Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 29, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/34/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8519200508
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8519200508.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcu: D.F. C., F.. XX.XX.XXXX, T. D.
XXX, XXX XX D., právne zastúpeného advokátkou JUDr. Martou Konkoľovou, so sídlom Jarmočná 79,
064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovanej: I. C., F.. XX.XX.XXXX, T. D. XXX, XXX XX D., právne zastúpenej
advokátom JUDr. Rastislavom Stašákom, so sídlom 17. novembra 14, 064 01 Stará Ľubovňa, v konaní
o zrušenie a vyporiadenie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Stará Ľubovňa sp.zn. 6C/14/2019-118 zo dňa 02.04.2020 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Žalovanej sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %,
o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcu D. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom D. XXX a
žalovanej I. C., rod. S., nar. X.XX.XXXX, bytom D. XXX, k parcelám registra E evidovaným na mape
určeného operátu pod parc. č. XXXX o výmere 251 m2, orná pôda a pod parc. č. XXXX o výmere 239
m2, orná pôda, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie D., obec D., okres J. Q..

II. Parcely registra E evidované na mape určeného operátu pod parc. č. XXXX o výmere 251 m2, orná
pôda a pod parc. č. XXXX o výmere 239 m2, orná pôda, zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX,
katastrálne územie D., obec D., okres J. Q. sa prikazujú do výlučného vlastníctva žalobcu.
III. Žalobca je povinný vyplatiť žalovanej sumu 3.266,80 eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
IV. Strany sporu nemajú právo na náhradu trov konania.“

Svoje rozhodnutie okrem iného odôvodnil tým, že žalobou doručenou okresnému súdu dňa 12.04.2019
sa žalobca domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k parcele KN-E č. XXXX o
výmere 251 m2, druh pozemku orná pôda a k parcele KN-E č. XXXX o výmere 239 m2, druh pozemku
orná pôda, zapísaným na LV č. XXXXX kat. územia D.. Zároveň navrhol, aby parcely KN-E parc. č.
XXXX a KN-E parc. č. XXXX boli prikázané do jeho vlastníctva s tým, že žalobca vyplatí žalovanej za
vyporiadanie pozemku sumu 879,- eur. Súčasne žiadal, aby žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť
mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že on je spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností v podiele

2/3 k celku a žalovaná je spoluvlastníčkou sporných parciel v podiele 1/3 v celku. Žalobca je jediný, kto
tieto parcely užíva a stará sa o nich. Vlastnícky ich získal jednak kúpnymi zmluvami, ako aj osvedčením
o dedičstve. Žalobca sa chcel so žalovanou dohodnúť mimosúdnou cestou, no žalovaná takúto vôľu
nemala a ani ju nemá. Pri výpočte náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovanej vychádzal z hodnotypozemku vo výške 5,38 eura za m2 tak, ako to bolo určené znaleckým posudkom O.. I. P., ktorý bol
vypracovaný za účelom ohodnotenia podobného pozemku v katastrálnom území D..
V súdenej vecí je nepochybné, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, žalobca

je majoritným spoluvlastníkom (v podiele 2/3 k celku) a výlučným užívateľom týchto nehnuteľností.
Žalovaná je menšinovou spoluvlastníčkou (1/3 k celku).
Keďže dohoda o zrušení podielového spoluvlastníctva medzi stranami sporu nie je možná a obe
sporové strany navrhovali, aby súd zrušil a vyporiadal ich podielové spoluvlastníctvo, súd postupom v
zmysle § 142 ods. 1 OZ zrušil ich podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam a následne

rozhodoval o spôsobe vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva.
Pri skúmaní možnosti reálneho rozdelenia predmetných parciel KN-E parc. č. XXXX a KN-E parc. č.
XXXX,vychádzajúczichtvaru(úzkeadlhé),ichnízkychvýmer(251a239m2),alenajmäsprihliadnutím
na umiestnenie parcely KN-E parc. č. XXXX, keď prístup na ňu by bol možný len cez parcelu KN-E
parc. č. XXXX, mal súd za to, že reálne rozdelenie predmetných nehnuteľnosti podľa veľkosti podielov
nie je dobre možné.

Preto do úvahy pripadá druhý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a to
prikázanie veci za primeranú náhradu niektorému zo spoluvlastníkov. O prikázanie celej parcely
do výlučného vlastníctva prejavil záujem žalobca, ktorý v súčasnosti predmetné parcely užíva,
obhospodaruje ich a stará sa o ne, ako aj žalovaná, ktorá by ich chcela využiť ako stavebný pozemok,
na výstavbu rodinného domu pre syna.

