Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 25, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/16/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118207844
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Kollárová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3118207844.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členov

senátuJUDr.IvetyAnderlovejaMgr.MarkaAnovčinavsporežalobkyneP.M.,rod.C.,nar.XX.XX.XXXX,
trvale bytom U. H. XXX, zastúpenej Q. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, t. č. bytom P., U.
XXX/X, proti žalovanej D.. E. P., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P., J. K. XXX, o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.
k. 12C/41/2018 - 59 zo dňa 21. septembra 2020 takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala, aby
súd určil, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, a to pozemku E KN parc. č. XXX (pôvodne č.
XXXX) - záhrady o výmere 70 m2, zapísanej na LV č. XXX pre k. ú. Košeca, okres Ilava, a žalobkyňu
zaviazal zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobkyňa tvrdila, že dňa 03.07.2009
uzatvorila ako kupujúca kúpnu zmluvu s predávajúcimi I. I. rod. Q., a C. E., rod. Q., na predmet kúpy -
záhrada na parc. č. XXXX s výmerou 70 m2, vedená v kat. úz. Košeca, a uhradila predávajúcim kúpnu
cenu vo výške 456,- eur, čo oni potvrdili svojim podpisom na zmluve, a oni mali podľa čl. VI. bod 1

kúpnej zmluvy zabezpečiť vklad vlastníckeho práva. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že zistila, že predávajúce
nezabezpečili vklad jej vlastníckeho práva podľa tejto kúpnej zmluvy, ale pozemok predali žalovanej
a vlastnícke právo žalovanej bolo zavkladované v katastri nehnuteľností, čo v konaní nebolo sporné.
Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že z kúpnej zmluvy žalobkyne zo dňa 03.07.2009
vyplýva, že žalobkyňa ňou kupovala len časť z pozemku č. 1256 (bez uvedenia k. ú.) vo výmere 70
m2, avšak bez vyhotovenia geometrického plánu na odčlenenie časti kupovaného pozemku. Podľa listu
vlastníctva č. XXX pre k. ú. Košeca, okres Ilava, je žalovaná výlučnou vlastníčkou E KN parc. č. 210

- záhrady s výmerou 126 m2 na základe kúpnej zmluvy zavkladovanej pod č. V-2423/2018.-326/2018.
Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 137 písm. c) CSP, § 132 ods. 1, § 133 ods. 2 a
§ 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 28 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 162/1995 Z. z. (katastrálny
zákon). Súd uviedol, že v prejednávanej veci žalobkyňa preukázala svoj naliehavý právny záujem na
predmetnom určení existenciou jej aktuálneho stavu právnej neistoty, ktoré je ohrozením jej právneho
postavenia, a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom ako určovacou žalobou. Podľa
citovaných ustanovení vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prechádza na nového vlastníka až vkladom

do katastra nehnuteľností. Vklad do katastra nehnuteľností nie je právny úkon, ale konštitutívny úradný
zápis, ktorý je výsledkom správneho rozhodnutia, a ktorý časovo nasleduje až po uzavretí platnej zmluvy
o prevode vlastníctva. V prejednávanej veci došlo podľa tvrdenia žalobkyne k uzavretiu kúpnej zmluvy
dňa 03.07.2009, avšak žiaden z účastníkov tejto kúpnej zmluvy od podpísania zmluvy až do rozhodnutiasúdu nepodal návrh na zavkladovanie tejto kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností a doteraz nebola
ani zavkladovaná, v dôsledku čoho nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k žalovanému pozemku na
žalobkyňu. Z tohto dôvodu súd žalobu zamietol ako nedôvodnú a z dôvodu hospodárnosti súdneho

