Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 29, 2021

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Tdo/47/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215010167
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Šišková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:6215010167.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Šiškovej a
sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Martiny Zeleňakovej, v trestnej veci proti obvinenému G. Q. pre
zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona, na neverejnom zasadnutí konanom
29. apríla 2021 v Bratislave, o dovolaní obvineného G. Q. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej
Bystrici z 19. júla 2017, sp. zn. 3To/52/2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného G. Q. odmieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš (ďalej tiež „okresný súd" alebo „súd prvého stupňa") z 8. marca
2017, sp. zn. 9T/73/2015 bol obvinený G. Q. (ďalej tiež „obvinený" alebo „dovolateľ") uznaný vinným zo
zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

- v presne nezistenom čase od 15,00 h dňa 11.09.2011 do 06,50 h dňa 12.09.2011 sa vlámal do predajne
s rozličným tovarom v obci P. XX tak, že zvesil ľavú časť okna predajne, ktorá sa nachádza vpravo
od vstupných dverí, následne nezisteným predmetom prevŕtal mrežu okna, túto vyhol a cez vzniknutý
otvor vošiel do predajne, odkiaľ odcudzil 10 krabičiek cigariet Marlboro gold orig. v počte 10 balíčkov,
8 krabičiek cigariet Marlboro red, 20 krabičiek cigariet Mars 70, 30 krabičiek cigariet Golden Gate red,
20 krabičiek cigariet LM red LABEL, 15 krabičiek cigariet Paramount red, 4 Vanapo VODKA, alkohol, 10

ks tabaku zn. GULIVERS, 6 krabičiek cigariet LM soft blue, 36 ks Horalky, 5 ks keksy, 5 ks DUTINKY
- cigaretové papieriky, 10 ks tabak zn. KOTVA, 12 ks balení kávy MAXIM káva 250 gramov, nápoj
Adrenalín v počte 15 ks, 80 ks balení cigaretových papierikov, 14 ks Maxim kávy, 8 krabičiek cigariet
Golden Gate 100 blue, 10 ks krabičiek cigariet Golden Gate blue, 18 ks kryštálového cukru, 20 ks
Borovička o objeme 0,05 l, 20 ks batérie BCRL6/2p, 12 ks batérie BCLR 03/4p, 28 ks Fresh kolienok, 14
ks Vodka a objeme 0,04 l, 1 ks Vampo vodky, 3 ks Vampo borovičky v počte 3 ks, 16 ks ARO bravčového

mäsa, 2 ks kúpeľnej šunky o hmotnosti 2 kg, 3 ks Fernet Stocku, 3 ks Karpatské brandy, 4 ks Vodky
extra jemnej, syr eidam údený o váhe 1,638 kg, 10 ks smotany na varenie, 1 ks syr eidam údený, syr
eidam tehla o váhe 1,5 kg, 1 ks ARIEL kapsuly, 6 ks mydla CAMAY, 10 ks paštéta HAME majka, 15 ks
paštéta HAME svačina, 20 ks Margot, 15 ks WINTERFRESH žuvačky, 6 ks TK plnený kapustový list, 8
ks Giana sardinky tomato, 3 ks Glana sardinky v oleji, 1 ks Napoleon diplomat, 1 ks Hamé Trenč.Párky, 8
ks Hamé májka, 4 ks TK Marca Della o objeme 400 g, 5 ks TK Morca Della o objeme 190 g, 2 ks Shauma

šampón, 3 ks Dove SG, 2 ks Palmolive mil, 20 ks Treska v majonéze, 10 ks kuracích stehien, 13 ks
kuracích pečienok, 10 ks kuracích rezňov, 8 ks mrazených kurčiat, 6 ks kuracích krídel, 4 ks Pangasio
filety, 4 ks Rybie prsty ESVA, 1 ks kačacej pečienky, 25 ks Vodky o objeme 0,05 l, 1 ks RUM, 4 ks
Cafe mon cherry, 20 ks nanukov Piknik Tomi vanilka, 30 ks nanukov Piknik Tomi tvaroh, 25 ks nanukov
Bambolino jahoda, 10 ks nanukov Cezar, 12 ks nanukov Kubek, 15 ks nanukov Dr. SOOCK pomaranč,
z poličky odcudzil finančnú hotovosť vo výške 50,- Eur, celkove krádežou spôsobil majiteľke predajne

H. T., nar. XX.XX. XXXX, škodu vo výške 1.012,88 Eur a poškodením okna škodu vo výške 80,- Eur.Za to okresný súd uložil obvinenému G. Q. podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 37 písm.
h), písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 42 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 64 mesiacov, pre výkon

ktorého ho podľa 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia.