Pri rozhodovaní o tom, ako vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam, súd
prihliadol najmä na veľkosť spoluvlastníckych podielov, na účelné využitie pozemkov a ich minulý a
súčasný užívací stav, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca už od kúpy uvedených
parciel, t.j. od roku 2009, sa o tieto nepretržite stará, užíva ich a obhospodaruje. Po zhodnotení
všetkých do úvahy prichádzajúcich kritérií rozhodol súd v zmysle návrhu žalobcu a druhého zákonného

spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a prikázal nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom
vyporiadania do výlučného vlastníctva žalobcu a súčasne tomuto uložiť povinnosť vyplatiť žalovanej, za
jej spoluvlastnícke podiely, primeranú náhradu vo finančnom vyjadrení v sume 3.266,80 eura.
Pri stanovení výšky náhrady mal súd za to, že náhrada musí predstavovať objektívnu cenu, za ktorú by
vec bolo možné predať. Primeranú náhradu, ako všeobecnú cenu určuje súd a nemôže túto povinnosť

preniesť na iný subjekt. Odborná znalecká mienka je jedným z podkladov pri určení všeobecnej ceny
nehnuteľností. Ďalším podkladom môžu byť informácie príslušného orgánu miestnej správy, informácie
spoločnosti, ktoré sa sprostredkovaním kúpy a predaja nehnuteľností zaoberajú. Tiež sú tu poznatky
a informácie samotných strán sporu o kúpe a predaji iných porovnateľných nehnuteľností v časovo
približne rovnakom období. Treba taktiež zohľadniť skutočnosť či ide o pozemky predávané v celosti

alebo len o časti. Ďalej treba zohľadniť či na pozemku sú inžinierske siete.
Strany sporu sa na primeranej náhrade nedohodli, ich návrhy boli diametrálne odlišné. Žalobca v
žalobe navrhol ako primeranú náhradu sumu 5,38 eura/m2, neskôr ponúkol sumu podľa znaleckého
posudku, ktorý bol vypracovaný na jeho žiadosť a ktorým boli predmetné nehnuteľnosti ocenené na
sumu 11,44eurazam2.Žalobcanavyšepredložilajodhadcenynehnuteľnostirealitnejkancelárie,podľa

ktorého tieto pozemky majú hodnotu 12,- eur/m2. Naproti tomu žalovaná predložila súdu ohodnotenie
nehnuteľnostirealitnoukanceláriou,podľaktorejbolatrhovácenanehnuteľnostístanovenánasumu35,-
eur za m2 a takúto sumu bola ochotná ona vyplatiť žalobcovi za jeho spoluvlastnícke podiely. Taktiež
predložila oznámenie hodnoty pozemku vypracované inou realitnou kanceláriou, podľa ktorého sa cena
nehnuteľností v časti zvanej „R. S.“, ktorá je určená na výstavbu rodinných domov, pohybuje okolo 20,-

eur a za uvedenú sumu by táto realitná kancelária vedela predmetné pozemky predať.
Ako už bolo vyššie uvedené, náhrada musí predstavovať objektívnu cenu, za ktorú by vec bolo
možné predať, t.z., že je nevyhnutné zohľadniť všetky individuálne okolnosti. Nehnuteľnosti, ktoré
sú predmetom tohto súdneho sporu, sa nachádzajú v extraviláne obce D., sú rovinatého tvaru, podľa
potvrdeniaobcesúvzmysleschválenejúzemnoplánovacejdokumentácieurčenénaindividuálnubytovú

výstavbu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nemožno, podľa názoru súdu, na súdenú vec aplikovať
sumu ponúkanú žalobcom, s odkazom na ním predložený znalecký posudok, v sume 11,44 eura/m2,
nakoľko táto cena by bola neprimerane nízka a nepredstavovala by objektívnu cenu.
Naproti tomu, ani suma 35,- eur/m2, žiadaná žalovanou, sa nejavila súdu byť primeranou cenou na
stanovenie náhrady spoluvlastníckeho podielu. Je síce pravdou, že žalobkyňa predložila potvrdenie

realitnej kancelárie E., ktorá stanovila trhovú cenu týchto nehnuteľností v uvedenej sume (35,- eur/
m2), avšak s prihliadnutím na všetky ďalšie vo veci predložené listinné dôkazy - znalecký posudok
znalca O.. R., podľa ktorého je hodnota týchto nehnuteľností 11,44 eur/m2, odhad ceny nehnuteľností
vypracovaného spoločnosťou T. G. s.r.o. na žiadosť žalobcu na sumu 12,- eur/m2 za uvedené pozemkya oznámenie hodnoty nehnuteľností, vypracovaného na žiadosť žalovanej tou istou spoločnosťou, podľa
ktorého sa cena týchto nehnuteľností pohybuje okolo 20,- eur, sa súdu javí, že cena požadovaná resp.
ponúkaná žalovanou vo výške 35,- eur za m2, je neprimerane vysokou.