konania neskúmal platnosť resp. neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 03.07.2009. Žalobkyňa uviedla,
že od uzavretia jej kúpnej zmluvy zo dňa 03.07.2009 bola v domnení, že je výlučnou vlastníčkou
žalovaného pozemku, vykonala úpravy pozemku, postavila murovaný plot a nikto z predávajúcich a ani
nikto iný ju celé obdobie neupozornil, že žalovaný pozemok jej nepatrí. Ak by sa žalobkyňa domáhala
nadobudnutia svojho výlučného vlastníckeho práva vydržaním podľa § 134 Občianskeho zákonníka,

od uzavretia jej kúpnej zmluvy dňa 03.07.2009 do podania žaloby dňa 03.09.2018 a ani do vyjadrenia
žalovanej dňa 27.09.2018 neuplynula 10-ročná vydržacia doba, a preto žalobkyňa nemohla nadobudnúť
vlastnícke právo takýmto spôsobom. Z dôvodu hospodárnosti konania sa súd nezaoberal platnosťou
resp. neplatnosťou kúpnej zmluvy zo dňa 03.07.2009 a z tohto dôvodu aj zamietol návrh žalobkyne na
výsluch svedkov, a to predávajúcich I. I., C. E. a svedka O.. H. S.. Súd zamietol žalobu ako nedôvodnú
aj podľa § 134 Občianskeho zákonníka.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Uviedla, že napadnutý rozsudok neobsahuje žiadne dôvody, absentuje v ňom zásadné vysvetlenie
dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci a argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je

natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé, nepreskúmateľné a arbitrárne.
Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Povinnosť súdu rozhodnutie
náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu
rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako

aj so špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane
a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách
rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať
protirozhodnutiusúduvrámcivyužitiaprípadnýchriadnychalebomimoriadnychopravnýchprostriedkov.
Zaznemožneniestraneuskutočňovaťjejpatriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedochádzakporušeniu

právanaspravodlivýprocestrebapretopovažovaťajtakýnedostatokrozhodnutiasúdu,keďrozhodnutie
neobsahuje žiadne dôvody, alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných
pre rozhodnutie vo veci, prípadne, ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko
vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala
na judikatúru súdov a ďalej uviedla, že v súčasnosti platné právo nepozná prípad, v ktorom by bolo

potrebné k súkromnoprávnej zmluve rozhodnutie príslušného orgánu na to, aby zmluva nadobudla
účinnosť, t. j. aby sa účastníci takej zmluvy mohli domáhať plnenia zo zmluvy. Je pritom nutné striktne
rozlišovať obligačnoprávne účinky zmluvy a vecnoprávne účinky zmluvy - v konkrétnom prípade zmluvy
o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Obligačnoprávne účinky takýchto zmlúv nastávajú bez
ohľadu na rozhodnutie štátneho orgánu alebo orgánu verejnej správy. Podľa už v tejto dobe ustálenej

súdnej praxe a judikatúry, k takým prípadom nepatrí ani rozhodovanie správy katastra o povolení
vkladu, najmä vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ani ďalších zmluvne vznikajúcich vecných práv k
nehnuteľnostiam. Rozhodnutie správy katastra nehnuteľností o povolení vkladu vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti nie je rozhodnutie, ktoré je nevyhnutné k tomu, aby zmluva nadobudla obligačnoprávne
účinky. Takýmto rozhodnutím správy katastra nastávajú len vecnoprávne účinky, čo má zásadný vplyv

na právne posúdenie uplatneného nároku v danej veci. Neobstojí preto prípadný názor žalovanej,
že rozhodnutím o vklade vznikajú (právotvornosťou rozhodnutia) nielen vecnoprávne účinky, ale aj
obligačnoprávne účinky. Obligačnoprávne účinky jednoznačne nastali podpísaním kúpnej zmluvy, resp.
zmluvy zo dňa 03.07.2009 zmluvnými stranami - žalobkyňou a predávajúcimi 1/ I. I. a 2/ C. E.. Na
daný právny a skutkový stav nie je možné uvažovať o aplikácii § 47 Občianskeho zákonníka. Takýto