Zároveň podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd prvého stupňa zrušil výrok o treste v rozsudku
Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 8T/118/2012 zo 7. januára 2013, ktorým bol obvinenému uložený

podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 212 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného
zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods.
4 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov, pre výkon ktorého bol podľa § 48
ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil okresný súd obvinenému aj povinnosť nahradiť poškodenej
spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. Bratislava škodu vo výške 1.017,79 Eur.

Proti tomuto rozsudku okresného sudu podal obvinený odvolanie, ktoré Krajský súd v Banskej Bystrici

(ďalej tiež „krajský súd" alebo „odvolací súd") uznesením z 19. júla 2017, sp. zn. 3To/52/2017 podľa §
319 Trestného poriadku zamietol.

V podanom dovolaní obvinený síce uvádza, že uvedený opravný prostriedok podáva proti vyššie
označenému rozsudku okresného súdu, vzhľadom ale na to, že v prejednávanej veci na podklade

odvolania obvineného riadne prebehlo odvolacie konanie a obvinený je oprávnený podať dovolanie len
voči druhostupňovému rozhodnutiu odvolacieho súdu [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku], nie
rozhodnutiu súdu prvého stupňa, dospel najvyšší súd k záveru, že ide len o zrejmú nesprávnosť a
dovolanie obvineného posúdil ako opravný prostriedok podaný proti naposledy označenému uzneseniu
krajského súdu, ktorý podal vo svoj prospech prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Štefana Gajdoša,

advokáta so sídlom v Leviciach, SNP 2130/56, a to z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c) a
písm. i) Trestného poriadku.

V dôvodoch podaného dovolania obvinený vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c)
Trestného poriadku namietal, že v priebehu celého konania mu nebolo poskytované právo na obhajobu

takým spôsobom, ako je garantované Ústavou Slovenskej republiky (ústavným zákonom číslo 460/1992
Zb. v znení neskorších predpisov), pretože v pôvodom konaní ustanovený obhajca JUDr. Jozef Školník
muneposkytolpomocvtakejmiere,abyzostalizachovanévšetkyjehoprávavpriebehuceléhotrestného
konania, najmä, aby mal možnosť úplného uplatnenia jeho procesných práv. Obvinený v tejto súvislosti
namietal, že nebol dostatočne informovaný o krokoch svojho predchádzajúceho obhajcu, keďže o

nich bol informovaný až následne, v dôsledku čoho nemal vedomosť o spôsobe obhajoby, taktike a
prípadných zamýšľaných krokoch, konkrétne nemal ani vedomosť o odvolaní podanom prokurátorom
proti rozsudku okresného súdu z 2. marca 2013, ktorému krajský súd vyhovel a uložený trest sprísnil na
64 mesiacov, navyše obvinený nebol predchádzajúcim obhajcom informovaný ani o následne podanom
odvolaní v jeho prospech, domnieval sa, že ide o konanie o predchádzajúcom odvolaní, preto sa ani

verejného zasadnutia nariadeného na 22. máj 2017 nezúčastnil, avšak pokiaľ by bol obhajcom náležite
informovaný, uvedeného verejného zasadnutia by sa zúčastnil. O tom, že predchádzajúci obhajca
náležite nekomunikoval s obvineným svedčí, podľa názoru dovolateľa aj fakt, že dotknutý obhajca v
odvolacom konaní oznámil krajskému súdu, že obvinený volal z utajeného čísla, a preto nepozná na
neho kontakt. Hlbokú nedôveru voči pôvodnému obhajcovi, ako aj neprofesionálny prístup z jeho strany,

obvinený,podľajehotvrdenia,oznámilpredsedníčkesenátuokresnéhosúduvtelefonickomrozhovore,v
ktorom vysvetlil dôvod svojej neprítomnosti. Zároveň v tejto súvislosti dovolateľ poukázal na skutočnosť,
že pôvodne ustanovený obhajca sa nezúčastnil hlavného pojednávania konaného 8. marca 2017, svoju
neúčasť ospravedlnil až na telefonickú výzvu predsedníčky senátu okresného súdu, pričom v konečnom
dôsledku sa spomínaného hlavného pojednávania zúčastnil iný advokát, ktorý však nemal možnosť