J. je toho názoru, že vzhľadom na listinné dôkazy tvoriace obsah spisu, vyjadrenia strán sporu,
vyššie popísaným kritériám primeranej náhrady zodpovedá suma 20,- eur za m2, tak, ako ich ocenila
spoločnosť T. G. s.r.o. v oznámení predloženom žalovanou a takto stanovená suma predstavuje
objektívnu cenu vyššie uvedených pozemkov. Preto súd pri určení výšky náhrady za spoluvlastnícke
podiely žalovanej, vychádzal z takto určenej sumy, t.j. 20,- eur za m2.

Na základe uvedeného súd zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanej, vzhľadom na veľkosť jej
spoluvlastníckych podielov v 1/3, pokiaľ ide o parcelu KN-E parc. č. XXXX, o výmere 251 m2, primeranú
náhradu v sume 1.673,40 eura (1/3 z 251 m2 = 83,67 m2; 83,67 x 20,- eur = 1.673,40 eura) a pokiaľ ide
o parcelu KN-E parc. č. XXXX, o výmere 239 m2, primeranú náhradu v sume 1.593,40 eura (1/3 z 239
m2 = 79,67 m2; 79,67 x 20,- eur = 1.593,40 eura). Spolu tak súd zaviazal žalobcu v rámci vyporiadania
spoluvlastníckych podielov žalovanej na predmetných nehnuteľnostiach vyplatiť jej sumu 3.266,80 eura.

Pokiaľ ide o skutočnosť, že žalovaná navrhovala zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo s tým,
aby nehnuteľnosti boli prikázané do jej výlučného vlastníctva s tým, že ona zaplatí žalobcovi sumu 35,-
eur, považuje súd za potrebné, pre úplnosť, uviesť, že súd v prejednávanej veci pri rozhodovaní o
zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zvažoval komplexne všetky hľadiská rozhodujúce
pre prijatie záveru, komu prikázať pozemky do výlučného vlastníctva a akú sumu určiť ako primeranú

náhradu za spoluvlastnícky podiel, pričom sa riadil úvahami tak, ako je to vyššie rozpísané. Už len
záverom poznamenáva, že pri tomto rozhodovaní nemôže súd vychádzať len z jediného kritéria (napr.
len z výšky vlastníckeho podielu príp. len s ohľadom na účelné využitie a pod.). Preto ani skutočnosť, že
žalovanáponúkalavyššiusumuakožalobca,nemohlabyťjedinýmrozhodujúcimkritériompreprikázanie
nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva, ak všetky ďalšie kritéria svedčili v prospech prikázania

nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobcu.
To boli podstatné dôvody, na základe ktorých súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej
k parcelám registra E evidovaným na mape určeného operátu pod parc. č. XXXX o výmere 251 m2 a
pod parc. č. XXXX o výmere 239 m2, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie
D., tieto prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu a tohoto zároveň zaviazal vyplatiť žalovanej za jej

spoluvlastnícke podiely náhradu v sume 3.266,80 eura.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok
v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. J.

prvej inštancie podľa názoru odvolateľa nepostupoval správne ak znalca nekonfrontoval a jednoduchým
popretím znegoval závery znalca bez toho, aby bližšie odôvodnil jeho nesprávnosť. V tejto súvislosti
poukázal na ocenenie nehnuteľnosti spoločnosťou T. G. s.r.o. (20,- eur za m2). Žiadnym spôsobom
sa však nevysporiadal s podstatnou okolnosťou, a to tým, že rovnaká spoločnosť odhadla cenu
predmetných nehnuteľností aj žalobcovi, a to v hodnote 12,- eur za m2. V tejto súvislosti poukázal

na konanie a rozsudok Okresného súdu v Starej Ľubovni zo dňa 23.10.2017 a na primeranú náhradu
nehnuteľnosti, ktorá sa nachádzala oproti parcelám, ktoré sú predmetom žaloby, bola určená suma
vo výške 5,38 eura za m2. Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Prešove
dňa 25.09.2018, sp.zn. 21Co/30/2018. J. prvej inštancie vychádzal z potencionálnej a nie reálnej
hodnoty pozemkov. V tomto prípade ide o nehnuteľnosti, nachádzajúce sa mimo zastavaného územia

