Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 9, 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/178/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111213640
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Rybárik
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5111213640.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Jánom Rybárikom v právnej veci žalobcu: Z.. H. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom O. XXXX, X. Q. J., právne zastúpený: JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s.r.o., Národná 17,
Žilina, IČO: 36 848 654, proti žalovanému: U. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. č. XXX, právne zastúpená:
JUDr. Jozef Polák, advokát so sídlom Radlinského 1718, Dolný Kubín, IČO: 37 981 765, o zaplatenie
48.463,12 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 48.463,12 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 2,5% od 1.1.2005 do zaplatenia, do troch od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. Žalovaná j e p o v i n n á uhradiť Slovenskému štátu na účet vedený v Štátnej pokladnici
Bratislava z titulu znaleckých posudkov sumu vo výške 2.519,60 eur, do troch dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia istiny vo výške 48.463,12 eur s príslušenstvom. Žalobu
odôvodnil tým, že dňa 29.6.1997 poskytol svojmu bratovi Z.. J. Y. a jeho manželke U. Y., rod. H. účelovú
peňažnú pôžičku vo výške 2.920.000,-Sk. Jednalo sa o pôžičku na výstavbu nového rodinného domu a
novej hospodárskej budovy s garážou vrátane oplotenia v obci N. na pozemku č. XXX/X. Túto pôžičku
im poskytol bezúročne do 31.12.2004. Pre prípad, že by do tejto doby pôžičku nesplatili, dohodli sa,

že od 1.1.2005 mu zaplatenia okrem základnej istiny aj úrok z omeškania vo výške 2,5% ročne až do
zaplatenia. Túto pôžičku im poskytol len z toho dôvodu, že sa jednalo o jeho brata. V rozhodujúcom čase
sa takéto pôžičky mohli získať z bánk s úrokmi okolo 17% ročne. Objekty, na ktoré im požičal finančné
prostriedky, boli skolaudované v roku 1997.
Ďalej svoju žalobu odôvodňoval tým, že tunajší súd o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov
(BSM) rozhodol za trvania manželstva a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.7.2003.
KeďžesaobajamanželianerozhodliovyporiadanítýchtonehnuteľnostívN.,pouplynutítrojročnejlehoty

sa stali ako dlžníci so zákona podielovými spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností s príslušenstvom v N.. Z
tohto dôvodu sa obaja manželia stali podielovými spoluvlastníkmi s rovnakými podielmi všetkých aktív
ako aj pasív viažucich sa k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam v N..
Keďže ku dňu právoplatnosti zrušenia BSM za trvania manželstva, t.j. ku dňu 21.7.2003 nebola
splatená žiadna čiastka z tejto účelovej pôžičky, na základe tejto skutočnosti sa tak automaticky rozdelila
rovnakým dielom i povinnosť splácať uvedenú pôžičku. To znamená, že od 21.7.2003 boli povinní obaja

manželia - Z.. J. Y. ako aj jeho manželka U. Y., rod. H. splatiť mu po 50% z poskytnutej pôžičky, jednotlivo
teda každý po 48.464,12 eur. Jeho brat svoju časť tejto pôžičku vrátane 2,5% úroku vo výške 2.821 eur
splácal v splátkach od 1.1.2005 do 7.4.2011.Žalovaná mu však do dnešného dňa neuhradila nič zo svojho 50% podielu uvedenej účelovej pôžičky.
Vzhľadomnato,žebolaabsolútnenečinnáohľadomsplateniasvojhopodielunapôžičke,preduplynutím
lehoty splatnosti 30.6.2009 ju doporučeným listom dňa 15.6.2009 vyzval na zaplatenie jej časti pôžičky,

ktorá jej podľa 50% vlastníckeho podielu k týmto nehnuteľnostiam v N. prislúcha podľa zákona. Do
dnešného dňa mu však neuhradila i napriek výzvam žiadne finančné prostriedky. Z uvedených dôvodov
sa potom obrátil žalobou na súd.

