Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 28, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/735/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714206907
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6714206907.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: P.. R. Q., rod. D., nar.
XX. XX. XXXX, bytom F., D. ulica XXX/XX, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou AK Dlhopolec
s. r. o., so sídlom Zvolen, Nám. SNP 27, IČO: 36 867 306, proti odporcovi: M.. P.. Q. Q., S.., nar. XX. XX.
XXXX, bytom F., D. ulica XXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom, so sídlom
Advokátskej kancelárie Zvolen, Nám. SNP 70/36, o vylúčenie odporcu z užívania rodinného domu, o

odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen zo dňa 29. 05. 2015 č. k. 11C/79/2014 - 308,
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie okresného súdu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd prerušil konanie vo veci o vylúčenie odporcu z obývania
rodinného domu do skončenia trestného konania vedeného Okresným riaditeľstvom PZ vo Zvolene,

odbor kriminálnej polície Zvolen pod ČVS: ORP-682/1-VYS-ZV-2014. V odôvodnení napadnutého
uznesenia okresný súd poukázal na zistenie, že poškodená P.. R. Q. (tu navrhovateľka) podala na
OkresnúprokuratúruZvolenoznámenieoskutočnostiachnasvedčujúcichtomu,žekonanímneznámeho
páchateľa mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu. Poškodená - oznamovateľka uviedla, že podala
trestné oznámenie na manžela P.. Q. Q. (tu odporca) z dôvodu podozrenia zo spáchania trestného činu
týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Uznesením ČVS: ORP-682/1-VYS-ZV-2014 zo dňa 10. 09. 2014

bolo začaté trestné stíhanie za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ a
e/Trestnéhozákonapreto,žepáchateľodpresnenezistenedobyvroku2011do01.09.2014vspoločnej
domácnosti na adrese D. XXX/XX, F., spôsoboval fyzické a psychické utrpenie P.. R. Q. neprimeraným
správaním pred spoločnými deťmi, ponižovaním menovanej adresovaním vulgárnych výrazov na jej
osobu, neopodstatneným podozrievaním z nevery, neustálym kontrolovaním, bránením kontaktu s inými
osobami, fyzickými útokmi na jej osobu, vyhrážaním sa jej zabitím a zničením spoločného majetku,

obmedzovaním prístupu k finančným prostriedkom, čím takýmto spôsobom ohrozoval jej fyzické a
psychické zdravie. Proti vzneseniu obvinenia podal obvinený prostredníctvom právneho zástupcu
sťažnosť. Okresná prokuratúra sťažnosť uznesením zo dňa 11. 02. 2015 zamietla. Obvinený bol dňa
17. 03. 2015 vypočutý, vypočúvaní boli aj svedkovia, v spise sa nachádza Znalecký posudok č. 24/2013
vypracovanýsúdnouznalkyňouS..N.K.ač.25/2014vypracovanýtouistousúdnouznalkyňou.Sudkyňa
pre prípravné konanie vydala dňa 09. 03. 2015 príkaz na vyšetrenie duševného stavu poškodenej,

rovnako aj obvineného. Právny zástupca navrhovateľky doložil do spisu kópie Znaleckých posudkov č.
24/2015 a č. 17/2015 vypracované súdnymi znalkyňami z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria Z.. T. E. a Z.. Q. F..

Vkonanísanavrhovateľkadomáhavylúčeniaodporcuzužívaniarodinnéhodomuzdôvodupsychického
a fyzického týrania. Voči odporcovi je vedené trestné konanie pre podozrenie zo spáchania zločinu

týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 8 písm. a/ a e/ Trestného zákona. V trestnom
konaní prebieha rozsiahle dokazovanie. Podľa názoru súdu bolo hospodárne toto konanie prerušiť doskončeniatrestnéhokonania.Odrozhodnutiavtrestnejveci,čisaodporcadopustilzločinutýraniablízkej
a zverenej osoby voči navrhovateľke, závisí rozhodnutie v tejto prejednávanej veci, preto súd konanie
prerušil do skončenia trestného konania.