obce, pričom v oboch prípadoch ide o druh pozemku orná pôda. Aj z vykonaného dokazovania pritom
vyplynulo, že sú využívané na poľnohospodárske účely.
Z uvedeného je teda zrejmé, že aktuálne sa v žiadnom prípade nejedná o stavebné pozemky. Vždy
pri určovaní všeobecnej ceny je tu predpokladaná možnosť, že v budúcnosti dôjde k zníženiu alebo k
zvýšeniu ceny nehnuteľnosti, avšak táto skutočnosť nemôže mať vplyv na rozhodnutie súdu, nakoľko

pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil, zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Poukázala na to, že z predložených dôkazov pritom vyplýva, že ak by sa predmetný pozemok predal

prostredníctvom realitnej kancelárie, jeho cena by bola podstatne vyššia ako cena určená znalcom. Čo
sa týka analógie s konaním 7C/73/2016 poukázala na tú skutočnosť, že v tomto konaní súd vychádzal zo
znaleckého posudku, ktorý bol vyhotovený na odlišný pozemok, ktorý nebol využiteľný na rovnaký účel
ako sporný pozemok. Navyše v čase vypracovania tohto posudku pozemky v dotknutej lokalite neboliurčené územným plánom na výstavbu, nebolo k nim vedené elektrické vedenie, nezačalo sa v danej
lokalite s výstavbou rodinných domov, a teda je logické, že hodnota pozemkov v tom čase bola podstatne
nižšia. Reálny stav je ale taký, že na pozemkoch už prebieha výstavba rodinných domov a dokonca aj

samotný žalobca sa podieľa na výstavbe jedného z ich, čo aj preukázala predložením fotodokumentácie.
Každému teda musí byť zrejmé, že ani žalobca nebojuje o tento pozemok z dôvodu, že na ňom chce
pestovať poľnohospodárske plodiny.

4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej nevyjadril.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.
§ 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny.

6. J. prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol
vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, a len pre zdôraznenie správnosti
dopĺňa.

7. Všeobecná hodnota je výsledná objektivizovaná hodnota nehnuteľností a stavieb, ktorá je znaleckým
odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v
podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou
informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.

Ide o hodnotu nehnuteľnosti, ktorú znalec stanovuje v znaleckom posudku. Táto hodnota by mala
zodpovedať predajnej cene, ktorú možno dosiahnuť na voľnom trhu, keď predávajúci aj kupujúci
konajú s patričnou opatrnosťou a informovanosťou, bez vedľajších pohnútok (zrýchlený predaj, predaj
rodine a pod.). Na všeobecnú hodnotu vplývajú mnohé faktory (technický stav nehnuteľnosti, vybavenie
nehnuteľnosti, aktuálny stav na trhu s nehnuteľnosťami a pod.), ktoré znalec musí vo výpočte zohľadniť.

Všeobecná hodnota nezahŕňa vplyv špecifických vplyvov (napr. predaj medzi rodinou, osobitný záujem
kupujúceho, ktorý je ochotný zaplatiť vyššiu cenu, predaj pod časovou tiesňou a pod.).

8. Pokiaľ počas existencie spoluvlastníctva niektorý zo spoluvlastníkov vynaložil investície na spoločnú
vec, má voči ostatným spoluvlastníkom právo na náhradu za vynaložené investície v rozsahu

zodpovedajúcom ich spoluvlastníckym podielom na spoločnej veci. Takýto nárok na zaplatenie
náhrady si investujúci spoluvlastník môže uplatniť aj v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva v rámci tzv. vyporiadania v širšom zmysle. Nevyhnutnou podmienkou, aby sa súd
mohol takýmto nárokom zaoberať je však jeho riadne uplatnenie návrhom alebo vzájomným návrhom
so všetkými náležitosťami. O takomto nároku je potrebné rozhodnúť samostatným výrokom; je vylúčené

vykonať jeho zohľadnenie v rámci rozhodovania o náhrade za spoluvlastnícky podiel (R 46/1991). Počas
konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva si spoluvlastník, ktorému je ukladaná
povinnosť zaplatiť druhému spoluvlastníkovi primeranú náhradu za vyporiadavané nehnuteľnosti,
nemôže proti takémuto nároku spoluvlastníka započítať iný majetkový nárok. J. v týchto súvislostiach ani
nemôže znížiť peňažnú náhradu s poukazom na dobré mravy. Je tomu tak preto, že rozhodnutie súdu

o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva má konštitutívnu povahu a zakladá tak práva a
povinnosti až do budúcna. Právo na zaplatenie náhrady tak vzniká spoluvlastníkovi až právoplatnosťou
tohto rozhodnutia a len proti takto existujúcemu nároku možno namietať započítanie. Preto kým toto
právo nejestvuje, nemožno ho ani porovnávať s kritériom dobrých mravov. Pre určenie výšky primeranej
náhrady spoluvlastníkovi, ktorý je zo spoluvlastníctva vylučovaný, je rozhodujúca cena spoločnej veci v

čase jej vyporiadania, pričom platí, že ak v čase rozhodovania od podania znaleckého posudku uplynula
dlhšia doba, je potrebné cenu aktualizovať. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21.11.2018, sp.zn.
4Cdo/148/201.