2. Žalovaná vo svojom odpore proti platobnému rozkazu, ktorým ju súd zaviazal k zaplateniu istiny,

uviedla, že tvrdenia žalobcu považuje za nepravdivé, pretože žiadnu zmluvu o pôžičke nepodpísala,
neudelila žiaden tvrdený súhlas na poskytnutie pôžičky, a teda nikdy uvedené peňažné prostriedky od
žalobcu neprevzala. Keďže zmluva o pôžičke zo dňa 29.6.1997 nebola ňou podpísaná ako konajúcou
osobou, je predmetný právny úkon vo vzťahu k žalovanej absolútne neplatný, pričom žalovanej nie sú
známe ani okolnosti uzavretia zmluvy o pôžičke. Zmluvu o pôžičke považovala za sfalšovanú a účelovo
vyhotovenú žalobcom a Z.. J. Y., s ktorým bola v tom čase v rozvodovom konaní.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, podrobne vypočul sporové strany, vypočul svedka Z.. J. Y.,
oboznámil sa s výpisom z VÚB banky, výpisom z LV, dohodou o vyporiadaní BSM, so znaleckým
posudkom J.. D. Q., znaleckým posudkom R.. R.. P. Y., zmluvou o pôžičke, s odborným stanoviskom J..
J. M., so znaleckým posudkom Kriminalistického a expertízneho ústavu, s pripojeným spisom OPR-651/

OEK-ZA-2009 a zistil nasledovné:

4. Údajne dňa 29.6.1997 mal žalobca poskytnúť svojmu bratovi a jeho v tom čase manželke
účelovú pôžičku vo výške 2.920.000,-Sk. Jednalo sa o pôžičku na výstavbu nového rodinného domu,
hospodárskej budovy s garážou vrátane oplotenia a spevnených plôch v obci N..

Žalobca ako aj jeho brat J. Y. počas celého konania tvrdili, že skutočne došlo k uzavretiu tejto účelovej
pôžičky, naopak žalovaná tvrdila, že nebola prítomná pri podpisovaní tejto pôžičky, vôbec o tejto pôžičke
nevedela a dozvedela o nej až z predžalobných výziev. Ako to už bolo vyššie konštatované, súd
podrobne vypočul sporové strany, resp. svedka Z.. J. Y..

5. Z výpovede svedka Z.. J. Y. - brata žalobcu vyplynulo, že manželstvo so žalovanou uzatvoril v roku
1994. Časom sa rozhodli, že si postavia rodinný dom v N.. Spočiatku mali aj finančné prostriedky,
ktoré mal osobne našetrené, bolo to asi 800.000,-Sk. Začali stavať, avšak nemali dostatok finančných
prostriedkov, a preto oslovil svoju rodinu. Jeho manželka dobre vedela, že finančné prostriedky, ktoré
mali našetrené, nemôžu postačovať na výstavbu rodinného domu. V roku 1996 oslovili jeho rodičov,

ktorí mu poskytli pôžičku v sume 200.000,-Sk. Túto prevzala osobne jeho manželka. Následne si požičal
od brata 2.920.000,-Sk. V tom čase bola jeho manželka potešená a povedala mu, že toľko peňazí v
živte nevidela. Konkrétne k podpisu zmluvy uviedol, že to bol žalobca, ktorý spoločne s finančnými
prostriedkami priniesol aj písomnú zmluvu o účelovej pôžičke. V rozhodujúcom čase manželka nebola
doma, bola so synom na prechádzke. Finančné prostriedky riadne prepočítal a čakali, pokým sa

manželka vráti z prechádzky. Keďže dlhší čas nechodila, žalobca odišiel s tým, že na druhý deň mu
mal svedok priniesť podpísanú zmluvu aj manželkou, čo sa aj stalo. Manželka sa vrátila a podpísala
zmluvu. On si svoju časť pôžičky splatil ešte pred rozvodom manželstva. Celkové náklady na výstavbu
rodinného domu a hospodárskej budovy boli asi 4.400.000,-Sk. Ešte pred poskytnutím samotnej
pôžičky mali viacero stretnutí so žalobcom, pričom bola prítomná aj žalovaná. Rozoberali podmienky

pôžičky, predmet pôžičky, samotnú výšku a žalovaná bola pri týchto rokovaniach prítomná.

