žalovanej. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom
náhradného vozidla voči žalovanej tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať
sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Dlžníkom v tomto prípade je práve žalovaná, keďže v čase

uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry, a teda aj k vzniku škody. Takéto
postúpenie pohľadávky ani podľa rozhodovacej praxe všeobecných súdov neodporuje zákonu. Išlo o
odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu práve nároku na úhradu
fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie a nie samotného nároku
na náhradu škody, ktorý bol postúpený. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený tak v rámci

jedného dokumentu súčasne uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody a zároveň
postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanej, čím došlo k reálnemu úbytku
v majetkovej sfére žalobcu.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, s poukazom na uvedené závery, odvolací súd považoval

odvolanie žalovanej za nedôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalobca, a to v celom rozsahu,

preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady
týchto trov rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

16. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.

1 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)