dostatočne sa oboznámiť s prejednávanou vecou, hoci obvinený s jeho účasťou súhlasil, keďže sa na
hlavné pojednávanie dostavil až z Čiech po vyžiadaní náhradného voľna z práce.Vo vzťahu dovolaciemu dôvodu plynúcemu z ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku
obvinený poukázal na nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia týkajúceho sa uloženia
súhrnného trestu. Obvinený v tejto súvislosti namietal, že trest, ku ktorému bol ukladaný súhrnný trest,

právoplatne uložený 7. januára 2013 riadne vykonal, a to v čase od 28. januára do 28. mája 2013, preto
uloženie súhrnného trestu k nemu, hoci jeho výkon okresný súd do výkonu súhrnného trestu započítal,
považoval po tak dlhej dobe za závažné pochybenie súdu a za neprijateľné, v rozpore s článkom 50 ods.
5 Ústavy Slovenskej republiky, ale aj článku 4 ods. 1 Protokolu číslo 7 k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd obsahujúcich zákaz dvojitého potrestania za ten istý skutok.

V podstate na základe vyššie uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku vyslovil, že v úvode označeným rozsudkom okresného
súdu bolo porušené jeho právo na obhajobu zásadným spôsobom a zároveň, že dotknuté rozhodnutie je
založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, aby podľa § 386 ods. 2 Trestného
poriadku spomínané rozhodnutie okresného súdu zrušil vo výroku o vine aj treste a podľa § 388 ods. 1

Trestného poriadku prikázal, aby okresný súd vec znovu prerokoval a rozhodol.

K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Krajskej prokuratúry Žilina (ďalej tiež „prokurátor"), ktorý
uviedol, že obvinenému ustanovený obhajca sa v konaní pred súdom zúčastňoval všetkých pojednávaní
s výnimkou jedného prípadu, kedy ho zastúpil obhajca JUDr. Alan Zvara, ktorého obvinený nenamietal,

ustanovený obhajca využil všetky dostupné prostriedky v prospech obvineného, obvinený mal možnosť
sa s obhajcom radiť o spôsobe a taktike obhajoby, ak s ním nebol spokojný, mohol si obhajcu zvoliť,
prípadne vzniesť námietku straty dôvery a požiadať súd o ustanovenie iného obhajcu, prípadne podať
sťažnosť na Slovenskú advokátsku komoru, no nič z toho neurobil. Vo vzťahu k námietke obvineného
týkajúcej sa nesprávneho použitia iného hmotnoprávneho ustanovenia prokurátor v podanom vyjadrení

uviedol, že vykonanie predchádzajúceho trestu, ku ktorému bol ukladaný súhrnný trest nemá žiaden
vplyv na ukladanie súhrnného trestu, napokon vykonaný trest mu bol započítaný do súhrnného trestu
uznesením, proti ktorému obvinený sťažnosť nepodal. V podstate na základe vyššie uvedených dôvodov
prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku)
pred vydaním rozhodnutia o dovolaní posúdil naplnenie procesných podmienok pre podanie dovolania
a zistil, že dovolanie bolo podane´ proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 2 písm. h) Trestného
poriadku],bolopodane´prostredníctvomobhajcu(§373ods.1Trestnéhoporiadku),osobouoprávnenou
na jeho podanie [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku], v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného

poriadku) a na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku). Zistil ďalej,
že dovolanie spĺňa obligatórne obsahove´ náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku), a že
obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1
Trestného poriadku).

Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podane´ dovolanie je potrebne´
odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejme´, že nie sú splnene´ dôvody dovolania podľa §
371 Trestného poriadku [§ 382 písm. c) Trestného poriadku].

V prvom rade sa žiada uviesť, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným a

záväzným rozhodnutiam súdov predstavuje výrazný zásah do právnej istoty a stability právnych vzťahov
v právnom štáte. Aj z uvedeného dôvodu je dovolanie určené k náprave najzásadnejších a zákonom
taxatívne vymedzených procesných a hmotnoprávnych vád, ktoré by svojimi dôsledkami mohli zásadne
ovplyvniť trestné konanie, respektíve jeho procesný výsledok. Dovolanie nie je prostriedkom určeným
na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa [primerane rozhodnutie

najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky (ďalej len „Zbierka") pod číslom 57/2007].