6. Naopak žalovaná na pojednávaniach tvrdila, že aj po nahliadnutí do samotnej zmluvy o pôžičke zo
dňa 29.6.1997 musí konštatovať, že podpis na tejto zmluve nie je jej podpisom. Vôbec nie je pravdou,
čo tvrdil svedok, že túto podpisovala u nich doma. Musela by reálne vidieť finančnú hotovosť a potom

by takúto zmluvu aj podpísala. Rodinný dom, ktorý v tom čase stavali, bol financovaný z ich vlastných
prostriedkov. Stavali svojpomocne, pomáhali im známi, rodina. V tom čase jej manžel (svedok) pracoval
a mal dobrý príjem. Rodinný dom stavali 2 roky. Nemali žiadny úver z bankových alebo nebankových
inštitúcií. Nevedela sa vyjadriť k výše príjmu svojho manžela.

7. Vzhľadom na rozporné výpovede sporových strán ohľadom podpísania zmluvy o pôžičke z roku 1997
súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie. Znalecké dokazovanie bolo zamerané na otázku, či zmluvu
o pôžičke z uvedeného dátumu skutočne podpísala žalovaná alebo nie.Treba však pripomenúť, že v tejto veci bolo vedené trestné stíhanie pre trestný čin podvodu podľa §
221 ods. 1/, 3/ písm. a/ Tr. zákona spáchaného v štádiu pokusu, a to pod sp. zn. ČVS: ORP-651/OEK-
ZA-2009. V tomto trestnom stíhaní bol robený znalecký posudok J.. D. Q., ktorá sa mala vyjadriť, či

podpis U. Y. na zmluve o pôžičke uzatvorenej dňa 29.6.1997 medzi Z.. H. Y. ako veriteľom a Z.. J.
Y. a jeho manželkou U. Y. ako dlžníkmi, je podpis totožný s niektorým z podpisov U. Y. nachádzajúci
sa na porovnávajúcich materiáloch. Znalkyňa vo svojom závere v trestnom konaní uviedla, že sporný
podpisvyhotovenývzneníY.obsiahnutývzmluveopôžičkezodňa29.6.1997jepravdepodobnepravým
podpisom U. Y..

Znova súd podotýka, že tento znalecký posudok bol robený v trestnom konaní. Spisový materiál
trestného konania však tvorí súčasť aj konania 2C/178/2011, teda tohto konania. Trestné oznámenie
podávala v tom čase U. Y., t.j. žalovaná. Vzhľadom na tieto skutočnosti bolo potom trestné stíhanie voči
Z.. J. Y. a Z.. H. Y. zastavené.

8. Znalec, ktorého oslovil súd, ktorý vypracoval znalecký posudok pre toto konanie, R.. R.. P. Y.

v závere svojho znaleckého posudku uviedla, že podpis na zmluve o pôžičke je vysokou miernou
pravdepodobnosti pravým podpisom dlžníčky U. Y.. V znaleckom posudku sa zaoberala podrobne
sporným materiálom a porovnávacími materiálmi.

9. Žalovaná tento znalecký posudok rozporovala, a to tým, že znalkyňa sa vôbec nezaoberala a

nevysvetlila rozdiel medzi porovnávajúcimi podpismi s označením PM1 až PM8, z ktorých je zrejmé, že
písmeno „o“ v podpisoch žalovanej má charakter perličkového písma, pričom na spornom podpise má
písmeno „o“ charakter kurzívneho písma. Týmto sa vôbec nezaoberala a nevysvetlila z akého dôvodu
malo dôjsť k takejto zmene.

