Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Thursday, July 31, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/199/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7207203855
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7207203855.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.,
Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti povinnému: IBERA, s.r.o., so sídlom Dénešova 75,
Košice, IČO: 36 204 439, o vymoženie 1.652,95 eur a trov exekúcie, o odvolaní súdneho exekútora proti
uzneseniu Okresného súdu Košice II., č. k. 48Er/375/2007-11 zo dňa 04.01.2013, takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie proti výroku, ktorým súd prvého stupňa exekúciu zastavil.

Z r u š u j e uznesenie vo výroku, ktorým súd prvého stupňa súdnemu exekútorovi náhradu trov nepriznal
a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov
nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 12.02.2007
domáhal u súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala vykonania exekúcie na vymoženie svojej
pohľadávkyvočipovinnémuvovýške1.652,95eurspríslušenstvom.Súdprvéhostupňaďalejuviedol,že
v zmysle ustanovenia § 103 zákona č. 99/1963 Zb. - O.s.p. súd kedykoľvek počas konania prihliada súd
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci a jednou z podmienok je aj spôsobilosť

byť účastníkom konania, t.j. procesná spôsobilosť, ktorá musí byť splnená počas celého konania. Vec
právne posúdil podľa ustanovenia § 251 ods.4, § 104 ods.1 a § 19 O.s.p., § 18 a § 20a ods.2 zákona č.
40/1964 Zb. - Občiansky zákonník. V priebehu konania dospel súd prvého stupňa k záveru, že povinný
v zmysle ustanovenia § 68 ods.1 zákona č. 513/1991 Zb. - Obchodný zákonník, stratil spôsobilosť
byť účastníkom konania a spôsobilosť na práva a povinnosti dňom 07.12.2010, kedy bol na základe
rozhodnutia súdu vymazaný obchodného registra. Na základe uvedeného súd prvého stupňa exekúciu

zastavil podľa ustanovenia § 57 ods.2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok), nakoľko povinný výmazom z obchodného registra stratil hmotnoprávnu
spôsobilosť na práva a povinnosti ako aj spôsobilosť byť účastníkom konania.

Pri rozhodovaní o trovách exekúcie prvostupňový súd mal za to, že nebol daný zákonný dôvod, aby trovy
zastavenej exekúcie znášal oprávnený, ktorý zastavenie exekúcie nezavinil preto súdnemu exekútorovi

náhradu trov exekúcie nepriznal, pričom všeobecne poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva. Nepriznanie trov súdnemu exekútorovi odôvodnil tým, že súdni exekútori sú považovaní za
príslušníkov slobodného povolania a exekútorskú činnosť vykonávajú za účelom dosiahnutia zisku, teda
v podnikateľskom režime, s čím je spojené aj riziko neuhradenia odmeny spojenej s výkonom tejto
profesie.

Uznesenie bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou.Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor a žiadal napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Namietal, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa súdneho exekútora súd prvého stupňa nesprávne
vyhodnotil dôvody zastavenia exekúcie a tým aj nesprávne rozhodol o trovách exekúcie za situácie,
kedy Exekučný poriadok neupravuje náhradu trov exekúcie v prípade zániku povinného, v dôsledku
čoho bolo potrebné na daný prípade použiť analogicky ustanovenie § 203 ods.2 Exekučného poriadku

v nadväznosti na zákonný nárok súdneho exekútora na trovy exekúcie v zmysle ustanovenia § 196, §
199 a § 200 ods.1, 2 Exekučného poriadku.