9. Prikázanie veci je nevyhnutne spojené s povinnosťou poskytnutia primeranej náhrady. Za primeranú

náhradu treba považovať hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych
podmienok obstaranie obdobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol
prisúdený ostatným spoluvlastníkom (ÚS ČR III. ÚS 102/94).10. Podľa ustálenej judikatúry základom pre stanovenie primeranej náhrady za nehnuteľnosť je jej
všeobecná cena obvyklá v danom mieste v dobe rozhodovania s tým, že túto náhradu súd určí
zodpovedajúcim podielom z ceny celej veci, nie cenou, za ktorú by bolo možné predať spoluvlastnícky

podiel (ČR R 15/99). Zhodne aj stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR z 20.10.1997 sp.zn. Cpj.
30/97. Prihliada sa predovšetkým k cenám, za ktoré by boli v danom mieste a čase v súlade s ponukou
a dopytom predané nehnuteľnosti obdobných kvalít (NS ČR 22Cdo885/2001). Pre určenie primeranej
náhrady je rozhodujúca cena nehnuteľností v dobe ich vyporiadania (NS ČR 22Cdo1927/2004).

11. Teda zhrňujúc uvedené cenu nehnuteľnosti možno vyjadriť ako finančný objem, ktorý zaplatí kupujúci
predávajúcemu za istú vec, závisí od dohody medzi oboma stranami a nemusí zodpovedať hodnote
nehnuteľnosti. Príklad môže byť predaj jedného bytu rôznymi realitnými kanceláriami (každá bude mať
výslednú cenu pravdepodobne rôzne - v závislosti od zisku), prípade predaj bez realitnej kancelárie
(cena bude nižšia, keďže je znížená o maržu realitnej kancelárie). Odvolateľ uvádza, že základom pre
stanovenie primeranej náhrady je všeobecná cena a s poukazom na predchádzajúce konania, táto cena

je v podstate cca 1 ceny určenej súdom prvej inštancie. Uvedené konania boli konaniami, v ktorých
sa ustaľovala hodnota nehnuteľnosti, ktorá nie je identickou s hodnotou tejto nehnuteľnosti, navyše sa
tak stalo v období pred stanovením hodnoty nehnuteľnosti v prejednávanej veci, čo znižuje aktuálnosť
uvedených cien a relevantnosť v tomto konaní. Nepochybne plynutím času dochádza v tomto období k
zmene cien nehnuteľnosti a je preto logické, že cena pozemku je vyššia.

12. Pokiaľ sa žalobca podieľa na výstavbe nehnuteľnosti rodinného domu, tak ako to uviedla žalovaná,
na podobnom pozemku ako je pozemok prejednávanej veci, potom všetky námietky odvolateľa sú
neopodstatnené a za primeranú cenu v tomto konaní je potrebné považovať 20,- eur za m2.

13. Samotné súdne konanie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany musí byť logickým a
právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania pri rešpektovaní zásad spravodlivého
súdneho konania pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na
zrozumiteľnosť, určitosť, jasnosť a súlad jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k jeho výroku.
Logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania za rešpektovania zásad

(princípov spravodlivého súdneho konania), najmä zabezpečenia spravodlivej úpravy pomerov medzi
stranami sporu je, ustálenie primeranej hodnoty pozemku tak, ako ju ustálil okresný súd.

14. Ústavný súd SR sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutia v náleze III. ÚS
119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka

konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. uplatnenie nárokov a
obranu proti takémuto uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

15. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd

prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol; jeho rozhodnutie
nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekomfortné.

16. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája

1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Pre neunesenie
dôkazného bremena odvolací súd rozhodol postupom podľa § 387 ods. 1,2 CSP so stotožnením sa s
dôvodmi prvoinštančného rozsudku a rozsudok ako vecne správny potvrdil.

17. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný. Naopak, plne úspešná bola žalovaná, ktorej vznikol
nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1
CSP) a tomu zodpovedá aj výrok o ich náhrade.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).