10. Následne súd si vyžiadal odborné stanovisko od J.. J. M., znalca z odboru písmo znalectvo, ktorá vo
svojom stanovisku č. 13/15 doslova uviedla, že na základe všetkých podkladov, ktoré mala k dispozícií,
vrátane znaleckého posudku J.. D. Q., R.. R.. P. Y. na základe vlastného znaleckého skúmania v miere,
akou jej to predložené listinné podklady umožnili, na základe zistených podobných, zhodných alebo
aj rozdielnych znakov, ktoré vykazuje sporný podpis U. Y. na zmluve o pôžičke zo dňa 29.6.1997 a

porovnávajúce podpisy, v tomto štádiu skúmania nie je možné jednoznačne potvrdiť, ale ani vylúčiť,
že sporný podpis vyhotovila U. Y.. Inými slovami povedané, nemohla sa vyjadriť k pravosti sporného
podpisu U. Y. a vylúčiť možnosť vyhotovenia sporného podpisu metódou napodobnenia.

11. Súd dal následne vypracovať ďalší znalecký posudok Znaleckým ústavom - Kriminalistický a

expertízny ústav PZ v Bratislave. Tento znalecký posudok sa podrobne vyjadril k znaleckým posudkom
znalkyne Q., M. ako aj Y.. Vo svojich záveroch uviedli, že podľa ich skúmania U. H., od ktorej
boli predložený porovnávací materiál, nemožno potvrdiť ani vylúčiť ako pisateľku sporného podpisu
označeného ako SN č. X/XXX-XX. Sporný podpis pravdepodobne nevyhotovil manžel Z.. J. Y.. Sporný
podpis pravdepodobne vyhotovila manželka žalobcu J.. J. Y.. Mieru pravdepodobnosti nekvantifikovali

ani inak nespresnili. Pri porovnávaní sporného podpisu a porovnávacieho materiálu od U. H. nenašli
stabilné zhodné ani rozdielny znaky, ktorým by mohli pripísať identifikačnú hodnotu. Dôvodom je
tvarovanie sporného podpisu blízke školskej norme z čoho vyplýva, že v prípade veľkého počtu rôznych
pisateľov sa stretneme so zhodnými a podobnými znakmi samozrejme bez identifikačnej hodnoty. Na
základe skúmania porovnávacieho materiálu od U. H. je možné ďalej konštatovať, že sa podpisuje s

vyššou mierou variability, preto mohli nájsť zhodne tvarované písmeno „o“ so spojením s nasledujúcom
písmenom pomocou kľučky (školská norma), hoci najčastejšie požíva jednoduchý oval bez takéhoto
spojenia. Podobne v prípade písmen „r“ a „v“ našli občasné, zhodné, podobné tvarovanie znova
vyplývajúce najmä zo školskej normy, ale najčastejšie rozdielne tvarovanie týchto písmen. Podobne v
prípadepísmena„a“našlivďakavariabilitepisateľkyzhodnéznaky,alečastoajinérozdielnevyhotovenia

tohto písmena. V tejto situácii nebolo možné posúdiť identifikačnú hodnotu žiadnemu zo znakov,
zhodným ani rozdielnym a v súlade s tým stanovili záver skúmania bez možnosti identifikácie pisateľa. Z
perspektívyvariabilityztejtopisateľkytoznamená,ženevedelivyhodnotiť,činájdenézhodnéarozdielne
znaky bez identifikačnej hodnoty spadajú alebo nespadajú do variability tejto pisateľky.
Podpisy veriteľa a podpisy oboch dlžníkov, medzi ktorými sa nachádza sporný podpis označený ako SM

č. 1/119-17, sú originály.

12. Okrem znaleckých posudkov, ktoré sú vypracované jednak súdom a jednak v samotnom trestnom
konaní, sa súd oboznamoval aj s ďalšími listinnými dôkazov. Z dôkazov ako stavebné povolenie, zmluvao dielo, kolaudačné rozhodnutie, pripojená fotodokumentácia, tak z týchto vyplýva, že skutočne bol
postavený rodinný dom vtedajších manželov Z.. J. Y. a U. Y., teraz H..

13. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 29.6.1997 vyplýva, že to bol žalobca, ktorý žalovanej a svojmu bratovi
poskytol finančnú pôžičku vo výške 2.920.000,-Sk (96.926,24 eur) ako účelovú na výstavbu nového
domu a novej hospodárskej budovy s garážou v obci N.. Z tejto zmluvy vyplynulo, že strany sa dohodli,
že od 1.1.2005 má veriteľ právo okrem zaplatenia úroku aj na záložné právo k týmto nehnuteľnostiam
dlžníkov.

14. Z výpisu z LV č. XXXX vyplýva, že žalovaná a J. Y. sú spoluvlastníci rodinného domu súp. č. XXX a
hospodárskej budovy súp. č. XXX, ornej pôda a trvalých trávnych porastov.

15. Z prípisu VÚB banka vyplýva, že táto nemohla poskytnúť údaje o vedení účtov žalobcu, pretože
banka výpisy archivuje 10 rokov a následne sú skratované.

16. Zo zmluvy o dielo č. XXX/XX zo dňa 23.9.1995 vyplynulo, že medzi v tom čase manželmi J. Y.
a U. a zhotoviteľom Z.. R. Y. - spoločnosť N. bola uzatvorená táto zmluva. Predmetnom zmluvy
bola asanácia starého rodinného domu a výstavba rodinného domu a hospodárskej budovy. Cena za
zhotovenie predmetu zmluvy bola stanovená v celkovej výške 4.450.000,-Sk vrátane DPH.

17. Konkrétny spor súd posudzoval po hmotnoprávnej stránke ako zmluvu o pôžičke podľa § 657 Obč.
zákonníka. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a
dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

18. Podľa § 658 ods. 1 Obč. zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

19. Súd následne po vykonaní dokazovania dáva do pozornosti, že je nepochybné, že bývalí manželia
postavili rodinný dom spoločne s hospodárskou budovou v Rudine. Sporná v tomto spore ostávala
otázka, či skutočne bývalá manželka U. H. podpísala zmluvu o pôžičke zo dňa 29.6.1997. Už to súd

vyššie uvádzal, že popierala túto skutočnosť, preto tunajší súd dal vypracovať dva znalecké posudky
a jedno odborné vyjadrenie. Zo znaleckého posudku J.. D. Q., ktorý bol vypracovaný ešte v trestnom
konaní, kedy boli stíhaní J. a H. Y. pre pokus trestného činu podvodu vyplýva, že podpis na zmluve o
pôžičke je pravdepodobne pravým podpisom U. Y.. Zhodne aj znalecký posudok R.. R.. P. Y. sa priklonil
k znaleckému posudku k znalkyne Q..

Z odborného vyjadrenia znalkyne M. zasa vyplýva, že znalci Y. a Q. nemali dostatok materiálu, aby mohli
vysloviť záver skúmania. Napokon kriminalistický stav, ktorý vypracoval znalecký posudok, tak ten sa
tiež jednoznačne nevedel vyjadriť, či podpis na zmluve o pôžičke je žalovanej alebo niekoho iného.
Na jednej strane píše, že podpis veriteľa a podpisy jeho podlžníkov sú originály. Ďalej z tohto posudku

vyplýva, že nemožno potvrdiť ani vylúčiť ako pisateľku sporného podpisu samotnú žalovanú. V ďalšom
poznamenáva znalecký posudok, že tento podpis pravdepodobne vyhotovila manželka žalobcu J.. J.
Y.. Mieru pravdepodobnosti však nevedel kvantifikovať ani nijako spresniť.