Proti uzneseniu o prerušení konania podal odporca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu,
že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle
ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O. s. p. Udáva, že označené trestné stíhanie nemá a nemôže
mať vplyv na povinnosť súdu rozhodnúť v označenej veci, naviac predmet týchto konaní nie je totožný a

závisí od rôznych hmotnoprávnych a procesnoprávnych faktorov. Poukazuje na skutočnosť, že konajúci
súdjeviazanýzákonnouúpravou,predovšetkýmObčianskymsúdnymporiadkom,pretovšetkyskutkové
a právne otázky je oprávnený skúmať a posúdiť samostatne bez ohľadu na prípadné trestné stíhanie.
Účelom trestného konania je najmä posudzovanie trestnoprávnej zodpovednosti, zisťovanie, či sa stal
prejednávaný skutok, či je trestným činom a zisťovanie osoby páchateľa a objasnenie skutkového stavu
potrebného na rozhodnutie o vine a treste. Konanie o vylúčenie odporcu z užívania rodinného domu je

konaním, v ktorom má byť účastníkom zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov,
ktoré majú byť prejednané spravodlivo a v primeranej lehote. V súvislosti s predmetným trestným
stíhaním uvádza, že doterajšie poznatky nasvedčujú tomu, že trestné oznámenie navrhovateľky voči
odporcovi boli podané účelovo. Trestné oznámenie a v ňom obsiahnuté tvrdenia označuje za komplot
s výsledkom konštrukcií zo strany manželky odporcu, toto bolo účelovo načasované s priehľadným a

zneužívajúcim zámerom zmeniť a zvrátiť stav a vývoj občianskych súdnych konaní prebiehajúcich na
okresnomsúdemedzirozvádzajúcimisamanželmi.Ksamotnémuobsahutrestnéhooznámeniaodporca
uvádza, že tento nekorešponduje so skutkovými okolnosťami prípadu, navrhovateľka nepodložene
a bezdôvodne opakovane podsúva vykonštruované a nekorektné tvrdenia, ktoré nemajú oporu v
skutkovom stave prípadu. Ide o duplikát predchádzajúceho trestného konania v roku 2008 zastaveného

v roku 2010 s rovnakým scenárom a obsadením, jediný rozdiel je v tom, že orgány činné v trestnom
konaní z neznámych dôvodov nepribrali do konania znalcov Z.. R. Z. a Z.. S. N., nevypočuli ošetrujúceho
lekára navrhovateľky Z.. E. Z. a znalca psychológa A. L., ktorí mali exaktné poznatky o osobe a stave
navrhovateľky z predchádzajúceho zastaveného trestného stíhania. Trestné oznámenie je súčasťou
zamýšľaného plánu manželky dosiahnuť rozvod, rozložiť rodinu a získať finančný prospech, následne

po rozvode v rámci vyporiadania BSM získať rodinný dom v F., o čo sa navrhovateľka pokúšala už
v minulosti. Pri prerušení konania z dôvodu prebiehajúceho trestného konania nebral súd dostatočne
na zreteľ, že má odporca v označenom dome trvalé bydlisko, že v ňom býval, pracoval a relaxoval,
stretával sa so svojimi deťmi. Dom a k nemu prináležiace pozemky sú v bezpodielovom spoluvlastníctve
navrhovateľky a odporcu, sú v ňom hnuteľné veci patriace do výlučného vlastníctva odporcu a hnuteľné

veci patriace do BSM. Súčasný stav založený vydaním predbežného opatrenia a uznesením o prerušení
konania na neurčitý dobu obmedzuje a znemožňuje výkon práv odporcu k týmto veciam. Súd nekriticky a
bez akejkoľvek verifikácie prijal všetky tvrdenia navrhovateľky, nezvážil dopad prerušenia tohto konania
na všetky oblasti života odporcu. V prípade prebiehajúceho občianskeho súdneho konania považuje
za nekorektné používať predmetné trestné konanie ako relevantný dôvod na prerušenie konania. Za

neprípustnú a ústavne nekomfortnú pokladá situáciu, aby rozsiahle dokazovanie v trestnom konaní
dopadalo a ovplyvňovalo priebeh a rýchlosť občianskeho súdneho konania v prejednávanej veci.
Prerušenie konania v uvedenej veci zásadným spôsobom zasahuje do ústavou garantovaných práv
občana, keď trestné konanie sa môže viesť niekoľko rokov a odporcovi bude po túto dobu úplne
obmedzené vlastnícke právo k užívaniu rodinného domu a prináležiacich nehnuteľností. Poukázal na

uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/36/2008, podľa ktorého „predbežné opatrenie nemožno
vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčení aspoň základných skutočností umožňujúcich
prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia
nebezpečenstva hroziacej ujmy“. Poukazuje na súčasný stav, kedy navrhovateľka žije v 7-izbovom
rodinnom dome s rozlohou 300 m2, s nadštandardnou výbavou, okrem toho môže využívať úžitkovú

záhradu o výmere cca 2500 m2, pričom odporca si musel zabezpečiť základné životné potreby a
jeho životný štandard sa nedá porovnať so životnou úrovňou navrhovateľky. V dôsledku vydaných
predbežných opatrení musí platiť výživné na oboch synov vo výške 250,- Eur a jeho súčasná finančná
situácia smeruje k tomu, že nedokáže pokryť všetky náklady na živobytie vrátane výživného. Poukázal
na svoje reálne aktuálne príjmy a výdavky so záverom, že je v mínusovom stave vo výške mínus