Podľa súdneho exekútora mal súd prvého stupňa exekúciu zastaviť podľa ustanovenia § 57 ods.1
písm.h) Exekučného poriadku a úhradou trov zaviazať oprávneného podľa ustanovenia § 203 ods.2
Exekučného poriadku. Uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne postupoval pri rozhodovaní o zastavení

exekúcie, pretože súčasne so zastavením exekúcie mal rozhodovať o priznaní trov exekúcie a nie o ich
nepriznaní, nakoľko z Exekučného poriadku nevyplýva, že ak povinný zanikne, súdny exekútor stráca
nárok na trovy exekúcie. Uviedol, že v zmysle Nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 10.01.2005 sp. zn. Pl.
ÚS49/03,NálezuÚstavnéhosúduzodňa15.11.2000sp.zn.Pl.ÚS21/00aRozsudkuNajvyššiehosúdu
SRzodňa27.06.2001sp.zn.6Sž/221/00súdnyexekútorniejepodnikateľom.Súdnyexekútorvykonáva

činnosť, ktorou je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí, ktorá inak prináleží štátu. Z uvedeného
vyplýva, že právny vzťah medzi exekútorom a účastníkom exekučného konania sa nemôže považovať
za súkromnoprávny vzťah, ale jedná sa o verejnoprávny vzťah. Za nesprávny považoval postup súdu
prvého stupňa pri zastavení exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods.2, ktorý jedným rozhodnutím exekúciu
zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

Súdny exekútor mal za to, že v zmysle ustanovenia § 196 ods.1 Exekučného poriadku exekútorovi patrí
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času, pričom súd je vždy povinný rozhodnúť
o trovách exekútora. Možnosť úvahy má súd iba v tom, ktorý subjekt zaviaže na úhradu trov exekúcie,
a to v závislosti od toho, aký je dôvod zastavenia exekúcie. Ak dôvod zastavenia exekúcie spočíva

v povinnom, zaviaže súd na úhradu trov povinného. Ak však dôvod zastavenia exekúcie spočíva v
oprávnenom alebo sú dané dôvody, pre ktoré povinnému nemôže byť uložená takáto povinnosť, je súd
povinný tieto trovy priznať exekútorovi a na ich náhradu zaviazať oprávneného. Podľa názoru súdneho
exekútora nepriznanie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi je zásahom do jeho Ústavou SR
garantovanýchpráv.Podľaodvolateľaakbysúdnepriznalsúdnemuexekútorovitrovyexekúcievkonaní,

ktoré vykonával na základe návrhu oprávneného a v jeho prospech, svojou rozhodovacou činnosťou
by dospel jednak k výkladu zákona nesúladného s Ústavou SR, ako aj k porušeniu čl. 20 Ústavy SR.
Zdôraznil, že trovy exekúcie nepredstavuje len odmena súdneho exekútora, ale aj náhrada hotových
výdavkov, ktoré súdny exekútor vynaložil zo svojho majetku na základe "objednávky" oprávneného.
Taktiež namietal aj aplikovanie záverov rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a rozhodnutia

Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Van der Mussele proti Belgicku na daný prípad.

Oprávnený sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa § 374 ods.4 Občianskeho súdneho

poriadku.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods.1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len „O.s.p.“),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods.1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj

konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora je sčasti dôvodné
a sčasti nie je prípustné.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie v

prípade zastavenia exekúcie z dôvodu výmazu povinného ako obchodnej spoločnosti z obchodného
registra.Súdny exekútor podaným odvolaním napadol uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu, a to vo
výroku o zastavení exekúcie, ako aj vo výroku o trovách exekúcie. Nakoľko však v zmysle ustanovenia
§ 37 ods.1 Exekučného poriadku je poverený súdny exekútor účastníkom konania len vtedy, ak súd

rozhoduje o trovách exekúcie, tento nie je oprávnený na podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu
o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie. Preto odvolací súd odmietol odvolanie
súdneho exekútora v tejto časti podľa ustanovenia § 218 ods.1 písm.b) O.s.p., nakoľko odvolanie bolo
v tejto časti podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.

