Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, June 22, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoCsp/6/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217218049
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2217218049.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s. r. o., so sídlom Mýtna 48,
Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48,
Bratislava, proti žalovanému: E. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, R., o zaplatenie 3.903,25 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 28.
septembra 2020, č.k. 10Csp/304/2017-90, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti mení tak, že žalobu z a
m i e t a .

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov tohto konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 3.880,09 eur spolu s 8,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.880,09 eur od 03.03.2015
do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a konanie v časti zaplatenia sumy vo
výške 23,16 eur spolu s príslušenstvom z titulu nákladov na vymáhanie pohľadávky zastavil (výrok II.).
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške
100% (výrok III.), o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok IV.).

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 1 ods. 1 a 3, § 2 ods. 1 písm. a), b) a g), § 2
ods. 3, § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 1, § 9 a § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, § 37 ods. 1, § 39, § 40 ods. 1, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 písm. k), § 53 ods.
5 a § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), ako aj čl. 1, 2, 3, 4, 5 a 6 Smernice
Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, keď z výsledkov

vykonaného dokazovania mal jednoznačne za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzatvoril
so žalovaným zmluvu o pôžičke č. 5011027, na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu
pôžičkyvovýške5.865,89eur.Podľazmluvymalžalovanýsplácaťpôžičkuvpravidelných72mesačných
splátkachvsumepo137,85eur.Ztejtosumypodľaudaniažalobcukudňupodaniažalobybolauhradená
suma 4.962,40 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku
riadne a včas, bol listom zo dňa 31.12.2014 podľa udania žalobcu vyzvaný k okamžitej úhrade všetkých
splátok jednorazovo, pričom bol upozornený na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko

k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, žalobca dňa 19.02.2015 úver
zosplatnil, o čom bol žalovaný podľa udania žalobcu informovaný listom zo dňa 25.02.2015. Žalobca v
priebehukonaniačasťsvojejžalobyčodoistinyvovýške23,16eursprislúchajúcimúrokomzomeškania
zobral späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Keďže podľa názoru súdu zmluva o poskytnutí úveruobsahuje všetky zákonom predpísané podmienky poukazujúc na § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
spornú istinu vo výške 3.880,09 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne poukazujúc na § 517

ods. 2 OZ, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o § 255
ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci,
ako aj o § 262 ods. 2 CSP, podľa ktorého o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti vyhovenia žalobe a v závislom výroku o nároku na náhradu
trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok v napadnutých častiach
zrušiťavecvrátiťsúduprvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie.Namietol,žesúdvrozsudku
uvádza, že bol riadne predvolaný na pojednávanie, čo nie je pravda, nevedel, že sa bude pojednávať a
žaloba mu vôbec nebola doručená. Poukázal tiež na to, že keby súd podrobil zmluvu o spotrebiteľskom

úvere skúmaniu, tak by určil, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Súd však prisvedčil nepravdivým
tvrdeniam žalobcu a ignoroval postavenie spotrebiteľa a jemu prislúchajúcu ochranu podľa únijného
práva, vzhľadom na čo je postup súdu svojvoľný a v rozpore s požiadavkou spravodlivosti. Namietol
tiež, že neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách pri postúpení pohľadávky na
nebankový subjekt. Pohľadávka preto bola postúpená v rozpore so zákonom, pričom uvedené nemožno

konvalidovať ani včasným a riadnym oznámením o postúpení pohľadávky dlžníkovi. Mal za to, že
úverovázmluvajeneplatnápodľa§39OZ.Namietol,žeodôvodneniepredmetnéhorozhodnutianespĺňa
zákonom stanovené podmienky podľa § 220 ods. 2 a 3 CSP. Mal za to, že žalobca má záujem sa voči
nemu bezdôvodne obohatiť. Podľa § 49a OZ bol uvedený do omylu a dodávateľ o tom musel vedieť.
Konanie žalobcu je podľa jeho názoru v rozpore nie len s dobrými mravmi, ale i so zákonom. Súd prvej

inštancie nesprávne odôvodnil napadnutý rozsudok, a to výlučne v prospech žalobcu, ktorému dal za
pravdu v každom bode a celé odôvodnenie namieril proti právam žalovaného, čo nemožno ponímať
inak ako svojvoľné a arbitrárne rozhodnutie, ktoré nespĺňa kvalitatívne ústavné požiadavky na súdnu
ochranu.