450,- Eur mesačne. Odporca doložil k svojmu odvolaniu pracovné hodnotenie zamestnávateľa (V. R.
C. v T.), v ktorom odporcu hodnotí ako kreatívnu osobnosť s príslušným rozhľadom a prehľadom
nutným pre prácu tímu vedeckých pracovníkov a študentov, s vysokou mierou osobnej disciplíny, ktorý
dokáže s rozvahou a v pokoji riešiť rôzne typy problémov, často využíva kompromisné riešenie s cieľomdosiahnuť spoločný výsledok akceptovateľný širším tímom spolupracovníkov. Označený je ako pozitívne
akceptovaná osobnosť na pôde W. S. P. P. K.. Následne predložil ako dôkaz k svojim tvrdeniam čestné
prehlásenie S. Z. a K. Z., štátnych občanov L. Q., ktorí sa vyjadrovali k pravidelným letným dovolenkám

odporcu s manželkou v priebehu ostatných rokov. Z týchto prehlásení vyplýva, že navrhovateľka a
odporca chodili do apartmánu v mieste S. na dovolenku od roku 2007 do roku 2013, počas tohto obdobia
sa spriatelili. Vzťah medzi manželmi označili ako dobrý, títo trávili čas spolu s deťmi, prechádzali sa a
užívali si dovolenku. Spoločne sa starali aj o postihnutého syna Q.. Nikdy medzi nimi nevideli hádku a
manželstvo považovali za dobré.

Proti uzneseniu na prerušenie konania podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj navrhovateľka.
Podľa jej názoru právna úvaha prvostupňového súdu, podľa ktorej od rozhodnutia v trestnom konaní,
teda či sa odporca dopustil spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby voči navrhovateľke,
závisí aj rozhodnutie v tejto veci, nezodpovedá zákonnej úprave vzťahujúcej sa na prejednávaný prípad.
Navrhovateľka návrh na vylúčenie odporcu z užívania spoločných nehnuteľností odôvodnila právne

poukazom na ustanovenie § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kde je bližšie uvedené kedy a akým
spôsobom môže súd zasiahnuť do výkonu vlastníckych (prípadne užívacích) práv toho z manželov, ktorý
sa páchania fyzického alebo psychického násilia dopúšťa. Poukazuje na judikatúru vo veci definície
násilia, napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 15. 10. 2012 sp. zn. 5Cdo 10/2012. Pritom na
Okresnom riaditeľstve Policajného zboru vo Zvolene je vedené trestné konanie, kde je odporca trestne

stíhaný ako obvinený zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, kde predmetom konania je posúdenie
otázky, či odporca vlastným konaním naplnil znaky skutkovej podstaty trestného činu, teda či sa voči
navrhovateľke dopúšťal zákonom zakázaného konania v takej intenzite a kvalite, že takéto konanie nie
je možné posúdiť napríklad ako priestupok. Páchanie násilia môže byť právne posúdené ako trestný
čin, môže byť právne posúdené ako priestupok, dokonca nemusí ísť ani o priestupok avšak z hľadiska

súkromnoprávnej úvahy stále pôjde o násilie. Výsledok v trestnom konaní preto nemôže byť rozhodujúci
pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľky v tomto konaní. Tak by tomu bolo len vtedy, pokiaľ
by zákon v ustanovení § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka nehovoril o „osobe páchajúcej násilie“,
ale o „osobe, ktorá spáchala trestný čin“. Prvostupňový súd teda vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ
prerušenie konania odôvodnil tým, že od rozhodnutia v trestnej veci závisí aj rozhodnutie v tejto právnej

veci. Nad rámec odvolania poukázala na závery Znaleckých posudkov psychológa č. 24/2014 a č.
25/2014, ako aj znaleckého posudku psychiatrov, ktoré sú obsahom spisu, s tým, že násilie páchané
odporcom na navrhovateľke zanechalo na nej stopy a došlo k závažnému porušeniu jej zdravia.