právny záver zodpovedá ustálenej súdnej praxi všeobecných súdov všetkých stupňov (napr. rozsudok
NS SR sp. zn. 2Cdo 164/2005 zo dňa 28.02.2006, rozsudok NS SR sp. zn. 2 Cdo 124/2003), v
ktorých bol vyslovený právny názor, že účinky vkladu na základe rozhodnutia správy katastra o povolení
vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti spočívajú vo vecnoprávnych následkoch - nadobudnutí
vlastníckeho práva a nie v obligačnoprávnych následkoch (účinnosti) zmluvy, ktoré nastali platným

prijatím návrhu na uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. V tomto prípade
účinnosť zmluvy nastáva súčasne so vznikom platnej zmluvy a rozhodnutie správy katastra o povolení
vkladu nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti. Z platnej zmluvy vznikajú jej účastníkom obligačnoprávne účinky, t. j. obsahzmluvy sa stáva pre účastníkov zmluvy rovnako a bezpodmienečne záväzným (účinnosť zmluvy) a
účastníci zmluvy sú svojimi prejavmi vôle viazaní, pokiaľ nenastane niektorá z právnych skutočností,
majúcich za následok zánik alebo neúčinnosť uzatvorenej zmluvy. V danom prípade však k zániku

zmluvy v dôsledku právnej skutočnosti alebo relevantného právneho úkonu účastníčok zmluvného
vzťahu doposiaľ nedošlo a zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, uzatvorená medzi
žalobkyňou a menovanými predávajúcimi je platná a účinná. Nastali teda obligačnoprávne účinky
platne uzatvorenej zmluvy, a to bez ohľadu na to, že vecnoprávne účinky tejto zmluvy nenastali. Na
platnosti a účinnosti danej zmluvy rovnako nič nemení ani neskoršia právna skutočnosť - nadobudnutie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti žalovanou v dôsledku uzatvorenia kúpnej zmluvy, ktorou predmetnú
nehnuteľnosť pôvodné predávajúce 1/ I. I. a 2/ C. E. neskôr opätovne predali žalovanej. Vychádzajúc
z predikcie, že zmluva o prevode vlastníckeho práva sa stane účinnou kladným rozhodnutím katastra
nehnuteľností o návrhu na vklad vlastníckeho práva, je nesprávne právne posúdenie veci. Žalobkyňa
podala dňa 03.09.2018 na Obvodnom oddelení Policajného zboru Ilava oznámenie pre podozrenie zo
spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že s

predávajúcimi p. C. E. a p. I. I. uzatvorila dňa 03.07.2009 kúpnu zmluvu na pozemok - záhrada parc.
č. 1256 o výmere 70m2 a predávajúce následne uvedený pozemok opätovne predali v roku 2018
tretej osobe. Vyšetrovateľ síce odmietol začatie trestného stíhania, no na základe výpovedi uvedených
predávajúcich je preukázané, že tieto o predaji vedeli a priznali aj prevzatie finančnej hotovosti od
žalobkyne. S predloženým tvrdením sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal aj napriek tomu, že

žalobkyňa žiadala výsluch uvedených predávajúcich. Taktiež žalobkyňa navrhla vypočuť ako svedka
O.. H. S., ktorý za Obecný úrad Košeca vykonal kolaudáciu murovaného plotu. Súd prvej inštancie
sa v odôvodnení napadnutého rozsudku opakovane vyjadruje, že z dôvodu hospodárnosti konania
sa nezaoberal platnosťou resp. neplatnosťou predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 03.07.2009 a z tohto
dôvodu aj zamietol žalobu a aj výsluch svedkov. Podstata podanej žaloby spočívala v skutočnosti, že

žalobkyňa uzatvorila kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť, ktorá mala byť predmetom skúmania. Súd prvej
inštancie túto základnú skutočnosť neskúmal presne tak, ako to je uvedené v napadnutom rozsudku.