Jednotlivé dovolacie dôvody [§ 371 ods. 1 písm. a) až n) Trestného poriadku], ktoré môže dovolateľ
uplatňovať, sú vymedzené taxatívne a podstatne užšie ako dôvody zakotvené v Trestnom poriadku pre

zrušenie rozsudku v odvolacom konaní, aby sa príliš širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného
prostriedku nenarušovala právna istota. Dovolanie teda nezakladá ďalšiu riadnu opravnú inštanciu
a nepredstavuje „ďalšie odvolanie". (Primerane napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Tdo/67/2018, 4Tdo/17/2019, 4Tdo/23/2019, 5Tdo/85/2017, 5Tdo/7/2020.).Podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo
porušené právo na obhajobu.

Právo na obhajobu patrí k základným atribútom spravodlivého procesu. Je jedným zo základných
práv obvineného, ktoré je zakotvené v čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 40 ods. 3 Listiny
základných práv a slobôd a následne aj v § 2 ods. 9 Trestného poriadku. Porušenie práva na obhajobu
je síce dôvodom na podanie dovolania [citované ustanovenie § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku],

avšak zákon (Trestný poriadok) pre uplatnenie takéhoto dovolacieho dôvodu predpokladá len zásadné
porušenie práva na obhajobu (teda nie každé aj bezvýznamné porušenie tohto práva bez materiálneho
dopadu na práva a postavenie obvineného zakladá vyššie označený dovolací dôvod).

Právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku je
potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho

obhajcu (§ 34 ods. 4 Trestného poriadku).

Obvinený v podanom dovolaní videl naplnenie vyššie uvedeného dovolacieho dôvodu v podstate tým,
že mu v pôvodnom konaní ustanovený obhajca neposkytoval právne služby v požadovanej kvalite.

Na tomto mieste sa však žiada uviesť, že z nezávislosti advokácie (právnickej profesie) na štáte vyplýva,
že vedenie obhajoby je vo svojej podstate záležitosťou medzi obhajcom a obvineným, či už mu bol
obhajca pridelený v režime právnej pomoci poskytovanej štátom, alebo si ho platí klient sám. Podľa čl.
6 ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sú zmluvné štáty/príslušné
vnútroštátne orgány povinné zasiahnuť iba vtedy, ak nedostatky na strane ustanoveného obhajcu sú

očividné, alebo ak sú na ne dostatočne upozornené iným spôsobom [rozsudky Európskeho súdu pre
ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo veci Kamasinski proti Rakúsku, Shekhov proti Rusku], pričom to isté
platí potom i pre obhajcu zvoleného obvineným (rozsudok vo veci Imbrioscia proti Švajčiarsku).

Z relatívnej nezávislosti výkonu advokátskej praxe vyplýva, že štát advokáta neriadi a nenesie

zodpovednosť za jeho činy (rozhodnutie ESĽP vo veci Alvarez Sanchez proti Španielsku). Pokiaľ sa
však obhajca dopustí zjavnej procesnej chyby, v dôsledku ktorej by malo dôjsť k odmietnutiu podaného
opravného prostriedku, mal by príslušný súd prijať určité pozitívne opatrenia - napr. vyzvať právneho
zástupcu, aby svoj omyl napravil (rozsudok ESĽP vo veci Czekalla proti Portugalsku, Andreyev proti
Estónsku).

Z uvedeného je teda zrejmé, že súdy v zásade nemajú povinnosť zasahovať do vzťahu medzi klientom
(obvineným) a obhajcom a ani posudzovať, či hodnotiť kvalitu poskytovaných právnych služieb, preto
nespokojnosť obvineného s právnymi službami poskytovanými obhajcom dovolací dôvod plynúci z
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku spravidla nenapĺňa.

Zásah súdov do vzťahu medzi obvineným a obhajcom by bol na mieste až v prípade skutočne intenzívne
nekvalitne poskytovaných právnych služieb, kedy by bolo zlyhanie obhajcu očividné, neprehliadnuteľné,
na prvý pohľad zrejmé, čo však nie je prípad prejednávanej veci.

Z predloženého spisu je zrejmé, že v pôvodnom konaní ustanovený obhajca sa zúčastňoval jednotlivých
úkonov trestného konania vrátane konania pred súdom, vypočúvaným svedkom kládol otázky, podával
v mene obvineného opravné prostriedky, pričom obvinený osobu obhajcu nenamietal, nepožiadal
súd o jeho oslobodenie od povinnosti obhajovania ustanoveného obhajcu, nesťažoval sa na obhajcu
a s jeho zastúpením advokátom JUDr. Alanom Zvarom na jednom hlavnom pojednávaní súhlasil.