Navrhovateľka vo vyjadrení k podanému odvolaniu odporcu uviedla, že súhlasí s odvolaním odporcu v

časti, kde uviedol, že predmetom civilného a trestného konania sú odlišné otázky, resp. že predmety
týchto konaní sú na sebe nezávislé, obdobnú argumentáciu použila aj navrhovateľka v podanom
odvolaní. Nesúhlasí s odvolaním odporcu v časti hodnotenia doterajšieho priebehu trestného konania.
Podľa názoru navrhovateľky výsledky vykonaného dokazovania v trestnom konaní známe z pripojeného
trestného spisu bez ďalšieho vytvárajú dostatočný predpoklad pre rozhodnutie v predmetnej právnej

veci. Pokiaľ sa odporca vyjadroval k svojim majetkovým pomerom, poukazuje na príjem odporcu, ktorý
mesačnepresahuje2.000,-Eur,pričomnavrhovateľkamápríjemviacako200,-Eurmesačne.Vzhľadom
na predmet tohto konania považuje ďalšie vyjadrenie sa k týmto majetkovým pomerom za neúčelné.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p.,

bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p. Napadnuté uznesenie okresného súdu
ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Zároveň odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O. s .p. považuje za správne
aj odôvodnenie napadnutého uznesenia, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje a na ktoré v

podrobnostiachodkazuje.Zobsahuspisuodvolacísúd zistil,žeprvostupňovýsúdvzhľadomnapredmet
konania (vylúčenie odporcu z užívania rodinného domu z dôvodu psychického a fyzického týrania podľa
§ 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a vzhľadom na doposiaľ vykonané dokazovanie prerušil konanie
postupompodľa§109ods.2písm.c/O.s.p.zdôvodu,ženaokresnomsúdeprebiehaajtrestnékonanie
proti odporcovi pre podozrenie zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa §

208 ods. 1 písm. a/ a e/ Trestného zákona, v ktorom sa vykonáva rozsiahle dokazovanie. Naposledy
znaleckými posudkami na posúdenie psychického stavu poškodenej a obvineného, t. j. navrhovateľky
a odporcu v tomto konaní. Okresný súd zaujal názor, že od rozhodnutia v trestnej veci, či sa odporcadopustil zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby voči navrhovateľke, závisí aj rozhodnutie v tejto
prejednávanej veci, a preto do skončenia trestného konania konanie v tejto civilnoprávnej veci prerušil.

Obaja účastníci podali odvolanie, keď s prerušením nesúhlasili z dôvodov, ako je uvedené v tomto
rozhodnutí vyššie. Aj keď odvolací súd súhlasí s názorom navrhovateľky a rovnako odporcu, že vo veci
je možné rozhodnúť aj pred skončením vo veci trestného konania, odvolací súd upriamuje pozornosť
na tú skutočnosť, že napadnutým uznesením okresný súd prerušil konanie postupom podľa § 109 ods.
2 písm. c/ O. s. p., ide teda o prípad fakultatívneho prerušenia konania, ktoré závisí od úvahy súdu, ide

teda o možnosť súdu konanie prerušiť, keď má za to, že prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka,
ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Vzhľadom na predmet prebiehajúceho trestného konania
možno bez akýchkoľvek pochybností dospieť k záveru, že v tomto trestnom konaní sa rieši otázka,
ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu aj v tejto občianskoprávnej veci. Aj keď treba prisvedčiť
argumentu navrhovateľky, že aj v prípade, ak konanie odporcu by nebolo kvalifikované ako trestný čin,
resp. priestupok, bude musieť okresný súd skúmať ňou podaný návrh v zmysle úpravy Občianskeho

zákonníka, podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie v označenej trestnej veci nepochybne rieši
otázku, ktorá v každom prípade má význam aj pre rozhodnutie v tejto preskúmavanej veci. Pokiaľ
odporca namieta porušovanie jeho ústavou garantovaných vlastníckych práv, odvolací súd dodáva, že
právo na ochranu života a zdravia je silnejšie ako vlastnícke právo, preto táto námietka neobstojí, keď
právo na ochranu života a zdravia má absolútnu povahu a prednosť pred vlastníckym právom osoby,

najmä pokiaľ je táto dôvodne podozrivá z násilia.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd uzatvára, že nezistil dôvod pre zmenu napadnutého uznesenia,
ani na jeho zrušenie, pretože pokiaľ prvostupňový súd dospel k záveru, že vzhľadom na označené
trestné konanie je potrebné do jeho skončenia prerušiť konanie v tejto veci, existuje zákonná možnosť,

aby prvostupňový súd po úvahe túto procesnú možnosť využil, je potrebné napadnuté rozhodnutie
považovať za správne a je dôvodné ho potvrdiť v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.