3. Žalovaná k odvolaniu žalobkyne uviedla, že súd prvej inštancie sa jasne vyjadril k dôvodom, pre
ktoré žalobu zamietol. Kúpna zmluva, ktorú žalobkyňa predložila, je len papierom, na základe ktorého

určité osoby chceli previesť nejaké práva k neurčenej nehnuteľnosti a tiež v neurčitom podiele a
výmere. V tejto zmluve absentujú akékoľvek informácie o predmete prevodu, a preto súd stručne
konštatoval, že nemožno zakladať práva na základe neplatného právneho úkonu. Tvrdenia žalobkyne
ohľadne ustanovenia § 47 Občianskeho zákonníka nie sú podstatné, pretože papier, ktorý ona považuje
za zmluvu, nie je fakticky a ani právne zmluvou, ktorá by zakladala akékoľvek práva a povinnosti

komukoľvek. Skutočnosť, že žalobkyňa zaplatila tretím osobám nejaké peniaze, nie je žalovanej známa
a žalobkyňa má možnosť domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia. Žalovaná navrhla odvolanie
zamietnuť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovanej uviedla, že na podanom odvolaní trvá v celom rozsahu a

konaniežalovanejpokladázašpekulatívne.Žalovanáuvedenýpozemokpravdepodobnekúpilaúčelovo,
nakoľko priliehajúce parcely susediace s uvedeným pozemkom sú vo vlastníctve iných vlastníkov a
žalovaná nie je vlastníčkou a ani len spoluvlastníčkou ani jedného z nich. Sporná parcela bola vedená
pod č. 1256 a susedí s parc. č. 1257/3, ktorej spoluvlastníčkou je žalobkyňa s manželom a otcom a je
evidovaná na LV č. 881, s parc. č. 1257/1, ktorej vlastníkom je p. Z. E. a uvedená parcela je zaevidovaná

na LV č. 3978, s parc. č. 1292/1, ktorej vlastníkom je p. Z. H. a uvedená parcela je zaevidovaná na
LV č. 3153, s parc. č. 1291/3, ktorej vlastníkom je p. Z. I. a uvedená parcela je zaevidovaná na LV
č. 356 a s parc. č. 1294/2, ktorej vlastníkom je p. Z. H. a uvedená parcela je zaevidovaná na LV č.
3153. Na základe uvedeného je evidentné, že žalovaná predmetnou kúpou pravdepodobne nekonala
v dobrej viere, aby zveľadila svoj majetok, nakoľko žalovaná vlastní pozemky parc. č. 1259 a č. 1261,

ktoré sú evidované na LV č. 761, a ktoré nie sú priamo susedné so sporným pozemkom. Uvedenou
kúpou nedosiahla zväčšenie pozemku pri dome, ale o niekoľko parciel ďalej, čo je na bežné využitie
problematické. Žalobkyňa v domnienke, že je výlučnou vlastníčkou uvedeného pozemku, vykonala
úpravy pozemku a postavila murovaný plot. Nikým z predávajúcich ani z iného zdroja za celé obdobie
nebola upozornená, že pozemok jej nepatrí a úpravy a stavbu plotu vykonáva na cudzom pozemku. Na

tomto základe tento pozemok užívala a starala sa oň v dobrej viere, že je jeho vlastníčkou. Dokonca
ani žalovaná si tento skutkový stav neoverila aj keď určite mala vedomosť, že uvedenú parcelu využíva
ako svoje vlastníctvo žalobkyňa. Žalovaná nenadobudla vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti v dobrej
viere a teda nemôže byť ani dobromyseľným vlastníkom, nakoľko v čase kúpy mala vedomosť, žeuvedená stavba na spornom pozemku nepatrí pôvodným predávajúcim ale žalobkyni. Podstata podanej
žaloby spočívala v skutočnosti, že žalobkyňa uzatvorila kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť, ktorá mala byť
predmetom skúmania. Súd prvej inštancie túto základnú skutočnosť neskúmal presne tak, ako to je

uvedené v napadnutom rozsudku.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods.
1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po

skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP),
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani
dôležitý verejný záujem v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