Ďalej odvolací súd uvádza, že posudzované exekučné konanie sa začalo dňa 21.02.2007, kedy bol
súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie (§ 36 ods.2 Exekučného
poriadku). Dňa 05.03.2007 vydal súd prvého stupňa poverenie č. 5803 028033*, ktorým poveril výkonom
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala. Súdny exekútor podaním zo dňa 02.04.2012
navrhol súdu prvého stupňa exekúciu zastaviť z dôvodu nemajetnosti povinného, a to z dôvodu výmazu
povinného z obchodného registra bez právneho nástupcu a zároveň vyčíslil trovy exekúcie, na ktorých

náhradu žiadal zaviazať oprávneného v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia. K výmazu povinného
z Obchodného registra Okresného súdu Košice I. došlo z dôvodu zrušenia obchodnej spoločnosti bez
likvidácie na základe uznesenia Okresného súdu Košice I. zo dňa 27.09.2010, č. k. 32Cbr/5/2010-28,
o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie podľa § 68 ods.3 písm.c) Obchodného zákonníka z
dôvodov podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods.1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods.1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na

náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods.1 Exekučného poriadku účinného, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Podľa odseku 2 veta prvá
tohto ustanovenia, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov

exekúcie,znášaichoprávnený.Aksaexekúciazastavízdôvodu,ženamajetokpovinnéhobolvyhlásený
konkurz,nevyhnutnétrovyexekúcieznášaoprávnenýasúdbezzbytočnéhoodkladunanávrhexekútora
rozhodne o ich výške (odsek 3).

Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 197 ods.1 Exekučného poriadku pravidlom je, že trovy exekúcie

znáša alebo nahrádza povinný, pokiaľ nenastane výnimočná situácia, že ich nahrádza oprávnený.
Takúto situáciu predpokladá ustanovenie § 203 Exekučného poriadku, podľa ktorého oprávnený hradí
trovyexekúcievprípade,akkjejzastaveniudôjdezavinenímoprávneného,aleboaksaexekúciazastaví
z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, alebo ak sa exekúcia zastaví z
dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.

Rozhodnutie o tom, kto znáša trovy exekúcie, teda závisí od dôvodu zastavenia posudzovanej exekúcie.
V predmetnej veci bola exekúcia zastavená z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra na
základe uznesenia Okresného súdu Košice I. zo dňa 27.09.2010, č. k. 32Cbr/5/2010-28, o zrušení
obchodnej spoločnosti bez likvidácie podľa § 68 ods.3 písm.c) Obchodného zákonníka z dôvodov podľa

§ 68 ods.6 Obchodného zákonníka. V zmysle ustanovenia § 68 ods.9 Obchodného zákonníka súd
rozhodne o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie, ak zistí, že táto spoločnosť nemá obchodný
majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny výkon funkcie likvidátora.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 24. novembra 2011, sp. zn. 3MCdo/10/2011
konštatoval, že v prípade, ak povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok,

ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza
do úvahy zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm.h) Exekučného poriadku z dôvodu,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.I keď súd prvého stupňa zastavil exekúciu podľa § 57 ods.2 Exekučného poriadku, podľa ktorého
exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona,
neznamená to, že pri rozhodnutí o trovách exekúcie, nie je možné zohľadniť prípadnú nemajetnost'

povinného, ak táto vyplýva z predložených dôkazov. V takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený,
nakoľkopodľa§203ods.2Exekučnéhoporiadkuaksaexekúciazastavízdôvodu,žemajetokpovinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Súd prvého stupňa preto nepostupoval správne, ak súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov

exekúcie, preto odvolací súd podľa ustanovenia § 221 ods.1 písm.h) O.s.p. zrušil napadnuté uznesenie
vo výroku o trovách exekúcie a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne rozhodne o náhrade trov povereného súdneho exekútora
s prihliadnutím na vyššie uvedené závery odvolacieho súdu a posúdi účelnosť vykonaných úkonov
exekučnej činnosti.

Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach jednomyseľne (ustanovenie §
3 ods.2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení novely
vykonanej zákonom č. 33/2011 Z.z. účinným od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.