20. Okrem znalecký posudkov, ako to už je písané vyššie, sa súd sústredil aj na ďalšie listinné dôkazy

a príčinnú súvislosť medzi týmito dôkazmi a znaleckými posudkami. Nepochybne bolo preukázané,
že od 21.7.2003 boli povinní obaja manželia splatiť žalobcovi každý po 50% z poskytnutej pôžičky.
Ďalej bolo nepochybne preukázané, že v rozhodujúcom období, kedy malo dôjsť k požičaniu finančných
prostriedkov, bola žalovaná ako aj J. Y. manželmi, žili v spoločnej domácnosti, začali stavať rodinný dom,
vychovávali svojho syna.

Žalovaná v rozhodujúcom období bola na materskej dovolenke, nemala žiadny finančný príjem okrem
materského príspevku a rodinných prídavkov. Jej manžel pracoval ako podnikateľ. Sám svedok J. Y.
uvádzal, že ešte pred uzatvorením manželstva mal z podnikania našetrené finančné prostriedky v
objeme asi 800.000,-Sk (26.555,13 eur). Podľa jeho vyjadrenia tieto finančné prostriedky postačovali
na zabezpečenie projektovej dokumentácie, stavebných povolení, časti stavby rodinného domu.

21. Zo zmluvy o dielo vyplynulo, že celkové náklady na výstavbu rodinného domu boli v sume vyše
96.000 eur. Ani žalovaná nerozporovala samotnú zmluvu o dielo. Sama priznala, že si žiadne finančné
prostriedky nepožičiavali z bankových a nebankových inštitúcií. Jej tvrdenia, že rodinný dom postavilisvojpomocne z vlastných zdrojov, pričom rodinný dom bol postavený v priebehu dvoch rokov, sa aj súdu
javilo ako tvrdenie, ktoré nezodpovedá realite.
Je prakticky nemožné z vlastných zdrojov, z jedného platu, t.j. platu jej manžela, pokým ona bola na

materskej dovolenke, postaviť rodinný dom s hospodárskou budovou v N.. Sud pripúšťa, že sú aj takéto
možnosti, ale výstavba rodinného domu by sa neúmerne predĺžila vzhľadom na nedostatok finančných
prostriedkov, čo je objektívna realita.
Je nepochybné, že žalovaná spoločne so svojím manželom si museli požičať finančné prostriedky na
výstavbu tak rozsiahleho rodinného domu. Tvrdenia žalovanej, že túto pôžičku nepodpísala, sa javia v

kontexte s vykonaným dokazovaním za zavádzajúce. Súd sa aj pýta, z akého dôvodu by v rozhodujúcom
čase manžel žalovanej spoločne so svojím bratom fingovali uzatvorenie takejto pôžičky, čo by bolo
motívom pre uzatvorenie takejto pôžičky, podľa názoru žalovanej, fingovanej pôžičky. Zo zmluvy o
pôžičke vyplynulo, že táto im bola poskytnutá na dobu 12 rokov bezúročne.

22. Ako ďalší dôkaz o tom, že žalovaná musela dobre vedieť o tejto pôžičke a že ju ju podpísala, je aj

listina, a to výzva na plnenie (zaplatenie) zo dňa 15.6.2009. Zmluva o pôžičke bola uzavretá na dobu 12
rokov do 30.6.2009. Dňa15.6.2009 vyzýval žalobca svojho brata, ale aj žalovanú, aby uhradila pôžičku,
ktorá je bola poskytnutá ako účelová pôžička ešte 29.6.1997. O tomto svedčí aj podací lístok z pošty, z
ktorého vyplýva, že žalobca žalovanej zasielal túto výzvu prostredníctvom poštového úradu.

