Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 13, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoCsp/13/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719203496
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8719203496.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobkyne: A. I., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom L.. W. XXX/XX, XXX XX K., právne zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Peter
Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: BNP
PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, konajúca v Slovenskej republike prostredníctvom BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava,
IČO: 47 258 716, právne zastúpená: Advokátskou kanceláriou Nagyová Tenkáč, s. r. o., so sídlom
Ružinovská 42, 821 01 Bratislava, IČO: 36 862 169, o zaplatenie 704 eur s prísl., o odvolaní žalovaného

proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 18Csp/77/2019-233 zo dňa 21.12.2020, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalobkyni vo vzťahu k žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 704 eur s 5 % p. a. úrokom z omeškania od 10. 8. 2019
do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobkyňou
bola uzavretá dňa 10.11. 2014 zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty
a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb, v zmysle ktorej bola výška úverového limitu
stanovená na 1000 eur a výška úrokovej sadzby 30 % a RPMN 34,50 % a priemerná RPMN 24,36
%. Žalovaný umožnil čerpať úver vo výške 1370,99 eur a žalobkyňa vrátila sumu 2268 eur. Dňa 9.7.
2018 žalobkyňa odstúpila od úverovej zmluvy a uplatnila si rozdiel medzi vyčerpanými a zaplatenými

peňažnými prostriedkami z dôvodu, že uvedený úver je bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný považoval
uvedenú zmluvu za platnú a vzniesol námietku premlčania.

3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že uvedená zmluva nespĺňa náležitosti v zmysle § 9 ods. 2
zákona č. 129/2010 Z. z. vzhľadom na skutočnosť, že bola dohodnutá výška úrokovej sadzby 30 % a
výška úrokových sadzieb pri spotrebiteľských úveroch, ako je uvedené Národnou bankou Slovenska,
bola pri úveroch do jedného roka 8,11 %, od 1 do 5 rokov 10,66 % a nad 5 rokov 12,36 %, takže pokiaľ

medzi stranami bola stanovená úroková sadzba 30 %, jednoznačne to odporuje dobrým mravom, a
preto v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka také zmluvné dojednanie je neplatné. Keďže táto zmluva
neobsahujezákonompožadovanýúdaj,atovýškuúrokovejsadzbyvprípustnejzákonnejvýške,vtakomprípade je podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. považovaný spotrebiteľský úver za
bezúročný a bez poplatkov, a teda žalobcovi vznikol nárok na bezdôvodné obohatenie.
Súd uviedol, že začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby začal plynúť najskôr dňa 14.6. 2018, a to

uhradením poslednej splátky, a najneskôr dňa 9. 7. 2018, kedy odstúpila žalovaná od zmluvy, nakoľko
iná doba nebola preukázaná v konaní, a teda uvedený nárok nie je premlčaný, pretože žaloba bola
podaná na súd dňa 6. 8. 2019.
Na základe rozdielnych tvrdení strán sporu súd prvej inštancie musel ustáliť , aká suma bola poskytnutá
žalobkyniaakásumabolavrátená,atedakakémubezdôvodnémuobohateniudošlo,tedavakejvýškea

ustálil vzhľadom na listinné dôkazy predložené v spise, že bola poskytnutá suma 1370,99 eur vzhľadom
na bezodplatnosť úveru a bolo uhradených celkovo 2268 eur. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd
považoval nárok za dôvodný v časti istiny a priznal rozdiel ako oprávnený nárok vo výške 704 eur (2268 -
1370,99 = 897,01), teda žalobca si uplatnil menej ako mohol. Nakoľko žalovaný neuhradil včas a riadne,
dostal sa do omeškania, a to vzhľadom na výzvu na plnenie zo dňa 5. 8. 2019 s lehotou na plnenie do
9.8. 2019, a preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške 5 % od

doby 10.8. 2019 tak, ako bola uplatnená zo sumy 704 eur, a teda v celom rozsahu žalobe vyhovel.
O trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 2561 ods. 1 a § 262 CSP.

4. Proti rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie žalovaný. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam. Uviedol, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nesprávne právne posúdil vec, keď
výškudohodnutéhoúroku(30%ročne)vzmluveorevolvingovomspotrebiteľskomúvereuzavretejmedzi
sporovými stranami porovnával s produktmi bánk, ktoré boli svojou povahou odlišné od revolvingového
úveru, a teda ich neporovnával s obdobnými produktmi peňažných ústavov. Žalovaný tvrdí že neexistuje
žiaden zákonný dôvod na to, aby pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia začala premlčacia

doba plynúť až uhradením poslednej splátky zo spotrebiteľského úveru. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil.