Nič nenasvedčuje tomu, že by obvinený pri telefonickom rozhovore so sudkyňou prezentoval svoju
nespokojnosť s obhajcom, keďže tak neurobil ani písomne a ani ústne na pojednávaní. Obdobne
tak skutočnosť, že obvinený komunikoval s obhajcom z utajeného čísla o nedostatočnej komunikácii
obhajcu, keďže takto komunikovať sa obvinený rozhodol sám, nesvedčí.

Navyše podľa § 371 ods. 4, veta prvá, Trestného poriadku dôvody podľa odseku 1 písm. a) až g)
nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní
a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister
spravodlivosti.Obvinený v pôvodnom konaní, a to ani pred odvolacím súdom, nekvalitu poskytovaných právnych
služieb obhajcom nenamietal, preto túto skutočnosť vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 371 ods.

4 Trestného poriadku už nemôže úspešne v dovolacom konaní použiť. Ak totiž obvinený v skorších
štádiách trestného konania rezignuje na možnosť využitia opravných prostriedkov, ktorými by mohol
dosiahnuť nápravu ním tvrdeného porušenia jeho práv, nemôže sa ich nápravy potom domáhať v
dovolacom konaní.

Vyššie uvedenými námietkami teda obvinený dovolací dôvod plynúci z ustanovenia § 371 ods. 1 písm.
c) Trestného poriadku zjavne nenaplnil.

Podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na
nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho
ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Podľa názoru obvineného k naplneniu uvedeného dovolacieho dôvodu došlo tým, že mu bol v
prejednávavej veci uložený súhrnný trest k trestu, ktorý už dávnejšie v celom rozsahu vykonal, pričom
v takomto postupe súdov nižšieho stupňa videl porušenie zásady „nie dvakrát o tej istej veci" plynúcej
z ustanovení článku 50 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ale aj článku 4 ods. 1 Protokolu číslo 7 k

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Podľa článku 50 ods. 5, veta prvá, Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno trestne stíhať za čin,
za ktorý bol už právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obžaloby.

Podľa článku 4 ods. 1 Protokolu číslo 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
nikoho nemožno stíhať alebo potrestať v trestnom konaní podliehajúcom právomoci toho istého štátu za
trestný čin, za ktorý už bol oslobodený alebo odsúdený konečným rozsudkom podľa zákona a trestného
poriadku tohto štátu.

Podľa § 42 ods. 1 Trestného poriadku ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr,
ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný
trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom,

ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad (§ 42 ods. 2, veta prvá, Trestného poriadku.

Podľa§42ods.3Trestnéhoporiadkuustanovenieosúhrnnomtrestesanepoužije,akskoršieodsúdenie
je takej povahy, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený alebo ak skorší rozsudok bol vydaný

súdom iného členského štátu Európskej únie.

Vzhľadom na to, že súd ukladajúci súhrnný trest po zistení podmienok pre jeho uloženie (§ 42 ods. 1
Trestného poriadku) zároveň zruší výrok o predchádzajúcom treste (§ 42 ods. 2 Trestného poriadku),
páchateľ trestného činu, ktorému je súhrnný trest ukladaný, a do ktorého navyše sa mu pôvodne

vykonaný trest započíta, nie je dvakrát potrestaný za to isté konanie. Takýmto postupom preto k
porušeniu zásady „nie dvakrát o tej istej veci" nedochádza.

Aj napriek splneniu podmienok pre ukladanie súhrnného trestu sa takýto trest neuloží, ak je
predchádzajúce odsúdenie zahladené, alebo ide o odsúdenie súdom iného členského štátu, čo nie je

prípad prejednávanej veci.

Vyššie uvedenými dôvodmi preto obvinený dovolací dôvod plynúci z ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i)
Trestného poriadku zjavne nenaplnil.

Vzhľadom na to, že obvinený G. Q. skutočnosťami, ktoré uviedol vo svojom dovolaní, zjavne nenaplnil
dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c) a písm. i) Trestného poriadku, Najvyšší súd Slovenskej
republiky na neverejnom zasadnutí jeho dovolanie podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietol.Rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.