6. Súd prvej inštancie zamietol žalobu na tom právnom závere, že žalobkyňa odvodzovala svoje
vlastnícke právo z kúpnej zmluvy zo dňa 03.07.2009, avšak ani jeden z účastníkov nepodal návrh
na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a k prevodu vlastníckeho práva tak nedošlo.
Žalobkyňa nemohla nadobudnúť vlastnícke právo ani vydržaním z dôvodu, že neuplynula 10 - ročná

vydržacia doba.

7. Podstata odvolacích argumentov žalobkyne bola koncentrovaná na tvrdenia o porušení jej
procesných práv v súvislosti nevypočutím navrhnutých svedkov, nevysporiadaním sa s tvrdeniami
žalobkyne, tvrdenia o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku, v dôsledku čoho je tento

nepreskúmateľný, tvrdenia o nesprávnych skutkových zisteniach z vykonaného dokazovania a tvrdenia
o nesprávnom právnom posúdení veci.

8. Žalobkyňa v podanom odvolaní neoznačila odvolacie dôvody ich presným zákonným pomenovaním,
avšak odvolací súd, posúdiac odvolanie podľa jeho obsahu (v súlade s § 124 ods. 1 CSP), z podaného

odvolania vyvodil, že žalobkyňa uplatnila vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v tom,
že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal
navrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,súdprvejinštanciedospelnazáklade
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP).

9. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak

zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie

spravodlivosti).

10. V prípade odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP ide o vadu skutkovú, keď strana
navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto
dôkaz nevykonal.

11. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne

neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.12. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

13. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli, skutkové závery súdu prvej inštancie majú oporu

vo vykonanom dokazovaní, súd prvej inštancie neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo a výsledok hodnotenia dôkazov
zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej
inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne
aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a
z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne

poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné.

14. Žalobkyňa sa domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti odvodzujúc svoje vlastnícke
právo z kúpnej zmluvy, ktorú ako kupujúca uzavrela dňa 03.07.2009. V odvolaní namietala
nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku pre nedostatočné odôvodnenie, neskúmanie platnosti

zmluvy súdom prvej inštancie a existenciu obligačnoprávnych účinkov uvedenej zmluvy aj bez potreby
rozhodnutia príslušného orgánu. V zmysle § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza
nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa
osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Z uvedeného zákonného ustanovenia
jednoznačne vyplýva, že na nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je postačujúce

samotné uzatvorenie zmluvy. K tomu, aby kupujúci nadobudol kúpnou zmluvou do svojho vlastníctva
nehnuteľnosť, je potrebné, aby na jej základe bol povolený vklad jeho vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností. V tomto prípade tomu tak nebolo. Na základe kúpnej zmluvy predloženej žalobkyňou
nebol povolený vklad jej vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a teda vlastnícke právo k
označenej nehnuteľnosti týmto spôsobom jednoznačne nenadobudla. Pokiaľ žalobkyňa namieta, že

na nadobudnutie obligačnoprávnych účinkov označenej kúpnej zmluvy nebolo potrebné rozhodnutie
žiadneho štátneho orgánu, tak s týmto je možné sa stotožniť, avšak nadobudnutie vlastníckeho
práva jeho vkladom do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy je vecnoprávnym následkom
kúpnej zmluvy odlišným od obligačnoprávnych následkov zmluvy. V tejto súvislosti odvolací súd
odkazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2006, sp. zn. 2 Cdo