4. Žalobca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní,

že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 CSP), a že odvolateľ použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379
CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa
procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd
prvej inštancie, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a

dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 10Csp/304/2017 bolo zaplatenie
3.903,25 eur s príslušenstvom. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanému
uložil zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.880,09 eur spolu s 8,05% ročným úrokom z omeškania zo

sumy 3.880,09 eur od 03.03.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.)
a konanie v časti zaplatenia sumy vo výške 23,16 eur spolu s príslušenstvom z titulu nákladov na
vymáhanie pohľadávky zastavil (výrok II.). O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že
žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100% (výrok III.), o výške ktorej rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník (výrok IV.).

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie
v časti vyhovenia žalobe a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania.

8. Pokiaľ odvolateľ tvrdí, že mu nebola doručená žaloba s prílohami a predvolanie na pojednávanie,
tak tieto tvrdenia pravdivé nie sú, nakoľko z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žaloba spolu s
prílohami bola žalovanému doručená dňa 04.03.2019 a predvolanie na pojednávanie na deň 28.09.2020
bolo žalovanému doručené dňa 17.06.2020.9. Odvolací súd podľa § 382 CSP vyzval strany, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ust. § 92 ods. 8
zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách.

10. Žalobca v písomnom vyjadrení na výzvu uviedol, že aktívnu legitimáciu v spore preukázal
oznámením o postúpení pohľadávky, ktoré bolo žalovanému zaslané na adresu uvedenú žalovaným v
zmluve o úvere, ktorá je súčasne aj adresou jeho trvalého pobytu, a to doporučene dňa 22.03.2018,
čo preukázal predloženým podacím hárkom. Súčasne za účelom preukázania aktívnej legitimácie

predložil súdu aj rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok spolu so žiadosťou o postúpenie a prevod
zo dňa 12.03.2018 s identifikáciou postúpenej pohľadávky. Nakoľko predmetom žaloby je zaplatenie
bankovej pohľadávky, za účelom preukázania ich aktívnej legitimácie súdu predložili aj výzvu ich
právneho predchodcu zo dňa 31.12.2014, ktorou preukázali splnenie zákonných podmienok pre platné
postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Poukázal na to, že zákon o bankách neuvádza,
akú formu má mať výzva banky pred postúpením, uvádza len obsahové náležitosti výzvy. Uviedol, že v

spore preukázali, že ich právny predchodca dňa 31.12.2014 vyzval na zaplatenie peňažného záväzku
titulom omeškaných nezaplatených úverových splátok, pre ktorých neplnenie ich právny predchodca
vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Žalovaný napriek písomnej výzve ich právneho predchodcu svoj
dlh nezaplatil a do omeškania s jeho zaplatením sa dostal viac ako deväťdesiat kalendárnych dní.
Nakoľko žalovaný napriek výzve ich právneho predchodcu zaslanej do jeho dispozičnej sféry bol viac

ako deväťdesiat dní v omeškaní so zaplatením svojho dlhu, týmto boli splnené zákonné predpoklady pre
platné postúpenie bankovej pohľadávky podľa § 92 ods. 8. Naviac, žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie
dlžnejsumyajvoznámeníovyhláseníokamžitejsplatnostiúverulistomzodňa25.02.2015.Zdôraznil,že
žalovaná pohľadávka je primárne pohľadávkou nebankového subjektu, spoločnosti Consumer Finance
Holding, a. s., ktorej vlastníkom sa banka stala až následne v dôsledku zlúčenia subjektov.

11. V zmysle § 524 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému (ods. 1). S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené (ods. 2).