23. Znova súd vzhľadom na vykonané dokazovanie dospel k záveru aj s prihliadnutím na znalecké
posudky, najmä na posudok znalkyne Q., Y., ale nepriamo aj so znaleckého posudku kriminalistického a
expertízneho ústavu, že podpis na zmluve o pôžičke je podpisom žalovanej. Súd teda dospel k záveru,
že žaloba ja opodstatnená.
Napokon aj z pripojeného vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP 651/OEK-ZA-2009 vyplynulo, že žalovaná

22.5.2009 podala trestné oznámenie na žalobcu a žalovaného, pričom zmluvu o pôžičke žalovaná
považovala za účelovú, vyhotovenú s cieľom dosiahnuť prostredníctvom vymyslenej pohľadávky
zaťaženie nehnuteľnosti v jej vlastníctve. Toto trestné stíhane však bolo zastavené aj vzhľadom na
znalecký posudok J.. D. Q..

24. Súd uzatvára, že zmluva o pôžičke je platná, túto podpísala žalovaná. Nie je dôvod neveriť žalobcovi,
ktorý v dobrej viere poskytol svojmu bratovi a jeho manželke pôžičku na dostavbu rodinného domu. Aj
podľa vyjadrenia žalovanej táto stále túto nehnuteľnosť obýva, pričom jej bývalý manžel nemá žiadny
prístup do tejto nehnuteľnosti i napriek tomu, že si svoju časť pôžičky zaplatil. Žalovanej už v priebehu
výstavby rodinného domu muselo byť zrejmé, že nemajú dostatok finančných prostriedkov. Hrubé

náklady na výstavbu rodinného domu boli v tom čase vyše 96.000 eur. Jej manžel mal v tom čase
k dispozícii sumu okolo 26.500 eur. Výpoveď žalovanej súd považoval za nedôveryhodnú. Motív jej
bývalého manžela, že bol na ňu nahnevaný, že sa rozišli, a preto si to takýmto spôsobom kompenzuje
a vymyslel si so svojím bratom zmluvu o pôžičke, sa javí súdu ako nelogické. Tvrdenia žalovanej, že
žalobca v rozhodujúcom čase nemal dostatok finančných prostriedkov, je takisto len tvrdením, ničím

nepodloženým. Práve naopak, bol to žalobca, ktorý predložil súdu výpis z banky z roku 1994, z ktorého
je zrejmé, že na účte mal v rozhodujúcom čase 5.000.000,-Sk. Výpis z VÚB sa nachádza na č.l. 236.
Tento výpis je z 19.12.1994.

25. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania

podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Bol to žalobca, ktorý mal v tejto veci plnú úspech, a preto mu priznal trovy konania v rozsahu 100%.

26. V priebehu konania boli vypracované znalecké posudky, resp. odborné vyjadrenia.
Ministerstvo vnútra SR si faktúrou za vypracovaný posudok vyčíslilo znaleckú odmenu vo výške

1.497,86 eur. Tunajší súd uznesením 2C/178/2011-617 zo dňa 12.2.2019 túto odmenu priznal a vyplatil
z rozpočtových prostriedkov súdu.

27. Súd dal vypracovať aj znalecký posudok R.. R.. P. Y., ktorá si vyúčtovala znalečné v celkovej výške
405,04 eur. Toto znalečné jej súd uznesením 2C/178/2011-307 zo dňa 12.2.2014 priznal a vyplatil z

rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu.28. Napokon dal súd vypracovať aj odborné vyjadrenie znalcom J.. J. M., ktorá si vyúčtovala znalečné
v celkovej výške 616,70 eur. Súd uznesením 2C/178/2011-447 dňa 4.11.2015 tieto finančné prostriedky
priznal J.. M. a vyplatil z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu.

29. Spolu teda vyplatil súd na znalečnom 2.519,60 eur. Keďže to bola žalovaná, ktorá nebola úspešná
v spore a keďže všetky zálohy na znalečné uhrádzal súd zo svojich rozpočtových prostriedkov, zaviazal
žalovanú, aby uhradila Slovenskému štátu na účet vedený v Štátnej pokladnici Bratislava z titulu
znaleckých posudkov sumu vo výške 2.519,60 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

30. O zvyšných trovách konania, t.j o trovách žalobcu, o ich výške, rozhodne súdu v zmysle ust. § 262
ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa

osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).