184/2005 (R 59/20017), podľa ktorého rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode
vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci (§ 47 Občianskeho zákonníka). Účinky vkladu podľa § 133
ods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t. j.
vo vecnoprávnych následkoch, a nie v obligačnoprávnych následkoch (v účinnosti) zmluvy, ktoré

nastali platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy (§ 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ
teda žalobkyňa namieta, že obligačnoprávne účinky zmluvy vznikli jej uzavretím, je tento argument
irelevantný, pretože ani v prípade platnosti uvedenej zmluvy a vzniku obligačnoprávnych účinkov
tejto zmluvy nemohla žalobkyňa na jej základe bez povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností nadobudnúť vlastnícke právo k označenej nehnuteľnosti. Z týchto dôvodov je potom

bezpredmetné a nehospodárne zaoberať sa platnosťou zmluvy a vykonávať dokazovanie výsluchom
svedkov ohľadne okolností týkajúcich sa jej uzatvorenia, prípadne okolností hospodárenia na spornej
nehnuteľnosti alebo postavenia plotu na nej, keďže takéto dôkazy nemôžu privodiť pre žalobkyňu
priaznivejšierozhodnutieanemôžunahradiťaanilenpreukázať,ževkladvlastníckehoprávadokatastra
nehnuteľností k spornej nehnuteľnosti bol v prospech žalobkyne právoplatne povolený. Odôvodnenie

napadnutého rozsudku spĺňa zákonné náležitosti v zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, keď súd
prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, a prečo nevykonal navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.
Odôvodnenie rozsudku nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené v priebehu konania stranami

sporu, ale iba na tie, ktoré sú tak po skutkovej, ako aj právnej stránke dôležité pre rozhodnutie vo
veci. Na základe žalobkyňou označenej kúpnej zmluvy nebol povolený vklad vlastníckeho práva v jej
prospech do katastra nehnuteľností, a preto na jej základe vlastnícke právo nenadobudla a nie je tak
potrebné skúmať, či je zmluva platná, či zaplatila kúpnu cenu, prípadne ako sa o nehnuteľnosť starala,či na nej postavila plot a k týmto okolnostiam nie je potrebné vykonávať ani žiadne dokazovanie.
Vecnoprávne účinky zmluvy nenastali. Odvolacie námietky žalobkyne ohľadne nesprávneho právneho
posúdenia veci v súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 47 Občianskeho zákonníka sú nedôvodné,

pretože súd prvej inštancie uvedené zákonné ustanovenie neaplikoval a nedospel k záveru, že by
k účinnosti uvedenej kúpnej zmluvy bolo potrebné rozhodnutie príslušného orgánu. Súd vec právne
posúdil podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka a podľa ustanovení § 28 katastrálneho zákona,
pričom sa zaoberal vecnoprávnymi účinkami zmluvy v súlade s týmito zákonnými ustanoveniami. Súd
prvej inštancie uzavrel, že žalobkyňa nemohla nadobudnúť vlastnícke právo ani jeho vydržaním podľa §

134 Občianskeho zákonníka, keďže neuplynula zákonom predpísaná 10 - ročná vydržacia doba. Tento
záver žalobkyňa v odvolaní nenamietala, no pre úplnosť odvolací súd uvádza, že aj tento záver súdu
prvej inštancie je správny. Pokiaľ ide o pohnútky a dôvody, pre ktoré žalovaná spornú nehnuteľnosť
kúpila, prípadne o skutočnosti, komu patria susedné pozemky, sú tieto okolnosti vo vzťahu k predmetu
sporu bez akéhokoľvek právneho významu.

15. Odvolací súd tak dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci vykonal všetky
navrhnuté relevantné dôkazy a z vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a
správne aplikoval a interpretoval na úplne zistený skutkový stav právne normy ustanovenia § 133 ods.
2 Občianskeho zákonníka a § 28 katastrálneho zákona a vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania
ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko odvolacie námietky, vzhľadom na to, čo uviedol odvolací súd

vyššie, neboli dôvodné, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdil.

16. V odvolacom konaní mala žalovaná plný úspech, a preto odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania

tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.
O samotnej výške náhrad trov konania v prvoinštančom, ako aj odvolacom konaní, rozhodne súd prvej
inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).