5. Žalobca sa k podanému odvolaniu písomne vyjadril. Uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahuje väčšie množstvo ustanovení, ktoré možno kvalifikovať ako neprijateľné zmluvné podmienky

a ustanovení, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. K výške odplaty uviedol, že jej výška dosahuje
mieru 30 %, čo je v absolútnom rozpore s ust. § 53 ods. 6 OZ ako aj v rozpore s dobrými mravmi,
a to tým, že podstatne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch. Žalobca upriamuje pozornosť na to, že o tom, že sa na jeho úkor niekto
obohatil, rep. že tým kto sa na jeho úkor obohatil je žalovaný, sa dozvedel najskôr až 14.06.2018, kedy

zaplatil poslednú splátku úveru a najneskôr dňa 09.07.2018, kedy žalobca odstúpil od úverovej zmluvy v
dôsledku toho, že po zaplatení poslednej splátky získal informácie, že každým čiastkovým plnením nad
rámec istiny poskytnutého úveru dochádza k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. Teda
je možné považovať aj naďalej za preukázané, že žalobca získal vedomosť o bezdôvodnom obohatení
najskôraždňa14.06.2018,pričomskoršídátumzisteniaexistenciebezdôvodnéhoobohateniažalobcom

nebol v predmetnom konaní zo strany žalovaného doposiaľ nijako preukázaný. Žalobca navrhol, aby
odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu ako vecne správne
a priznal žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

6. V replike sa žalovaný vyjadril, že sa v plnom rozsahu pridržiava podaného odvolania zo dňa

18.01.2021 vo napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa.

7. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia

pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nebolo dôvodné.

8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.9. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak

je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne

dojednané.

11. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

12. Podľa § 53 ods. 12 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.

13. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania,
pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej

inštancie.

14. Spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. (§ 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o

iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov; ďalej aj ,,ZoSÚ“).

15.Pridojednávaníúrokovkonávsúladesdobrýmimravmilentenveriteľ,ktorýpožadujeprimeranýúrok
bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi
je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez ohľadu na

to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných
prostriedkov,aktorýsvojevoľnépeňažnéprostriedkymienizhodnotiťobvyklýmspôsobom.Niejemožné
neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodov
svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi
ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou,

a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v
dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k úrokových sadzbám uplatňovaným bankami
pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Súd prvej inštancie správne uviedol, že výška úrokových sadzieb
pri spotrebiteľských úveroch v čase uzavretia zmluvy, ako je uvedené Národnou bankou Slovenska bola
pri úveroch do jedného roka 8,11 %, od 1 do 5 rokov 12,36 %, a preto úroková sadzba vo výške 30 %

odporuje dobrým mravom.

16. Vo vzťahu k premlčaniu odvolací súd poukazuje na to, že oprávnená osoba sa môže domáhať svojho
práva na vydanie bezdôvodného obohatenia len v rámci plynutia tak objektívnej ako aj subjektívnejpremlčacej doby. V prípade, ak dôjde k uplynutiu jednej z nich, oprávnený nemá možnosť domáhať sa
svojho práva z bezdôvodného obohatenia, nakoľko došlo k jeho premlčaniu.

17. Zákon pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka)
predpokladá to, kedy sa dotknutá osoba dozvedela o bezdôvodnom obohatení a kto ho získal. Nie teda
čas, od kedy sa dozvedieť mala a mohla s poukazom na to, že mala poznať právo. Právny poriadok
slová „vedieť mal a mohol“ pritom obsahuje v iných prípadoch, no na účely začiatku premlčacej doby
ich nestanovil. Každý je povinný poznať právo, no nikomu nemožno nanútiť povinnosť, aby to právo

vedel aj správne aplikovať. Nemožno prikázať všetkým bez rozdielu úrovne mysle byť „advokátom“, aj
keď ani u týchto subjektov nemožno bez ďalšieho vylúčiť, že sa o bezdôvodnom obohatení dozvedia
až s odstupom času, po vykonaní plnenia. Za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej
doby pre uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je teda potrebné považovať deň, kedy
sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto ho získal. Nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa

potrebné skutočnosti už skôr. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva
na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná (preukázaná), nielen predpokladaná
vedomosť oprávneného (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/145/2004, sp. zn. 1Cdo/67/2011,
R25/1986). Odvolací súd teda zotrváva na svojom názore v zmysle tom, že subjektívna premlčacia doba
začína plynúť odo dňa, kedy sa oprávnený skutočne dozvie o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu

a kto zaň zodpovedá.

18. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby začalo žalovanému plynúť najskôr dňa 14.06.2018.
Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že nárok nie je premlčaný, pretože žaloba
bola podaná na súd dňa 06.08.2019

19.Rozhodnutiusúduprvejinštancievovecisamejzodpovedáajsúvisiacivýrokotrováchkonania,ktorý
odvolací súd, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o trovách konania, postupom podľa ustanovenia
§ 387 ods. 1 CSP, potvrdil.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).