12. V zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, ... ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní s plnením čo len
časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu

klienta. Týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu, ani pravidla pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch
na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých

omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky

a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

13. Vychádzajúc z uvedeného, ak je pre platnosť postúpenia potrebné splniť určité podmienky, ako
napr. tie uvedené v citovanom § 92 ods. 8 zákona o bankách, je postupca v súdnom konaní, v ktorom
takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle § 132 ods. 1 CSP a § 150 ods. 1 CSP tvrdiť

a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného
postúpenia. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný
tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie
jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní.
Nepreukázanie týchto skutočností vedie k záveru o neplatnosti úkonu postúpenia pohľadávky, čo má

za následok nepreukázanie aktívnej legitimácie postupníka (v podrobnostiach porovnaj rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 26/2017, 1 Cdo 147/2017).14. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že v konaní pôvodne vystupoval ako žalobca Consumer
Finance Holding, a. s., ktorý sa podanou žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 14.12.2017 proti
žalovanému domáhal zaplatenia sumy 3.903,25 eur s príslušenstvom na základe uzatvorenej zmluvy

o poskytnutí pôžičky zo dňa 28.11.2011. K 01.01.2018 došlo k zániku spoločnosti Consumer Finance
Holding, a. s., a to jej rozdelením a následným zlúčením s nástupníckymi spoločnosťami, ktorými boli:
Všeobecná úverová banka, a. s. a VÚB Leasing, a. s., pričom všetky práva a povinnosti z uzatvorenej
zmluvy medzi žalovaným a spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s. prevzal právny nástupca:
Všeobecná úverová banka, a. s. Následne bola uzatvorená rámcová zmluva o postúpení pohľadávok

medzispoločnosťouVšeobecnáúverovábanka,a.s.aspoločnosťouIntrumSlovakia,s.r.o.,predmetom
ktorej bola i pohľadávka žalobcu ako postupcu voči žalovanému ako dlžníkovi.

15. Spoločnosť Intrum Slovakia, s. r. o. aktívnu legitimáciu v spore preukazovala oznámením o postúpení
pohľadávky postupcom Všeobecnou úverovou bankou, a. s. dlžníkovi listom zo dňa 21.03.2018. Ďalej
žalobca preukazuje svoju aktívnu legitimáciu výzvou spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s. zo

dňa 31.12.2014, ktorou žalovaného spoločnosť vyzvala na uhradenie dlžných splátok v celkovej výške
427,34 eur s poučením, že ak nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 10/2014, bude spoločnosť
oprávnená úver zosplatniť. Listom zo dňa 25.02.2015 spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s.
žalovanému oznámila vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru.

16. Zo strany žalobcu Intrum Slovakia, s. r. o. nebolo ani len tvrdené, že by spoločnosť Všeobecná
úverová banka, a. s. postupovala v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, splnenie ktorých podmienok
je nevyhnutné pre postúpenie pohľadávky. Skutočnosť, že takto mal postupovať právny predchodca
Všeobecnej úverovej banky, a. s. - spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s., je bez právneho
významu, keď v zmysle citovaného ustanovenia sa uvedená povinnosť vzťahuje na bankový subjekt,

a teda bolo povinnosťou Všeobecnej úverovej banky, a. s. postupovať v zmysle ust. § 92 ods. 8, a to
bez ohľadu na to, že na banku pohľadávka prešla v dôsledku zániku spoločnosti Consumer Finance
Holding, a. s.

17. Žalobca teda v spore nedokázal, že žalovaná pohľadávka bola v čase jej postúpenia na žalobcu

spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. V dôsledku toho nemožno považovať
za dokázané, že toto postúpenie je platné (aj keby zmluva o postúpení bola účinná, aj keby bolo
žalovanému doručené oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky). Je treba uzavrieť, že žalobca
nepreukázal, že sa platne a účinne stal veriteľom uplatňovanej pohľadávky, teda nepreukázal svoju
aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie pred súdom, a preto bolo dôvodné jeho žalobu zamietnuť.

18. S prihliadnutím na vyššie uvedené právne posúdenie bolo potom nadbytočným zaoberať sa ďalšími
odvolacími námietkami. Platná právna úprava nevyžaduje, aby na každý argument strán sporu súd v
odôvodnení rozsudku reagoval, prečo sa s ním nestotožnil, a hlavne nie k takým argumentom, ktoré sú
pre rozhodnutie v danej veci bezvýznamné. Naopak, špecifické vyjadrenie súdu sa i z pohľadu súdnej

praxe vyžaduje práve vtedy, ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie v danej veci rozhodujúci.

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti vyhovenia žalobe zmenil tak, že žalobu zamietol.

20.Onárokunanáhradutrovtohtokonania(prvoinštančnéhoiodvolacieho)odvolacísúdrozhodolpodľa
§ 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a v spore v celom rozsahu úspešnému žalovanému
priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

21. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).